Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-369-2015.pdf
PDF · 207.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/369/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcov: 1/ D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 2/ M. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R.I. XXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, 3/ I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX J. T., štátny občan SR, 4/ E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, 5/ D.. H. H., F.. XX.XX.XXXX, T. I. XXXX/X, XXX XX J. F. R., štátny občan SR, 6/ I. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, 7/ I. W., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XXX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 8/ D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, XXX XX J. T., štátny občan SR, 9/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/ XX, XXX XX H., štátny občan SR, 10/ E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, 11/ I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, 12/ D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, 13/ D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P.F. XXX/X, XXX XX J. T., štátny občan SR, všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, Ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad proti žalovanej: E. M.T., S.. R., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XXX, XXX XX J. T., štátny občan SR, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: E. R.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX, XXX XX J. T. o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ až 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec J. T., katastrálne územie J. T. a to žalobca 1/ v podiele 11/32, žalobca 2/ v podiele 1/16, žalobca 3/ v podiele 1/16, žalobca 4/ v podiele 7/120, žalobca 5/ v podiele 1/16, žalobca 6/ v podiele 1/16, žalobca 7/ v podiele 1/30.
II. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec J. T., katastrálne územie J. T. vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T..
III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia 1/ až 9/ (teraz žalobcovia 1 až 8) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 domáhali, aby súd učil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. a to žalobca 1/ vo výške 11/32, žalobca 2/ vo výške 1/16, žalobca 3/ vo výške 1/16, žalobca 4/ vo výške 7/120, žalobca 5/ vo výške 1/16, žalobca 6/ vo výške 1/16, žalobca 7/ vo výške 1/30, žalobca 8/ vo výške 1/8, žalobca 9/ vo výške 1/16. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Pôvodný žalobca 8/ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX J. T., ako je uvedené nižšie, zobral žalobu späť.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobcovia 1/ až 9/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX k. ú. J. T.. Parcela KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. J.J. T., ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú, vznikla z parcely KN-E č. XXXX o výmere 3685 m2 v kultúre orná pôda, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX k. ú. J. T.. O tomto tvrdení žalobcov svedčí geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený O.. E. P., geodetom, zo dňa 06.06.2014. Podľa súčasného LV č. XXX ako aj z LV č. XXX zo dňa 29.01.2014 k. ú. J. T. svedčia žalobcom vlastnícke tituly tam uvedené v týchto spoluvlastníckych podieloch k parcele KN-E č. XXXX: pod B 1: H.Č. M. S.. H., R. XXX, U. v 1/16, pod B 6: P. I. S.. O., P. XXX/X, J. T. v 1/16, pod B 7: H. D. S.. H., J. XXX/XX, J. T. v 1/16, pod B 11: A. E. S.. B., E. XXXX/XX, H. v 7/120, pod B 12: H.Č. H. S.. H., D.., I. XXXX/X, J. F. R. v 1/16, pod B 14: Z. I. S.. H., P. XXX, P. v 1/16, pod B 17: W. I. S.. H., J. XXX/XXX, J. T. v 1/30, pod B 18: H. D. S.. H., J. XXX/XX, J. T. v 1/4, pod B 19: H. D. S.. H., J. XXX/XX, J. T. v 1/32, pod B 21: Z. D. S.. Z., J. XXX/ XX, J. T. v 1/8, pod B 22: A. D. S.. Š., Š. XXX/XX, J. T. v 1/16. Žalovaná je v súčasnosti na LV č. XXXX k. ú. J. T. k nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy zapísaná ako výlučná vlastníčka s tým, že ako nadobúdací titul je uvedená kúpna zmluva R.-XXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015. Podľa LV č. XXXX k. ú. J. T. zo dňa 09.03.2015 bola žalovaná zapísaná ako vlastníčka parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy spolu so svojím manželom D. R., S.. R., pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní F. XXX/XXXX zo dňa 18.11.2014, W.-XXXX/XX. Žalobca 1/ až 9/ svoje spoluvlastnícke podiely k uvedenej nehnuteľnosti nadobudli prevažne dedením, darovaním, resp. vydržaním. O tomto tvrdení žalobcov svedčia vlastnícke tituly zapísané na aktuálnom LV č. XXX k. ú. J. T.. Žalobcovia majú za to, že žalovaná nie je vlastníkom citovanej nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX/ XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. Spišské Bystré. Žalovaná nikdy nemala splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, hlavne nesplnila podmienky oprávnenej držby. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žalobcovia majú za to, že keďže trvá stav objektívnej právnej neistoty v právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, žalobcovia majú naliehavý právny záujem usporiadať vlastníctvo k vyššie citovanej nehnuteľnosti.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.11.2015 uviedla, že na základe podkladov pre vydanie osvedčenia: Prehlásenie spoluvlastníkov v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré znelo: Dole podpísaní podieloví spoluvlastníci vedení na LV č. XXX k. ú. J.J. T. k pozemku par. reg. E č. XXXX, z ktorého bol podľa výkazu výmer GP č. XX/XXXX odčlenený diel „1“ o výmere 258,75 m2 a pričlenený k novozameranej parcele XXXX/XX - orná pôda o výmere 258,75 m2 v prospech D. R., F.. X.X.XXXX a E. R., S.. Š., F.. XX.X.XXXX, obaja bytom J. XXX/XXX, J. T.. Zároveň prehlasujeme, že vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníctva sa necítime byť dotknutí na svojich vlastníckych právach a že sme vzájomne finančne vysporiadaní. Toto vyhlásenie podpisujeme na vlastnú žiadosť menovaných, ako doklad k vydaniu osvedčenia o vydržaní. Na základe horeuvedených skutočností jej rodičia začali vybavovať pozemok pre ňu. Rodičia oslovili notárku JUDr. Evu Čabrovú Dr., ktorá ich poučila, kto všetko môže prehlásenie podpísať. Postupne to vybavovali podľa toho, ako boli dostupní spoluvlastníci nehnuteľností. Trvalo to 3 roky. Z 13 spoluvlastníkov iba dvoch navštívili dvakrát, ostatných tri a viac krát a výnimočne štyrikrát hlavného žalobcu D. H.. Pri podpisovaní im rodičia vysvetľovali, že ak sa im to podarí vybaviť - dotiahnuť do konca, prídu sa vyrovnať, t. j. zaplatiť. Všetci s tým súhlasili a prehlásenie podpísali. Aj pán D. H., ktorý bol naozaj nepríjemný od začiatku. Prvýkrát keď za ním boli najprv im povedal, že nič nepredá a vyhodil ich. Druhýkrát povedal, že porozmýšľa a uvidí. Tretíkrát rodičom povedal, že keď budú podpísaní všetci spoluvlastníci, majú prísť. Podpísal aj to na štvrtýkrát, ale to vďaka tomu, že mu mamka našla majetok, ktorý nemal podedený po mame. Ešte predtým ako D. H. podpísal prehlásenie, svedkom toho, že od začiatku nebol spokojný, je H. H. - syn D. H. s tým, že má záujem o podiel jeho otca, je aj jeho svokor D. H., Š. XXX/XX, J. T., u ktorého mamka bola raz večer. Hľadala H. H. ohľadom toho, že jeho otec stále ten podpis oddiaľoval. H. H. pracoval na svojej stavbe a svokor D. H. mu telefonoval, že ho čaká u nich doma, aby prišiel, že chce s ním rozprávať, tak povedal do telefónu svokrovi D. H., sa u nás doma zastaví. Ako sľúbil, tak prišiel, pozrel na spomínané prehlásenie, kde chýbal podpis jeho otca. Povedal, že otcovi zavolá alebo povie a otec to podpíše. Na druhý deň to naozaj aj D. H. podpísal. Pri podpisovaní prehlásenia mu mamka povedala, že bude potrebovať k notárke asi úmrtný list mamy, ktorá vtedy bola na prehlásení a na LV č. XXX. Nemohol úmrtný list nájsť, tak jej sľúbil, že ho prinesie a keď mama nebude doma, dá jej ho do schránky, čo aj urobil. Pán H. doniesol nie úmrtný list, ale úmrtnú správu mamy z nemocnice. Hneď na druhý deň mu ju mamka bola vrátiť uňho doma. Otvorila jej jeho manželka a zavolala ho. Úmrtný list nemal, tak mu poradila, že ho vybaví na matrike. Na ďalší deň ho doniesol mamke domov, aby mohli vybavovať veci ďalej. Mama si urobila z úmrtného listu kópiu a vrátila mu originál, čo je dôkaz o tom, že súhlasil s tým, aby to rodičia žalovanej takto vybavovali. Keď sa stretli neskôr, tak jej povedal, že už si vybavuje dedičstvo po mame. Dňa 18.11.2014 boli rodičia u notárky JUDr. Evy Čabrovej Dr., u ktorej podpisovali Notársku zápisnicu - Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní F. XXX/XXXX, ktoré osobne pani notárka odniesla na Katastrálny úrad v Poprade. Koncom decembra prišlo oznámenie z katastra, že listina je zapísaná. Po novom roku, keď rodičia stretli niektorých spoluvlastníkov, ktorých mali vyplatiť, napr. M. H. s manželkou, keď boli na prechádzke s vnúčatami, tak im povedali, aby prišli na návštevu, že je to vybavené a majú pre nich peniaze, na ktorých sa pri podpisovaní samozrejme dohodli. Nikto nechodil, tak rodičia znovu začali postupne obchádzať ľudí, tak ako to bolo z časového hľadiska a dostupnosti ľudí možné a vyplácali peniaze. Ešte nemali všetkých vyplatených a raz v nedeľu ich navštívil D. P. (spoluvlastník parcely, o ktorú si chcela rozšíriť plánovaný pozemok), bytom R. XXX/X, J. T. s manželkou T.L. P. s krikom, že sme im zobrali časť parcely, lebo Jozef pozeral na kataster portál a zistil, že im chýba časť spomínanej parcely. Mala to byť parcela KNE číslo XXXX. Rodičia im vysvetlili, že sa im podarila iba parcela, kde je spoluvlastníkom pán H. D. a tú postupne vyplácajú. Odkázali ich na kataster. Manželia P. odišli a pani P. telefonicky oznámila rodine H., že im chýba pozemok a nech sa pozrú na svoj. Nevie prečo sa postavil k tomu takto, keď jasne sa dohodli, že po vybavení sa prídu s nimi rodičia vyrovnať. Pán D. H. síce vie, ako sa vydržanie vybavuje, lebo si vybavoval na seba osvedčenie o vydržaní v roku 2012 na tejto parcele. Rodičia vyplácali postupne od začiatku, tak ako im ľudia podpísali, čiže nemohli vyplatiť pána H. prvého, keď podpísal posledný. Na druhý deň pán H. zavolal mamke a vynadal v telefóne, že ako to, že majú vytýčený pozemok, že mu to rodina oznámila, čo nebola pravda, lebo nič nebolo vytýčené, že nemá mamka chodiť vyplatiť, lebo ju dá zavrieť aj s tým, kto im to urobil. Mamka mu povedala, že postupne vyplácajú tak ako sa dohodli, že je na rade posledný, keďže podpísal posledný. Ďalej chceli rodičia vo vyplácaní pokračovať, len ľudia, ktorých H. D. obvolal a natáral im nepravdivé veci, odmietali zobrať peniaze. Následne po tom sa mamka zastavila v práci za synom pána H. a išla sa ho spýtať, čo to má znamenať. Pripomenula mu, ako to bolo v skutočnosti, lebo za tak dlhý čas asi zabudol, tak povedal, že keď je to tak, že je to v poriadku. Zastaví sa u rodičov žalovanej a pozrie si ten papier, ktorý jeho otec podpísal, aj keď ho pred podpisom videl, mal ho v ruke, lebo pozeral, či chýba tam už len otcov podpis. Neprišiel ako sľúbil a napísal email, že mu nevyšiel čas a že aj tak ten papier, ktorý otec podpísal, platí iba originál a originál samozrejme nemajú. Keďže nevedel H. D., čo má urobiť, ako sa im pomstiť, tak všade rozširoval, že nevie, čo im podpísal a že mu ukradli parcelu. V júni mamke zavolal vyšetrovateľ kriminálky, či sa môže prísť porozprávať ohľadom D. H.. Na kriminálne jej vyšetrovateľ oznámil, že pán H. nevie, čo podpísal a povedal, že dva podpisy na prehlásení sú jeho a tretí nie. Samozrejme klamal a nedáva to logiku. Keby nechcel, nepodpíše vôbec ani raz, alebo už vtedy mal plán, ako to spochybní. Podpisoval prehlásenie trikrát a to za seba dvakrát a tretíkrát za svoju mamu, to bolo to, čo nemal podedené a vďaka nim si to dodedil. Druhýkrát sa podielu na tejto parcele odstal cez Osvedčenie o vydržaní, ktoré teraz ako právny úkon spochybňuje. Získal majetok na seba po rodine bez toho, aby sa podelil s dedičmi, to rodičom povedal jeho brat M. H., keď podpisoval prehlásenie ako ďalší spoluvlastník predmetnej parcely. Oznámenie na kriminálke mu asi nevyšlo, tak pokračuje na súde a klame ľuďom, že chcú parcelu na biznis. Preto žalobu podpísali aj ľudia, ktorí od rodičov peniaze prevzali bez problémov, čo bol dôkaz, že sa tak pri podpisovaní prehlásenia dohodli. Žalovaná ďalej popísala ako sa pri vybavovaní rodičia dohodli s jednotlivými vlastníkmi. Títo podieloví vlastníci, pokiaľ neboli jej rodičmi oslovení, nevedeli, že vôbec nejaké spoluvlastnícke podiely majú a už vôbec, kde sa predmetná parcela nachádza. Zároveň žiadala, aby žalobkyňa 9/ D. A., rod. Š. a žalobca 8/ D. Z., terajší podieloví spoluvlastníci, boli ako žalobcovia vynechaní z dôvodu toho, že v čase vybavovania a podpisovania prehlásenia neboli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely KN E č. XXXX. Namieta ich aktívnu legitimáciu. Žiada preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú a účelovú zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
4. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 žalobca 8/ D. Z. zobral žalobu týkajúcu sa jeho osoby späť. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2018 uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania vo vzťahu k žalobcovi 8/ D. Z..
5. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2017 žalobcovia navrhli pristúpenie ďalších subjektov na strane žalobcov, právnych nástupcov po neb. E. Š., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T., a to 9/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, H., 10/ E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXXX/XX, H., 11/ I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, H., 12/ D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, H. a 13/ D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J.Š. T.. Ich pristúpenie navrhli na základe výsledkov doterajšieho dokazovania v spojení s výsledkom dedičského konania po neb. E. Š.. Zároveň uviedli, že žalobca pôvodne označený pod číslom 8/ zobral žalobu späť.
6. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č. k. 17C/369/2015 - 78 zo dňa 07.05.2018 rozhodol nasledovne: „I. P r i p ú š ť a do konania vstup ďalších subjektov na strane žalobcu, a to žalobcov: 9./ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, H., 10./ E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J.Ň. XXXX/XX, H., 11./ I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/X, H., 12./ D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/XX, H., 13./ D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J. T.. II. P r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby tak, že petit žaloby bude znieť: „ I. Súd určuje, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 11/32, žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v ľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela č. KN C XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 4. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J.J. T. vo výške 7/120, žalobca v 5. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 6. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16, žalobca v 7. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/13. II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, k. ú. J. T. vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T.. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1/ až 13/ rade trovy konania.“
7. Následne súd opravným uznesením č. k. 17C/369/2015 - 86 zo dňa 10.09.2018 rozhodol: I. O p r a v u j e záhlavie uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 v časti označenia žalobcov na nasledujúce správne znenie: „Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcov: 1./ D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, J. T., 2./ M. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX, U., 3./ I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, J. T., 4./ E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, H., 5./ D.. H. H., F.. XX.XX.XXXX, T. I. XXXX/X, J. F. R., 6./ I. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, P., 7./ I. W., T. J. XXX/XXX, J. T., 8./ D. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, J. T., 9./ D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, J. T., všetci zastúpení JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Poprad, Ul. 1. mája 216/7 proti...“ II. D o p ĺ ň a I. výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 o nasledujúce znenie: Súd konanie vo vzťahu k žalobcovi 8/ z a s t a v u j e. III. Doterajšie výroky označené ako I. a II. sa označujú ako II. a III. IV. D o p ĺ ň a IV. výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 o nasledujúce znenie: Vo vzťahu žalobcu 8/ a žalovanej súd žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Súd teda odstránil v záhlaví a vo výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17C/369/2015-78 zo dňa 07.05.2018 iné zrejme nesprávnosti tak, ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zároveň zastavil konanie so súhlasom žalovanej voči žalobcovi 8/ a rozhodol o trovách konania medzi žalobcom 8/ a žalovanou tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobca 8/ si žiadne trovy konania neuplatnil a žalovanej doposiaľ žiadnej trovy konania nevznikli.
8. V písomnom podaní zo dňa 15.03.2019 žalovaná vzniesla námietku aktívnej legitimácie u žalobcu 1/, nakoľko tento nie je vlastníkom nehnuteľnosti parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 258 m2 (KNE č. XXXX) k. ú. J. T.. Žalobca 1/ nikdy nemal splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a hlavne nesplnil podmienku oprávnenej držby a preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a teda nie je oprávnený vlastník a preto nemá aktívnu legitimáciu v spore. Pretože žalobca 1/ nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely k uvádzanej nehnuteľnosti osvedčením o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti notárskou zápisnicou JUDr. Evy Čabrovej Dr., NZ XXXXX/XXXX KN-E p. č. XXXX orná pôda o výmere 3685 m2 dňa 25.06.2014, osvedčením o vyhlásenia vydržania vlastníctva a notárskou zápisnicou Mgr. Oľgy Piskoríkovej F. XXXXX/XXXX zo dňa 07.11.2012, pričom túto nehnuteľnosť nikdy neužíval a nadobudol. Žiada, aby súd aktívnu legitimáciu žalobcu 1/ riešil ako predbežnú otázku a teda či bol oprávnený podať žalobu, keď sám nie je zákonným vlastníkom a nadobudol nehnuteľnosť v rozpore s platným právom. Pokiaľ teda jej právni predchodcovia jednali v rozpore s právom pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, tak v takom istom rozpore s právom jednal aj žalobca 1/. Žalovaná ďalej uviedla, že takému účastníkovi nemôže súd objektívne poskytnúť právnu ochranu a preto je potrebné žalobu u žalobcu 1/ zamietnuť a priznať žalovanej trovy konania.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej, prednesom právneho zástupcu žalobcov a splnomocnenej zástupkyne žalovanej, výsluchom svedkov M. H., E. Z., D. R., O.. H. H. a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
10. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že túto parcelu nadobudol v r. 1987 po neb. H. H., otcovi. Pani R. J.. prišla za ním, že by mala záujem o odkúpenie časti pozemku. Najskôr ju poslal preč, že nemá záujem. Upýtal ho syn, pretože p. R. st. robila stavebný dozor v J. T.. Tak sa rozhodol na podnet svojho syna, že to predá, ale s tým, že sa musia vyjadriť aj ostatní vlastníci tej parcely, pretože nie je vlastník sám. Dala mu podpísať papier, ktorý vyzeral nie tak, ako je v notárskej zápisnici, vyzeral ako výpis z registra, kde boli menovaní. On to podpísal s tým, aby ostatní účastníci na tej parcele videli, že súhlasí. Sa dohodli, že keď podpíšu všetci spoluvlastníci na tej parcele, môže prísť s kúpnopredajnou zmluvou, peniazmi a urobia zmluvu. Čas prešiel a p. R. st. nechodila, len jedného dňa prišiel jeho syn H. H. a hovorí, či má vôbec peniaze od p. R., keď ona už má prepísané všetky parcely na svojom mene. To sa veľmi rozčúlil, že ako je to možné, že sa dohodli o kúpnopredajnej zmluve, ako to, že majetky už prepísala. Ona na tej parcele p. R. nemala ani štvorcový meter vlastníctva, takže čo mohla mať z vydržania, keď on podedil v r. 1987 a ona má vydržanie v r. 1986 a pritom to obhospodarovalo Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré od roku 1958, kedy sa družstvo založilo. Takže to vydržanie, čo si zapísala, to je klamstvo. Nedodržala ich dohodu o kúpnopredajnej zmluve. Keby bola došla riadne s peniazmi, s kúpnopredajnou zmluvou, vyplatilo by sa, podpísali by a bolo by to v poriadku. Považuje to za veľké oklamanie, pretože ako sa hovorí, skôr zjedla obed, ako zaplatila. Také niečo by sa nemalo stávať. Niektorí sú tu aj starí ľudia, je pravda, že on to zorganizoval. Teraz tiež predával majetky a bola tam riadne kúpnopredajná zmluva, bloček, toto považuje za seriózne jednanie. To nebol jeden pozemok, tam boli zamotaní viacerí ľudia, lebo ona skupovala nie na vybudovanie pre svoje deti, ale na predaj pozemkov. Sú tam viacerí ľudia, ktorých sa snažila oklamať tak, ako oklamala ich. Ten prvý podpis mal slúžiť na to, že súhlasia s predajom, ale spätne mala prísť za každým s kúpnopredajnou zmluvou. Na tomto prehlásení (čl.26) sú síce jeho podpisy, ale v čase keď mu to p. R. st. dávala podpísať, tak tam nebol odstavec o vydržaní, ktorý sa teda začína slovami „dole podpísaní...“. Jeho podpis je teda dvakrát pri jeho mene, ale tiež jeho podpis je pri p. H. I., rod. D., F.. XXXX, W.. XXXX, kde je aj uvedené, že to podpísal syn, ako on. Pri tom, na základe tohto sa vlastne dozvedel, že treba ďalej konať v dedičskej veci po matke, čo aj zrealizoval. Keď, tak tam mali byť podľa neho podpísaní aj jeho ďalší dvaja súrodenci Z. I., S.. H., F.. XXXX a H. M., F.. XXXX. Tento papier bol podpísaný len na to, aby súhlasili ako spoluvlastníci, že tento pozemok predajú. A nie aby bol použitý už ako právny dokument u notárky JUDr. Čabrovej. V čase, keď ho navštívila p. R. st., neukázala mu žiadny konkrétny geometrický plán na odčlenenie tej parcely, doniesla len ten spolovice falošný papier. Neboli tam podpisy všetkých.
11. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že P. R. st. prišla k nim večer s tým, že by chcela odkúpiť časť parcely pre stavbu rodinného domu pre svojho syna. Povedala mu, že tá parcela je vyše školy. Spýtal na to, či všetci účastníci súhlasia s tým, aby sa predala, lebo tiež je len čiastočný vlastník na základe dedenia. Vravela, že všetkých obchádza, že všetci súhlasili, tak povedal, že keď všetci budú súhlasiť, bude súhlasiť aj on. Potom zobral telefón, lebo aj brat je spoluvlastník, zavolal mu a tiež povedal, že keď všetci budú súhlasiť, takže bude súhlasiť aj on. Na základe toho podpísal papier, kde mali byť ako všetci zúčastnení. Ona mu na to povedala, že ona pracuje v J. P., že pozná ceny v J.J. T. a že cena sa zhruba pohybuje 6,- eur/m2. Povedal, že to je nejaká divná suma, tak ona povedala, že zvyšuje čiastku na 10,- eur. On jej na to povedal, že o cene sa nebudú baviť, on si ceny zistí a potom dôjde k predaju. Na to sa asi za týždeň alebo dva s ňou stretol v LIDLi a povedal jej, že ceny sa pohybujú od 25,- do 30,- eur. Ona mu na to povedala, že to je horibilné, že nie. On jej na to povedal, že ten podpis, ktorý jej dával, aby neakceptovala v takomto prípade, že je neplatný, lebo sa ďalej už nedohodli. Potom sa stretli ešte niekoľkokrát, vždy vravela, že donesie peniaze, napr. v Aréne sa stretli. Vravela, že môže doniesť peniaze, na čo jej povedal, že sa nedohodli. Viackrát sa už nestretli, naposledy to bolo asi v tej Aréne. Má aj dcéru vydatú v J. T., tak aj p. R. st. povedal, že nemá problém si pre peniaze aj sám prísť, ak sa dohodnú na cene, ale kúpnopredajná zmluva neprebehla. Podpísal tento dokument (čl.26), je to jeho podpis, ale s tou výhradou, že sa dohodnú potom na cene a na kúpnopredajnej zmluve. To, či presne vyzeral ten dokument tak ako tento, to si už nepamätá. Ešte to podpísal aj za brata D.. H. H., F.. XXXX, pretože s ním telefonoval a on mu povedal, že ak budú súhlasiť všetci, tak v tom prípade bude súhlasiť aj on. Keď to podpisoval, neboli tam ešte všetci podpísaní. Podpísal to s tým, aby aj ostatní potom videli, že u koho už bola a že kto už súhlasil. Keď prišla, nevedel, koľkí sú vlastníci, len vtedy povedala. Neukázala konkrétny geometrický plán ani tú časť parcely, povedala mu len, že je to vyše školy. Lebo sa jej pýtal kde je tá parcela. Tá parcela bola dedená a užívalo ju Poľnohospodárske v Spišskom Bystrom. Dátumy uviesť nevie, ale určite to bolo minimálne 20 rokov.
12. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že prišla raz p. R. s manželom k nim domov, či by nepredali pozemok vyše fary, že chcela by pre deti. Ona jej povedala, že hej, prečo nie. Tu mi podpíšte, že mi predáte. Ona jej podpísala, že jej predá. S tým to skončilo, že ona potom príde. Ale nechodila dlho, až potom prišla raz, že už chce zaplatiť za ten pozemok. Žalobkyňa sa jej pýtala, že po koľko. Ona povedala, že po 6, 8, 10,- eur. Povedala, že už jej nepredá, že za toľko nedá. Ešte jej povedala, že ju príde pýtať na kolenách, ale viac sa už nerozprávali. Prehlásenie (čl. 26) podpísala. Ako presne tá listina vtedy vyzerala, či takto, to si už nepamätá, ale podpísala s tým, že jej to predá. Na nič inšie. Neukázala jej, ktorú parcelu chce kúpiť, ani geometrický plán. Vie, že to užívalo a užíva družstvo.
13. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní uviedla, že ona tiež zdedila po rodičoch, nie je sama dedička, má 1/5-inu. Tiež prišla za ňou p. R. st. a pýtala sa, či to nechcú predať, že potrebuje pre svojho syna na stavbu rodinného domu. Tiež jej povedala, že nemôže rozhodnúť sama, že sa musí poradiť so sestrami. Takisto volala p. W., či oni predajú. Tiež jej povedala, že keď všetci podpíšu, že predajú, takže potom môžu predať aj oni. Sestry jej tiež povedali, že záleží na tom, či všetci podpíšu. Nevedela, aká je cena pozemkov v J. T., tak si to tiež zisťovali a bola vyššia. P. R. im ponúkla po 10,- eur. Potom prišla druhý raz, mala už len 2 alebo 3 nepodpísané, tak jej povedala, že predá tiež. Boli potom u právničky v budove Intesu a tam im vyplatila peniaze. U akej právničky, to si už nepamätá. Žiadnu kúpnopredajnú zmluvu nedostala a má nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Spišské Bystré na prenájom pôdy, kde patrí aj táto parcela. Bolo jej vyplatených 150,- eur. Vnímala to tak, že je to za tých 15 m2. Tie peniaze rozdelila sestrám v rovnakom diele - I. H., Ľ. T., I. Č. a D. P.. Potom sa dozvedela, že to nebolo pre jej syna na stavbu rodinného domu, ale že sa to má predávať ako stavebné pozemky. Tak nevie, či je to pravda. Na prehlásení (čl. 26) je tam jej podpis pri jej mene, ale ten papier vyzeral inak. Keď ho podpisovala prvýkrát, keď prišla, tak to bol taký nalinajkovaný papier, ktorý podpísala. Potom prišla druhýkrát a vtedy zase niečo podpisovala, ale to si už nepamätá. Príjmový doklad na čl. 30 je ten príjmový pokladničný doklad, kde jej bolo vyplatených 150,- eur. Pozemky sa nachádzajú niekde za školou. Žalobu podala, lebo ju to nahnevalo, že ich oklamali.
14. Žalobca 5/ na pojednávaní uviedol, že uvedený pozemok zdedili po rodičoch. V tejto veci sa osobne so žalovanou ani jej prípadnými právnymi predchodcami nestretol. Telefonicky len hovoril s bratom, kde sa hovorilo o odpredaji a kúpe časti pozemku, ktorého je spoluvlastníkom. Bratovi povedal, že môže jednať v jeho mene ako predbežné jednanie s tým, že očakával návrh kúpnej zmluvy na podpis aj dojednané s kúpnou cenou a ďalšími náležitosťami. Pokiaľ to bolo použité ako na vydržanie, to prehlásenie, ktoré on osobne ani nevidel, pretože s ním nikto nejednal, k tomu uviedol, že o vydržanie v žiadnom prípade nemôže ísť, pretože nebolo tam vydržanie v dobrej viere, nebolo majetkovoprávne vyrovnané a pokiaľ ide o lehotu na vydržanie, táto nemohla v žiadnom prípade ani začať plynúť, pretože pozemok, teda predmetnú parcelu, má v užívaní Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré, s ktorým má uzavretú nájomnú zmluvu na všetky role, teda vrátane tejto parcely. Teda pre vydržanie nie je splnená ani jedna zo zákonných podmienok. Pokiaľ by išlo tak, ako bolo pôvodne hovorené o kúpnu zmluvu, prehlasuje, že je ochotný svoj spoluvlastnícky podiel odpredať riadnou kúpnou zmluvou, ale za podmienky dojednania ceny a ďalších náležitostí. Ku žalobe sa takisto pripojil, ale len vtedy, keď sa dozvedel, že je to prepísané na niekoho iného. Ani po tzv. prepísaní nikto mu netelefonoval, nikto sa s ním o žiadnej cene nebavil.
15. Žalobkyňa 6/ na pojednávaní uviedla, že uvedenú parcelu zdedila po rodičoch. Otec zomrel v roku XXXX a po mame, ktorá zomrela v roku XXXX. Po založení poľnohospodárskeho družstva táto parcela prešla do Poľnohospodárskeho družstva Spišské Bystré v roku 1958, na ktorej hospodárilo poľnohospodárske družstvo a vlastne ešte hospodári aj toho času. Táto parcela sa nachádza za školou. Podľa bonity je to jedna z najúrodnejších parciel, ktorá sa nachádza v katastri J. T.. V tomto čase nie je možné, aby táto parcela bola vyňatá z toho celku, na ktorom hospodárilo poľnohospodárske družstvo, nejakým vydržaním, pretože vlastne tie doklady o vydržaní sa začali konceptovať až po roku 2000, v roku 1999 a vyššie, kedy došlo k demokracii. Ona vlastne na tom poľnohospodárskom družstve pracovala, takže má prehľad, aj kedy. Za ňou prišiel domov manžel pani R., nepamätá si presne, ktorý to bol deň, bolo to v lete. Prišiel a jej vraví, že chce sa porozprávať. Že chce odkúpiť parcelu za školou, že či bude s tým súhlasiť. Povedala mu, že nie je sama vlastníčka tejto parcely, že sú ešte jej dvaja bratia a ostatní vlastníci, o ktorých vedela, že sú tam, lebo jednak si pozerala LV XXX, s ktorým prichádzala aj do styku. Vraví mu, že v akej cene by to bolo a že keď budú ostatní súhlasiť, že ona nebude robiť priek. Potom sa ho pýtala, že v akej cene by oni navrhli a že či bol za jej súrodencami. On jej na to povedal, že chodil s manželkou po tých vlastníkoch a že dnes prišiel ako za ňou, či mu podpíše ten súhlas, že túto parcelu odpredá. To čo jej dal podpísať, bola asi tretia alebo štvrtá na jednej strane, ale žiadna prvá strana jej nebola ukázaná, že je tam už ako osvedčovacia listina, ktorá má prejsť notárskym overením. Podpísala mu to s tým, že odišiel a potom sa, nevie presne ale dosť dlhú dobu, nič nedialo. Bola pri bratovi M. a sa ho pýtala, či už niekto bol vyplácať, či boli manželia R. za ním. On vravel, že manžel pani R. mu povedal, že nech si príde ten jej brat pre peniaze. Ona mu povedala, že ju nikto nič neoslovil, nikto za ňou nebol. Prešiel určitý čas, nevie koľko, potom rozprávala aj s druhým bratom, D., a on jej povedal, že vraj pani R. už to má všetko notársky vybavené, prepísané a je v geodézii. Ďalej potom ako sa to všetko roznieslo, aký bol tento postup, prišli za ňou obidvaja s manželom večer domov a povedali jej, že idú vyplatiť za túto parcelu. Ona im povedala, že peniaze neberie, lebo že ju podviedli, že oni to už majú vlastne pripísané bez jej súhlasu a vyplatenia za túto parcelu. Ešte sa rozišli tak, že pani R. jej dala číslo na mobil, keď si to premyslí, aby sa ozvala. To je všetko. Podpis na prehlásení (čl. 26) je síce jej, ale takto to nebolo napísané takýmto štýlom. Vôbec nič sa tam nerozprávalo o geometrickom pláne, celá tá časť vpredu, tie dva odseky, tam neboli a jej bola predložená jedna strana, kde bola tretia alebo štvrtá v poradí zvrchu a bolo tam uvedené len jej meno a podiel 1/16 a vybodkované, kde sa má podpísať a tam sa podpísala. Podpis je síce jej, ale ako k tomu došlo, nevie. Ona neprišla konkrétne s číslami parcely do styku, pretože len dávala podpísať vlastníkom napr. zmluvy, ktoré prenajali družstvu, ale nepamätá si konkrétnych vlastníkov. O tom, že by na tomto pozemku alebo jeho časti hospodárila pani R., nevie. Žiadny geometrický plán jej pán R. nepredložil ani nepovedal konkrétne číslo parcely. Len že ja vlastníčkou, že si to zistili a či to odpredá.
16. Žalobkyňa 7/ na pojednávaní uviedla, že boli s E. veľmi dobré kamarátky, bavila jej deti, verila jej. Prišla s manželom ku nim, že chce stavať pre deti niekedy dom, či už pre jedno alebo pre druhé. Doniesla papier, či jej podpíše, či jej predá 8,5 m2. Že to je niekde za školou, jej hovorila. Povedala, že nevie, že sa musí poradiť ešte s bratom, lebo ona je dedič, ale bratov musí vyplácať. Ona jej na to povedala, že za bratom už bola, že on to už podpísal. Ešte bola u nich aj sesternica, ktorá hovorila, aby to podpísala, že 8,5 m2 nie je veľa a keď chce stavať, tak pristala na to. Ešte hovorila, že keď brat podpísal, že podpíše. Nemala veľmi vôľu, ale podpísala. Dala jej taký papier riadkovaný, kde bolo veľa ľudí, podpisy a ona sa pýta, že prečo toľko veľa ľudí. Povedala, že to sú už dedičia, ktorí podedili po rodičoch, takže ich je veľa. Tak jej to podpísala a ďalej sa o to nestarala. Chodila do klubu u nich a tam začali rozprávať, že E. R. skupuje pozemky pri škole na biznis. Ona povedala, že nie na biznis, ešte sa ju zastávala, že ona chce stavať dom pre deti. Ženy hovorili, že nie, že to nie je pravda. Potom prišla a že ako je to možné, že som dala E. na súd? Povedala, že E. na súd nedala, že to ona vybavovala. Potom prišla aj jej muž a vadila sa o tú E., že ju dala na súd. Hovorí, že sa jej pýtala, či má tam nejaké pozemky. Hovorila, že má 200 m a tie 8,5 m že ešte chýba. Na to povedala, že to boli pozemky ako jej rodiny. Začala žalobkyni kričať, že jej deti aj vnúčatá nebudú mať nič a jej deti budú mať aspoň pozemok. To ju nazlostilo aj ľúto jej prišlo. Potom prišla 11.3. presne na dcérine narodeniny a doniesla peniaze, 85,- eur. Ona tie peniaze zobrala aj podpísala papier a ďalej už nebolo nič. Ešte predtým za ňou prišli policajti vyšetrovať a dozvedela sa to tiež až v klube, že sfalšovala podpis. Ona o tom nič nevedela a policajti jej ukazovali nejaký papier, či je to jej podpis. Povedala, že áno, že je to jej podpis. Oni jej ale nepovedali, o aký papier ide, dodnes nevie, o aký papier išlo. Ešte ako jej podpisovala lístok, ako jej dala peniaze, povedala, že ešte jej má podpísať ďalší papier, že jej dala peniaze. Ale to nevie čo bol za papier, lebo ona o tom, že prevzala peniaze, podpísala ten malý lístok. Potom prišiel pán H., že dal pani R. na súd, že či ide do toho, že nevyplácala peniaze vtedy kedy mala a že podviedla ľudí. Povedala, že áno a nič viac, lebo ju tým nazlostila, čo jej nakričala. Na prehlásení na čl. 26 je síce jej podpis pri jej mene, ale takúto listinu nepodpisovala. A keď sa pozerá na prvú stranu, ani takú listinu nevidela. Príjmový pokladničný doklad (čl. 29) je ten malý lístok, ktorý podpísala, že prevzala sumu 85,- eur. Geometrický plán ani pozemok jej neukázala, len tak ako každému povedala, že pozemok za školou. V tej časti za školou vždy hospodárilo družstvo.
17. Žalobkyňa pôvodne označené pod číslom 9/ D. A. (teraz žalobkyňa 8) na pojednávaní uviedla, že jej mama E. Š., nar. 1XXX, zomr. XX.X.XXXX to ešte za života podpísala, ibaže na dedičskom konaní sa to prepísalo na ňu, lebo býva v J. T., druhé sestry sú v H. a brat býva v rodičovskom dome. Po tom dedičskom konaní, ako to bolo na ňu napísané, išla do obchodu a oproti obchodu je pani R. rodičovský dom. Ona tam išla, tak ju zastavila s tým, že jej to nepredá, nakoľko je to už na ňu napísané. Medzitým ale volala aj bratovi, aby žiadne peniaze nepreberal on, nakoľko je to na ňu. Ešte sa ho medzitým pýtala, prečo to mama podpísala, keď aj oni majú deti a pozemok môžu potrebovať. On povedal, že nevie, či ešte bude chodiť s mamou po súdoch, nevie, čo sa tam vtedy dialo. Teda povedal, že aby mama na staré kolená ešte nechodila po súdoch. Napriek tomu, že ju upozorňovala, že je to už jej, na ňu napísané a so všetkým bude disponovať ona, tak išla za bratom, akože ho vyplatiť. On vedel, že sa už nemá do toho miešať. Za ňou už viackrát neprišla, ani s ňou vôbec nekomunikuje. Nevie, či chcela s bratom kvôli tomu, že neter žalobkyne a jej synovec momentálne sú manželia, v tom čase ešte neboli, či to chcela ako v rodine alebo nevie. Ešte boli za ňou dve ženy od polície a ukázali jej taký zvláštny papier, nič tam nebolo, len mená, či je to mamin podpis. Teda s ňou pani R. ďalej nekomunikovala. Nebola prítomná v čase, keď pani R. oslovila jej matku, len brat sa vyjadril, či on ešte teraz bude chodiť s mamou po súdoch, tak nevie, čo sa tam dialo. Tam v tých miestach, lebo nevie presne detailne, ktoré miesto to je, teraz to zisťuje, ale vždy tam len družstvo hospodárilo. Pokiaľ rodičia žili, sa mame do toho nestarali, aby nepovedala, že to chcú ešte za jej života. Všetci súrodenci sa k tomu takto postavili, že pokiaľ žijú, tak to nechajú tak. Pokiaľ ide o informáciu o geometrickom pláne a umiestnení pozemku, toto nevie, lebo jej to nikto nepovedal, za ňou nikto nebol. Až kým ona po dedičskom konaní neoslovila pani R., že to nepredá. Ona za ňou vôbec neprišla a či bola za súrodencami a či a ako s nimi komunikovala, to nevie. K prehláseniu (čl. 26) uviedla, že je tam uvedená mama E. Š.. K tomu podpisu sa úplne jednoznačne nevie vyjadriť či je jej, je to také na vážkach. Tento doklad ale nikdy nevidela.
18. Žalobkyňa 9/ E. T. na pojednávaní uviedla, že pokiaľ vie, tie pozemky užívalo družstvo. Mamka dostávala nejaké podiely z družstva za užívanie pozemku. Nevie, v akom rozsahu, oni sa do toho nestarali. Nikto iný tie pozemky neužíval. Viac k tomu nemá čo dodať. Pani R. bola za mamou, ale nikdy nebola uzavretá kúpnopredajná zmluva a ani to nebolo nikdy vyplatené. Brat volal, ale ku kúpnej zmluve nedošlo. Bratovi povedala, že ak mamka budú s tým súhlasiť, tak preberie peniaze, bolo by to jej vlastníctvo, ale pred smrťou k tomu nedošlo. Že majú časť pozemkov za školou sa dozvedeli od mamy, ktorá mala papiere od toho.
19. Žalobkyňa 10/ E. Š. na pojednávaní uviedla, že jej odpoveď je obdobná ako sestrina pred chvíľou, opakovala by len to, čo povedala ona. Pripája sa teda k tomu, čo uviedla.
20. Žalobkyňa 11/ I. T. na pojednávaní uviedla, že nemá čo dodať viac k veci, všetko bolo povedané. Pripája sa k tomu, čo uviedli predchádzajúce dve žalobkyne.
21. Žalobkyňa 12/ D. S. na pojednávaní uviedla, že je najmladšia zo sestier, o pozemky ako také sa nestarala v minulosti. Len evidovala, že mamka mala nejaké pozemky a brala nejaké peniaze z družstva. Ale keď mama začala na túto tému rozprávať, žalobkyňa povedala, že ju to nezaujíma. Že je to jej majetok.
22. Žalobca 13/ D. Š. na pojednávaní uviedol, že všetko tu už bolo povedané. Môže dodať, že to vlastne išlo cez neho, lebo on býval v dome s mamkou. Pani R. s manželom boli za ním a mamou, či predbežne, ak sa jej podarí zohnať všetky podpisy na dotyčné parcely, že ak ich bude mať dosť, tak potom by došlo ku kúpnopredajnej zmluve. S tým oboznámil aj mamu. Pani R. sa snažila získať podpisy od všetkých vlastníkov s tým, že nevedela, či jej všetci podpíšu. Nevie, čo viac dodať, pretože tam sa jednalo len čisto o predbežný podpis, s tým, že v budúcnosti bude súhlasiť.
Bol prítomný, keď mama niečo podpísala pani R.. K prehláseniu (čl.26) uviedol, že sa nepamätá, nevie, či tam bolo písané o vydržaní vlastníctva. Mame ukázala časť pozemkov, ktoré chce odkúpiť, myslí si, že aj geometrický plán. Pokiaľ vie, vždy na tých pozemkoch hospodárilo poľnohospodárske družstvo.
23. Žalovaná E. M., S.. R. na pojednávaní uviedla, že pozemok nadobudla od svojej mamy zákonným spôsobom, v dobrej viere, kúpnou zmluvou v roku 2015. Pozemok nadobudla od svojich rodičov - E. R. I. D. R.. Ako nadobudli sporný pozemok alebo spoluvlastnícke podiely jej rodičia, vedomosť nemá. Na otázku, či vie vysvetliť rozpor so svojím tvrdením na pojednávaní a s písomným vyjadrením z 03.12.2015, v ktorom konkrétne popisuje skutočnosti, ako sa stali vlastníkmi sporného pozemku, resp. spoluvlastníckych podielov jej rodičia, žalovaná uviedla, že nevie to detailne, ale ten papier jej pomáhala písať mama, teda splnomocnená zástupkyňa. Takže sa k tomu vyjadriť nevie. Na ďalšie otázky odpovedala, že vyjadrenie podpísala. Predtým ako ho podpísala, riešila to s mamou, takže približne vie. Rodičia od začiatku vybavovali pozemok pre ňu, pretože chce stavať dom. Nevybavovala ho ona vo svojom mene preto, lebo mama povedala, že to vybaví všetko ona za ňu, že jej chce niečo dať. Pozemok si kúpila kvôli tomu, že si chcela postaviť dom.
24. Svedok M. H. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k sporovým stranám, teda k žalobcom ani k žalovanej. Poznajú sa len bežne, ako na dedine. K veci samej svedok uviedol, že pani R. aj s manželom prišla za ním domov, že chcú odkúpiť pozemky, že chcú stavať dom. Bolo to pred tromi rokmi, teraz už nevie, či pre dcéru, lebo to už bolo dávno. Má doklad o tom, že prebral peniaze od pani R.. Svedok nahliadol do dokladu a uviedol, že prebral peniaze dňa 11.03.2015 v sume 240,- eur. Tým to skončilo. Lebo aj jeho dcéra stavala dom a chodila strašne dlho, kým dostala súhlasy, tak to bral tak, že nech mladí stavajú. Tak podpísal, dostal peniaze a tým sa to pre neho skončilo, viac sa o to nestaral. Nevie presne, kde sú všetky pozemky. Ani v dedine, ani tu v H., pretože sa o to nezaujíma. Až keď prichádza k tomu, že tak ako teraz, že chceli odkúpiť, tak vtedy to rieši. To by sa musel pozrieť do papierov, čo dedil po mame, po otcovi a pozrieť sa do katastra. Na otázku sudcu, či žalobca 1/ D. H., F.. XX.XX.XXXX je bratom svedka, svedok uviedol, že áno, je prvýkrát na súde, tak si to neuvedomil na začiatku výsluchu. Zároveň uviedol, že sa s bratom nerozpráva 30 rokov. Podpisovanie dokladu si už nepamätá. Bolo to pred 3 rokmi. Má len ten papier, o ktorom hovoril, že zobral peniaze a je tam číslo pozemku - parcela XXXX L. a to 24 m2. Bol tam taký zoznam, ukazovala mu mapu z katastra, kde je ten pozemok, kde by to chceli ako. To vtedy myslí podpísal ten zoznam, ale nevie, kto tam bol ďalší podpísaný. Podpísal za seba a ten doklad, že prebral peniaze. Žiadnu zmluvu nepodpisoval. To bolo ako v štádiu vybavovania, tak dajako. Bolo to približne hore nad školou. Rodina R. to nemohla užívať, lebo neboli ako vlastníci. Za socializmu to prešlo pod družstvo a družstvo užívalo.
25. Svedok E. Z. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k sporovým stranám. K veci samej svedok uviedol, že nevie, prečo tu je, lebo o jeho pozemok nejde. Bol len pri tom, keď pani R. prišla za mamou, či jej predajú pozemok, lebo chce stavať dom. Mama jej povedala, že áno, „ti to podpíšem“. Zobrali papier a na okne jej podpisovali. Koľko štvorákov, aká cena a ďalšie veci svedok nevedel.
26. Svedok D. R. pri výsluchu uviedol, že s viacerými žalobcami je alebo bol v kamarátskom vzťahu, žalovaná je jeho dcéra. K veci samej svedok uviedol, že keď sa v roku 1986 oženil, tak spolu so svokrou a manželkou užívali pozemok oproti dvom rodinným domom. Ich užívanie skončilo v roku 1999, keď bola uzatvorená prvá nájomná zmluva poľnohospodárskej pôdy, ktorú podpísal on, lebo ju užíval. Zmluvu predložil súdu na nahliadnutie ako originál. Jednalo o zmluvu, ktorej ťažko čitateľnú fotokópiu predložila žalovaná k svojmu písomnému vyjadreniu z 26.2.2019. V roku 2013 sa začali zaujímať o ich ornú pôdu, aby ju mohli použiť na stavbu rodinného domu pre deti. Tí, čo už mali postavené rodinné domy na ornej pôde, im poradili, aby sa obrátili na notára. Povybavovali všetky doklady, ktoré boli potrebné, túto nehnuteľnosť nadobudli dobromyseľne a v dobrej viere, čo pán H. a spoločníci potvrdili svojimi podpismi na prehlásení. V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že vlastníkom, resp. dobromyseľným užívateľom predmetnej parcely sa stali z toho titulu, že to užívali fyzicky. Užívali to 10 rokov alebo možno viac ako 10 rokov, kým nebola proste podpísaná zmluva s poľnohospodárskym družstvom. Teda tá zmluva, ktorú predkladal teraz z roku 1999. Na otázku, o aký prevod z roku 1986 malo ísť uviedol, že to užívali a potom podľa notárskej zápisnice im to notárka pripravila a potom začali chodiť po vlastníkoch. V roku 1986 začali užívať tú pôdu. Na otázku, na základe čoho ju začali užívať, splnomocnená zástupkyňa do toho vstúpila s konštatovaním, že svokra začala užívať, na čo svedok uviedol, že áno, svokra začala užívať. Svokra skonštatovala, že keď sa zoberú alebo keď príde z vojny, tak to bude ďalej užívať on. No a ten prvý účel bol ten, aby to užívali oni, teda on s manželkou. Notárka im povedala, že im to musia tí ľudia podpísať, že to užívali v dobrej vôli a aj pán H. osobne, aj spoločníci všetci povedali, že podpisujú nám to s tým, že sme to užívali, lebo inak by nám to nepodpísali. Nevedel sa vyjadriť k tomu, o aký prevod z roku 1986 malo isť. Za podiely zaplatili, lebo si pýtali peniaze, lebo povedal aj pán H., podpíšeme vám, ale musíte za to zaplatiť. Povedal, že 15,- eur. Oni s tým súhlasili, aj so všetkými ostatnými, čo chceli. Len nemohli to naraz vyplatiť, lebo pán H. povedal, že im podpíše, keď aj všetci ostatní podpíšu. Preto začali postupne vyplácať tých ľudí. Len v priebehu polroka nemohli stihnúť všetkých tých ľudí povyplácať. On medzitým podal žalobu a zatelefonoval manželke, že teda podáva žalobu. A že dá žalobu aj na tú notárku, čo to pripravila. A že všetko zaprie. Po určitom čase prišiel manželke list z okresnej prokuratúry na vysvetlenie, že pán H. zaprel, že to podpísal. Alebo to bola kriminálna polícia, už si presne nepamätal. V roku 1986 nenadobudli celé parcely, iba časti. Prišla svokra a povedala, že od toho domu do toho domu budete užívať a na hĺbku asi 25 metrov, to už im tak zhruba povedala tam pri tých domoch. Aj do hĺbky aj do šírky. Svokra povedala, že to má od ľudí, že to užíva, lebo ona vraj dala nejaké pozemky na výstavbu rodinných domov, keď oni stavali. Že ona tam dala pozemok MNV a že ona potom môže užívať. A vravela, že vedľa má aj parcelu, ktorú vlastní ona. Oni vtedy nevedeli, ktorí sú tam vlastníci. Až keď to začali vybavovať, chodiť ohľadne tej notárskej zápisnice, tak zistili, že sú to títo ľudia. Ani svokra to presne nevedela. Predmetom nájomnej zmluvy z 15.12.1999 bol tento pozemok. Ten ktorý vybavovali na osvedčenie. Nájomná zmluva bola až od roku 1999 s družstvom. Dovtedy nájomné zmluvy neboli. K zápisom na liste vlastníctva sa nevedel vyjadriť. Chodili tých ľudí vyplácať a tí ľudia, ku ktorým prišli, tak im povedali, že nemôžu od nich zobrať peniaze, lebo pán H. podal žalobu, že málo peňazí dali. Takže dôvodom boli peniaze.
27. Svedok O.. H. H. pri výsluchu uviedol, že žalobca D. H. je jeho otec a pani W. je teta jeho manželky, myslí, že je medzi žalobcami. A myslí, že je tam aj pani Z., to je jeho teta. Žalovanú aj jej splnomocnenú zástupkyňu pozná takisto dlho. K veci samej svedok uviedol, že on sa dozvedel o tejto skutočnosti tak, že otec mu volal, že bola uňho pani R., myslí tým tu prítomnú splnomocnenú zástupkyňu a chce odkúpiť časť parcely pre výstavbu rodinného domu. On jej vtedy nepovolil a nepredal jej ten pozemok, ale svedok ho presvedčil, že ak chcú mladí ľudia stavať, tak nech im to predá. Na to sa oni stretli, nevie či telefonicky či osobne prišla za ním aj s manželom s tým, že si dohodli určité podmienky a otec im dal predbežný súhlas, že im tú parcelu odpredá. Myslí si, že takto to skončilo. Potom mu v podstate, nevie koľko na to, volal jeho ujo D. P., že či bola pani R. za otcom. Svedok povedal, že bola a že sa pravdepodobne dohodli na nejakom predbežnom súhlase, lebo on to už potom neriešil. Pán P. mu povedal, že pozemky už má prepísané pani R. na seba. On na to volal otcovi a oznámil mu skutočnosť, že pozemky sú už prepísané. On mu na to povedal, že ako je to možné, veď ona mu ešte nevyplatila za tie pozemky. Potom asi začal obvolávať ostatných, to už nevie, ako to ďalej skončilo. Vie akurát, že to potom chceli riešiť súdnou cestou. O prehlásení nevedel, vedel len o predbežnom súhlase o predaji parcely, resp. časti parcely. Otec podpísal ako posledný asi preto, lebo mu povedal, aby to predal. Ale o tom, že malo byť nejaké prehlásenie z vydržania, o tom ani netušil. Vie o tom, že dal predbežný súhlas. Spomínal mu, že to dá na políciu, keď sa to nejako nevyrieši. Približne vie, kde má otec pozemky, potom sa o to začal zaujímať. Vie, že družstvo to malo v nájomnom vzťahu. Užívali to tým spôsobom, že družstvu to dali do prenájmu, teda otec a z toho brali pôžitky. I. H. bol nejaký otcov predok, asi teta, nevie presne. Nevie o tom či otec predával ešte niekomu ornú pôdu, toho roku boli za ním nejakí ľudia, ale ako sa dohodli, nevie. Boli to nejakí mladí ľudia.
28. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči v plnom rozsahu trval na podanej žalobe. Má za to, že v priebehu dokazovania v tomto konaní preukázali, že žalovaná nie je spoluvlastníkom podielov k spornej parcele a to z toho dôvodu, že žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla od nevlastníkov. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov účastníkov, vyplýva, že právni predchodcovia žalovanej, teda jej rodičia, nemali splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, preto v zmysle zásady, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako má sám, nemohli tieto spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti previesť na žalovanú. Týmto tvrdeniam svedčia skutočnosti a to prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov, ktoré bolo vyžiadané z notárskeho úradu, kde došlo k oprave spoluvlastníckych podielov. Takisto pokiaľ sa týka podpisov H. H. a M., tam došlo k podpisu v podstate za brata, pretože obidvaja sú bratia. Takisto aj na ostatnom pojednávaní vypočutý svedok pán R. nepotvrdil skutočnosti svedčiace tomu, že by uvedené spoluvlastnícke podiely mali nadobudnúť pán R. s pani R. a to titulom prevodu v roku 1986, nakoľko sám na pojednávaní uviedol, že tieto nehnuteľnosti im mala odovzdať jeho svokra, pričom nevedel uviesť spôsob, akým sa jeho svokra stala vlastníčkou citovanej parcely. Skutočnosť, že tomu tak bolo, uviedla aj splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.11.2018, kde uviedla, že „vydržali sme to v dobrej viere, užívala som tie pozemky ja s mamou od roku 1986 zhruba do roku 1997.“ Čo je takisto v rozpore s notárskou zápisnicou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 247/2014 zo dňa 18.11.2014. Tomu, čo uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej, svedčí aj dôkaz a to odpoveď Poľnohospodárskeho družstva Spišské Bystré, ktoré jednoznačne uviedlo, že v rokoch 1986 až do roku 1992 užívalo predmetnú parcelu družstvo a od roku 1993 na základe nájomných zmlúv ju užívalo až do roku 2017, kedy došlo k poníženiu výmery o 258 m2 a v súčasnosti užívajú parcelu o výmere 3427 m2. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov k citovanej parcele, nakoľko túto nadobudla od nevlastníkov. Naproti tomu, žalobcovia majú preukázané tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú z listov vlastníctva, teda sú plne aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby. Chce uviesť aj to, že v priebehu dokazovania jednak výsluchom žalobcov ako aj na poslednom pojednávaní vypočutého svedka je zrejmé, že právni predchodcovia žalovanej mali v záujme vysporiadať túto parcelu, avšak kúpou, čo je iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ako titul vydržania. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žaloba je dôvodná, navrhuje žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
29. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči žiadala, aby súd prihliadal na ústavnoprávnu ochranu vlastníckych práv žalovanej, ktorá získala majetok zákonným spôsobom, kúpnou zmluvou, ako aj na ochranu vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, jej predchodcov, ktorí preukázali nadobudnutie nehnuteľnosti zákonným spôsobom. Žaloba je bezdôvodná a účelová, boli splnené zákonné podmienky žalovanej nadobudnutia nehnuteľnosti v dobrej viere od svojich rodičov na stavbu rodinného domu. Žalovaná nikdy nebola v právnom vzťahu so žalobcami a objektívne neexistuje žiaden právny stav neistoty. Predmetná parcela XXXX/XX je súčasťou stavebného pozemku, na ktorej si žalovaná plánuje postaviť dom. Pri dokazovaní bolo dokázané, že hlavným aktérom žaloby bol H. D., ktorý to v svojej výpovedi na prvom pojednávaní priznal. Spoluvlastníkov zavádzal a tvrdil im nepravdivé informácie. Hlavným dôvodom podania žaloby bola súdna prehra jeho syna O.. H. H. s ňou, zástupcom žalovanej. V prípade, že nebude žalovaná úspešná v tomto súdnom spore, budú nasledovať zo strany žalovanej žaloby ako žaloba na bezdôvodné obohatenia pre tých žalobcov, ktorí zobrali peniaze za predmetné spoluvlastnícke podiely. Žiada, aby súd prihliadal na to, že žalobu nepodali všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, iba tí, ktorých žalobca pán H. ovplyvňoval. Verí na objektívne spravodlivé posúdenie súdu sporu a zhodnotenie, komu vznikla väčšia škoda, žalobcovi za ornú pôdu alebo žalovanej. Podpísaním všetkých vlastníkov prehlásenia, ktoré bolo podkladom pre vyhlásenie vydržania vlastníctva a ďalších zákonom stanovených podmienok, sa žalovaná stala vlastníčkou, na základe toho boli vynaložené peňažné prostriedky na prípravu projektov rodinného domu, rozhodnutí štátnych orgánov až po právoplatné stavebné povolenie. Vyňatie ornej pôdy spoluvlastníckych podielov niektorých žalobcov nie je možné vrátiť späť na ornú pôdu, ktorá bola vyňatá právoplatným rozhodnutím okresného úradu, odboru pozemkového fondu. Nezamietnutá žaloba sa dotkne ďalších právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov okresného úradu, katastrálneho odboru, životného prostredia, odpadového hospodárstva, rozhodnutia všetkých správcov sietí. Žalovanej by vznikla škoda, ktorú by si vymáhala žalobou na náhradu škody. Má za to, že žalobcovia D. H. a spol. nepreukázali naliehavý právny záujem v tomto spore. Žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej trovy konania pozostávajúce z vecí, ktoré museli dokladať, času, dopravy. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.
30. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.
31. Žalobcovia 1/ - 7/ sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T.; žalobcovia 8/ - 13/ sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/16 patrí do dedičstva po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, J. T..
32. Predmetná parcela vznikla z parcely KN-E č. XXXX o výmere 3685 m2 v kultúre orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného O.. E. P., DataGeo, Fabiniho 23, Spišská Nová Ves, zo dňa 06.06.2014.
33. Podľa súčasného LV č. XXX ako aj z LV č. XXX zo dňa 29.01.2014, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. svedčia žalobcom vlastnícke tituly tam uvedené v spoluvlastníckych podieloch citovaných vo výroku I. a II. rozsudku.
34. Žalovaná je v súčasnosti na LV č. XXXX, okres H., obec J. T., k. ú. J. T. k nehnuteľnosti parc. KN- C č. XXXX/XX o výmere 258 m2 v kultúre ostatné plochy zapísaná ako výlučná vlastníčka s tým, že ako nadobúdací titul je uvedená kúpna zmluva R.-XXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015, ktorú uzavrela so svojimi rodičmi E. R., S.. Š., F.. XX.X.XXXX a D.F. R., F.. X.X.XXXX, ktorí vlastnícke právo nadobudli na základe notárskej zápisnice osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. zo dňa 18.11.2014. Samotná skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej boli zapísaní ako vlastníci na základe osvedčenia o vydržaní ako aj skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a jej právnymi predchodcami neboli sporné.
35. Podľa notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX napísanej v notárskej kancelárii JUDr. Evy Čabrovej, Hviezdoslavova 33, Svit dňa 18.11.2014 bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkovi D. R., F.. X.X.XXXX a E. R., F.. XX.X.XXXX, kde prítomní vyhlásili, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľného majetku v k. ú. J. T.: novovytvorená parcela registra C „č. XXXX/ XX - orná pôda vo výmere 258 m2 v celosti, k. ú. J. T. podľa geometrického plánu O.. E. P., DataGeo, Spišská Nová Ves zo dňa 06.06.2014 overeného dňa 23.06.2014. Svoje vlastnícke právo k horeuvedeným nehnuteľnostiam odvodzujú titulom prevodu z roku 1986 s tým, že predmetné nehnuteľnosti užívajú od tejto doby ako svoje vlastné nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudli najneskôr 01.01.1997. K vydaniu predmetného osvedčenia ako dôkaz dokladali vyjadrenie Obce J. T. a dotknutých vlastníkov, prípadne právnych nástupcov dotknutých vlastníkov, že nemajú výhrady k vydaniu predmetného osvedčenia.
36. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/48/2014, Dnot 122/2014 zo dňa 24.11.2014 dedičmi po neb. E. Š., S.. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú žalobcovia 8/ až 13/.
37. Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v odpovedi na výzvu doručenú súdu dňa 28.11.2018 (čl. 114) oznámilo, že parcelu KN E XXXX k. ú. J. T. o výmere 3685 m2 družstvo užívalo v rokoch 1986 až 1992 na základe zákonného užívania poľnohospodárskej pôdy. Od roku 1993 na základe nájomných zmlúv s vlastníkmi v zmysle zákona č. 229/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov. Od roku 2017 (kedy bola jej výmera ponížená o 258 m2) dodnes užíva družstvo uvedenú parcelu o výmere 3427 m2 na svoju poľnohospodársku činnosť.
38. Zmluva o prenájme poľnohospodárskej pôdy od roku 1999 zo dňa 15.12.1999 (čl. 161), kde ako vlastník pôdy je uvedená Š. E., S.. F., r. č. XX XX XX/XXX, J. T. Č.. XX a ako užívateľ je uvedené Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré, neobsahuje konkrétne určenie prenajímanej poľnohospodárskej pôdy, je uvedená len výmera orná pôda 2,40 ha, lúky a pasienky 0,85 ha, spolu 3,25 ha.
39. Predmetom konania je určovacia žaloba, kde sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi predmetnej parcely. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. platného v čase podania žaloby a od účinnosti Civilného sporového poriadku účinného 01.07.2016 podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku, tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý.
40. Podľa § 80c O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
41. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
42. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom pre prípadnú úspešnosť určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcov. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný (t. j. naliehavý). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovanými je popieraná existencia (neexistencia) práva (či právneho pomeru u žalobcu), teda je to stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
43. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo 49/20). Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie naďalej neistým.
44. Pokiaľ ide o otázku vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov, k tejto otázke sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu Rímskeho práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie a zodpovedajúci právny titul, napríklad zmluva. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). V dobrej viere ale súčasný právny prostriedok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Taktiež pokiaľ ide o právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť tento naliehavý, pričom súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, potom žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Nároky z neplatného právneho úkonu je možné vyporiadať vzájomne s ich právnym predchodcom, ktorý si následne, prípadne súbežne, môže nároky z neplatného právneho úkonu vyporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil, teda kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
45. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
46. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
47. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
48. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených v zákone.
49. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ide o nehnuteľnosť, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
50. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet držby, spôsobilý subjekt a dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do 31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ako vyplýva z ustanovenia § 507a) ods. 3 tejto novely, do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 OZ bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za zákonných podmienok mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.
51. Ústavný súd sa zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť uzavrela v dobrej viere, spoliehajúc sa na správnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Sťažovateľka tak konfrontovala absolútnu povahu vlastníckeho práva a právnu zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má) a ústavným princípom právnej istoty. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom. Kataster nehnuteľností Českej republiky nie je založený na takých zásadách, ktoré by umožňovali konať v plnej dôvere v jeho obsah a nie je tak naplnená jedna z jeho základných funkcií, ktorú od neho občania právom očakávajú. (sp. zn. II. US 349/03 z 1.8.Sb. 42)
52. Aj keď nie je možné absolutizovať zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet, avšak z hľadiska ochrany vlastníckeho práva súd nepožaduje za žiaduce jej prelomenie. Akcentuje nevyhnutnosť náležitého posúdenia a právneho hodnotenia dobrej viery nadobúdateľky. (sp. zn. I. ÚS 3061/11 z 13.08.2012 Sb. 66)
53. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochrana skutočného vlastníka, zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 02.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne konkrétnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.
54. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. (2Cdo/11/2007 NS SR).
55. Správa katastra má právomoc skúmať predložené verejné listiny alebo iné listiny, na základe ktorých už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska, teda len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a obsahové náležitosti podľa § 42 Katastrálneho zákona.
56. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá súdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Predmetom dokazovania dobrej viery nadobúdateľa veci vydržaním môžu byť okolnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno odvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. (28Cdo/1572/2008 NS ČR). V konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok vydržania, predovšetkým nebola splnená podmienka vstupu do oprávnenej držby „titulom prevodu z roku 1986“, ktorý nie je a ani v konaní nebol bližšie špecifikovaný a preukázaný. Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná parcela bola užívaná Poľnohospodárskym družstvom Spišské Bystré.
57. Pokiaľ z vyjadrení samotných žalobcov vyplýva, že nemali vôľu podpísať prehlásenie k osvedčeniu o vydržaní, podpísali prehlásenie s tým, že sa malo jednať o odplatný prevod a teda bol tu úmysel uzavrieť kúpne zmluvy (čomu zodpovedá aj postoj právnych predchodcov žalovanej, ktorí opakovane jednali so žalobcami a výške odplaty), tu treba zdôrazniť, že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Tu však treba prihliadať na záujem vlastníkov na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti v ich vlastníctve a v zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym, čo je záujem všeobecne akceptovateľný a takýto výkon vlastníckeho práva sám osebe nie je v rozpore s dobrými mravmi.
58. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice nespĺňa požadované náležitosti, nakoľko z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobcovia ako aj právni predchodcovia žalovanej chceli v skutočnosti uzavrieť kúpne zmluvy, t. j. previesť na nich vlastnícke právo vždy vo vzťahu ku každému konkrétnemu žalobcovi a podielu na pozemku ním vlastneného za dohodnutú odplatu, ktorá v niektorých prípadoch bola aj vyplatená (vyplatení boli Z. Ž. /čl. 29/ - peniaze prevzal manžel D. Z. (nar. XXXX) - nie je žalobcom, A. E., S.. B. /čl. 30/ - žalobkyňa 4, H.Ý. M. /čl. 29/ - nie je žalobcom, B. D. /čl. 29/ - nie je žalobcom, W. I., S.. H. /
čl. 29/ - žalobkyňa 7). Keďže k vyplateniu dohodnutej odplaty, resp. kúpnej ceny v niektorých prípadoch nedošlo, žalobcovia mali za to, že nenastali samozrejme ani právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájali, t. j. nebolo bez ďalšieho ich vôľou previesť vlastnícke právo na D. R. a E. R., F.. XX.X.XXXX. Keďže neboli naplnené podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy, k uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo a teda nemohlo dôjsť ani k prevodu vlastníckeho práva toho ktorého žalobcu k predmetným podielom parcely. Keďže D. R., nar. X.X.XXXX a E. R., nar. XX.X.XXXX sa na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nemali stať vlastníkmi nehnuteľnosti, nemohli predmetnú nehnuteľnosť ani previesť na ďalšiu osobu (svoju dcéru), teda žalovanú E. M., S.. R., nar. XX.XX.XXXX.
59. Ani dobromyseľnosť žalovanej pri nadobudnutí predmetného pozemku nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Z § 130 OZ totiž vyplýva, že ten, kto získal držbu veci v dobrej viere (založenej i na stave zápisov v katastri nehnuteľnosti) je povinný vrátiť ju skutočnému vlastníkovi. Naviac z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaná - aj vzhľadom na písomné vyjadrenie k žalobe - vedela o súvislostiach spojených s prevodmi vlastníckeho práva k parcele.
60. Námietky žalovanej v písomnom podaní zo dňa 15.03.2019 sú v tomto konaní právne irelevantné, naviac námietka ohľadom toho, že žalobca 1/ nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, by znamenala, že by nemohol ani previesť vlastnícke právo, resp. súhlasiť s vydržaním rodičov žalovanej.
61. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal úspešným žalobcom voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).