Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/268/2014

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. E., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, K., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.205,55 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, trovy exekúcie v sume 21,48 eur.

III. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sumu 21,48 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 1.2.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 1.205,55 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 19.5.2014 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*109958 v konaní vedenom pod sp.zn. (EX 2830/14) pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

3. Súd uznesením č. k. -15 zo dňa 23.6.2014 vylúčil súdneho exekútora z vykonania exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2014.

4. Následne uznesením č. k. -21 zo dňa 12.9.2014 vyšší súdny úradník exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to z dôvodu, že oprávnený v súdom určenej lehote nenavrhol poveriť vykonaním exekúcie ďalšieho súdneho exekútora. Súd zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie v sume 21,48 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, pretože oprávnený odstránil dôvod na základe ktorého bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Oprávnený navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Oprávnený navyše uviedol, že nesúhlasí s výrokom, ktorým ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -37 zo dňa 18.12.2014 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený dodatočne splnil povinnosť uloženú súdom na základe výzvy zo dňa 8.7.2014 a označil nového súdneho exekútora. Preto mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie stratilo svoje opodstatnenie. Odvolací súd v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa . Odvolací súd mal za to, že včas podané odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa v tejto časti

zrušilo zo zákona podaním odvolania. Odvolací súd preto uviedol, že o tomto výroku musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2015.

5. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa prvej vety , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa (ďalej iba „OSP“) v znení účinnom do 30.6.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v až 243k <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Súd konštatuje, že od 1.7.2016 došlo k zmene zákonnej úpravy, stratil účinnosť a nadobudol účinnosť . V zmysle zákonného ustanovenia v znení účinnom do 31.6.2016, ak odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal, rozhodnutie sa podaním odvolania zo zákona zrušilo a opätovne rozhodol sudca. V danom prípade oprávnený dňa 25.9.2014, t.j. ešte za účinnosti , podal odvolanie proti uzneseniu č. k. -21 zo dňa 12.9.2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom. To znamená, že podaním odvolania súdneho exekútora sa uvedené uznesenie čo do časti výroku o trovách exekúcie zrušilo ex lege. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -37 zo dňa 18.12.2014 sudkyňa opätovne preskúmala v doposiaľ vykonanom exekučnom konaní všetky nazhromaždené dôkazy a dospela k tomuto skutkovému a právnemu záveru.

7. Súd zo súdneho spisu zistil, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 09037/12 zo dňa 22.4.2013. Oprávnený predložil aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 25.11.2011, v ktorej povinný je označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Pred označením povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, je uvedené jeho označenie ako fyzickej osoby podnikateľa vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka a rozhodcovská zmluva vyhotovená oprávneným ako formulár. Ďalej bolo zistené, že vylúčený súdny exekútor dňa 10.9.2014 doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 21,48 eur. Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 25.9.2014 navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Osobitným predpisom v zmysle Exekučného poriadku je o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého

ods. 1, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom ( ) a spotrebiteľom ( ) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: , pozri aj , ).

11. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: ).

12. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

13. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. 400700921 zo dňa 25.11.2011, zmenku zo dňa 25.11.2011 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.11.2011, uzavretú medzi povinným a oprávneným, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 400700921 uzatvorenej dňa 25.11.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

15. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa Z.z, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Predkladanú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 1.1.2008), ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/ EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere.

17. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci

skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nemôže byť (nie je) ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle .

18. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle .

19. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

21. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -37 zo dňa 18.12.2014 zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -21 zo dňa 12.9.2014 o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že oprávnený v odvolacej lehote odstránil dôvod zastavenia konania, pretože navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Súd v tejto súvislosti však poznamenáva, že v súlade zo zásadou hospodárnosti konania nepoveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora s ďalším

vykonaním exekúcie, nakoľko to považoval za nadbytočné, pretože existoval dôvod na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa a Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa , odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

23. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie žiadal priznať:

A. odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie ( č. 288/95 Z.z.) odmena ....................................................................................................................... 16,60 eur DPH 20 % ...................................................................................................................... 3,32 eur Spolu .......................................................................................................................... 19,92 eur

B. náhradu hotových výdavkov ( č. 288/95 Z.z.)

- poštovné - žiadosť o udelenie poverenia .................................................................... 1,30 eur DPH 20 % ...................................................................................................................... 0,26 eur Spolu .............................................................................................................................. 1,56 eur Trovy celkom ............................................................................................................. 21,48 eur

24. Súd preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekúcie a dospel záveru, že súdny exekútor si ich uplatnil v súlade s vyššie citovanou . Vzhľadom na to, že súd považoval vyššie uvedené trovy exekúcie za účelne vynaložené, priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 21,48 eur vrátane 20 % DPH.

25. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie zo zákonného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie vo výške 21,48 eur zaviazal oprávneného tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.