Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-532-2015.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/532/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. H. XXXX/XX proti žalovanému: H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A., M.: XX XXX XXX so sídlom XXX XX E., L. H. XXXX, zast.: E. advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom XXX XX J., J. XX, o neplatnosť zvolania zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. dňa X.XX.XXXX a o neplatnosť uznesenia zhromaždenia zo dňa X.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015 sa domáhal určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome A. na ulici L. H. č XXXX/ XX v E., v ktorom je zriadené H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A., tvorené všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa z pozvánky na nástenke vo vchode dozvedel, že žalovaný zvolal zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na deň X.XX.XXXX, ktorého sa žalobca nezúčastnil z dôvodu, že mu nebolo doručené oznámenie v písomnej forme a neobsahovalo doložku, ktorou by deklaroval oprávnenosť zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov. Ďalším žalobným petitom žalobca žiadal o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. zo dňa X.XX.XXXX. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle § 7c ods. 9, § 11a a § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a žalovaný koná v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný koná v rozpore so zákonom, keď žalobcovi v zákonnej lehote 5 dní pred konaní zhromaždenia nedoručil žalobcovi pozvánku na zhromaždenie v písomnej forme. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tiež neplatnosti prijatého uznesenia zo dňa 8.12.2015.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. nepripúšťa, aby sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon pripúšťa žalobu o neplatnosť uznesenia zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov, avšak samostatné posúdenie platnosti zvolania zhromaždenia nie je prípustné. Správnosť postupu zvolania zhromaždenia a konkrétne rozhodnutie zhromaždenia je potom v konaní hodnotené komplexne. Podľa žalovaného zvolanie zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale len procedurálnym postupom, ktorého dodržanie podmieňuje riadne konanie zhromaždenia vlastníkov a nedodržaním postupu
teoreticky môže dôjsť k znemožneniu účasti vlastníkov bytov na zhromaždení, avšak nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu samostatne, bez skúmania konkrétneho výsledku zhromaždenia vlastníkov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu tak žalovaný odôvodňuje tým, že ani prípadne vyhovujúcim rozhodnutím súdu sa právne postavenie žiadnej zo strán sporu nezmení. Žalovaný navrhol žalobu v časti prvého požadovaného určenia zamietnuť. Čo sa týka druhej časti žaloby, v tomto smere žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. zo dňa X.XX.XXXX, ktoré nešpecifikuje, avšak v zmysle § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. má v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia, pričom vyjadrenie „prehlasovaný vlastník“ predpokladá, že tento sa zhromaždenia zúčastnil. Pokiaľ sa teda žalobca zhromaždenia nezúčastnil a nehlasoval, nemá možnosť žalovať neplatnosť uznesenia. Podľa žalovaného žalobca vedel o termíne konania zhromaždenia, avšak tejto sa dobrovoľne nezúčastnil. Účasť na zhromaždení je pritom nie len právom, ale aj povinnosťou jednotlivých vlastníkov, a teda by nemal byť prípustné konanie žalobcu, ktorý jediný sústavne marí rozhodnutia ostatných 63 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný ďalej vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalovaný nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome a nepodieľal sa ani na tvorbe predmetného uznesenia.
3. V stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného tento uviedol, že má za to, že spoločenstvo vlastníkov bytov je v danom prípade pasívne legitimované v konaní, nesúhlasil s tým, že by tu bol tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V žalobe doručenej súdu žalobca uviedol, že z oznámenia (pozvánky) zavesenej vo vchode XXXX/XX na nástenke bytového domu A., kde žalobca má trvalý pobyt sa dozvedel, že žalovaná strana na deň X.XX.XXXX zvolala zhromaždenie H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. s programom uvedeným v oznámení. Pozvánka neobsahovala doložku, resp. inú relevantnú písomnosť, ktorou by žalovaná strana deklarovala oprávnenosť zvolania zhromaždenia na deň X.XX.XXXX, že splnila podmienky uvedené v § 7c ods. 9, §11a zákona č. 182/1993 Z. z.. Pozvánka mu nebola doručená spolu s doložkou, zhromaždenia sa nezúčastnil. To, že sa zhromaždenie skutočne konalo sa dozvedel až po tom, čo žalovaná strana zverejnila výsledok hlasovania. Žalovaný uprel žalobcovi účasť na zvolaní zhromaždenia. Žalobca navrhuje, aby súd preskúmal zákonnosť zvolania zhromaždenia na deň 8.12.2015 a či úkony vykonané pred jeho zvolaním boli vykonané v súlade so zákonom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom stanovisku vo vzťahu k prvému výroku žalobného petitu s tým, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zvolania zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. z X.XX.XXXX a má za to, že rozhodnutím o tom, či bolo, alebo nebolo riadne zvolané zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov sa nijako nezmení právne postavenie žalobcu a s poukazom na § 137 C.s.p. je dôvodom zamietnutia žaloby. Vo vzťahu k uzneseniu prijatému X.XX.XXXX uviedol, že toto bolo prijaté platne, žalovanému bola riadne a včas doručená pozvánka na zhromaždenie vlastníkov, žalobca nie je aktívne vecne legitimované na podanie takejto žaloby a žalovaný zároveň nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Dodal, že z § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 vyplýva, že právo obrátiť sa na súd má len prehlasovaný vlastník, teda vlastník, ktorý sa schôdze zúčastnil, hlasoval a pri hlasovaní bol prehlasovaný. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca sa z pozvánky zavesenej na nástenke vo vchode bytového domu dozvedel, že sa zhromaždenie vlastníkov bude dňa X.XX.XXXX konať a nezúčastnil sa ho, teda nebol na ňom, nehlasoval, a tak nemohol byť prehlasovaný, preto nie je oprávnený podať ani žalobu podľa § 14 ods. 4 cit. zákona. Pokiaľ vo vyjadrení z 19.10.2017 žalobca tvrdí, že o konaní zhromaždenia sa dozvedel až po uvedenom dátume, tak je to v rozpore s tým, ako popísal skutkové okolnosti v žalobe. Doplnil, že nie je mysliteľné, aby takýto vlastník mohol blokovať ostatných vlastníkov pri prijímaní dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa domu, napr. tým, že bude spochybňovať a napádať rozhodnutia ostatných vlastníkov len pre údajné procesné nedostatky v doručovaní pozvánky, hoci si nesplnil svoju povinnosť zúčastniť sa na správe domu účasťou na zhromaždení vlastníkov.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní za prítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalovaného.
6. Žalobca na pojednávaní pred súdom na podanej žalobe v plnom rozsahu trval s tým, že žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť zhromaždenia vlastníkov bytov A. dňa X.XX.XXXX. Má za to, že konanie vo veci vedenej na tunajšom súde XC/XX/XXXX má význam ja pre toto konanie a po tom, čo u rovnakých účastníkov ako v danom konaní súd vyslovil, že zhromaždenie je neplatné podal žalovaný odvolanie,
poukázal, že aj v konaní XC/XX/XXXX bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, po tom, čo súd žalobe nevyhovel. V ďalšom konaní podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu XCo/XX/XXXX, ktorým tento potvrdil rozsudok súdu I. inštancie sp. zn. XXC/XX/XXXX žalobca dovolanie. Navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že vo veci XXC/ XX/XXXX bol potvrdený rozsudok súdu I. inštancie a vec je právoplatne skončená, preto nie je možné čakať do právoplatného skončenia v tejto veci. Má za to, že súdu ani v tejto veci nič nebráni rozhodnúť, keďže sa nejedná o prvý takýto právny názor v tejto veci. Žalovaný v konaní poukázal na viaceré rozhodnutia v takýchto veciach, a to jednak Krajského súdu v Prešove, jednak iných odvolacích súdov a tiež poukázal najmä na ust. § 14a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého platné rozhodnutia súd záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hmotno-právne ustanovenie určuje okruh účastníkov právneho vzťahu, od ktorého žalobca odvodzuje žalobu. Žalovaný nie je týmto účastníkom. Takýto názor zaujal aj tunajší súd vo veci XC/XX/XXXX, kde bola žaloba zamietnutá a vec je v štádiu odvolacieho konania. Žalobcom podané žaloby od roku 2011 traumatizujú celé spoločenstvo. Každú schôdzu žalobca napadal, o pokiaľ by súdy sa konečne priklonili k jednému právnemu názoru, čo podľa ich názoru zákon inak ani nepripúšťa, tak by sa 12 alebo 13 sporov vyriešilo raz a navždy. Poprel, že by žalovaný postupoval nezákonne a je to naopak žalobca, ktorý sa nezúčastňuje zhromaždení spoločenstva vlastníkov a v každom konaní tvrdí, že sa o konaní dozvedel z nástenky, akurát popiera, že mu bola doručená pozvánka alebo oznámenie v zákonnej lehote. Podľa žalovaného je to typický šikanózny príklad uplatňovania práva na súde, keď subjekt môže využiť svoje právo, neurobí tak a následne žaluje, že tak nemohol urobiť. Žaluje však nesprávny subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný a už aj toto šikanózne konanie ho zbavuje aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo konštatoval aj odvolací súd v rozhodnutí XCo/XXX/XXXX vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
8. Za žalovaného pred súdom vypovedal I. U., predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A., ktorý uviedol, že je ochotný kedykoľvek sa s prítomným žalobcom stretnúť, dohodnúť, spriateliť, vykonzultovať si veci, len keby došiel na schôdzu, mal by tam právo sa vyjadrovať, robiť návrhy. Pokiaľ by návrhy akceptovali ostatní členovia, boli by akceptované, všetko by mohli predniesť na schôdzi, nikto nemá problém s tým, aby nevedel, kedy je schôdza, prítomný žalobca za 8 rokov nebol na schôdzi, podal 12 žalôb, že sa nemôže zúčastniť na schôdzi, zaťažuje to jeho i nás. My sme ochotní vyriešiť vec priateľsky. My už sme vyvinuli rôzne spôsoby doručenia, dali sme sa aj vyfotiť, že mu doručujeme do schránky. Každá schôdza je vyvesená na výťahu aj na nástenke, my už nevieme nájsť spôsob, ako by sme dosiahli to, aby sa zúčastnil schôdze, jednoducho trvá to už 8 rokov. So žalobcom sa stretáva len na súde, nikde inde, každý rok po vykonaní zhromaždenia vlastníkov bytov do pár mesiacov dostanem zo súdu žalobný návrh na zrušenie toho - ktorého zhromaždenia sa to týka. Keď si človek pozrie do programov jednotlivých zhromaždení jedná sa tma len o skvalitnenie bývania členov spoločenstva, zveľadenie exteriérov alebo interiérov domu. Cieľom žalobcu je čisto paralyzovať činnosť spoločenstva ako takého, z čoho vyplýva jeho recesné správanie. Snažíme sa aj rozumnou formou, že sme vychádzali v ústrety žalobcovi, nech povie, čo chce, konkrétnu vec, či sa mu ublížilo. Veci, ktoré uvádza žalobca, sú vyberané z kontextu, lebo tento sa nezúčastňuje zhromaždení a vychádza len z uznesenia, ktoré je vyvesené na nástenke, pričom každému členovi spoločenstva sú k dispozícii doklady z celého priebehu zhromaždenia. Jeho správanie vidím v tom, že nebol zvolený za člena rady spoločenstva vlastníkov bytov. Doplnil, že nikdy sa nesnažil od podania prvej žaloby kandidovať na predsedu spoločenstva, dvakrát ponúkol svoju funkciu na zhromaždení vlastníkov bytov, že kto by to chcel robiť.
9. Svedkyňa G. Y. vo výpovedi pred súdom uviedla, že situácia je jej už trápna, chodiť po súdoch, lebo žalobca o každom zhromaždení vedel, rovnako ako ostatní vlastníci bytov, nikto s tým problém nemá. Čo sa týka uvedenej schôdze, pozvánka mu bola riadne doručená, osobne mu je ona sama dala do schránky a pokiaľ žalobca tvrdí, že to nie je pravda, tak klame. Ako členka rady má za to, že by nemali žiadny dôvod, aby sa žalobca nezúčastňoval schôdze.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením so žalobou, listinnými dôkazmi pripojenými v spise, ako aj výsluchom navrhovaného svedka, z ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti zvolania zhromaždenie H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. zo dňa X.XX.XXXX. Žalobca je vlastníkom bytu v bytovom dome A. na ulici L. H. č. XXXX/XX v E., v ktorom je zriadené H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. a uvedené spoločenstvo je tvorené 64 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa z pozvánky na nástenke bytového domu dozvedel, že žalovaný zvolala zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na deň X.XX.XXXX, ktorého sa žalobca nezúčastnil z dôvodu, že mu nebolo doručené oznámenie minimálne 5 dní pred dňom konania zhromaždenia a neobsahovalo doložku, z ktorej vyplýva oprávnenosť zvolania takéhoto zhromaždenia. žalobca má za to, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle zákona 182/1993 a žalovaný koná aj v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov a tiež neplatnosti uznesenia zhromaždenia z X.XX.XXXX. .
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
13. Podľa § 7c ods. 9 cit. zákona zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia, b) schvaľuje rozpočet, c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia, d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, f) volí a odvoláva členov rady, g) volí a odvoláva predsedu, h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva, i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov, j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady, l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
14. Podľa § 11a cit. zákona štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách pre správcu alebo predsedu.
15. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
16. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj výsluchom svedkyne súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
19. Čo sa týka prvého žalobného petitu, ktorým žalobca žiadal vysloviť neplatnosť zvolania zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. dňa X.XX.XXXX, súd v tejto časti žalobu zamietol, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebný preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny záujem žalobcu. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, keď jestvuje ohrozenie práva, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom súdu. Určovacia žaloba prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty vo vzťahu, pričom funkcia určovacej žaloby korešponduje s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. nepripúšťa, aby sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov žalovaného konaného dna X.XX.XXXX. Z.volania zhromaždenia vlastníkov bytov ako také nie je právnym úkonom, jedná sa len o procedurálny postup, ktorého dodržanie podmieňuje riadne konanie zhromaždenia vlastníkov bytov, pričom jeho porušením teoreticky môžu byť porušenia vlastníkov do takej miery, že im bude odňatá možnosť zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov bytov, čo bude mať vplyv na platnosť prijatých uznesení. Samotná procedúra zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov ako taká však nie je spôsobilým predmetom preskúmavania súdom, a to v tom zmysle, že by súd o nej rozhodoval samostatným výrokom, pretože takéto rozhodnutie by nemalo žiadny vplyv na platnosť prijatých uznesení, a teda právne postavenie žalobcu by sa nijako nezmenilo, a to ani v prípade, že by súd jeho návrhu vyhovel. Rozhodnutím o tom, či bolo, alebo nebolo riadne a platne zvolané zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov sa nijako nezmení právne postavenie žalobcu a z uvedených dôvodov žalobca nemá naliehavý právny záujem na tomto určení a na základe uvedených skutočností súd žalobu v tejto časti zamietol.
20. Čo sa týka druhého žalobného petitu, ktorým žalobca žiadal vysloviť neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A. prijatého dňa X.XX.XXXX, súd žalobu v tejto časti taktiež zamietol.
21. Súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní a zároveň z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadny z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2CdO 205/2009).
22. Podľa ust. § 14 ods. 4 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa na súd do 15-tich od oznámenia o výsledku hlasovania, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Z citovaného znenia zákona vyplýva, že toto právo má len prehlasovaný vlastník, a teda vlastník, ktorý sa schôdze zúčastnil, hlasoval a pri hlasovaní bol prehlasovaný. Z obsahu textu žaloby je zrejmé, že žalobca sa z pozvánky zavesenej na nástenke vo vchode č. XXXX/XX bytového domu A. pred konaním zhromaždenia vlastníkov bytov dozvedel, že sa toto bude konať dňa X.XX.XXXX a zhromaždenia sa nezúčastnil. Žalobca mal teda reálnu možnosť ovplyvniť výsledky hlasovania a o jeho výsledku sa dozvedieť priamo na schôdzi. Keďže na zhromaždení vlastníkov bytov žalobca nebol, na tomto nehlasoval, a tak nemohol byť prehlasovaný, nie je preto oprávnený podať návrh podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., a teda chýba mu aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby v tejto časti.
23. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 228 ods. 1 C.s.p.). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 194/2012-), ktorý uviedol, „je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome..“
24. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.
25. Z uvedeného je zrejmé, že v časti žaloby o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia H. vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. zo dňa X.XX.XXXX nie je žalovaný pasívne legitimovaným subjektom. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobca v danom prípade nebol prehlasovaným vlastníkom, nakoľko sa schôdze nezúčastnil a nehlasoval, a teda zároveň žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, čo vyplynulo z obsahu jeho podanej žaloby a uvedené sa nezmenilo ani počas zisťovania skutkového stavu vo veci pred súdom.
26. Pokiaľ žalobca poukazoval na konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné uviesť nasledovné:
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. V konaní bolo preukázané, že žalobca vedel o termíne konania zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a toho sa bezdôvodne nezúčastnil, čo potvrdil aj vo svojich vyjadreniach ako aj v žalobe. Z výpovede svedkyne Y. ako aj predsedu H. vlastníkov (p. U.) mal súd za preukázané, že pozvánka na zhromaždenie bola riadne prezentovaná na verejne prístupných a viditeľných miestach v bytovom dome, pretože je na spoločenstve, akým spôsobom pozvánky či oznámenia doručuje. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca má podaných viacero žalôb počas niekoľkých rokov, z ktorých všetky smerujú proti totožnému žalovanému a je nimi napádané zvolanie zhromaždenia vlastníkov bytov, ako aj vždy prijaté konkrétne uznesenie vlastníkov bytov. V zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. je nielen právom, ale aj povinnosťou vlastníkov bytu zúčastňovať sa na správe domu, preto by nemalo byť rozhodnutie vlastnícka nevykonať svoje právo a povinnosť zúčastniť sa na zhromaždení vlastníkov vykladané v neprospech ostatných vlastníkov bytov tak, že by tento vlastník mal právo napádať uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov, ktorého sa nezúčastnil osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu, hoci o termíne konania zhromaždenia vlastníkov bol riadne a včas informovaný. Preto by nebolo spravodlivé, aby takýto vlastník mohol blokovať ostatných vlastníkov pri prijímaní dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa domu tým, že podá žalobu na súd. Súdu sa teda javí, že
zo strany žalobcu je podaný žalobný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva. Uvedené nepochybne odporuje dobrým mravom.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.