Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/1837/2014

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. C., L.. XX.XX.XXXX, J.: Š. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní o vymoženie 582,49 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 18484/2014.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 28.04.2014 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 03.04.2014 a na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 20.03.2013 sp. zn. EP 30026/12.

2. Spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil súdu aj navrhovateľom predložené listiny, a to Zmluvu o pôžičke č. 6051500101 uzatvorenú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 31.05.2006 (ďalej len Zmluva o pôžičke) a Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky).

3. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243i až 243k (ďalej len EP).

5. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

7. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZSU“) v znení účinnom pri podpise Zmluvy o pôžičke, ktorej prílohou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

8. Podľa § 3 ZSU (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ) (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ust. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

11. Podľa ust. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa a (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

14. Súd vyhodnotil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom podľa ust. a zároveň veriteľom podľa ust. ZSU a povinným ako spotrebiteľom podľa ust. a zároveň dlžníkom podľa ust. ZSU, a to v zmysle citovaných ustanovení a citovaných ustanovení ZSU ako zmluva o spotrebiteľskom úvere hoci je označená ako zmluva o pôžičke a nie ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa aplikujú prednostne ustanovenia spotrebiteľského práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k jednotlivým hmotnoprávnym predpisom, podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“. Vzhľadom na obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá sa týka sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vzťahuje sa režim spotrebiteľského práva aj na tieto všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na doposiaľ uvedené posúdil súd vzťah medzi

oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, ako spotrebiteľskú vec.

15. Keďže Zmluva o úvere v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 02.04.2010, súd posudzoval jej platnosť podľa spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere.

16. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, nebola uzavretá individuálne. Individuálnosť vyjednania však neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, resp. jej príloh, v tomto prípade všeobecných podmienok, ktoré mu predkladá dodávateľ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Opak v tomto prípade dodávateľ súdu nepreukázal, nakoľko povinný nemohol ovplyvniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka naformulovaná a obsiahnutá vo všeobecných podmienkach predstavuje zásah do práv spotrebiteľa, ktorý jej obsah ovplyvniť nemohol.

17. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne ustanovenie je stav, ak zmluvné podmienky v dokumentoch predložených spotrebiteľovi, boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru dodávateľ predkladá klientom pripravené vopred bez možnosti ich zmeny, a teda nemožnosti individuálneho dojednania. Preto súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach v zmysle vyhodnotil ako formulárovú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v neprospech spotrebiteľa.

18. Je nesporné, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru povinný prevzal spolu so Zmluvou o pôžičke ako spolu súvisiace dokumenty. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočívalo na strane dodávateľa, teda oprávneného, ktorý dôkazné bremeno neuniesol.

19. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na návrh dodávateľa na jej základe, mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý je určený veriteľom vopred vo formulári predtlačenej zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.

20. Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP.

21. Predmetná rozhodcovská doložka nedáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola v súlade so spotrebiteľským právom, nakoľko ani nedávala žalovanému možnosť vybrať si v prípade začatia sporu vedenie konania na všeobecnom súde. 22. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ raz bude ako žalobca vyberať súd, je, ako už bolo skôr spomínané, v prípade úverového vzťahu veľmi nízka, keďže jemu majú byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa (veriteľa) jednorazovo hneď na začiatku zmluvného vzťahu, pričom dodávateľ má záujem mu tieto prostriedky poskytnúť, jednak preto, že mu majú byť vrátené v určitej dobe, na viac zhodnotené o príslušný úrok a iné platby, jednak s prihliadnutím na jeho predmet podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov).

23. Oprávnený (dodávateľ) podaním návrhu v rozhodcovskom konaní v tomto prípade teda uskutočnil výber súdu predpokladaný v rozhodcovskej doložke. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

24. Keďže vzhľadom na doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zároveň v zmysle ust. neplatnou. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.

25. Pri otázke oprávnenia exekučného súdu posudzovať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (rozhodnutie Najvyššieho súdu R 46/2012, sp. zn. zo dňa 13.10.2011, rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

26. Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd zastáva názor, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle demonštratívneho výpočtu v ust. a v zmysle .

27. Súc vedený všetkými doposiaľ vymedzenými úvahami súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa ust. EP, pretože dojednaná rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. a .

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.