Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-62-2018.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej G. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. 03. 2019 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná G. B.Á., rod. B., nar. XX. XX. XXXX X. K., trvale bytom K.,
uznáva sa za vinnú, preto že
napriek tomu, že dňa 27.09.2017 v mieste bydliska vo K., okres K. prevzala zásielku z Okresného súdu Zvolen - Výzvu na nastúpenie ústavného ochranného liečenia sp. zn. 4T/99/2017 zo dňa 25.09.2017, do liečebného ústavu Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya, Č. XXX/XXX, M., s nástupom dňa16.10.2017, ktoré liečenie jej bolo uložené Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 4T/99/2017-111 zo dňa 15.05.2017, právoplatným dňa 13.09.2017, na toto ochranné liečenie včas a bez závažného dôvodu nenastúpila,
teda
marila výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustila závažného konania aby zmarila účel ochranného liečenia, ktoré jej uložil súd,
čím spáchala
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 15. 05. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/140/18/6611obžalobu na G. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.
Obžalovaná G. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Po tomto vyhlásení obžalovaná kladne odpovedala na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovanej prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná nepoprela spáchanie skutku nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: evidencia priestupkov (č.l. 35), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 69 - 70).
Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jej vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaná G. B. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, pretože marila výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustila závažného konania aby zmarila účel ochranného liečenia, ktoré jej uložil súd.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bola za trestný čin odsúdená. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým spôsobom neupravovala, a predstavuje tak až 2 roky.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že sa v minulosti dopustila jedného priestupku. Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že doposiaľ bola4 krát súdne trestaná, naposledy jej bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2017 zo dňa 30. 10. 2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu, ako aj jeho výmery, prihliadol na to, že obžalovaná už bola opakovane odsúdená pre rôzne trestné činy, ako aj na to, že nerešpektovala právoplatné súdne rozhodnutie. Uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovanú.
Keďže obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.