Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-12C-3-2023.pdf
PDF · 174.5 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-12C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, so sídlom Ondavská 17, Košice, IČO: 42 096 014, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, so sídlom Bajzova 2, Košice, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Košice - okolie (od 1.6.2023 už Mestský súd Košice, ďalej aj len „súd”) dňa 23. januára 2023 domáhala voči žalovanému vrátenia daru - nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Košice-okolie, obec D., katastrálne územie D., ako dom so súp. č. XXX, postavený na parcele reg. ,,C“ č. 1872 a pozemok-parcela reg. ,,C“ č. 1872, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 678 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ alebo aj „predmetný dar“), ktoré žalovaný nadobudol titulom darovacej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice N 235/2010, Nz 45336/2010 zo dňa 22.11.2010, na LV č. XXX zapísanej pod V-1220/10 z 16.10.2010 a darovacej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2016 na LV č. XXX zapísanej pod V 711/16 zo dňa 15.06.2016 od svojich rodičov – žalobkyne a jej v súčasnosti už nebohého manžela, ktorí predmetné nehnuteľnosti žalovanému darovali z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 2. Žalobu odôvodnila tým, že ako darca uskutočnila voči žalovanému ako obdarovanému jednostranný písomný právny úkon, smerujúci k zániku darovacieho vzťahu v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keď v priebehu mesiaca február 2021 sa opakovanou písomnou výzvou domáhala voči žalovanému vrátenia predmetného daru. Uviedla, že žalovaný predmetnú výzvu odmietol prevziať, preto sa mu ju pokúsila doručiť opakovane a to za prítomnosti dvoch svedkov F. F. a G. H., za ktorej situácie žalovaný výzvu datovanú dátumom 13.02.2021 opakovane odmietol prevziať, na prítomných vrieskal, jedného zo svedkov fyzicky napadol a druhému hrozil prstom a na ňu kričal, že ju nenávidí. Výzvu preto následne zaslala žalovanému poštou doporučeným listom dňa 15.02.2021. V predmetnej výzve dôvody pre vrátenie daru, ktorej obsah v žalobe v celom rozsahu citovala, vymedzila tak, že dňa 12.7.2019 jej mal žalovaný zazvoniť pri dverách z dôvodu platby inkasa, ktorého platbu si delili, kedy žalovaný na otázku, či sa o nich (s manželom) postará v starobe a chorobe ako sľúbil, odpovedal, že sa nepostará. Žalovanému vo výzve ďalej vyčíta nezáujem o ňu a jej manžela (otca žalovaného), o jeho zdravotný stav, keďže bol vtom čase ťažko chorý, vyčíta mu neposkytovanie pomoci (napr. odvozom a prívozom chorého otca do/z nemocnice), v dôsledku čoho boli odkázaní na pomoc cudzích ľudí, jeho ignorovanie a nezdravenie im, taktiež zamedzovanie regulácie tepla v dome, neodpratávanie snehu z dvora, resp. iba z časti, ktorú sám užíva, organizovanie hlučných víkendových osláv (párty) s kamarátmi, zamedzenie prístupu k dennému
svetlu v kuchyni postavením altánku, hrubé a vulgárne vystupovanie voči žalobkyni a jej manželovi a to od Vianoc 2019, verbálne napádanie a vyhrážanie sa im, že sú „jeho ťarcha“, ktoré dôvody súhrnom žalobkyňa hodnotí ako bezohľadné správanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy. Uviedla, že bezprostredne po opísaných udalostiach druhý z darcov, jej manžel, dňa X.X.XXXX zomrel. Správanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy pritom pokračovalo, keď na ňu podal trestné oznámenie z úplne vymyslených dôvodov. Pri prejednaní dedičstva po jej zomrelom manželovi, priamo na Notárskom úrade JUDr. Viery Šmajdovej na ňu a na jej druhého syna, jeho brata I. vrieskal, že ich nenávidí. V súčasnosti ju úplne ignoruje, absolútne sa o ňu ako matku nezaujíma, nerozpráva sa s ňou, ani sa s ňou nestretáva a bratovi bráni vo vstupe do domu, keď ju príde navštíviť. Zdôraznila pritom, že ona sa voči nemu správa neutrálne, a radšej sa mu vyhýba, aby nemusela znášať ďalšie jeho útoky voči nej. 3. Na základe skutočnosti, že žalovaný je v súčasnosti evidovaným výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, domáhala sa určenia, že je (výlučnou) vlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Svoj naliehavý právny záujem na žiadanom určení pritom odôvodnila skutkovými okolnosťami vedúcimi k potrebe navrhovaného určenia, kedy bez tohto určenia by bolo ohrozené jej vlastnícke právo a zároveň by sa jej postavenie vlastníka stalo neistým. K skutočnosti, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k celému predmetu daru a nie iba k polovici z dôvodu zaniknutého BSM, keďže druhý z darcov – jej manžel zomrel, poukázala na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v jeho rozsudku zo dňa 20.03.2008, sp.zn. 5Cdo 255/2007, v zmysle ktorých domáhať sa vrátenia daru, ktorý v čase darovania bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže po smrti jedného z manželov aj pozostalý manžel, ktorý rozsudok v žalobe celý odcitovala a podoprela ním svoju určovaciu žalobu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Vyjadril predovšetkým pochybnosť o tom, či podpis na výzve na vrátenie daru skutočne patrí jeho otcovi, pretože v tom čase bol umiestnený na covidovom oddelení, na ktorom platil zákaz návštev, pričom pred smrťou bol dlhšie obdobie chorý a bol v stave, kedy nedokázal vnímať svoje okolie. Poukazujúc na uvedené vyslovil, že s otcom mal veľmi pekný vzťah a ak by bol otec vnímal udalosti okolo neho, rozhodne by k podpisu takejto výzvy nepristúpil. Uvedeným dôvodil, že výzva predložená žalobkyňou nevyjadruje skutočnú vážnu a slobodnú vôľu jeho otca na vrátenie daru, pričom ak sa napriek tomu žalobkyňa domáha vrátenia celej nehnuteľnosti, namietol jej aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vrátenia daru v celom rozsahu. K ozrejmeniu skutočností, na ktoré žalobkyňa poukázala vo výzve, vo vzťahu k popisu jeho nemorálneho konania, ktorého sa mal dopustiť, uviedol, že toto žalobkyňa datuje k obdobiu Vianoc 2019, pričom v skutočnosti sa udalosť, ktorú žalobkyňa popisuje mala odohrať na Vianoce v roku 2018, kedy prišiel jeho brat opitý a vykrikoval, že jeho manželka sa vyjadrila, že dom je jeho a rodičia sú iba ťarcha, čo samozrejme nebola pravda, od ktorého času sa správanie žalobkyne k nemu a jeho manželke výrazne zmenilo. Na základe tvrdenia, že právo darcu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od okamihu, kedy dôjde k hrubému nemorálnemu správaniu zo strany obdarovaného, týmto z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania, pretože žalobkyňa nešpecifikovala žiadne konkrétne konanie, ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu ku nej po období decembra roku 2019 (po správnosti po období roku 2018). K dôvodom na vrátenie daru uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. V prvom rade za nesprávny považoval ňou uvedený údaj, že pri doručovaní výzvy bol prítomný svedok G. H., keď ten tam prítomný vôbec nebol, žalobkyňa ako svedka prizvala t.č. už nebohého J. B., dodajúc, že na oboch svedkov bolo podané trestné oznámenie z dôvodu porušovania domovej slobody. K tvrdeniu žalobkyne, že dňa 12.7.2019 mal zazvoniť pri ich dverách z dôvodu platby inkasa, ktorého platbu si delili, zdôraznil, že aj tu žalobkyňa zavádza, pretože žalobkyňa sa odmietala akokoľvek podieľať na platbách za energie, z ktorého dôvodu jej bola zaslaná aj výzva, že na platby inkasa neprispieva, kde dlžná suma, ktorú za žalobkyňu spolu s manželkou zaplatili, bola vo výške 2.570,50 Eur, pričom uviedol, že disponuje aj audiozáznamom, na ktorom mu žalobkyňa jasne oznamuje, že inkaso hradiť nebude. Tvrdenie žalobkyne, že mal bezdôvodne a bez vysvetlenia zamedziť možnosť regulovať teplo, považoval za mylné, ozrejmiac, že pre celý dom slúži jeden rozvod tepla, a teda ak by ho vypol, odstavil by kúrenie v celom dome a teda aj sám sebe a jeho manželke. Naopak, bola to žalobkyňa, ktorá regulovala na termostate teplo, kým termostat sa nachádzal v priestoroch, kde býva, z ktorého dôvodu na vlastné náklady museli nechať preložiť termostat na poschodie, aby konečne mali teplo. Ako nepravdivé označil tiež tvrdenie, že neustále počas leta usporadúva každý víkend hlučné párty s kamarátmi, poznamenajúc, že majú svoje roky a rozhodne nepotrebujú organizovať každý víkend veľké zábavy, pričom však ale zdôraznil, že nikdy neboli nikým vyzvaní a ani napomenutí, aby boli ticho, pričom ak by tomu tak bolo, na jeho hlučné zábavy by sa sťažovali susedia, prípadne by bola privolaná policajná hliadka, čo sa však nikdy nestalo. Mal za to, že žalobkyňa tiež nepravdivo opísala ako otcovi nepomáhal, keď to potreboval, že sa o jeho zdravotný stav nezaujímal, nenosil mu lieky či potraviny,
namietajúc, že o svojho otca sa vždy zaujímal, avšak keď ho chcel navštíviť, žalobkyňa mu ako aj jeho manželke zamedzila v prístupe k nemu a zakázala im prekročiť prah ich dverí. Klamstvom označil aj to, že ho opakovane žiadala o pomoc s otcom, pretože žalobkyňa sa s ním už dlhé roky vôbec nerozpráva. Jej hrdosť jej preto zrejme ani nikdy nedovolila požiadať ho o pomocnú ruku a k otcovi sa nemohol kvôli nej priblížiť. Dokonca, keď chcel otcovi pomôcť, kričala na neho, že otec nie je ležiaci pacient a žiadnu opateru preto nepotrebuje. Poukázal na to, že predtým ako medzi nimi žalobkyňa začala šíriť nevraživosť, s otcom chodil na ryby, do poslednej chvíle sa s otcom mali radi, a o to viac ho mrzí, že výlučne žalobkyňa opakovane vytvárala tomuto ich vzťahu prekážky. Pritom vyslovil, že pokiaľ by boli tvrdenia žalobkyne o ich veľmi zlom vzťahu s otcom pravdivé, pravdepodobne by ho otec vydedil, čo sa však nestalo. V celkových súvislostiach zdôraznil, že až do roku 2018 ako rodina mali dobré vzťahy. Chodili na spoločné obedy a jeho manželka vozila žalobkyňu aj autom do kostola. Všetko však zmenil spomenutý incident na Vianoce 2018 s jeho bratom. Vyslovil presvedčenie, že brat ich chcel týmto rozhádať. Dodal, že do predmetných nehnuteľností investoval aj nemalé peňažné prostriedky a za účelom ich zveľadenia si vzal v roku 2003 aj úver v B. B. K. vo výške 450.000,- Sk. Vzhľadom na uvedené rezolútne poprel, aby sa mal k žalobkyni alebo k jeho nebohému otcovi správať tak, ako to žalobkyňa popísala v predmetnej výzve, ktoré správanie navyše žalobkyňa ničím nepreukázala a toto sa ani nezakladá na pravde. Zdôraznil, že to bola práve žalobkyňa, ktorá sa začala ku nemu ako aj k jeho manželke správať bez akéhokoľvek rešpektu, odmietla sa finančne podieľať na platení inkasa, hradiť poplatky za služby spojené s bývaním, prestala sa s ním rozprávať, zakazovala mu navštevovať otca. Dodal tiež, že mu vulgárne ako aj jeho manželke nadáva, narúša im súkromie, rozširuje o nich klamstvá a ohovára ich. Na poklade uvedeného vyslovil, že neexistujú dôvody pre vrátenie daru, a preto nemôže požiadavka žalobkyne smerujúca k vráteniu daru spôsobiť zánik právneho vzťahu z darovania. 5. V replike žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a uviedla, že so žiadnym z tvrdení žalovaného nesúhlasí a všetky jeho tvrdenia popiera. K namietanej aktívnej vecnej legitimácii opakovane poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 255/2007 a poprela aj tvrdenia žalovaného smerujúce k nedostatku vôle jej manžela poukazujúc, že sa jedná o ničím nepodložené špekulácie a účelovú, avšak o dôkazy neopretú obranu žalovaného. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania uviedla, že všetky jej tvrdenia, vrátane časových údajov a súvislostí sa zakladajú na pravde. 6. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach a argumentácii procesnej obrany dodajúc, že zo strany žalobkyne ide iba o účelové a vykonštruované konanie v dôsledku manipulácie zo strany jeho brata, čo však nezakladá dôvod na vrátenie daru. Dodal, že podľa jeho názoru sa žalobkyňa úmyselne vystavuje vyhroteným a konfliktným situáciám a následne tvrdí, že sa k nej nespráva spôsobom, ktorý by od syna očakávala. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav. 8. Podľa notárskej zápisnice N 235/2010, Nz 45336/2010 zo dňa 22.11.2010 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Gimerského – notára so sídlom v Moldave nad Bodvou žalobkyňa spolu so svojim t.č. už zomrelým manželom darovali svojmu synovi – žalovanému a jeho vtedajšej manželke A. B. H. L. („obdarovaným“) nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Košice-okolie, obec Poproč, kat. úz. D., a to dom so súp. č. XXX, postavený na parcele reg. ,,C“ č. 1872 a pozemok-parcela reg. ,,C“ č. 1872, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 678 m2, každému z obdarovaných v podiele 1 z celku, a obdarovaní zároveň zriadili v prospech darcov vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a primeraného užívania na darovaných nehnuteľnostiach, na podklade ktorej notárskej zápisnice Správa katastra Košice – okolie, katastrálny odbor povolila vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaných a vklad vecného bremena, ktorých účinky nastali dňa 16.12.2010 (Rozhodnutie Správy katastra Košice – okolie zo dňa 16.12.2010). 9. Podľa notárskej zápisnice N 155/2015, Nz 17220/2015 zo dňa 20.5.2015 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Gimerského – notára so sídlom v Moldave nad Bodvou bolo spísané vyhlásenie oboch darcov a obdarovanej A. B. H. L., že obaja darcovia sa domáhajú vrátenia daru voči obdarovanej z dôvodu, že táto hrubým spôsobom porušila dobré mravy voči nim a členom ich rodiny, ich synovi, k čomu táto obdarovaná vyhlásila, že dôvody darcov sú pravdivé a v plnom rozsahu ich uznáva, čím notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že právny vzťah z darovania voči obdarovanej zanikol, na základe čoho dôjde k návratu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 z obdarovanej späť do bezpodielového spoluvlastníctva oboch darcov, a to vykonaním zmeny zápisu na LV č. XXX kat. úz. D. ku ktorému došlo ku dňu 23.7.2015 (Oznámenie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 23.7.2015) 10. Podľa notárskej zápisnice N 161/2016, Nz 19017/2016 zo dňa 30.5.2016 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Gimerského – notára so sídlom v Moldave nad Bodvou žalobkyňa spolu so svojim
t.č. už zomrelým manželom darovali svojmu synovi – žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX kat. úz. D., s tým, že na darovanej nehnuteľnosti naďalej viazne vecné bremeno v práve doživotného bývania a primeraného užívania v prospech darcov (ako oprávnených z vecného bremena), na podklade ktorej notárskej zápisnice Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 v prospech obdarovaného – žalovaného dňa 15.6.2016 (Rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor zo dňa 15.6.2016). 11. Z výpisu z LV č. XXX kat. územie D. (vyhotoveného ku dňu 23.1.2023) je preukázané, že v danom čase vlastníkom nehnuteľností v ňom evidovaných je žalovaný titulom darovacej zmluvy zapísanej pod V-1220/10 z 16.10.2010 a darovacej zmluvy pod V 711/16 zo dňa 15.6.2016. 12. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 13.2.2021 podpísanou Viliamom Sepšim (otcom) a A. B. (matkou) adresovanou žalovanému (synovi) v úvode opisujúc na základe akých právnych úkonov (vyššie špecifikovaných) žalovanému darovali predmetné nehnuteľnosti vyzvali žalovaného na vydanie/vrátenie predmetného daru s výzvou, že ak k uvedenému nepristúpi najneskôr do 1.3.2021 budú sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Z textu výzvy vyplýva, že ide o znenie totožné s textáciou obsiahnutou v podanej žalobe. 13. Zo zápisnice o trestnom oznámení z 14.2.2021 na OR PZ Košice – okolie, Obvodného oddelenia PZ v Jasove vyplýva, že oznamovateľka D. B. podala trestné oznámenie na A. B., F. F. a J. B. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť dňa 14.2.2021 tak, že menovaní neoprávnene vošli do časti rodinného domu č. 345/45 v obci D. E. C. M., N. O. – okolie tak, že vyšli po schodoch na poschodie, následne A. B. zaklopala na vchodové dvere a následne všetci traja vošli dnu, konkrétne do kuchyne, kde potom A. B. žiadala o vrátenie daru od svojho syna C. B., ten ich na to vyzval, aby opustili priestory jeho domu, no oni to nerešpektovali a ostali tam stáť a až po viacerých výzvach opustili priestory domu. OR PZ v Košiciach – okolie uznesením zo dňa 19.3.2021 ČVS:ORP-64/1-VYS-KS-2021 predmetnú vec odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 17 ods. 2 Tr. poriadku. 14. Podľa výzvy z 15.2.2021 adresovanej právnou zástupkyňou žalovaného žalobkyni a jej manželovi touto ich žalovaný upovedomuje, že od júla 2019 žiadnym spôsobom neprispievajú na úhrady za služby spojené s bývaním, napriek tomu, že nehnuteľnosti obývajú a užívajú spoločne a keďže bol žalovaný sám nútený zaplatiť všetky náklady s tým spojené spolu vo výške 5.141,05 Eur, polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 2.570,50 Eur žiada od nich uhradiť poštovou poukážkou alebo prevodom na označený účet v lehote 5 dní od obdržania výzvy. 15. Podľa predloženého úmrtného listu k úmrtiu C. B. (manžela žalobkyne) došlo dňa 9.3.2021. 16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.9.2023 uviedla, že iba na jej naliehanie dom spolu s manželom previedli najprv na žalovaného a jeho vtedajšiu manželku Evu, obidvom po polovici, keď ale potom táto od syna odišla a dar im vrátila. K žalovanému sa potom nasťahovala jeho terajšia manželka, s ktorou do roka dobre vychádzali, po svadbe však začali problémy. Kúrenie nebolo dobré, termostat nebol dobrý, začala sa starať do toho koľko sa platí inkaso, ktoré vtedy platila žalobkyňa a žalovaný jej nosil polovicu sumy. Začala ich provokovať. Vykrikovala, že dom je ich a oni s manželom sú ťarcha. Žalovaného stále provokovala, čo urobili, nič nebolo dobré. Neskôr potom prišla s tým, že dom potrebuje druhý syn I.. Uviedla, že keď ochorel jej manžel, žalovaný za ním pol roka neprišiel, cudzí ľudia ho museli nosiť do nemocnice. Nevedela si s ním rady, nevedela ho ani z postele dvihnúť a žalovaný jej pritom pomoc neposkytol, pričom aj keď druhý syn I. zabezpečil pre jej manžela vyšší matrac, chlapovi, čo ho do domu niesol žalovaný vynadal, že ešte raz vkročí na jeho pozemok, zavolá na neho políciu. Uviedla, že žalovaný neprišiel za svojim otcom ani do nemocnice. Najhoršia situácia potom nastala v júni 2019, kedy jej žalovaný prišiel vyplatiť inkaso, vtedy už boli vzťahy narušené, nekomunikovali spolu, žalovaný ich ani nenavštevoval, a vtedy sa žalovaného opýtala, či sa o nich postará na starosť a na to on uviedol, že sa nepostará, čo aj zopakoval, na čo žalobkyňa zobrala šek, ktorý mu dala a povedala mu, že dom je jeho, tak nech ho platí. Potvrdila, že od toho času inkaso platí iba žalovaný, čo dôvodila tým, že sa musí do budúcnosti nejako zabezpečiť, a postarať sa o seba. Žalovaného správanie následne bolo také, že v dome všetko pozamykal, altánok zakryl s plachtami, aby cez neho nevidela, na dvor nemohla ani vyjsť. Vyhodil jej tiež mrazničku do práčovne a nikde ju nepustia. Poukázala tiež na incident, pri ktorom po telefonáte od syna I. jej manželovi mu žalovaný vulgárne vynadal a manželka žalovaného vulgárne vynadala jej, a vtedy sa aj jej nebohý manžel rozplakal z ľútosti nad správaním žalovaného. Na dotazy žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným sa 3 roky vôbec nerozprávajú, o pomoc ho sama nikdy nežiadala, avšak dodala, že či ho bolo potrebné žiadať, že či nevedel, že otec je chorý. V súvislosti s hlučnými párty uviedla, že políciu nikdy nevolala, lebo sa hanbila susedov. K tieneniu v
kuchyni poukázala na to, že v altánku, ktorý je meter od kuchyne žalovaný založil plachty, ktoré jej tienia. Potvrdila, že žalovaný s jej nebohým manželom ešte do roku 2020 chodili spolu na ryby, dodala však, že keby žalovanému sám jej nebohý manžel nepodal ruku, žalovaný by s ním nešiel. K výzve na vrátenie daru na dotaz ozrejmila, že ju jej nebohý manžel podpisoval doma, bol v normálnom stave a chcel to. Obsah písomnej výzvy pripravila sesternica žalovaného, ktorá je právnička. Nevedela uviesť od kedy a ako dlho bol jej manžel hospitalizovaný, avšak uviedla, že zomrel v doliečovacom ústave v Gelnici. 17. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.9.2023 tvrdenia žalobkyne označil za klamstvo. Uviedol, že žalobkyňa ho chce pripraviť o dom aj s jeho bratom, ktorý mu ukradol všetky veci z garáže, a chcú ho dostať preč z domu. Uviedol, že žalobkyňa ho pred nejakými rokmi prinútila, aby daroval svojmu bratovi pozemok, čo aj urobil s tým, že si on môže prerobiť rodičovský dom. Vybral na to pôžičku 450.000,- Sk, z ktorej podľa dohody 150.000,- Sk požičal žalobkyni na prerábku domu, ktorú mu do koruny žalobkyňa vrátila. Uviedol, že žili normálne, až kým dňa 24.12.2018 neprišiel jeho brat dvíhať ruku na jeho manželku a obviňovať ju. Od vtedy majú konflikty a problémy. Uviedol, že dom má 2 samostatné vchody, zadný a predný, pričom nikdy v živote žalobkyni nezakázal chodiť na záhradu, dodal však, že žalobkyňa na záhradu ani nikdy nechodila, pretože je typom človeka, čo pozerá len televízor a telefonuje. Uviedol akými vulgárnymi nadávkami ho žalobkyňa častovala ako aj jeho manželku. Uviedol, že 23 rokov v dome všetko robí a posledných 5 rokov tam aj všetko platí, a rešpektuje aj to, že žalobkyňa nechce platiť inkaso, preto platí aj za ňu. Uviedol, že celý dom prerobil s otcovou pomocou. Uviedol, že s otcom mali ten najlepší vzťah, ešte aj 3 mesiace pred jeho smrťou boli spolu na ryby. Dodal, že dom mu dal otec, nie žalobkyňa lebo chcel, aby sa oň postaral a tak sa aj stará slušne, tak ako sa patrí. Uviedol, že nemá času robiť nejaké každotýždenné párty, ako to žalobkyňa tvrdí, pričom takéto správanie mu ani nikdy nebolo vyčítané, resp. do decembra 2018 mu nebolo vyčítané nikdy nič. Na dotaz uviedol, že rodičia žiadali vrátenie daru od jeho predchádzajúcej manželky z dôvodu, že sa rozviedli. Do spomínaného dátumu 24.12.2018 boli ich vzťahy v rodine aj s jeho terajšou manželkou normálne. Potom žalobkyňa začala útočiť na neho a na jeho manželku. Uviedol, že otca pred smrťou nebol pozrieť, lebo zo strany žalobkyne mu bolo povedané, že nikdy nemôže prekročiť prah ich dverí. S otcom sa o týchto hádkach so žalobkyňou nikdy nerozprávali a otec nikdy voči nemu neprejavil vôľu vrátiť dar. Uviedol, že nikdy nezamedzoval prívod tepla a svetla žalobkyni, a termostat vymenil z pôvodného na diaľkovo ovládaný a preložil ho hore do obývačky preto, aby mal teplo, pretože predtým ho regulovala z dolného podlažia žalobkyňa. V súvislosti s tienením altánku uviedol, že nevie o čom je reč, pretože altánok sa nachádza 3 metre od kuchyne žalobkyne, na kuchyňu svieti slnko a žalobkyňa má aj tak po celý deň zatiahnuté žalúzie. Uviedol, že od svojho otca, s ktorým mal normálny vzťah, ale ani od žalobkyne nebol žiadaný, aby im poskytol pomoc či už s donáškou liekov, iných vecí, alebo potravín, alebo s odvozom do nemocnice s tým, že sám sa staral o veci okolo domu, o dvor, záhradu, a takto sa stará aj dodnes. Zároveň dodal, že v tom čase boli jeho rodičia sebestační, sami si robili nákupy a má za to, že aj dodnes je žalobkyňa sebestačná. Keď otec ochorel, o jeho zdravotný stav sa zaujímal, vedel v akom bol stave s tým, že vtedy bol covid a že aj volali do nemocnice, ale bol v tom čase zákaz návštev. Na dotaz tiež uviedol, že už pred februárom 2021 mu žalobkyňa oznámila, že si bude uplatňovať výzvu na vrátenie daru, pričom mu to oznámila tak, že: „ no synu môj, sme sa rozhodli, že prepíšeme dom na nás“, presný dátum toho uviesť nevedel. Dodal, že so svojim otcom komunikoval normálne až do obdobia 3 mesiacov pred jeho smrťou, a jediný, s kým nekomunikoval, bola žalobkyňa, a to od júla 2019 dodnes. 18. Svedok I. B., syn žalobkyne a brat žalovaného uviedol, že zo začiatku boli vzťahy v rodine výborné, zlom nastal, keď od žalovaného odišla jeho žena aj s 11 ročným synom, od tej doby sa s ním niečo stalo a od kedy je s terajšou manželkou išlo to s ním úplne dolu vodou. Stále len nadáva, vypínal rodičom kúrenie, otec ako ochorel, mali skutočne zimu. Uviedol, že bol niekoľkokrát svedkom toho, ako žalovaný žalobkyni vulgárne nadával. Uviedol, že žalovaný mu vykrikuje, že chce jeho majetok, avšak uviedol, že nikdy v živote ho nechcel, pretože má vlastný dom. Poukázal na to, že keď otec ochorel, osobne vybavoval kamarátov, aby s ním šli asi 3x do nemocnice, keď on sám nemohol a keď neprišla sanitka. Pol roka, keď otec už len ležal na posteli, žalovaný ho neprišiel ani pozrieť. Uviedol, že otec bol z toho veľmi smutný, aj sa mu pre to žaloval a plakal. Potvrdil, že otec so žalovaným na ryby chodil, ale posledný rok s tým prestal. Uviedol, že žalovaný rodičom žiadnu pomoc neposkytoval a ani o nich neprejavoval žiaden záujem a v posledných piatich rokoch sa ani spoločne nestýkali na rodinných oslavách. Uviedol, že otec nikdy nechcel žalovanému darovať dom, bola za tým žalobkyňa, pričom pred smrťou ho žiadal dom vrátiť a tento úkon urobil pri plnom vedomí. Dodal, že on je so žalobkyňou takmer v každodennom kontakte, často sa spolu navštevujú aj predtým sa často stretávali a teraz nosí k mame svoju 3,5 ročnú dcéru a mama mu pomáha so starostlivosťou o ňu. Uviedol aj, že bol svedkom situácie, kedy sa žalobkyňa pýtala žalovaného, či sa o nich postará a žalovaný priamo povedal, že nie, pričom uviedol, že to počul z vedľajšej miestnosti. Svedkom situácií, pri ktorých by žalobkyňa nadávala žalovanému, nebol.
19. Svedkyňa F. F., priateľka žalobkyne uviedla, že bola požiadaná žalobkyňou, aby spolu navštívili žalovaného pri doručovaní výzvy na vrátenie daru. Uviedla, že sa to odohralo tak, že vyšli spolu po schodoch, zaklopali na dvere, žalobkyňa vošla do kuchyne, a ona aj s druhým svedkom ostali stáť v chodbe. Potom počula, ako sa žalobkyňa spýtala žalovaného: „synu žiadam ťa o vrátenie daru, vrátiš mi dar?“ a žalovaný na to odpovedal, že „Nie, nevrátim.“ Na to sa začali dohadovať, svedkyňa potom už cúvla, do rozhovoru nezasiahla. Žalovaný sa pritom správal veľmi agresívne, bol nervózny a veľmi sa ho bála. Vyháňal ich zo svojho bytu, ju udrel päsťou do ramena a zároveň jej oznámil, že ju nechce viac vidieť. Trestné oznámenie na neho nepodala, na druhý deň ale navštívila lekára v súvislosti s ošetrením ramena. K iným incidentom, resp. situáciám medzi žalobkyňou a žalovaným sa vyjadriť nevedela. 20. Svedok G. H., uviedol, že žalobkyňu aj žalovaného dobre pozná, so žalobkyňou má kamarátsky vzťah, ale žalovaný sa mu ani nepozdraví. Uviedol, že bol priateľom zosnulého manžela žalobkyne. Vypovedal o situácii v čase, keď bol požiadaný o prenos matracu pre chorého manžela žalobkyne, kedy na druhý deň po tejto udalosti mu žalovaný povedal, že si nepraje, aby vstupoval na jeho pozemok, a že keď ho ešte raz uvidí na jeho dvore, tak zavolá na neho políciu. Uviedol, že v minulosti sa pritom so žalobkyňou a jej manželom často navštevovali. Bližšie sa k vzťahu medzi žalovaným a rodičmi žalovaného vyjadriť nevedel, čudoval sa však, prečo bol volaný on na odvoz do nemocnice, a prečo nevolali žalovaného. Potvrdil, že nebohý manžel žalobkyne a žalovaný predtým spolu problém nemali, chodili aj spolu na ryby, ale v poslednom období, ktoré nevedel časovo upresniť už nie, lebo bol chorý. Uviedol, že nebohý mu o žiadnych problémoch nehovoril, ale bolo na ňom vidieť, že ho niečo trápi. Na dotaz tiež uviedol, že nevie o tom, že by sa žalovaný o svojich rodičov staral. 21. Svedkyňa D. B., manželka žalovaného uviedla, že so žalovaným sú spolu už 8 rokov a zobrali sa po roku spoločného bývania. Uviedla, že s rodičmi žalovaného dobre vychádzali, ona vozila svokru do kostola, vybavovala jej čo chcela a aj so svokrom mala veľmi dobrý vzťah. Chodili všetci traja spolu na ryby. Žalovaný mal so svojim otcom veľmi dobrý kamarátsky vzťah celý život. Potom na Vianoce 2018 o 9.00 ráno prišiel brat žalovaného I. opitý a vykrikoval, že údajne na svokrovcov povedala, že sú ťarcha, a v tom vznikol celý konflikt, preto odišli k jej rodičom, a žalobkyňa jej a žalovanému pritom vulgárne vynadala. Od vtedy vznikli konflikty a tie trvajú, žalobkyňa im hocikedy vulgárne nadáva a žalovanému vykrikuje, že v dome nič nerobí. Uviedla, že 12.7.2019 išiel žalovaný k dverám žalobkyne, kedy mu žalobkyňa oznámila, že ona platiť inkaso nebude. Dodala, že dovtedy platili inkaso na polovicu. Uviedla, že so svokrom vzťahy mali aj po 12.7.2019 naďalej dobré, aj keď obmedzenejšie, nakoľko bol zo strany žalobkyne huckaný, ale rozprávali sa spolu a žalovaný s ním chodil na ryby až asi do 2 – 3 mesiacov pred jeho smrťou. Uviedla, že nebohého svokra neraz aj ona vozila do nemocnice, lebo mal obštrukčnú chorobu pľúc a to ku I. G.. V tom čase, vždy keď bolo treba im pomohli a aj svokru, kde bolo treba odviezla. Potom, keď už boli pohádaní, ich o pomoc nikto nepožiadal a zo strany žalobkyne im bolo aj bránené svokra navštíviť. Na dotaz uviedla, že nie je pravda, že by žalobkyni vypínali kúrenie, bola im však hore zima, preto termostat preložili na horné poschodie ku nim, aby aj oni mali teplo. K zamedzovaniu prístupu svetla v kuchyni výstavbou altánku uviedla, že altánok sa nachádza 3 – 4 m od kuchyne. Pri posedeniach v altánku zo strany žalobkyne nikdy neboli vyzývaní, aby boli tichšie ani na nich nikdy pre hluk nebola volaná polícia. Uviedla, že žalovaný sa nikdy k žalobkyni zle nesprával, stále ho žalobkyňa napádala ako prvá a vulgárne mu nadávala. 22. Svedok P. D., ktorý je bratom manželky žalovaného, teda švagrom žalovaného uviedol, že už 5 rokov je svedkom toho, ako sú žalovaný a jeho sestra vystresovaní z toho ako im žalobkyňa nadáva, nevedia normálne fungovať, ničí im život. Žalovaného označil za mimoriadne pracovitého a zodpovedného človek, príkladne sa starajúceho o záhradu. Aj jemu neraz pomohol, keď ho o to požiadal. Uviedol, že nebol priamym účastníkom žiadnej nadávky, ale počul veľa nahrávok a videl veľa videí. Uviedol, že vzťah žalovaného k jeho rodičom bol zo začiatku pozitívny, všetci sa navzájom navštevovali a to dokonca aj svatovci. Všetci sú rybári, aj on sám a na týždennej báze sa zúčastňovali spoločných rybačiek a tie vzťahy boli maximálne pozitívne. K zlomu však došlo na Vianoce v roku 2018, kedy žalovaný spolu s jeho sestrou prišli ku nim domov a boli takí roztrasení, že sa nevedeli ani najesť, nevedeli ani rozprávať. Približne v tomto období on vníma, že sa zhoršili vzťahy medzi nimi. Žalobkyňa začala uprednostňovať druhého syna a nepredstaviteľným spôsobom začala nadávať žalovanému. Dovtedy to bol práve druhý syn I., s ktorým žalobkyňa mala problém, pretože v opitosti vyvolával konflikty v rodine. Uviedol, že s otcom mal žalovaný mal vždy dobrý vzťah, chodili spolu na rybačky do poslednej chvíle, do kedy otec žalovaného mohol. Nespomenul si na žiadnu takú udalosť, že by rodičia žalovaného osobne žiadali o pomoc, ale vyslovil, že pomoc ani nepotrebovali. Obaja boli mobilní. Nebol svedkom ani situácie, že by rodiča žalovanému niečo vyčítali. 23. Svedkyňa A. D., svokra žalovaného uviedla, že spočiatku, od roku 2016, kedy si jej dcéra vzala žalovaného, vzťahy boli podľa nej najlepšie aké mohli byť s tým, že v tomto období sa navštevovali jednak
navzájom, ako aj so svatovcami. Problém vznikol na Vianoce 2018, podľa vedomostí svedkyne kvôli mladšiemu synovi žalobkyne I., ktorý v podnapitom stave nahovoril svoju matku, boli medzi nimi hádky, žalobkyňa vynadala jednak žalovanému, ako aj jej dcére. Od toho času neboli s rodičmi žalovaného v žiadnom kontakte. Uviedla, že bola svedkom situácie v roku 2022, kedy zať s dcérou išli podať trestné oznámenie na I. B., kedy počula ako žalobkyňa žalovanému aj jej dcére nadávala, s tým, že ani zať, ani dcéra na to nijakým spôsobom nereagovali. Potvrdila, že vedela o tom, že žalovaný so svojim otcom aj po roku 2018, to znamená aj po tej hádke na Vianoce spolu rybárčili, mali spolu dobrý vzťah. Žalovaného vníma ako pracovitého a zodpovedného človeka, vždy ochotného pomôcť vie, že sa o otca zaujímal, keď jej sám hovoril, že otec je chorý, aj sa rozplakal, že žalobkyňa mu zabránila prístup k otcovi. 24. Podľa čestného vyhlásenia C. B. mladšieho, syna žalovaného tento vyhlásil, že ľudia v dedine o žalobkyni (jeho babke), nepekne hovoria, že ako môže toľko ubližovať vlastnému synovi a nič pozitívne na ňu nepočul. Vyhlásil, že je zodpovedná aj za rozvod jeho rodičov, že aj jeho mame nadávala, čo neraz ako dieťa zažíval, a mama mu povedala, že od otca odišla kvôli nej a už nikdy v živote s ňou nechce mať nič spoločné. Uviedol, že jeho otec ani so svojou terajšou manželkou od nej nemajú pokoj, stále im nadáva a robí im zle. Otec sa nemôže ani pred nočnou smenou ani po nočnej smene poriadne vyspať, lebo naschvál búcha alebo hlasno vykrikuje alebo začne naschvál klepať rezne, čo neraz počul. Uviedol, že keď bol s kamarátmi minule u otca vyhadzovala ho s tým, že zavolá na neho políciu, keď neodíde. Celé roky mu ani len nezagratulovala k narodeninám či meninám, hoci on jej nikdy nič zlé neurobil. 25. Podľa čestného vyhlásenia I. Q. G., táto vyhlásila, že počula o tom, že jej priatelia žalovaný a jeho manželka čelia napätým vzťahom s matkou žalovaného A. B., ktorá ako zachytila z rečí v dedine, nemá dobrú povesť, a ľudia v dedine tiež rozprávajú, že dala svojho syna na súd a chce mu zobrať dom, že bola príčinou rozpadu jeho dvoch predchádzajúcich manželstiev a že sa tiež vulgárne vyjadruje na svojho syna a nevestu, a všade ich ohovára. 26. Podľa čestného vyhlásenia G. D. otca manželky žalovaného, teda svokra žalovaného tento vyhlásil, že o svojej svatke – žalobkyni celý život nepočul nič dobré. Celá dedina o nej hovorí ako o negatívnej osobe, ktorá ničí ľuďom život a mala by sa za to hanbiť. Uviedol, že prvá zaťova manželka je dcérou jeho sesternice, od ktorej veľmi dobre vie, čo s ňou museli prežívať. Robila im zo života peklo a museli sa z domu stále sťahovať. Počul, že sa miešala aj do jeho druhého manželstva a preto skončilo aj to. Teraz robí peklo jeho dcére a zaťovi. Neustále im nadáva a nedá im pokoj. Uviedol, že dosť často chodil na ryby s jej nebohým manželom C. B. starším, a ten mu neraz rozprával, že by najradšej ostal na rybách aj niekoľko dní, lebo nechce byť so svojou ženou doma. Bol to aj jeho spolužiak a veľmi dobrý kamarát. Rozprával mu ako ho jeho žena uráža, že je ožran a preto ide radšej na ryby alebo do lesa na huby. 27. Svedok I. C. uviedol, že je bratrancom žalovaného a k skutočnostiam vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, uviedol, že v poslednej dobe ich vzťahy nie sú dobré, avšak priamym pozorovateľom skutočností, o ktorých vypovedá nebol, len o nich počul a to priamo od nebohého C. B., ktorý sa mu sťažoval, že napr. raz keď spolu na záhrade boli žalobkyňa, jej nebohý manžel, nevesta a syn, nevesta mala nebohému C. B. aj žalobkyni vulgárne vynadať, s tým, že tam nemajú čo robiť. O problémoch v rodine len počul a to od žalobkyne a od I. B., ktorí mu o tom rozprávali a tiež od susedov B.. Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti, či žalovaný poskytoval pomoc svojim rodičom, ale uviedol, že v poslednom období sám asi 4-5 krát zabezpečoval pomoc žalobkyni odvozom jej manžela do nemocnice. O žiadnom konkrétnom incidente medzi žalobkyňou a žalovaným vypovedať nevedel. Vyslovil, že nebohý C. B. mal žalovaného veľmi rád, svedok si dokonca myslí, že ho mal dokonca radšej ako druhého syna I., len potom sa to zmenilo. Uviedol, že podľa jeho vedomostí sa jeho vzťahy so žalovaným zhoršili asi dva roky pred jeho smrťou. Uviedol tiež, že nebohý manžel žalobkyne mu povedal, že ľutuje, že dom daroval synovi, čo bolo niekedy v lete roku 2021, pamätá si, že vtedy stavali altánok u I. B.. Uviedol, že osobne nebol nikdy prítomný pri hádkach rodičov so žalovaným, a ani svedkom toho, aby ho rodičia žiadali o pomoc. 28. Svedok R. J. uviedol, že žalobkyňa je manželkou jeho bývalého kamaráta, spoločne sa navštevovali, pomáhali si. Vedel sa vyjadriť k tomu, že vzťahy v rodine boli veľmi dobré, vedel, že otec so synom spolu rybárčili. V tom čase sa nebohý manžel žalobkyne na nič nesťažoval, vychádzali spolu dobre. Niekedy v období 8 – 12/2021 však bol svedkom situácie, že zo strany žalovaného bol vykázaný z pozemku, že tam nemá čo robiť. Vtedy si svedok uvedomil, že vzťahy v rodine sú naštrbené. Súčasne poukázal na to, že začal sa sám aj vyzvedať na skutočnosti od samotnej žalobkyne aj od syna I. B., od ktorých sa dozvedel, že vzťahy v rodine sú zlé. Uviedol, že aj sám nebohý manžel žalobkyne mu tlmočil, že má doma nejaké problémy so synom, že dochádza k nezhodám ohľadom pevnej linky, ohľadne elektriky v dome, a žalovaným mu bolo aj vulgárne nadávané, a že boli aj také situácie, kedy žalovaný chcel ísť otca biť. Svedkom týchto udalostí ale nebol. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či žalovaný rodičom pomáhal. 29. Svedkyňa E. C. – F. uviedla, že žalobkyňu aj žalovaného pozná ako obyvateľov obce prakticky od detstva, žalovaný je jej kamarát a žalobkyňa je jeho mama. Vypovedala, že žalobkyňa so žalovaným mali
dobrý vzťah do času, kým sa neoženil s terajšou manželkou. Svedkyňa priamou účastníčkou nijakého konfliktu medzi rodičmi a žalovaným nebola a o konfliktoch len počula od I. B. a tie sa mali týkať toho, že žalovaný s manželkou majú ubližovať žalobkyni slovne, pričom sa jej sťažovala aj samotná žalobkyňa. Vlastnú vedomosť, či bol žalovaný žiadaný rodičmi o pomoc nemá. K povesti C. B., uviedla, že ho považuje za dobrého človeka, ale myslí si, že žalovaný sa v poslednom období veľmi zmenil, osobne s ním problém nemá, ani nikto o ňom nehovorí zle, zle hovoria len o jeho manželke, ktorá nemá v dedine dobrú povesť. K osobe žalobkyne sa vyjadrila, že ju považuje za dobrú, normálnu ženu a nikdy v živote nepočula na ňu nejaké zlé vyjadrenia. 30. Svedok I. F. uviedol, že žalovaný ako aj jeho brat I. sú jeho kamaráti. Ku vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, resp. rodičmi žalovaného a žalovaným uviedol, že podľa jeho vedomosti celá rodina vychádzali veľmi dobre, chodili spolu na ryby, problém nemali, k zhoršeniu vzťahov však podľa neho došlo vtedy, keď sa žalovaný dal dokopy s terajšou manželkou, o ktorej vypovedal, že táto v dedine nemá dobrú povesť. O problémoch v rodine sa dozvedel od brata žalovaného I., ktorý mu povedal, že žalobkyňa má problém so žalovaným takým spôsobom, že ju žalovaný s manželkou obmedzujú, pričom o týchto skutočnostiach vedel aj od samotnej žalobkyne, ktorá sa mu pri náhodnom stretnutí sťažovala na zhoršené vzťahy so žalovaným a plakala. Uviedol, že priamu vedomosť o ich konfliktoch nemá, ani nebol ich svedkom, vie o nich len z počutia. O tom, že mal žalovaný nadávať svojim rodičom tiež len počul a k tomu, či žalovaný poskytoval svojim rodičom pomoc sa vyjadriť nevedel. K povesti žalobkyne uviedol, že sám o žiadnych negatívach na jej osobu nevie. K povesti žalovaného uviedol, že bol v minulosti v pohode chlap, kamarát, ale veľmi sa zmenil, odkedy si zobral svoju terajšiu manželku, v dôsledku čoho v poslednom období stratil aj veľa kamarátov. 31. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 35. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 36. Podľa § 629 Občianskeho zákonníka darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. 37. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 39. Žalobkyňa sa v súdenej veci domáhala určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktorú súd posúdil ako žalobu prezumovanú § 137 písm. c) CSP, t.j. žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby sú podľa § 137 písm. c) CSP po procesnej stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny záujem. Podmienkou úspechu takejto žaloby je, že určenie existencie, resp. neexistencie práva ovplyvní právne postavenie žalobcu, lebo inak by na takomto určení nebol naliehavý právny záujem. Teda naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná tými aspektmi, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva žalobcu, a je tu stav, že právo medzi stranami sporu je sporné. 40. Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že žalovaný napriek jej písomnej výzve na vrátenie daru, je stále na liste vlastníctva evidovaný ako vlastník predmetu daru, čím je jej postavenie neisté. 41. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná určovacia žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak (jediným) možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Súd preto konštatoval, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určovacej žalobe má. 42. Následne súd preto riešil otázku či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru, teda či došlo k obnoveniu vlastníckeho práva darcov.
43. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, ktorými sú kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. 44. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť potom zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. 45. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. 46. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. 47. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na okolnosti prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. 48. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov. Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli. 49. Je pritom potrebné posudzovať aj správanie samotného darcu, či práve nevhodné správanie darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného, teda z hľadiska princípu vzájomnosti. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. 50. Otázka, či boli správaním obdarovaného hrubo porušené dobré mravy, je otázkou skutkovou. Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnutné, aby v každom jednotlivom prípade bolo hrubé správanie obdarovaného nielen darcom tvrdené, ale tiež preukázané. 51. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t.j. až od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu. 52. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru (revocare donationem) a ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní. 53. Žalobkyňa touto žalobou žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemku, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. D.. Medzi stranami nebolo sporné to a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa a jej bývalý manžel C. B. predmetné nehnuteľnosti mali vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve v čase darovania a tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 22.11.2010, vklad ktorej bol povolený dňa 16.12.2010 a darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2016, vklad ktorej bol povolený dňa 15.6.2016 darovali zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného
vlastníctva žalovaného. Súčasne sa účastníci darovacej zmluvy dohodli na zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne a jej nebohého manžela 54. V prejednávanej veci za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru treba považovať list zo dňa 13.2.2021, doručenie ktorého žalovaný nespochybnil. Predmetná výzva obsahuje skutkové vymedzenie dôvodov požadovaného vrátenia daru – konkretizované nevhodné správanie sa žalovaného ako obdarovaného, ktorým žalobkyňa a v súčasnosti už jej nebohý manžel ako rodičia žalovanému svojmu synovi súhrnom vyčítajú jeho vyjadrenie, že sa o nich nemieni postarať v starobe a chorobe, napriek tomu, že im to pri darovaní sľúbil, že voči nim hrubo a vulgárne vystupoval a verbálne ich napádal, že sa o nich nezaujímal, že ich ignoroval a nezdravil ich, neposkytol otcovi pomoc v chorobe, zamedzoval im reguláciu tepla v dome, neodpratával sneh z dvora, organizoval hlučné párty s kamarátmi a zamedzil im prístup k dennému svetlu v kuchyni. 55. Súd tak mal preukázané v konaní splnenie prvej podmienky - výzvy darcov (žalobkyne a jej nebohého manžela) obdarovanému (žalovanému), aby vrátil dar. 56. Bolo potrebné preukázať druhú podmienku, druhú právnu skutočnosť, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy správaním sa voči darcom. Pričom či došlo k takémuto správaniu a či takýmto správaním žalovaného voči darcom došlo i k hrubému porušeniu mravov, súd skúmal len do momentu výzvy zo dňa 13.2.2021 na vrátenie daru, keď vrámci tohto predmetu sporu nemohol skúmať iné skutky alebo iné tvrdenia mimo uvedený časový moment, pretože ak by v konaní dospel k záveru, že správanie žalovaného proti darcom je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi, zakladajúcim právo na vrátenie daru, v takom prípade by k obnoveniu vlastníckeho práva darcov došlo k momentu doručenia výzvy zo dňa 13.2.2021. 57. Popritom vzhľadom na skutočnosť, že inštitút vrátenia daru je z pohľadu časového konštruovaný tak, že jeho uplatnenie podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote, kedy táto lehota začína plynúť už od momentu, kedy nastane okolnosť, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu na vrátenie daru až takmer po dvoch rokoch od doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanému, relevantnými pre toto konanie, vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania, nemohli byť tie konania, ktoré sa udiali pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby (žaloba bola podaná na súd dňa 23.1.2023) a teda súd na takéto konania prihliadať nemohol. 58. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, napriek tomu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahu medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom (rodičmi žalovaného) a žalovaným (ich synom) dospel súd k záveru, že žalobkyňa na základe vykonaného dokazovania nepreukázala také správanie sa žalovaného, ktoré by dosahovalo značnú intenzitu, alebo by bolo sústavné tak, ako to súdna prax vyžaduje pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru a bolo by vyvolané výlučne iba konaním a správaním žalovaného bez toho, aby bolo vyvolané vzájomným sa správaním sa (v tomto prípade) žalobkyne voči žalovanému. 59. V konaní predovšetkým súd vychádzal zo zistenia (a to zo zhodných tvrdení strán), že v počiatkoch vzájomného spolužitia žalobkyne a jej manžela, teda rodičov žalovaného so žalovaným a jeho manželkou boli ich vzájomné vzťahy veľmi dobré, všetci spolu dobre vychádzali. Obidve strany sporu však zhodne uviedli, že tieto ich pôvodne dobré vzájomné vzťahy sa narušili, pričom ich výpovede sa rozchádzali (len) v príčinách vzniku tohto stavu. Kým podľa tvrdenia žalobkyne k tomu malo dôjsť pre nevhodné správanie sa manželky žalovaného bez bližšieho časového ohraničenia už po svadbe so žalovaným (niekedy v roku 2016), podľa žalovaného za tým bolo až obvinenie jeho manželky z toho, že na jeho rodičov mala povedať, že sú ich ťarcha, za ktorým tvrdím bol jeho brat I., ktorý takto jeho manželku krivo obvinil a malo k tomu dôjsť na Vianoce v roku 2018. 60. V konaní bolo súčasne preukázané, že tieto vyššie uvedené udalosti mali následne negatívny dopad na kvalitu vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, v dôsledku čoho dochádzalo ku konfliktným situáciám a komunikácii, a to aj s použitím vulgarizmov. Predovšetkým to bol vulgarizmy, ktoré si vzájomne adresovali a tieto súd mal preukázané v súvislosti s doručovaním výzvy žalovanému. 61. Napriek tomu však žalobkyňa nepreukázala, že by správanie sa žalovaného naplnilo znaky relevantné v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, predovšetkým v dôsledku uplatnenia vyššie opísaného princípu vzájomnosti, keďže v konaní vyšlo najavo, že totožným spôsobom sa správali obidve strany sporu a takého ich správanie sa bolo vzájomné podmienené. 62. Vo svetle vyššie uvedeného a pri zohľadnení princípu vzájomnosti súd vyhodnocoval aj tvrdenia žalobkyne o neposkytovaní pomoci zo strany žalovaného. Za situácie, keď žalobkyňa žalovaného o takúto pomoc nikdy (ani) nepožiadala (uvedené sama potvrdila) a keďže ani správanie sa žalobkyne voči žalovanému nebolo po narušení ich vzťahu úplne akceptovateľné, je otázne, či žalobkyňa mohla oprávnene poskytovanie pomoci od žalovaného automaticky očakávať.
63. Je tu pritom potrebné zdôrazniť, že nielen obdarovaný voči darcovi, ale aj darca voči obdarovanému má morálnu povinnosť správať sa slušne, ohľaduplne a s rešpektom, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani zo všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti nevyplýva povinnosť obdarovaného strpieť akékoľvek nevhodné správanie od darcu, len vzhľadom na skutočnosť, že tento sa rozhodol ho obdarovať. 64. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o neprejavovaní záujmu o zdravotný stav chorého otca, žalovaný poprel, že by sa o zdravotný stav otca nezaujímal, alebo že by ho nepoznal, tvrdil však, že napriek tomu, že si otca vážil a mali spolu dobrý vzťah, žalobkyňa mu vo vzťahu s otcom vytvárala prekážky a v čase, keď už bol vážne chorý mu bránila aj v prístupe k nemu. Žalobkyni sa pritom jej vyššie uvedené tvrdenie nepodarilo v konaní preukázať a v rovine nepreukázaného tvrdenia ostal aj jej základný žalobný argument, ktorým bolo jej tvrdenie, že žalovaný jej mal dňa 12.7.2019 uviesť, že sa o nich v starobe a chorobe nepostará, tak ako im to pri darovaní sľúbil. 65. Ničím nepreukázanými ostali tiež tvrdenia žalobkyne o zamedzovaní prístupu tepla a svetla zo strany žalovaného, a dôkaznú oporu postrádalo tiež jej tvrdenie o pravidelnom organizovaní hlučných párty. 66. Žalovaná nepreukázala ani, že by sa žalovaný o dom, či záhradu nestaral. 67. Svedkovia, ktorých žalobkyňa na verifikáciu svojich skutkových tvrdení navrhla, vo svojich výpovediach (síce) potvrdili, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol po určitom čase konfliktný a narušený (uvedené medzi stranami ani nebolo sporné), avšak priamym pozorovateľom ani účastníkom žiadnych ich prejavov správania sa medzi sebou žiaden zo svedkov nebol (s výnimkou svedkyne F. F., ktorá bola svedkom jediného incidentu v súvislosti s doručovaním výzvy na vrátene daru), k rodinným pomerom preto vypovedali iba ako o skutočnostiach, ktoré mali sprostredkované (a to buď od žalobkyne alebo svedka I. G.), teda súdu nepodali vlastnú verziu skutkových okolností, pričom žiaden zo svedkov sa nevedel vyjadriť ani k tomu, či zo strany žalovaného (ne)bola poskytovaná pomoc rodičom ani či (ne)prejavoval záujem o chorého otca. 68. Jediným svedkom, ktorý žalobkyňou vyššie vymedzené amorálne správanie žalovaného popisoval v zhode so žalobkyňou, bol svedok I. G., druhý syn žalobkyne a brat žalovaného, objektivitu ktorého svedka však narúša skutočnosť, že jeho vzťahy so žalovaným sú v súčasnosti natoľko narušené, že so žalovaným vôbec nekomunikujú, keď navyše ide o osobu, ktorú žalovaný označil za príčinu narušenia vzťahov v rodine. Zároveň u menovaného svedka nemožno celkom vylúčiť ani nezištnosť jeho výpovede v prospech žalobkyne, keď ako sám uviedol, žalobkyňa mu v súčasnosti pomáha so starostlivosťou o jeho maloletú dcéru. 69. Uvedené musel súd pri vyhodnocovaní tejto svedeckej výpovede zohľadniť a uvedené bolo zároveň dôvodom, prečo súd návrhu na doplnenie dokazovania konfrontáciou tohto svedka so žalovaným nevyhovel, keď vo väzbe na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že uvedený dôkaz nie je spôsobilý prispieť k objektivite dokazovaných skutočností. 70. Nevykonanie dôkazov výsluchom svedkov A. C. a I. C., súd odôvodňuje ich nadbytočnosťou, pretože z vyjadrení strán (na pojednávaní dňa 7.2.2024), vyplynulo, že títo svedkovia taktiež priamymi účastníkmi dokazovaných skutočností (napriek tomu, že žalobkyňa ich za nich označila) neboli, menovaní svedkovia by tak mohli k skutočnostiam tvrdených žalobkyňou vypovedať iba v intenciách sprostredkovaných informácií, z ktorého dôvodu takýto dôkaz vo väzbe na tvrdenia žalobkyne nedisponuje vypovedacou potenciou. 71. K výsluchu svedkyne notárky JUDr. Viery Šmajdovej súd nepristúpil z dôvodu, že rozhodujúcim obdobím pre posúdenie skutočnosti, či sa žalovaný dopustil konania, ktoré by žalobkyňu oprávňovalo postupovať podľa § 630 Občianskeho zákonníka, bolo obdobie do doručenia výzvy na vrátenie daru žalovanému, pričom skutočnosti, ku ktorým bolo navrhnuté vypočutie menovanej svedkyne nastali nepochybne po doručení tejto výzvy, preto ich posudzovanie by bolo pre súdenú vec irelevantné. 72. Súd v rámci dokazovania hodnotil všetky dôkazy individuálne, ale aj vo vzájomnej súvislosti a na základe uvedeného vyvodil záver, že obdarovaný sa voči darcom nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, t. j. správanie obdarovaného voči darcom nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu vrátenie daru. S poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení tak splnila len jednu z dvoch podmienok pre vrátenie daru, a to doručenie jej prejavu vôle vo forme výzvy vrátiť dar - adresovanej žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd preto považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol.
73. Okrem vyššie uvedeného však súd ďalej dodáva, že pri nespornej skutočnosti, že predmetom daru žalovanému boli nehnuteľnosti, ktoré v čase darovania patrili do BSM darcov, t.j. žalobkyne a jej zosnulého manžela, žalobkyňa síce bola oprávnená žiadať vrátenie darovaných nehnuteľností
ako celku, pretože s poukazom na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 „aj jeden z manželov, ktorí darovali spoločne vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka a uvedené platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. 74. Žalobkyňa však opomenula tú skutočnosť, že obnovenie vlastníckeho práva titulom vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku. Súd tu zdôrazňuje, že k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa, keď právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o novoobjavenom majetku patriacom do dedičstva začína na návrh, a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy v pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo o vyporiadaní dedičov (vydaného v dedičskom konaní) sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva, alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 202, § 203 CMP), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom dedičské konanie skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Pri majetku patriacom do BSM dôjde v rámci dedičského konania k vyporiadaniu tohto BSM v rámci dedičského konania, a to podľa zásad prezumovaných § 150 Občianskeho zákonníka a k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. 75. Žalobkyňa však napriek tomu, že už v žalobe na citovaný judikát poukázala, na tieto skutočnosti v priebehu konania nereflektovala adekvátnou formuláciou žalobného petitu (o ktorej ju súd nebol oprávnený poučovať), keď sa domáhala určenia, že je (výlučnou) vlastníčkou predmetných nehnuteľností. 76. Uvedené potom predstavovalo ďalší dôvod, pre ktorý by súd žalobu žalobkyne musel zamietnuť (aj v prípade, že by v konaní preukázala splnenie všetkých podmienok na vrátenie daru), nakoľko v žalobe formulovaný žalobný petit v prípade vyhovenia žalobe primárne nereflektoval na kompetenciu dedičského súdu a v konečnom dôsledku ani na dedičské nároky. 77. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 78. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 79. náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému, keďže súd žalobu zamietol, priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 80. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 81. V citovanom ustanovení je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúce náhradu trov konania, pričom zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. 82. Súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania v posudzovanom prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti nezistil, a tieto v konaní stranami neboli ani tvrdené. 83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 84.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).