Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Er-43-2016.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/43/2016
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., IČO: 36 789 615, so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti povinnému Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Z., S. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/ A, vedenej pod značkou EX 184/16 súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Moskovská 18, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,56 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.08.2016, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 12.02.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,56 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 14Ro/290/2013-18 zo dňa 27.01.2014.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 08.08.2016.
3. Dňa 22.08.2016 bolo súdu a dňa 30.08.2016 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Martina Hermanovského doručené podanie povinného, v ktorom tento uviedol, že dňa 08.08.2016 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. l4Ro/290/2013 zo dňa 11.03.2014. Proti povinnému si oprávnený uplatňuje pohľadávku vo výške 1.417,56 Eur s prísl, ktorej titulom je úverová zmluva č. 3604047903 zo dňa 10.04.2006 (ďalej len „Úverová zmluva“) Predmetný úver čerpal povinný ako spotrebiteľ. Povinný poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku. Uvedené doplnenie zákonnej úpravy priniesol zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa novelizoval aj Exekučný poriadok s účinnosťou od l. januára 2015. Svoje dôvody predkladateľ - Ministerstvo spravodlivosti SR odôvodnil tak, že: „Ako nový dôvod zastavenie exekúcie sa zavádza v procesualistike (predovšetkým v procesualistike s cudzím prvkom) osvedčený a zavedený pojem „rozpor s verejným poriadkom. Ako uvádza dôvodová správa, rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotová zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Rozpor s verejným poriadkom sa preto bude spájať s presadením hodnôt, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať, pričom v slovenskom právnom poriadku sa tieto koncentrujú najmä v súvislosti s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v
tomto prípade stačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá, resp. rozpor výkonom hrozí. Uznesenie Súdneho dvora ES vo veci C 76/10, Pohotovosť s. r. o., proti H. S.Č.S.: Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52).“ Povinný má za to, že platobný rozkaz, ktorý zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 1.417,56 eur je v rozpore s verejným poriadkom. Výkon exekučného titulu, ktorý doslova slepo priznal oprávnenému nárok bez právneho titulu a súčasne došlo k formalistickému odmietnutiu odporu povinnej, ktorá ako laik v oblasti práva mala snahu (podaným odporom) o prejavenie svojho nesúhlasu a nespokojnosti s vydaným platobným rozkazom. Je súčasne v zásadnom rozpore s verejným poriadkom, ak v rozkaznom konaní zlyhá súdna kontrola zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou a následne je diskvalifikovaná aj jeho snaha o zrušenie platobného rozkazu. Je nesporné, že predmetná úverová zmluva, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“), s tým, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať: - v súlade s písm. g) konečnú splatnosť, musí byť uvedená konkrétnym dátumom, - v súlade s písm. h) ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru - absentuje v úverovej zmluve - v súlade s písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov u iných poplatkov, v úverovej zmluve absentuje. V prípade, že zmluva o úvere neobsahuje potrebné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť oprávnený ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne dodávateľovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinný má za to, že predmetný poskytnutý úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. že oprávnený nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré neboli dojednané, a teda oprávnený pri jeho poskytnutí nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver, o ktoré mal byť úver navýšený. Na podporu (a rozšírenie) výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Trnava l0CoE/313/2010: „Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia §4 ods. 2 písm. 1) zákona č.258/2001 Z.z. ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami ,,suma, počet a termíny splátok viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, o tiež k prípadným poplatkom.“ Na doplnenie uvádzame, že znenie predmetného ustanovenia sa premietlo v obdobnom znení aj do § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ neexistoval právny titul na zaplatenie sumy, a konajúci súd odignoroval svoju povinnosť prihliadať ex officio na neprijateľné zmluvné podmienky, ide o jasný a zreteľný rozpor s dobrými mravmi, s princípom spravodlivosti a teda aj s verejným poriadkom. Rovnako žiada naplniť ciele smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 smernice). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26: „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.“ Na účely zastavenia exekúcie postačuje, že naplnenie, ktoré bolo priznané platobným rozkazom neexistuje v danom rozsahu platný právny titul. Vzniknutý stav je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a teda ide o výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom (§ 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku). V súlade s ustanovením § 50 Exekučného poriadku týmto povinný podáva v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, keďže na základe hore uvedeného zastáva názor, že exekúcia je neprípustná. Súčasne s tým navrhol, aby súd námietkam povinnej vyhovel a následne exekúciu zastavil v zmysle § 57 písm. l), resp. písm. g) Exekučného poriadku, a aby oprávneného zaviazal na náhradu trov konania povinného. K svojmu podaniu povinný priložil: rozsudok KS Banská Bystrica sp.
zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.12.2012 a rozsudok KS Banská Bystrica spis. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012.
4. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii vychádzal z citovaných ustanovení právnych predpisov. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
6. V podaným námietkach proti exekúcii sa povinný v podstate domáha opätovného hmotnoprávneho posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným s tým, že zmluva o úvere, na základe ktorej bol založený hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h) a i) zákona č. 258/2001 Z.z., a konečnú splatnosť, ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
7. Vo vzťahu k tejto argumentácii povinného, je potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie má vo vzťahu k základnému konaniu, ktorého výsledkom je vydanie exekučného titulu - v danom prípade platobného rozkazu č.k. 14Ro/290/2013-18 zo dňa 27.01.2014, má len povahu vykonávacieho konania. Vydaným exekučným titulom je exekučný súd viazaný a je povinný z neho vychádzať. V exekučnom konaní teda nemožno spätne prehodnocovať, či meniť skutkové alebo právne závery, ku ktorým súd dospel v konaní vo veci samej. V rámci exekučného konania teda súd nie je oprávnený opätovne preskúmávať, či a aké náležitosti mala alebo nemala zmluva o úvere, na podklade ktorej súd rozhodoval v základnom konaní. V exekučnom konaní sa nevymáha plnenie zo zmluvy, ale plnenie z exekučného titulu - v danom prípade právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Exekučný súd je viazaný výsledkom základného konania - exekučným titulom, t.j. platobným rozkazom č.k. 14Ro/290/2013-18 zo dňa 27.01.2014. Konanie o námietkach proti exekúcii nie je konaním o opravnom prostriedku voči exekučnému titulu.
8. Na základe uvedeného súd námietky povinného proti exekúcii vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.
9. Povinný sa vo svojom podaní zároveň s rovnakou argumentáciou domáhal aj zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Súd posúdil argumentáciu povinného aj v kontexte ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, keďže povinný sa vo svojom podaní domáhal zastavenia exekúcie aj na základe tohto ustanovenia.
13. Na úvod je potrebné ujasniť, že povinný vo svojom podaní hovorí o povinnosti súdu prihliadať v základnom konaní ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky. Vo svojom podaní však nezmieňuje ani jednu zmluvnú podmienku zmluvy o úvere, ktorá by mala byť neprijateľná.
14. Povinný totiž nerozlišuje obsahovú kontrolu ne/prijateľnosti zmluvných podmienok vychádzajúcu zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transponovaná do ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ochranu spotrebiteľa v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, keď sám vo svojom podaní odkazuje na § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorým bola transponovaná smernica Rady 87/102/EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31987L0102:SK:HTML> z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. 15. Ochrany vyplývajúcej zo zákona č. 258/2001 Z.z. sa domáha s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku s tým, že má za to, že platobný rozkaz, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, je rozpore s verejným poriadkom. Výhrada verejného poriadku je pritom kategória, ktorá sa uplatňuje predovšetkým pri rozhodovaní o právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, pričom jej úlohou je chrániť právny poriadok štátu konajúceho súdu a významné záujmy ním chránené. Z tohto pohľadu je verejný poriadok definovaný v ust. § 34 zákona č. 97/1963 Zb. ako také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. V širšom poňatí možno za súčasť verejného poriadku považovať také právne normy a princípy, ktorých dodržiavanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii. Môžu sem patriť normy verejnoprávne, slúžiace podstatným a odôvodneným záujmom spoločnosti, ale môžu byť aj normami súkromnoprávnymi, ktorých cieľom je ochrana určitého podstatného záujmu. Definovanie obsahu verejného poriadku a prípadnej rozpornosti určitej situácie s ním je úlohou súdu s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci.
16. V predmetnej exekučnej veci je potrebné vymedziť hranice uplatnenia a aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, pričom toto hovorí o zastavení exekúcie v tom prípade, ak je v rozpore s verejným poriadkom výkon exekučného titulu.
17. Toto ustanovenie však nehovorí tom, že súd exekúciu zastaví, ak bol exekučný titul vydaný v rozpore s verejným poriadkom alebo o zastavení exekúcie v prípade ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadnuté na normy verejného poriadku. Keď dané ustanovenie používa pojem „výkon exekučného titulu“, ide o zrejmý rozdiel oproti ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pretože, kým z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zjavne vyplýva, že za splnenia podmienok presne stanovených týmto ustanovením môže súd pristúpiť aj k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku takáto možnosť súdu nevyplýva.
18. V prospech takéhoto chápania a výkladu nasvedčuje jednak znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, ktoré používa pojem „výkon exekučného titulu“, ale aj to, že by nedávalo racionálny a logický zmysel, ak by zákonodarca hmotnoprávny prieskum exekučného titulu prostredníctvom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku za presne a striktne stanovených podmienok obmedzil len exekučné tituly vydané v konaniach, v ktorých sa voči spotrebiteľovi uplatňoval nárok zo zmenky, a zároveň by prostredníctvom § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku takýto hmotnoprávny prieskum exekučného titulu pripustil aj vo vzťahu k iným konaniam.
19. Je potrebné pripomenúť, že pojem verejný poriadok ako už bolo uvedené má pomerne široký rozsah a zďaleka nezahŕňa len oblasť ochrany spotrebiteľa. Ak by však súd pripustil, že aplikačné hranice ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku sú natoľko široké, že toto ustanovenie umožňuje hmotnoprávny prieskum exekučného titulu v rámci exekučného konania, znamenalo by to posunutie hraníc takéhoto hmotnoprávneho prieskumu do oveľa širšej roviny, než to umožňuje ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom takýto hmotnoprávny prieskum by sa netýkal len oblasti ochrany spotrebiteľa, ale v podstate by sa takýto hmotnoprávny prieskum v rámci exekučného konania mohol týkať akéhokoľvek rozporu so zákonom, ktorý by nastal počas základného konania, pričom by sa nevyžadovalo, aby dotknutá osoba tento rozpor namietala dostupnými prostriedkami nápravy v rámci inštančného postupu v základnom konaní, ale stačilo by, že by takýto nesúlad namietala až v rámci výkonu exekučného titulu v exekučnom konaní. Tým by bolo možné v rámci exekučného konania „prelomiť“ v podstate akýkoľvek právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
20. Ak súd pri svojich úvahách vychádza z doktríny racionálneho zákonodarcu a súladného výkladu jednotlivých právnych noriem Exekučného poriadku osobitne § 57; nemôže to viesť k záverom, ktoré vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie naznačuje povinný. Pretože takýto výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku by znamenal, že zákonodarca by na jednej strane hmotnoprávny prieskum v spotrebiteľských veciach striktne obmedzoval prostredníctvom § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a zároveň súčasne s tým by tento hmotnoprávny prieskum úplne nelogicky a v rozpore s týmto ustanovení pripúšťal prostredníctvom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku v akejkoľvek inej spotrebiteľskej, či nespotrebiteľskej veci. Pri takomto chápaní vzťahu týchto dvoch ustanovení by sa ich účel navzájom popieral a vylučoval.
21. To podľa názoru súdu nemôže smerovať k inému chápaniu aplikácie a uplatnenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, než tomu, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku sa nevzťahuje k opätovnému hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu v rámci exekučného konania, ale posúdeniu toho, či v rozpore s normami verejného poriadku nie je samotný výkon exekučného titulu.
22. Pritom súd zohľadňuje najmä formálne a materiálne náležitosti exekučného titulu. O takú situáciu by išlo napr. v tom prípade, ak by napr. v samotnom exekučnom titule bol povinný zaviazaný na plnenie, ktoré by bolo v rozpore normami verejného poriadku, súčasťou ktorých môžu byť aj dobré mravy (napr. exekučný titul by zaväzoval dlžníka na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,), alebo by bol v rozpore s normami verejného poriadku napr. samotný postup súdneho exekútora, či súdu pri výkone exekučného titulu.
23. Súd teda dospel k záveru, že na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku nemožno pristúpiť k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, aj keď by mal exekučný súd preukázané, že orgán, ktorého rozhodnutie je ako exekučný titul podkladom pre vykonanie exekúcie, neprihliadol pri svojom rozhodovaní na všetky zákonné ustanovenia, na ktoré prihliadnuť mal. Je však potrebné podotknúť, že v predmetnej exekučnej veci takáto okolnosť preukázaná nebola a povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súd konajúci v základnom konaní na povinným namietané zákonné ustanovenia neprihliadol.
24. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodný a tento zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto výroku tohto rozhodnutia o námietkach proti exekúcii odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
Proti výroku tohto rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.