Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcov: N. všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, Ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad proti žalovanej: E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: E. o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.4.2019 č.k. - 180 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovia v 1. až 13. rade majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 domáhali, aby súd učil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. a to žalobca 1/ vo výške 11/32, žalobca 2/ vo výške 1/16, žalobca 3/ vo výške 1/16, žalobca 4/ vo výške 7/120, žalobca 5/ vo výške 1/16, žalobca 6/ vo výške 1/16, žalobca 7/ vo výške 1/30, žalobca 8/ vo výške 1/8, žalobca 9/ vo výške 1/16. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Pôvodný žalobca 8/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX J. T., zobral žalobu späť. Podľa názoru žalobcov žalovaná nikdy nemala splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, hlavne nesplnila podmienky oprávnenej držby, a to z dôvodu, že pôvodní žalobcovia v 1.až 9.rade svoje spoluvlastnícke podiely k uvedenej nehnuteľnosti nadobudli prevažne dedením, darovaním, resp. vydržaním. O tomto tvrdení žalobcov svedčia vlastnícke tituly zapísané na aktuálnom LV č. XXX, k. ú. J. T.. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. - 78 zo dňa 7.5.2018 rozhodol, že pripustil do konania vstup ďalších subjektov na strane žalobcu, a to subjektov označených v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie pod číslami žalobcov 9. až 13. Rovnako pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako je uvedená v predmetnom uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 7.5.2018.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ až 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec J. T., katastrálne územie J. T. a to žalobca 1/ v podiele 11/32, žalobca 2/ v podiele 1/16, žalobca 3/ v podiele 1/16, žalobca 4/ v podiele 7/120, žalobca 5/ v podiele 1/16, žalobca 6/ v podiele 1/16, žalobca 7/ v podiele 1/30.

II. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec J. T., katastrálne územie J. T. vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T..

III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , a .

4. Svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobcovia v 1/ - 7/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T.; žalobcovia 8/ - 13/ sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T.. Predmetná parcela vznikla odčlenením z parcely KN-E č. XXXX o výmere 3685 m2 ,orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného O.. E. P., C., M. XX, J. F. R., zo dňa XX.XX.XXXX a žalobcovia sú na LV č. XXX evidovaní ako podieloví spoluvlastníci. Žalovaná je v súčasnosti vedená na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. k nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy zapísaná ako výlučná vlastníčka s tým, že ako nadobúdací titul je uvedená kúpna zmluva V-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrela so svojimi rodičmi E. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX a D. R., nar. X.X.XXXX, ktorí vlastnícke právo nadobudli na základe notárskej zápisnice osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. XXX/ XX Zb. zo dňa XX.XX.XXXX. Samotná skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej boli zapísaní ako vlastníci na základe osvedčenia o vydržaní, ako aj skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a jej právnymi predchodcami neboli sporné. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 24.11.2014 dedičmi po neb. E. R., rod. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú žalobcovia 8/ až 13/. Poľnohospodárske družstvo J. T. v odpovedi na výzvu súdu doručenú dňa XX.XX.XXXX (čl. 114) oznámilo, že parcelu KN E XXXX k. ú. J. T. o výmere 3685 m2 užívalo v rokoch 1986 až 1992 na základe zákonného užívania poľnohospodárskej pôdy. Od roku 1993 ju užíva na základe nájomných zmlúv s vlastníkmi v zmysle v znení neskorších predpisov. Od roku 2017 (kedy bola jej výmera ponížená o 258 m2) dodnes užíva družstvo uvedenú parcelu o výmere 3427 m2 na svoju poľnohospodársku činnosť.

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že pokiaľ ide o otázku vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov, k tejto otázke sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10.02.2010 sp. zn. . Poukázal v ňom na zásadu Rímskeho práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie a zodpovedajúci právny titul, napríklad zmluva. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa ( a nasl. ). V dobrej viere ale súčasný právny prostriedok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Taktiež pokiaľ ide o právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť tento naliehavý, pričom súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,

ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, potom žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Nároky z neplatného právneho úkonu je možné vyporiadať vzájomne s ich právnym predchodcom, ktorý si následne, prípadne súbežne, môže nároky z neplatného právneho úkonu vyporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil, teda kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ústavný súd sa zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť uzavrela v dobrej viere, spoliehajúc sa na správnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Sťažovateľka tak konfrontovala absolútnu povahu vlastníckeho práva a právnu zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má) a ústavným princípom právnej istoty. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom. Poukázal aj na podobnú českú judikatúru ktorá uvádza, že kataster nehnuteľností Českej republiky nie je založený na takých zásadách, ktoré by umožňovali konať v plnej dôvere v jeho obsah a nie je tak naplnená jedna z jeho základných funkcií, ktorú od neho občania právom očakávajú. (sp. zn. z 1.8.Sb. 42) Aj keď nie je možné absolutizovať zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet, z hľadiska ochrany vlastníckeho práva súd nepožaduje za žiaduce jej prelomenie. Akcentuje nevyhnutnosť náležitého posúdenia a právneho hodnotenia dobrej viery nadobúdateľky. (sp. zn. z 13.08.2012 Sb. 66). Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. (viď. rozhodnutie NS SR č. ).

6. Z vyjadrení samotných žalobcov vyplýva, že nikdy nemali vôľu podpísať prehlásenie k osvedčeniu o vydržaní; podpísali prehlásenie s tým, že sa malo jednať o odplatný prevod a teda bol tu úmysel uzavrieť kúpne zmluvy (čomu zodpovedá aj postoj právnych predchodcov žalovanej, ktorí opakovane jednali so žalobcami a výške odplaty). V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, podľa zákona č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov, formou notárskej zápisnice, nespĺňa požadované náležitosti, nakoľko z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobcovia ako aj právni predchodcovia žalovanej chceli v skutočnosti uzavrieť kúpne zmluvy, t. j. previesť na nich vlastnícke právo vždy vo vzťahu ku každému konkrétnemu žalobcovi a podielu na pozemku ním vlastneného za dohodnutú odplatu. Keďže k vyplateniu dohodnutej odplaty, resp. kúpnej ceny v prípadoch žalobcov nedošlo, žalobcovia mali za to, že nenastali ani právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájali. Keďže D. R., nar. X.X.XXXX a E. R., nar. XX.X.XXXX (právni predchodcovia žalovanej) sa na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nemali stať vlastníkmi nehnuteľnosti, nemohli predmetnú nehnuteľnosť ani platne previesť na ďalšiu osobu (svoju dcéru), teda žalovanú. Ani dobromyseľnosť žalovanej pri nadobudnutí predmetného pozemku nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Z ust. totiž vyplýva, že ten, kto získal držbu veci v dobrej viere (založenej i na stave zápisov v katastri nehnuteľnosti) je povinný vrátiť ju skutočnému vlastníkovi. Naviac z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaná - aj vzhľadom na písomné vyjadrenie k žalobe - vedela o súvislostiach spojených s prevodmi vlastníckeho práva k parcele. Námietky žalovanej v písomnom podaní zo dňa 15.03.2019 sú preto v tomto konaní právne irelevantné.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a ust. , , a to tak, že priznal úspešným žalobcom voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Podľa názoru žalovanej, žalobcovia by mali preukazovať, že

žalovaná nehnuteľnosť od svojich rodičov nenadobudla a mali dokazovať, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Teda skutkové tvrdenia v žalobe nezodpovedajú uplatnenému žalobnému petitu a ani skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú tomu, o čom súd prvej inštancie rozhodol. Ďalej namietala na strane žalobcov nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že sú podieloví spoluvlastníci, pretože tento naliehavý právny záujem vôbec nepreukázali, iba tvrdili, že bez požadovaného určenia by bolo ich postavenie neisté a skutkové okolnosti na požadované určenie neuviedli. Žalobcovia uviedli také skutkové okolnosti, ktoré neodôvodňujú ich naliehavý právny záujem, pretože, ak by žalovaná nebola zapísaná v katastri ako vlastníčka, boli by zapísaní jej právni predchodcovia, teda rodičia a opäť by žalobcovia nedosiahli zápis svojho vlastníctva.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, okrem iného aj výpoveďou jednotlivých sporových strán, ako aj potvrdením Poľnohospodárskeho družstva v T., či osvedčením vyhlásenia o vydržaní N 247/2014 z 18.11.2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia žalovanej nemali splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a teda sa nikdy nestali vlastníkmi žalovaných podielov. Žalobcovia svoje spoluvlastnícke podiely k uvedenej nehnuteľnosti nadobudli prevažne dedením, darovaním, resp. vydržaním. O tomto tvrdení žalobcov svedčia vlastnícke tituly zapísané na aktuálnom LV č. XXX pre k. ú. J. T.. Žalobcovia v konaní jednoznačne preukázali, že žalovaná nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti o výmere 258 m2 v katastrálnom území T., nakoľko ju nadobudla od nevlastníka. Právni predchodcovia žalovanej nikdy nemali splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, hlavne nesplnili podmienky oprávnenej držby. Rovnako mali za to, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky atribúty ust. . Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Následne žalovaná, ako ani žalobcovia, nevyužili možnosť pre podanie odvolacej repliky a dupliky.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. , , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. .

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. Základnou a v zásade jedinou odvolacou námietkou žalovanej bolo, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal inštitútom aktívnej vecnej legitimácie, ako aj naliehavého právneho záujmu, a to v bodoch svojho rozhodnutia pod č. 41, 42 a 43, kde poukazuje, okrem iného, aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a konštatuje, že naliehavý právny záujem žalobcov je v tomto konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia súdu by bolo postavenie žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu, naďalej neistým. Tiež možno konštatovať, že žalobcovia mali v konaní preukázané tituly nadobudnutia svojich vlastníckych práv, ktoré vyplývali z predložených listov vlastníctva, a teda jednoznačne v konaní boli aktívne vecne legitimovanými subjektmi na podanie predmetnej žaloby. Taktiež v konaní bolo nepochybne preukázané, aj výsluchom jednotlivých svedkov, že právni predchodcovia žalovanej mali v záujme vysporiadať túto parcelu, avšak prostredníctvom hmotnoprávneho inštitútu kúpnopredajnej zmluvy a nie titulom vydržania, ktorý predstavuje odlišný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2015, ktorú uzavrela so svojimi rodičmi, ktorí svoje vlastnícke právo mali nadobudnúť na základe notárskej zápisnice

osvedčenia vyhlásenia o vydržaní zo dňa 18.11.2014. Rovnako sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné absolutizovať zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, a vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci nie je žiaduce prelomenie tejto zásady. Túto zásadu je možné prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, čo platí aj v tomto prípade, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne konkrétnosti posudzovanej veci musí vždy javiť ako spravodlivé. Možno taktiež uzatvoriť, že zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná aj vzhľadom na svoje vyjadrenia k žalobe, či už písomnou alebo ústnou formou potvrdila, že vedela o súvislostiach spojených s prevodmi vlastníckeho práva k predmetnej parcele na svojich rodičov. V konaní teda bolo preukázané, že žalovaná nemôže byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti o výmere 258 m2, keďže ju nadobudla od nevlastníkov, teda od svojich rodičov, ktorí túto nehnuteľnosť dobrovoľne nevydržali, a to z dôvodu, že nikdy nemali splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V súvislosti s riešením kolízie vyššie uvedených princípov odvolací súd zastáva názor, že ochrana skutočného vlastníka, zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Rovnaký právny názor vyslovil aj Ústavný súdu Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. z 02.10.2012.

14. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny, podľa ust. , potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1. až 13. rade proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).