Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-98-2019.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovanej G. B., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. f) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2019 odvolanie obžalovanej G. B. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/62/2018 zo dňa 25.03.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/62/2018 zo dňa 25.03.2019 z r u š u j e vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovanú G. B., nar. XX.XX.XXXX vo K., trvale bytom K., podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/62/2018 zo dňa 25.03.2019 bola obžalovaná G. B., uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že dňa 27.09.2017 v mieste bydliska vo K., okres K. prevzala zásielku z Okresného súdu Zvolen - Výzvu na nastúpenie ústavného ochranného liečenia sp. zn. 4T 99/2017 zo dňa 25.09.2017, do liečebného ústavu P. O. P.. U., I. XXX/XXX, M., s nástupom dňa 16.10.2017, ktoré liečenie jej bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č. k. 4T 99/2017-111 zo dňa 15.05.2017, právoplatným dňa 13.09.2017, na toto ochranné liečenie včas a bez závažného dôvodu nenastúpila.
Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným na hlavnom pojednávaní napadla obžalovaná. Svoje odvolanie dodatočne písomne odôvodnila a u presnila, že čo sa týka samotného posúdenia trestného činu ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák., k tomu výhrady nemá, nakoľko spáchanie tohto skutku nepoprela. Vyslovila názor, že pri ukladaní trestu súd postupoval v rozpore s Trestným zákonom, keď opomenul skutočnosť, že skutku sa mala dopustiť pred vynesením rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen, sp. zn. 51/125/2017 zo dňa 30.10.2017. Súd jej mal preto ukladať súhrnný trest podľa § 42
ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na nízku závažnosť prečinu súd mohol následne zvoliť postup podľa § 44 Tr. zák. a upustiť od uloženia súhrnného trestu. Súčasne má za to, že aj v prípade, ak by súd neupustil od uloženia súhrnného trestu, mohol v danom prípade ukladať podmienečný trest, keďže nikdy vo výkone trestu nebola a jej trestná činnosť nedosahovala takú závažnosť, aby bolo nutné ukladať nepodmienečný trest. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s tým, že v danom prípade je nutné uloženie súhrnného trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu nemôže súhlasiť s uložením nepodmienečného trestu za prečin s nízkou závažnosťou a bez spôsobenia akejkoľvek ujmy na zdraví alebo na majetku osôb. Plne si uvedomuje protiprávnosť svojho konania, vzhľadom na povahu trestného činu však považuje nepodmienečný trest za neprimerane prísny. Ďalej uviedla, že ústavné liečenie, na ktoré v čase spáchania skutku nenastúpila následne vykonala, keď v ústavnom ochrannom liečení strávila viac ako 3 mesiace. Nakoľko teda tento trest vykonaný bol, nevidí dôvod, aby súd ukladal za tento skutok tak prísny trest, ktorý dokonca prevyšuje dĺžku ochranného liečenia. Poukázala, že v súčasnej dobe je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce, vedie riadny život a takýmto spôsobom si zabezpečuje svoj príjem. V prípade, ak by bola nútená vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody po dvoch rokoch od spáchania skutku, opätovne by sa dostala do nepriaznivej životnej i finančnej situácie, z ktorej sa postupne dokázala dostať. Záverom navrhla aby odvolací súd, vo veci rozhodol tak, že jej výkon trestu podmienečne odloží na skúšobnú dobu, ak to nebude možné uloží jej primeraný peňažný trest, alebo iný alternatívny trest.
Prokurátor krajskej prokuratúry, na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, ako aj uložený trest a navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že v súčasnej dobe žije usporiadaný život, pracuje, s priateľom pravdepodobne čaká dieťa a nechcela by ísť do výkonu trestu.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.
Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 25.03.2019 obžalovaná v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyhlásila, že nepopiera spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. por. a zároveň obžalovanú poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na základe tejto okolnosti je táto časť rozsudku v odvolacom konaní nemeniteľná a preto sa odvolací súd výrokom o vine nezaoberal.
Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 Tr. zák., čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane prísny, preto výrok o uloženom treste zrušil a rozhodol o treste sám. Odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd u obžalovanej vzal do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože sa k trestnej činnosti priznala a trestný čin úprimne oľutovala, avšak na druhej strane jej podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažovalo, že už bola v minulosti odsúdená. Za spáchanú trestnú činnosť súd obžalovanej ukladal trest podľa trestnej sadzbe uvedenej v § 348 ods. 1 Tr. zák., ktorá je stanovená až na dva roky. Pri určení výmery trestu odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa prihliadol aj na závažnosť konania obžalovanej, ako aj na následky jej konania, pričom prihliadol aj ku skutočnosti, že obžalovaná ochranné liečenie, ktoré je predmetom skutku už vykonala a preto dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovanej je postačujúci trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa takto vymeraný trest uložil ako nepodmienečný, pretože obžalovaná v krátkom časovom úseku opakovane porušila záujmy chránené Trestným zákonom, preto iba nepodmienečný trest odňatia slobody spĺňa účel trestu sledovaný § 34 ods. 1 Tr. zák. Keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, preto ju odvolací súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ obžalovaná namietala, že v prejednávanom prípade mal byť ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd k tomu uvádza že námietka obžalovanej je nedôvodná, keďže obžalovaná trestný čin v prejednávanej veci spáchala po vyhlásení (doručení) trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/99/2017 zo dňa 15.5.2015 právoplatný dňa 13.9.2017 a pred vyhlásením trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2017 zo dňa 30.10.2017, ktorým bol obžalovanej uložený súhrnný trest, preto nejde u nej o súbeh trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, kedy prichádza do úvahy uloženie samostatného trestu.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.