Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: F. X. Q. D. F., X. X. XXX XX F., IČO: 31 947 336, zastúpený JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovaným: 1/ P. Č., A.. X.X.XXXX, W. Č. XX, XXX XX M. 2/ Y., X.. H.. E.., XXX XX F. Č.. XX, IČO: 36 454 206, žalovaný v 2/ rade zastúpený JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom Valaškovská 21, 066 01 Humenné, o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného v 2/ rade na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom pod ČVS: E.-XXX-Q.-M.-XXXX z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade a to v tej časti, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade previedol na žalovaného v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXXX na parcelách registra „E“, ktoré sú zapísané

- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2,

- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela XXXX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX XXX m2

- na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere XXX XXX m2, ktorých prevod bol povolený rozhodnutím Okresného úradu v P. katastrálny odbor č. Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovaným p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré uznesenie vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX v spojení s jej upresnením zo dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX a to v časti, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade previedol na žalovaného v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXXX na parcelách registra „E“, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXXX

- trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2, na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela XXXX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX XXX m2 a na Liste vlastníctva č. XXX okres P., obec F., katastrálne územie F., parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere XXX XXX m2 a na základe ktorej Okresný úrad v P., katastrálny odbor povolí vklad vlastníctva v prospech žalovaného v 2/ rade rozhodnutím č. Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom podľa 3 Z. z. a že tiež je spoluvlastníkom podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto žaloby, z čoho vyplýva jeho oprávnenie podať túto žalobu. Žalovaný v 1/ rade bol a je členom tohto spoločenstva a jeho podiely k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade podľa žalobcu získal protiprávne kúpnou zmluvou podiely spoločnej nehnuteľnosti od žalovaného v 1/ rade.

Žalovaný v 1/ rade svoje podiely k nehnuteľnostiam na týchto listoch vlastníctva previedol na nečlena pozemkového spoločenstva - žalovaného v 2/ rade kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zmenu vlastníckeho práva povolil príslušný orgán vkladom č. Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Žalovaný v 1/ rade nesplnil ponukovú povinnosť podľa v čase prevodu platného zákona o pozemkových spoločenstvách. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že predmetná kúpna zmluva ohľadom prevodu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti je neplatná podľa a to pre rozpor so zákonom s . Právny záujem na požadovanom určení vyplýva z práva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorý má záujem, aby boli obnovené pôvodné spoluvlastnícke pomery v katastri nehnuteľnosti.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu listiny - výpis z registra pozemkových spoločenstiev, Kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, Výpis z LV č. XXX, XXX, XXX pre katastrálne územie F..

4. Podľa ust. (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovaným žalobu, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný v 1/ rade prevzal dňa 13.6.2019 a žalovaný v 2/ rade dňa prevzal dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX uviedol, že bol členom pozemkového spoločenstva vlastníkov lesov F. od začiatku vzniku spoločenstva a dostával podiely až do roku 2007, kedy mu podiely prestali chodiť. Preto sa žalovaný spýtal predsedu spoločenstva, pričom nedostáva podiely a pozvánky na schôdze, na čo mu odpovedal, že nemá žiadané parcely v spoločenstve. Následne žalovaný išiel na kataster, kde zistil, že jeho parcely si podelil výbor spoločenstva medzi sebou bez jeho vedomia. Bol za notárom, ktorý mu napísal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, za čo zaplatil 180,- eur. Žalovaný v 2/ rade o požiadal o predaj nehnuteľnosti, ktoré mal prenajmem a preto sa žalovaný v 1/ rade rozhodol, že predá nehnuteľnosť v celku žalovanému v 2/ rade, nakoľko F. F. ho oklamalo a osvedčilo na seba. Žalovaný 1/ rade predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa XX. X. XXXX a osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti.

6. Žalovaný v 2/ rade dňa XX.XX.XXXX zaslal k žalobe svoje vyjadrenie a navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že prevod považuje za platný, keďže ustanovenie pojednáva o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, teda osobu mimo podielových spoluvlastníkov. Žalovaný v 2/ rade nie je takouto treťou osobou, pretože ku dňu prevodu je riadne zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva č. XXX pod W. XXX a W. XXX, na liste vlastníctva č. XXX pod W. XXX a W. XXX a na liste vlastníctva Č.. XXX pod W. XXX a W. XXX. Žalovaný v 2/ rade taktiež považuje za spornú skutočnosť a tvrdenie žalobcu za nepravdivé, že v čase prevodu sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť. V čase prevodu nehnuteľností zápis spoločnej nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva neexistoval a podľa názoru žalovaného v 2/ rade zápisy údajov v registri pozemkových spoločenstiev mal iba deklaratórny účinok a konštitutívny účinok zápisu nastáva až zapísaním údajov bol v katastri nehnuteľností.

Ďalej žalovaný v 2/ rade dodáva, že nehnuteľnosti nadobudol ako dobromyseľný vlastník, štátny orgán vklad vlastníckeho práva v jeho prospech povolil a poukazuje teda aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . Z tohto nálezu vyplýva, že súd sa musí zaoberať otázkou dobromyseľnosti pri nadobudnutí nehnuteľnosti, pokiaľ to niektorí z účastníkov namieta, a teda súd je povinný sa vysporiadať aj s princípom ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu nadobudnutia nehnuteľnosti v dobrej viere. Preto podľa žalovaného v 2/ rade je namieste aj otázka naliehavého právneho záujmu, pretože takáto určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva len vtedy, ak odstraňuje spornosť a nevyvoláva zbytočne ďalšie konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie konanie.

Žalovaný v 2/ rade spolu s vyjadrením podal aj návrh na prerušenie konania, keďže spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukazuje, že viaceré vyhlásenia v nadobúdacom titule žalobcu a to notárskej zápisnici A. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX pravdepodobne nie sú pravdivé a má podozrenie, či v súvislosti s vyhotovením tejto notárskej zápisnice nemohlo dôjsť aj k spáchaniu trestných činov, preto žalovaný v 2/ rade podal podnet na prešetrenie na okresnú prokuratúru. Preto žalovaný v 2/ rade navrhol prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania iniciovaného na Okresnej prokuratúre v M..

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v 2/ rade predložil list vlastníctva č. XXX, XXX a XXX pre katastrálne územie F., a podnet na prešetrenie zo dňa XX. X. XXXX.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade zo dňa k XX. X. XXXX uviedol, že žalobca je ako spoluvlastník zapísaný na listoch vlastníctva a skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade spochybňuje jeho spoluvlastníctvo, nemôže byť relevantným dôvodom na prerušenie konania, pretože, ak sa domnelý vlastník domnieva, že zápis v liste vlastníctva nezodpovedá právnemu stavu, má podať vlastnícku žalobu a od rozhodnutia o zápise spoluvlastníctva žalobcu už uplynulo vyše 11 rokov. Žalobca okrem toho je splnomocnený najvyšším orgánom pozemkového spoločenstva k ochrane práv spoluvlastníkov. Ďalej žalobca udáva, že spoločná nehnuteľnosť vzniká založením pozemkového spoločenstva a poznámka spoločnej nehnuteľnosti v liste vlastníctva má len informatívny, nie konštitutívny význam. Žalovaný v 1/ rade je členom pozemkového spoločenstva, vlastní podiely, a teda musel si byť vedomý povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, nakoniec vo svojom vyjadrení to ani nepopiera a prevod na žalovaného v 2/ rade odôvodnenie tým, že ho spoločenstvo predtým údajne oklamalo.

Žalobca ďalej uvádza, že nadobúdateľ - žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, pretože jeho konateľ (G.. P. Ž.) je totiž sám spoluvlastníkom nehnuteľnosti a členom pozemkového spoločenstva, dokonca bol aj členom dozornej rade spoločenstva. Podľa žalobcu žalovaný v 2/ rade z 3 nález Ústavného súdu I. Ú. XXX/XXXX vysvetlil nesprávne, keďže v tomto konaní sa riešil prípad, keď pôvodný vlastník previedol nehnuteľnosť na inú osobu, potom došlo k sledu prevodov, pôvodný vlastník zomrel a dedičia po ňom napadli prevody z dôvodu duševnej poruchy pôvodného vlastníka. V tomto prejednávanom prípade však prevodca bol nepochybne vlastníkom a porušil pri prevode zákonné predkupné právo a nadobúdateľ vedel alebo mal vedieť, že ho porušil.

Ku skutočnosti, že žalovaný v 2/ rade bol ku dňu prevodu zapísaný na listoch vlastníctva ako spoluvlastník, žalobca uviedol, že je tam zapísaný na základe neplatných prevodov taktiež napadnutých zo strany žalobcu, pričom neplatnosti sa dovolali. Neplatné prevody boli riešené v konaniach na tunajšom súde:

- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca Y.. D., sp. zn. XC/XX/XXXX,

- Q. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, prevodca O., sp. zn. XC/XX/XXXX.

- Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, prevodca G.. P., sp. zn. XXC/XX/XXXX,

- Q. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, prevodca P.. Č., sp. zn. XXC/X/XXXX, toto konanie,

- Q. XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, prevodca P. M., sp. zn. XC/X/XXXX,

- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca O., sp. zn. XXC/XX/XXXX,

- Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prevodca M., sp. zn. XC/XX/XXXX

Žalobca zároveň poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX. K svojmu vyjadreniu žalovaný predložil uznesenia F. X. Q. D. Q. F. zo dňa XX. X. XXXX a zápisnicu zo zasadnutia výboru spoločenstva konaného dňa XX. X. XXXX.

9. Žalovaný v 2/ rade dňa XX.XX.XXXX opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z dôvodu, že žalobca v žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom podielu na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, teda jeho samotné oprávnenie na podanie žaloby. Má informácie o tom, že žalobca sa mal dostať k svojim podielom údajne za zvláštnych okolností, preto podal návrh na preskúmanie tejto skutočnosti E.. Dňa XX.XX.XXXX podal na OR PZ v M. podnet na prešetrenie, či v súvislosti s vydržaním pozemkov na základe notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nemohlo dôjsť k spáchaniu niektorých trestných činov. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanému v 2/ rade doručené uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí jeho podania, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa . Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 2/ rade sťažnosť

a v súčasnej dobe prebieha konanie na Okresnej prokuratúre. Výsledok tohto trestného konania môže mať mimoriadne závažný vplyv na ďalšie vedenie vyššie uvedeného sporu, keďže predmetom skúmania v rámci trestného konania sú okolnosti, za ktorých sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Preto má za to, že je tu dôvod na prerušenie konania, keďže súdy v civilných sporoch vychádzajú a rešpektujú závery a právoplatné rozhodnutia OČTK. Závery OČTK majú zásadný vplyv na skúmanie jednej zo základných podmienok konania a to aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podľa súd preruší konanie, ak rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú v konaní nie je oprávnený riešiť. Takáto otázka neexistuje. Podľa kat. zákona údaje v katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak by sa mohol preukázať tak, že by sa osoba s aktívnou legitimáciou, ktorá sa domnieva, že je vlastníkom podala odôvodnenú vlastnícku žalobu proti zapísanému vlastníkovi. Dôvodom na prerušenie konania nie je domnienka tretej osoby o podvode pri zápise vlastníctva, keď táto osoba nie ani spôsobilá podať vlastnícku žalobu a podala tr. oznámenie, či podnet na orgán činný v trest. konaní, v ktorom konaní ani nie je možné zmeniť zapísaný vlastnícky vzťah. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu aj z iného dôvodu, nakoľko najvyšší orgán spoločenstva, ktorým je zhromaždenie, uložil totiž výboru spoločenstva prijať právne kroky k ochrane predkupného práva spoluvlastníkov na zasadnutí dňa XX.XX.XXXX. V ďalšom žalobca uviedol, že obdobné návrhy na prerušenie konania zo strany žalovaného v 2/ rade boli podané aj v iných súdnych konaniach vedených pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX, XC/XX/XXXX, XC/X/XXXX a tieto návrhy boli zamietnuté.

11. Súd nariadil na deň XX.XX.XXXX pojednávanie, pričom súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2/ rade a jeho právneho zástupcu, keďže svoju neprítomnosť neospravedlnili a pojednávanie odročiť nežiadali. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby jej bolo vyhovené.

12. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že svoje podiely predal preto, lebo bol zo strany žalobcu oklamaný a následne si musel pýtať svoje parcely späť, preto sa potom rozhodol svoje podiely predať žalovanému v 2/ rade. Na otázku súdu, či svoje podiely ponúkal aj ostatným spoluvlastníkom, žalovaný v 1/ rade uviedol, že svoje podiely ostatným spoluvlastníkom neponúkal, pretože bol nimi oklamaný a ešte sa musel následne svojich podielov domáhať naspäť, za čo zaplatil u notára sumu 180,- eur. Spoločnosti Y. predal vcelku všetky svoje nehnuteľnosti, ktoré aj Y. užíval na základe nájomnej zmluvy.

13. Zástupca žalobcu k prednesu žalovaného v 1/ rade uviedol, že nie je to pravda to, čo hovoril, pretože jeho o žiadne podiely neobrali, nakoľko oni riešili nadobudnutie podielov neznámych vlastníkov, a teda išlo o podiely predkov žalovaného v 1/ rade a to jeho dedov a pradedov. Teda žalovaný v 1/ rade nebol spoluvlastníkom týchto podielov, až následne si dal tieto podiely vydržať, pričom žalobca s vydržaním týchto podielov súhlasil a vystavil žalovanému v 1/ rade aj potvrdenie o tom, že s vydržaním takýchto podielov súhlasí a keďže žalovaný v 1/ rade nebol vlastníkom týchto podielov, nemali mu čo zobrať a aj tak by si tieto podiely po svojich predkov musel nechať prejednať v konaní o nadobudnutí dedičstva.

14. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z LV č. XXX, Č..XXX a č. XXX, výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu v M., kúpnou zmluvou, vyjadreniami žalovaných, listín predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:

Skutkový stav

15. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Humenné číslo: E.-M.-F.- XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca je ako pozemkové spoločenstvo v registri zapísaný od XX.XX.XXXX. Obhospodarovanými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti v katastrálnom území Palota, číslo LV: XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, druh pozemkov: Lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky. Štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor a za výbor navonok koná predseda spoločenstva.

16. Notárskou zápisnicou A. XX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo spísané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom žalovaný v 1/ rade pred notárom vyhlásil, že je užívateľom pozemkov v kat. úz. F. zapísaných na

- Liste vlastníctva č. XXX parcela reg. „E“ č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX XXX m2, č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXX XXX

m2 v podiele XXX/XXXXXX, ktorý sa odpočíta z podielu Pozemkového spoločenstva vlastníkov lesa Palota pod W. XXX,

- Liste vlastníctva č. XXX parcela reg. „E“ č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere X XXX XXX m2 v podiele XXX/XXXXXX, ktorý sa odpočíta z podielu Pozemkového spoločenstva vlastníkov lesa F. pod W. XXX.

Z osvedčenia tiež vyplýva, že k podielom, ktoré žalovaný v 1/ rade vydržaním nadobúda, boli pôvodne vedení ako podieloví spoluvlastníci matka žalovaného v 1/ rade, zomrela v roku XXXX a jej sestra, ktorá tiež zomrela a to v roku XXXX.

17. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 1/ rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pod W. XXX v podiele XXX/XXXXXX, parcely registra ,,E“ č. XXXX a č. XXXX, výmera pripadajúca na prevádzaný podiel je XXXXm2, na LV č. XXX pod B XXX v podiele XXX/XXXXXX, parcela registra ,,E“ č. XXXX, výmera pripadajúca na prevádzaný podiel je XXXX m2 a na LV č. XXX pod W. XXX v podiele XXX/XXXXXX, parcela registra ,,E“ č. XXXX, výmera pripadajúca na prevádzaný podiel je XXXXm2, predal svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému v 2/ rade. Kúpnu zmluvu za žalovaného v 2/ rade podpísal konateľ spoločnosti G.. P. Ž..

18. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XX XXX m2 a parc č. XXXX

- trvalý trávny porast o výmere XXX XXX m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXX/XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX N. celku zapísaný pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia kúpnych zmlúv z obdobia od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva zápis v časti „C“ ťarchy a to Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku v prospech Tatra banky, a. s.., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1 na nehnuteľnosti pod W. XXX Y., X.. H.. E.. v podiele XXXXX/XXXXXXX a W. XXX v podiele XXXXX/ XXXXXX zapísané pod Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere X XXX XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXXX/ XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia kúpnych zmlúv z obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva zápis v časti „C“ ťarchy a to Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku v prospech Tatra banky, a. s.., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1 na nehnuteľnosti pod W. XXX Y., X.. H.. E.. v podiele XXXXXX/XXXXXXX a W. XXX v podiele XXXXX/ XXXXXX zapísané pod Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

20. Z listu vlastníctva č. XXX, okres P., obec F., kat. úz. F. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX - lesný pozemok o výmere XXX XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a žalovaný v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckych podielov XXXXX/ XXXXXXX z celku a XXXXX/XXXXXX z celku zapísaný pod W. XXX a W. XXX - titulom nadobudnutia kúpnych zmlúv z obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, medzi nimi aj kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

21. Z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX pre kat. úz. F. tiež vyplýva, že pri účastníkovi právneho vzťahu Y., X.. H.. E.. - žalovaný v 2/ rade je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní XC/XX/XXXX o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na základe Q. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX zapísaná v katastrálnom konaní vedenom pod F. X/XXXX.

22. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, kde žalovaný v 2/ rade bol na strane kupujúceho, na základe ktorej Okresný úrad P., odbor katastrálny povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v katastrálnom konaní vedenom pod Q. XXX/XX. Predmetom prevodu boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a XXX pre katastrálne územie F.. Z odôvodnenia vyplýva, že prevodca podielov svoje podiely neponúkol na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. Tento rozsudok nie je doposiaľ právoplatný.

23. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný v 2/ rade bol na strane kupujúceho, na základe ktorej Okresný úrad P., katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu Q.- XX/XXXX, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2/ rade. Predmetom prevodu boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX Y. XXX pre katastrálne územie F.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Právny stav

24. Podľa o pozemkových spoločenstvách platného a účinného v čase zápisu žalobcu do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len ,n“), pozemkovým spoločenstvom sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto , b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto . Podľa , členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa a , spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o založení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo podľa ods. 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný úrad. Spoločenstvo je povinné oznámiť svoj vznik príslušnému lesnému úradu.

Podľa , súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.

Podľa , na zápis do registra pozemkových spoločenstiev je miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti.

25. Podľa o pozemkových spoločenstvách ( ďalej len ,,Zákon o spoločenstvách“), spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Podľa o spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia ak , až 3 a až 10, a až 4 neustanovujú inak.

26. Podľa o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva

Podľa o spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa a , len ak zhromaždenie rozhoduje , , , a .

Podľa o spoločenstvách, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa o spoločenstvách v znení platnom a účinnom od 27.02.2014 do 30.06.2018, na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa . Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

Podľa o spoločenstvách, spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto . Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.

27. Podľa ( ďalej len ,,“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Podľa o katastri nehnuteľnosti, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa o katastri nehnuteľnosti, poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa o katastri nehnuteľnosti, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Podľa o katastri nehnuteľnosti, ako vlastníka alebo inú oprávnenú osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej alebo v inej listine, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná osoba.

Podľa a o katastri nehnuteľnosti, údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

29. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa ust. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

Podľa ust. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Posúdenie veci súdom

30. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade z dôvodu porušenia ust. o pozemkových spoločenstvách, ktorej predmetom bol prevod aj spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti.

31. Žalovaný v 1/ rade nepoprel, že svoje spoluvlastnícke podiely k predmetu prevodu neponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkov z dôvodu, že sa cíti oklamaný zo strany žalobcu, ktorý ho mal v roku XXXX o jeho spoluvlastnícke podiely obrať a on ich musel žiadať späť.

32. Žalovaný v 2/ rade namietol, že ku dňu prevodu bol zapísaný na listoch vlastníctva č. XXX, XXX Y. XXX pre katastrálne územie Palota a teda bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľnosti, ďalej namietal, že spoločná nehnuteľnosť nebola vyznačená na liste vlastníctva v čase prevodu a že tieto podiely nadobudol ako dobromyseľný vlastník, tiež spochybnil otázku naliehavého právneho záujmu a podal návrh na prerušenie tohto konania, nakoľko podal podnet na prešetrenie skutočnosti, či nadobudnutím podielov žalobcu náhodou nedošlo k spáchaniu trestného činu a teda tým pádom aj spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu.

33. Právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach a . Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení . Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa sú „vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 , zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.“ (Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W., U.., S., P.. a kol. . Komentár. Praha : I.. M.. W., XXXX. s. XXX - XXX).

Súd je toho názoru, že nie vedené také konanie, pred iným oprávneným orgánom, v ktorom je riešená taká otázka, ktorú v tomto konaní súd nie je oprávnený riešiť a od vyriešenia ktorej závisí aj konečné súdne rozhodnutie. Teda súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby obligatórne podľa pís. a) poriadku súdne konanie prerušil.

Pred orgánmi činnými v trestnom konaní je vedené konanie pre trestný čin podvodu, ktorý mal byť spáchaný pri nadobúdaní, resp. v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že keďže súdy v civilných sporoch vychádzajú a rešpektujú závery a právoplatné rozhodnutia OČTK, je daný dôvod na prerušenie súdneho konania. Súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého v súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom potrebné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Žalobca bol ako podielový spoluvlastník zapísaný do katastra nehnuteľnosti na základe titulu nadobudnutia N.-X/XX osvedčenie A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd poukazuje, že údaj v katastri nehnuteľnosti o právach k nehnuteľnostiam je hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže opak. Takáto skutočnosť, teda opak oproti zápisu v katastri, v konaní preukázaný nebol. Nebolo ani preukázané, že by sa viedlo nejaké súdne konanie vo veci spornosti vlastníckeho práva žalobcu, resp. aby bolo vedené správne konanie ohľadom preskúmania rozhodnutia katastrálneho úradu týkajúceho sa zápisu vlastníckeho práva žalobcu. Súd preto za relevantnú skutočnosť bral to, že žalobca je podielovým spoluvlastník nehnuteľností prevedených kúpnou zmluvou žalovaným v 1/rade na žalovaného 2/ rade a teda je v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia.

Aj keby vo veci vedenej pred orgánmi činnými v trestnom konaní bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný trestný čin podvodu, takého rozhodnutie vzhľadom na predmet súdneho konania v danej veci, by bola bez akéhokoľvek významu, nakoľko vlastnícke právo žalobcu zapísané v katastri nehnuteľností by

zostalo zachované a bolo by potrebné iniciovať osobitné súdne konanie, predmetom ktorého by bola otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd vzhľadom k uvedenému preto návrh žalovaného v 2/ rade na prerušenie konania zamietol.

34. V zmysle procesných pravidiel zavedených je možné domáhať sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje za žalobu výlučne podľa . Nerešpektovanie zákonného predkupného práva nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti, na ktorú sa predkupné právo viaže. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Je to úkon hmotného práva a právne účinky nastávajú dovolaním sa relatívnej neplatnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva je možné subsumovať pod ustanovenie a teda v zmysle platnej právnej úpravy je takáto žaloba prípustná a naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať.

35. Nehnuteľnosti zapísané na Listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX sú spoločnými nehnuteľnosťami, ktoré obhospodaruje žalobca, ako to vyplýva z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, do ktorého je žalobca zapísaný ako pozemkové spoločenstvo od XX.XX.XXXX.

Žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol založený ako spoločenstvo s právnou subjektivitou vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti a to na základe zmluvy o jej založení, bol riadne zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev. V zmysle platnej právnej úpravy v čase vzniku žalobcu súčasťou zmluvy o založení bol aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvorili. Príslušným na zápis do registra pozemkových spoločenstiev bol orgán, v obvode ktorého sa nachádzala spoločná nehnuteľnosť. Členmi spoločenstva boli všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol založený vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti a za účelom racionálneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nej bol oprávnený vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov a hospodáriť v lesoch.

K námietke žalovaného v 2/ rade, že v čase prevodu nebola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako spoločná nehnuteľnosť, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého „pojem „spoločná nehnuteľnosť“ predstavuje osobitný inštitút spoluvlastníctva a užívania pozemku, ktorý je bezprostredne spojený so vznikom pozemkového spoločenstva a poznámka na príslušnom liste vlastníctva má len informatívny charakter, o to viac, ak v súdenom spore k chvíľkovému výmazu tejto poznámky došlo iba pre formálne pochybenie - nedoloženie predpísaných listín k návrhu potrebných pre tento zápis, ktorý nedostatok bol následne žalobcom už perfektným návrhom zhojený a poznámka znovu katastrom zapísaná.“ Vznik spoločnej nehnuteľnosti nie je viazaný na zápis spoločnej nehnuteľnosti do katastra, ale spoločnými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti uvedení v zmluve, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tieto sa zaznamenávajú aj pri zápise pozemkového spoločenstva do príslušného registra.

36. Žalovaný v 2/ rade navrhol vyžiadať z Okresného úradu P., katastrálneho odboru informáciu, k akému dňu došlo k účinku zápisu spoločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, avšak súd takýto návrh na vykonanie zamietol, pretože vykonanie tohto dokazovania by bolo nehospodárne a základná otázka, či bol pri prevode podielov zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade porušený , by týmto dôkazom vyriešená nebola. Súd tiež nepovažoval za hospodárne vykonať dokazovanie výsluchom žalovaných, pretože jednak žalovaný v 1/ rade potvrdil, že ostatným podielovým spoluvlastníkom na predaj svoje podiely neponúkal. K ustáleniu skutkového stavu boli pre súd postačujúce listinné dôkazy a vyjadrenia strán sporu.

37. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, Liste vlastníctva č. XXX a Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. a že žalovaný v 1/ rade ako podielových spoluvlastník uvedených nehnuteľnosti svoj podiel k nim previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX na žalovaného v 2/ rade, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný ako podielový spoluvlastník v katastri nehnuteľností. Tu súd poukazuje, že žalovaný v 2/ rade prvýkrát nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva XXX a XXX pre katastrálne územie F. kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená v katastrálnom konaní pod Q. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, pričom súd v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX ustálil a zistil, že pri tomto prevode došlo taktiež k porušeniu predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov a žalobca sa taktiež domáha relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. vyplýva, že žalovaný v 2/ rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k tu zapísaným nehnuteľnostiam prvýkrát kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená v katastrálnom konaní pod Q. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a ktorú tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX určil za neplatnú taktiež z dôvodu porušenia ustanovení o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov.

Zo strany žalovaného v 1/ rade prevádzaný podiel na predmetných nehnuteľnostiach nebol ponúknutý na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalobca sa v konaní domáhal určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade práve z dôvodu nerešpektovania predkupného práva v zmysle o pozemkových spoločenstvách.

Predkupné právo predstavuje právny vzťah medzi individuálne určeným subjektom ako oprávneným a vlastníkom veci ako povinným, v ktorom oprávnený má právo za určitých okolností vec nadobudnúť ako prvý za predpokladu, že povinná osoba chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom, a v ktorom je zároveň povinný zaviazaný vec ponúknuť pre tento prípad oprávnenému na kúpu, resp. nadobudnutie do vlastníctva.

Nakoľko ustanovenie až 10 o pozemkových spoločenstvách nevylučuje explicitne aplikáciu ustanovení o predkupnom práve , možno ustanovenia a až 606 aplikovať subsidiárne k tomuto ustanoveniu ako ustanovenia lex specialis. upravuje zmluvné predkupné právo v ustanoveniach až 606, tieto ustanovenia sa analogicky použijú aj v prípade predkupného práva spoluvlastníkov.

Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo sa spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného so spoluvlastníkov musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, ktorí nechcú vec predať, na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým vlastníkom na miesto predávajúceho. Vzniká so súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo . Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti ( ).

Súd poukazuje, že v zmysle o pozemkových spoločenstvách žalovaný v 1/ rade ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti bol povinný svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Túto zákonnú povinnosť žalovaný v 1/ rade nesplnil. Opak v konaní nebol preukázaný.

38. Žalovaný v 2/ rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, dobromyseľnosť nadobudnutia podielov, a skutočnosť, že v čase prevodu nebola zapísaná nehnuteľnosť v katastri nehnuteľnosti ako spoločná nehnuteľnosť, a teda z jeho strany nedošlo k popretiu rozhodnej skutočnosti tvrdenej žalobcom, na základe ktorej sa ochrany porušeného práva v konaní domáhal.

V tomto smere súd uvádza, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Podľa stany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného v 2/ rade, že spoluvlastnícke podiely od žalovaného v 1/ rade nadobudol v dobrej viere, a teda by mal požívať ochranu dobromyseľného vlastníka. Z vyššie uvedených listov vlastníctva vyplýva skutočnosť, že konateľ žalovaného v 2/ H. G.. P. Ž.E. je ako fyzická osoba tiež podielovým spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, teda aj členom pozemkového spoločenstva. Ako konateľ žalovaného v 2/ rade aj podpísal kúpnu zmluvu, a teda nemohol byť dobromyseľný, že nadobúda inú nehnuteľnosť a nie podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalovaného v 2/ rade k použitiu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. Ú. XXX/XXXX, pretože tento sa zaoberal otázkou ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.

40. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako podielový spoluvlastník existenciu zákonného predkupného práva nerešpektoval pri predaji podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Bez toho, aby oprávneným osobám ponúkol svoje podiely, uzatvoril so žalovaným v 2/ rade kúpnu zmluvu. Bolo teda dané právo oprávnených spoluvlastníkov, teda aj žalobcu, domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti zo spoluvlastníka na tretiu osobu. Žalobca ako osoba oprávnená z predkupného práva sa neplatnosti právneho úkonu úspešne dovolal podaním žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy tvoriacej predmet tohto konania a preto súd žalobe vyhovel.

K trovám konania

41. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalovaných predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu priznanom súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.