Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-1611-1998.pdf
PDF · 68 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1611/1998
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: PPA CONTROLL, a.s., so sídlom Vajnorská 137, Bratislava 830 00, IČO: 17 055 164 , proti povinnému: Holding Nábytok, a.s. v likvidácii, naposledy so sídlom Pravenec 972 16, IČO: 31 562 833 (povinný vymazaný z obchodného registra dňa 19.07.2016), pre vymoženie istiny vo výške 391,42 eur (11792 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje . II. Poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 30, 94901 Nitra, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 22.07.1998 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 391,42 eur (11792 Sk) s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 1Rob/1004/96 zo dňa 05.09.1996. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Edite Šupovej udelené dňa 30.09.1998. Nástupcom povereného súdneho exekútora je JUDr. Miroslav Šupa. 2. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 6. V zmysle § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Medzi takéto podmienky konania patrí procesná subjektivita. 8. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 10. Súd má z Obchodného registra SR preukázané, že povinný bol dňa 19.07.2016 bez právneho nástupcu z obchodného registra vymazaný. 11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. 12. Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania. 13. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov
potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 odst. 1 Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania. Nie je možné použiť § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko aj tento bol zavedený až novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z.z. účinnou od 1.2.2002 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 14. V zmysle § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 15. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 16. Rozsah tejto povinnosti je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného, nakoľko registrový súd vykonal výmaz spoločnosti v zmysle ustanovenia § 68 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Samotnú skutočnosť, že došlo po 18 rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/. 17. Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).