Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/127/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., IČO: 36 789 615, so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti povinnej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., S. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,56 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5748/13, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -45 zo dňa 19. novembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -45 zo dňa 19. novembra 2019 do výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -45 zo dňa 19. novembra 2019 prvou výrokovou vetou zamietol námietky povinnej proti exekúcii a druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením zo dňa 12. februára 2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,56 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. -18 zo dňa 27. januára 2014. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 08. augusta 2016. Dňa 22. augusta 2016 bolo exekučnému súdu a dňa 30. augusta 2016 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Martina Hermanovského doručené podanie povinnej, v ktorom táto uviedla, že dňa 08. augusta 2016 prevzala Upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 11. marca 2014. Proti povinnej si oprávnený uplatňuje pohľadávku vo výške 1.417,56 Eur s prísl, ktorej titulom je Úverová zmluva č. 3604047903 zo dňa 10. apríla 2006 (ďalej len "Úverová zmluva"). Predmetný úver čerpala povinná ako spotrebiteľka. Povinná poukázala na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Uvedené doplnenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa novelizoval aj s účinnosťou od l. januára 2015. Povinná má za to, že platobný rozkaz, ktorý zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 1.417,56 Eur je v rozpore s verejným poriadkom. Je nesporné, že predmetná Úverová zmluva, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje náležitosti požadované o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako ""), s tým, že podľa musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať: - v súlade s písm. g) konečnú splatnosť, musí byť uvedená konkrétnym dátumom, - v súlade s písm. h) ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru - absentuje v úverovej zmluve - v súlade s písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov u iných poplatkov, v úverovej zmluve absentuje. V prípade, že zmluva o úvere neobsahuje potrebné

náležitosti podľa považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť oprávnený ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne dodávateľovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinná má za to, že predmetný poskytnutý úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. že oprávnený nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré neboli dojednané, a teda oprávnený pri jeho poskytnutí nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver, o ktoré mal byť úver navýšený. Znenie predmetného ustanovenia sa premietlo v obdobnom znení aj do zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ neexistoval právny titul na zaplatenie sumy, a konajúci súd odignoroval svoju povinnosť prihliadať ex officio na neprijateľné zmluvné podmienky, ide o jasný a zreteľný rozpor s dobrými mravmi, s princípom spravodlivosti, a teda aj s verejným poriadkom. Rovnako žiada naplniť ciele Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 smernice). Na účely zastavenia exekúcie postačuje, že na plnenie, ktoré bolo priznané platobným rozkazom neexistuje v danom rozsahu platný právny titul. Vzniknutý stav je v rozpore s dobrými mravmi ( ), a teda ide o výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom ( Exekučného poriadku). V súlade s ustanovením Exekučného poriadku preto povinná podala v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, keďže na základe hore uvedeného zastáva názor, že exekúcia je neprípustná. Súčasne s tým navrhla, aby súd námietkam povinnej vyhovel a následne exekúciu zastavil v zmysle , resp. písm. g) Exekučného poriadku, a aby oprávneného zaviazal na náhradu trov konania povinného. K svojmu podaniu povinná priložila: Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.12.2012 a Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica spis. zn. zo dňa 19.09.2012. Exekučný súd uviedol, že v podaným námietkach proti exekúcii sa povinná v podstate domáha opätovného hmotnoprávneho posúdenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou s tým, že zmluva o úvere, na základe ktorej bol založený hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinnou neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle , a , a konečnú splatnosť, ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Exekučný súd k uvedenému uviedol, že exekučné konanie má vo vzťahu k základnému konaniu, ktorého výsledkom je vydanie exekučného titulu - v danom prípade platobného rozkazu č.k. -18 zo dňa 27. januára 2014, má len povahu vykonávacieho konania. Vydaným exekučným titulom je exekučný súd viazaný a je povinný z neho vychádzať. V exekučnom konaní teda nemožno spätne prehodnocovať, či meniť skutkové alebo právne závery, ku ktorým súd dospel v konaní vo veci samej. V rámci exekučného konania teda súd nie je oprávnený opätovne preskúmávať, či a aké náležitosti mala alebo nemala zmluva o úvere, na podklade ktorej súd rozhodoval v základnom konaní. V exekučnom konaní sa nevymáha plnenie zo zmluvy, ale plnenie z exekučného titulu - v danom prípade právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Exekučný súd je viazaný výsledkom základného konania - exekučným titulom, t.j. platobným rozkazom č.k. -18 zo dňa 27. januára 2014. Konanie o námietkach proti exekúcii nie je konaním o opravnom prostriedku voči exekučnému titulu. Na základe uvedeného exekučný súd námietky povinnej proti exekúcii vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné a námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Povinná sa vo svojom podaní zároveň s rovnakou argumentáciou domáhala aj zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Exekučný súd posúdil argumentáciu povinnej aj v kontexte ustanovenia Exekučného poriadku, keďže povinná sa vo svojom podaní domáhala zastavenia exekúcie aj na základe tohto ustanovenia. Exekučný súd uviedol, že povinná vo svojom podaní hovorí o povinnosti súdu prihliadať v základnom konaní ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky, avšak vo svojom podaní nezmienila ani jednu zmluvnú podmienku zmluvy o úvere, ktorá by mala byť neprijateľná. Povinná sa domáha ochrany vyplývajúcej zo s odkazom na ustanovenie Exekučného poriadku s tým, že má za to, že platobný rozkaz, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, je rozpore s verejným poriadkom. Podľa exekučného súdu je v predmetnej exekučnej veci potrebné vymedziť hranice uplatnenia a aplikácie ustanovenia Exekučného poriadku, pričom toto hovorí o zastavení exekúcie v tom prípade, ak je v rozpore s verejným poriadkom výkon exekučného titulu. Toto ustanovenie však nehovorí tom, že súd exekúciu zastaví, ak bol exekučný titul vydaný v rozpore s verejným poriadkom alebo o zastavení exekúcie v prípade ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadnuté na normy verejného poriadku. Keď dané ustanovenie používa pojem "výkon exekučného titulu", ide o zrejmý rozdiel oproti ustanoveniu Exekučného poriadku, pretože kým z ustanovenia Exekučného poriadku zjavne vyplýva, že za splnenia podmienok presne stanovených týmto ustanovením môže súd pristúpiť aj k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, z ustanovenia Exekučného

poriadku takáto možnosť súdu nevyplýva. Podľa názoru exekučného súdu ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku sa nevzťahuje k opätovnému hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu v rámci exekučného konania, ale posúdeniu toho, či v rozpore s normami verejného poriadku nie je samotný výkon exekučného titulu. Pritom exekučný súd zohľadňuje najmä formálne a materiálne náležitosti exekučného titulu. O takú situáciu by išlo napr. v tom prípade, ak by napr. v samotnom exekučnom titule bola povinná zaviazaná na plnenie, ktoré by bolo v rozpore normami verejného poriadku, súčasťou ktorých môžu byť aj dobré mravy, alebo by bol v rozpore s normami verejného poriadku napr. samotný postup súdneho exekútora, či súdu pri výkone exekučného titulu. Exekučný súd preto dospel k záveru, že na základe návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku nemožno pristúpiť k hmotnoprávnemu prieskumu exekučného titulu, aj keď by mal exekučný súd preukázané, že orgán, ktorého rozhodnutie je ako exekučný titul podkladom pre vykonanie exekúcie, neprihliadol pri svojom rozhodovaní na všetky zákonné ustanovenia, na ktoré prihliadnuť mal. Je však potrebné podotknúť, že v predmetnej exekučnej veci takáto okolnosť preukázaná nebola a povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by súd konajúci v základnom konaní na povinnou namietané zákonné ustanovenia neprihliadol. Exekučný súd teda rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodný a tento zamietol.

2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu, do druhej výrokovej vety, ktorou bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“ podľa . Podľa povinnej konajúci súd nesprávne vyložil ustanovenie Exekučného poriadku. Povinná považuje výklad exekučného súdu za formalistický, zužujúci a nerešpektujúci zmysel a účel zaradenia tohto ustanovenia do Exekučného poriadku. Dôvody predkladateľa - Ministerstva spravodlivosti SR sa neobmedzovali iba na konania, v ktorých sa rozhodovalo o právnych vzťahoch s cudzím prvkom. Tento dôvod bol uvedený demonštratívne, čo vyplýva zo slova „predovšetkým“ a nebol uvádzaný ako výlučný dôvod. Ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie, ktorým sa musí Slovenská republika ako jej členský štát, resp. jej orgány pri svojej činnosti riadiť. Pokiaľ je exekučný titul v príkrom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý má za úlohu chrániť práva slabších, a tiež v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa a oprávneným uplatnený nárok je zjavne v rozpore s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, je na mieste vnímať tento stav ako rozpor s verejným poriadkom. Podľa povinnej platobný rozkaz, ktorý zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 1.417,56 Eur je v rozpore s verejným poriadkom, pričom podľa názoru povinnej vyššie opísané skutočnosti (ako aj skutočnosti opísané v námietkach a návrhu na zastavenie) je nevyhnutné subsumovať pod znenie Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie pri svojej úvahe v bode 19. odôvodnenia nesprávne uzatvára, že pripustenie hmotnoprávneho prieskumu v exekučnom konaní v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa netýkal iba tejto špecifickej oblasti, ale zahŕňal by aj akékoľvek rozpory so zákonom, ktoré by nastali v základnom konaní aj v iných sporoch v iných právnych oblastiach (nie len s ochranou slabšej zmluvnej strany). Podľa povinnej týmto výkladom ustanovenia Exekučného poriadku súd prvej inštancie priamo odporuje špecifickému postaveniu sporov so slabšou zmluvnou stranou v slovenskom právnom poriadku. Povinná preto v odvolaní žiada naplniť ciele Smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali. Ďalej poukázala na rozsudky Súdneho dvora vo veci Banco Espanol de Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen (bod 26) a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH (bod 26). Podľa povinnej z nich plynie pre členské štáty nepochybne príkaz (majúci pôvod v práve EÚ), aby ich právny poriadok umožnil súdu, konajúcemu vo veci výkonu platobného rozkazu, ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky. Táto „preskúmavacia povinnosť“ je v danom prípade podľa povinnej aj na strane konajúceho exekučného súdu. Odignorovanie ex offo súdnej kontroly v rozkaznom konaní viedlo k vydaniu exekučného titulu v rozpore so zákonom v spore, v ktorom malo dôjsť k ochrane slabšej zmluvnej strany. Takéto porušenie právneho poriadku v spore so slabšou zmluvnou stranou považuje povinná za zásadné a vedúce k záveru, že následný výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom a exekúcia má byť zastavená. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil II. výrok napádaného uznesenia a exekúciu zastavil, alternatívne, aby došlo k zrušeniu výroku II. napádaného uznesenia a vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 20. októbra 2020, v ktorom uviedol, že z podaného odvolania povinnej je zrejmé, že podľa nej výkon exekučného titulu má byť údajne v rozpore s verejným poriadkom. Oprávnený v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. novembra 2019, č. k. -45, a považuje ho po právnej aj skutkovej stránke za správny. Oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový a právny stav veci a správne rozhodol o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. K možnému zastaveniu exekúcie pre rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom oprávnený uviedol, že oprávnený si v danom exekučnom konaní uplatnil nárok, ktorý mu bol priznaný exekučným titulom - rozhodnutím všeobecného súdu a ktorý povinná nesplnila v patričnej lehote uvedenej v predmetnom exekučnom titule. Už iba z týchto skutočností je zrejmé, že výkon predmetného exekučného titulu nemôže byť v rozpore s verejným poriadkom. Ďalej uviedol, že pojem verejný poriadok sa spája s medzinárodným právom, preto je aplikácia tohto ustanovenia v danom konaní vylúčená, keďže oprávnený si uplatňuje nárok priznaný vnútroštátnym exekučným titulom. Žalobca ďalej dáva konajúcemu súdu do pozornosti právny názor autorov JUDr. Alexandry Kotrecovej, PhD. a Mgr. Ľubomíra Pagáča, LL.M., prezentovaný v článku: 1. január 2015 - medzník v preskúmavaní rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v exekučnom konaní? in Bulletin slovenskej advokácie, č. 5/2015 - in <https://www.sak.sk/blox/cms/ sk/sak/bulletin/archiv>). Podľa oprávneného z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) EP, a preto súd prvej inštancie ani nemohol zastaviť exekúciu, resp. zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením (ďalej len „“) potvrdil Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. novembra 2019, č. k.: -45, ako vecne správne. Oprávnený zároveň žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -45 zo dňa 19. novembra 2019 prvou výrokovou vetou zamietol námietky povinnej proti exekúcii a druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadla povinná odvolaním zo dňa 19. decembra 2019, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 19. decembra 2019 v zákonnej lehote.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia,

typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa .

11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinnej na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).