Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cb-4-2019.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/4/2019
Uznesenie
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: 9274405 Canada Inc., 11-1111 Flint Rd., North York ON M3J 3C7, Kanada, (číslo spoločnosti: 927440-5, kód spoločnosti 98491900), zast.: advokátska kancelária CHOCHOĽAK & ČESLA, s.r.o., so sídlom Krmanova 6, Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 , o určenie neexistencie záložného práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby, uplatnenú v podaní zo dňa 10. 09. 2019.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 18. 02. 2019 č.k. 16Cb/4/2019-36.
IV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca spolu so žalobou o určenie neexistencie záložného práva podal vo svojom žalobnom návrhu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 01. 2019. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému až do právoplatného skončenia tohto súdneho konania vykonať záložné právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007 medzi A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení záložcu a žalovaným v postavení záložného veriteľa, zaťažujúce nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres R., obec R., katastrálne územie R., a to parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 180 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 119 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 234 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 10 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele číslo XXXX, druh stavby: rodinný dom, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele číslo XXXX, druh stavby: rodinný dom.
2. V žalobe žalobca žiadal, aby súd určil, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007 medzi A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení záložcu a žalovaným v postavení záložného veriteľa, zaťažujúce nehnuteľnosti uvedené v bode 1 tohto uznesenia, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v katastrálnom konaní vedenom vecne a miestne príslušným orgánom štátnej správy pod č. V-1929/2007, neexistuje. K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 27. 04. 2007 A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení
záložcu uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 so žalovaným v postavení záložného veriteľa, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti uvedené v bode 1 tohto uznesenia. Ďalej uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 04. 2017 uzatvorenej medzi dedičmi pôvodného záložcu a žalobcom sa žalobca stal vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností a nastúpil do právneho postavenia záložcu z vyššie uvedenej záložnej zmluvy. Mal za to, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že neobsahuje podstatné náležitosti požadované pre takýto právny úkon v zmysle § 151b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. v záložnej zmluve nie je presne špecifikovaná pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje, ako aj nie je uvedená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Tiež dodal, že záložná zmluva neobsahuje presné vymedzenie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť, najmä jej výšku, jej splatnosť, výšku úrokov a úrokov z omeškania a najvyššiu hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje a z toho dôvodu je záložná zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 02. 2016, sp. zn. 10Co/99/2015. Taktiež tvrdil, že mu svedčí naliehavý právny záujem na určení, že tu právo nie je, nakoľko mal za to, že záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, žalovaný začal s výkonom záložného práva, čo bolo zrejmé z poznámky zapísanej na LV č. XXX pod P-37/2019, a takéto určenie bolo nevyhnutné pre potreby istoty a odstránenia spornosti v právnom vzťahu medzi stranami sporu a súčasný stav bol ohrozením právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
3. Uznesením zo dňa 18. 02. 2019 č.k. 16Cb/4/2019-36 súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007 medzi A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení záložcu a žalovaným v postavení záložného veriteľa, zaťažujúceho nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres R., obec R., katastrálne územie R., a to parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 180 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 119 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 234 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX, o výmere 10 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele číslo XXXX, druh stavby: rodinný dom, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele číslo XXXX, druh stavby: rodinný dom, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Levice pod sp. zn. 16Cb/4/2019.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 21. 05. 2019 č.k. 15Cob/55/2019-100 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 16Cb/4/2019-36 zo dňa 18. 02. 2019 potvrdil a v závere uviedol, že z pripojených citovaných rozsudkov vyplývalo, že v danom prípade absentuje minimálne totožnosť sporných strán, pretože žalobca nebol účastníkom konania vo veci pod sp. zn. 14C/194/2009 v rámci, ktorého bolo nariadené predchádzajúce neodkladné opatrenie, a preto v tejto predmetnej veci nejde o prekážku veci rozsúdenej.
5. Žalovaný na výzvu súdu k žalobe uviedol, že žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 31. 07. 2009 sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti a) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/091574-001/000 uzavretej dňa 27. 04. 2007 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R., obec R., okres R. v časti C Ťarchy pod V-1929/2007 (ďalej len záložná zmluva č. 1), b) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/091574/07-002/000 uzavretej dňa 14. 09. 2007 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R., obec R., okres R. v časti C Ťarchy pod V-4500/2007 (ďalej len záložná zmluva č. 2) a nariadenia neodkladného opatrenia. Rozsudkom zo dňa 04. 02. 2014 č.k. 14C/194/2009-263 Okresný súd Levice návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy č. 1 zamietol a rovnako zamietol aj návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy č. 2. Po podaní odvolania zo strany žalobkyne Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2015 č.k. 8Co/368/2014-316 právoplatne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24. 07. 2007 vkladovanej pod č. V 1929/2007 (záložnej zmluvy č. 1) potvrdil, teda bolo právoplatne rozhodnuté o otázke platnosti záložnej zmluvy č. 1. Okrem toho poukázal na to, že v čase
vydania rozsudku už na strane žalobcu vystupovali jej právni nástupcovia a ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie R., obec R., okres R., kúpnou zmluvou zo dňa 10. 04. 2017 previedli právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne nehnuteľnosti tvoriace záloh bez súhlasu záložného veriteľa na žalobcu v tomto súdnom konaní, v mene ktorého koná pani Z. K. - právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne. Následne zdôraznil, že žalobou zo dňa 17. 01. 2019 sa žalobca domáha neexistencie záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy č. 1 a tú odôvodňuje neplatnosťou záložnej zmluvy č. 1, ktorá však už bola právoplatne vyriešená, a teda predmetný rozsudok tvorí prekážku res iudicata pre toto konanie, ktorú nemožno odstrániť a na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. S poukazom na uvedené žiadal konanie zastaviť a taktiež v bode II sa vyjadril aj k otázke absolútnej neplatnosti vytýkanej žalobcom.
6. V rámci vyjadrenia § 167 ods. 3 CSP, uskutočneného podaním zo dňa 10. 09. 2019, žalobca nesúhlasil s prekážkou res iudicata, ako ani s tvrdením, že záložná zmluva obsahuje všetky náležitosti a je platná. Nad rámec doplnil, že dôvodom na určenie neexistencie záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenou dňa 27. 04. 2007 je aj skutočnosť, že záložné právo je premlčané, a preto bez toho, aby uznal platnosť záložnej zmluvy, uplatnil si aj námietku premlčania záložného práva, ktoré malo byť na základe nej zriadené. Záverom dodal, že ak by vo vzťahu k neexistencii záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy súd mal za to, že existuje prekážka res iudicata, tak vo vzťahu k neexistencii záložného práva z dôvodu jeho premlčania už v žiadnom prípade takáto prekážka konanie zaťažovať nemôže, preto žiadal súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu.
7. Žalovaný vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP zotrval na námietke res iudicata a tiež sa vyjadril k otázke platnosti zmluvy, ako aj vznesenej námietke premlčania.
8. Následne súd zaslal vyjadrenie žalovaného na vedomie žalobcovi, ktorý sa bez výzvy súdu opätovne vyjadril a zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ako aj pripojil spis Okresného súdu Levice vedený pod sp. zn. 14C/194/2009, z ktorého zistil, že žalobou, doručenou súdu dňa 31. 07. 2009, sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti záložných zmlúv a nariadenia predbežného opatrenia. Dôvodila tým, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/68/2009-20 bolo určené, že pôvodná žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v Správe katastra Levice, kat. územie R., list vlastníctva č. XXX, parc. č. XXXX - zastavané plochy vo výmere 181 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 180 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 119 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 234 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parc. č. XXXX. Dôvodom na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva bola skutočnosť absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2007, vkladovaná pod č. V 3801/2007, uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14. 09. 2007 pod č. V4500/2007, vedenej v časti C na liste vlastníctva č. XXX. S touto zmluvou zaťažili nehnuteľnosti až po nadobudnutí vlastníckeho práva, a preto mala za to, že absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Považovala za zrejmé, že predmetnú záložnú zmluvu zo dňa 14. 09. 2007 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí neboli ani vlastníkmi predmetu zálohu, a preto je táto zmluva neplatná. Okrem toho namietala, že pôvodná žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vkladovaná pod č. V 1929/2007. Zmluva sa uzatvárala za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovaného v 3. rade z titulu poskytnutia flexihypotéky vo výške 2.498.600,- Sk žalovaným v 1. a 2. rade. Pri tejto zmluve pôvodná žalobkyňa namietala vykonanie právneho úkonu v omyle, a preto sa domáhala určenia neplatnosti týchto zmlúv o zriadení záložného práva. Žalovanými pritom boli M. K. ako žalovaný v 1. rade, V. K. ako žalovaná v 2. rade a Všeobecná úverová banka, a.s., ako žalovaná v 3. rade. Súd najskôr rozhodol uznesením zo dňa 19. 10. 2009 č.k. 14C/194/2009-43 tak, že nariadil žalovanému v 3. rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27. 04. 2007, zavkladovanej pod č. V 1929/2007 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14. 09. 2007, zavkladovanej pod č. 4500/2007, ktoré sa týkajú nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade Nitra, Správe katastra Levice na liste vlastníctva č. XXX, pre okres, obec a katastrálne územie R., podľa registra „C“ pozemky - parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 180 m2, parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 119 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, parcela číslo XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXXX, nachádzajúci sa na parcelách číslo XXXX a XXXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/194/2009 o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti záložných zmlúv. Následne po vykonaní dokazovania súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 02. 2014 č.k. 14C/194/2009-263 tak, že žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. a 2. rade a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade, zapísaná na Okresnom úrade v Leviciach, katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie R., pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 4500/2007 zamietol a tiež žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretá dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade zapísaná na Okresnom úrade v Leviciach, katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie R. pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007 zamietol. O nároku na náhradu trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zamietnutie žaloby jednak odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu, ako aj skutočnosťou, že zmluvy nevzhliadol za neplatné. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie pôvodná žalobkyňa, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade (jej právni nástupcovia - Y. K. a Z. K.), v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2015 č.k. 8Co/368/2014-316 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24. 07. 2007 medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, vkladovaná pod č. V 1929/2007, potvrdil a v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby žalovanej na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. 4500/2007, zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V potvrdzujúcej časti uviedol, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení dospel k záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. A stotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tejto napadnutej časti potiaľ, pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenie, že záložná zmluva je neplatná s poukazom na ustanovenie § 49a OZ. Následne súd konal o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. V 4500/2007 (záložná zmluva č. 2), o ktorej rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 10. 2016 č.k. 14C/194/2009-403 tak, že žalobu v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14. 09. 2007 medzi žalovanými v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007, zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal právo na plnú náhradu trov konania. Aj proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 05. 04. 2018 č.k. 8Co/168/2017-508 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
10. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
11. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
12. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 94/2007, časopis Zo súdnej praxe č. 49/2007: Zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 OSP dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (pozri § 95 ods. 2 OSP). V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné.
13. R 33/2010: Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ako aj skutkový stav opísaný vyššie, súd posudzujúc podanie žalobcu zo dňa 10. 09. 2019 v časti III., dospel k záveru, že žalobca síce požaduje rovnaké plnenie, avšak dopĺňa ho o ďalšie skutkové okolnosti než tie, ktoré uviedol v žalobe, preto v zmysle judikatúry, ako aj zákonných ustanovení, uvedené podanie v časti III je potrebné považovať za zmenu žaloby. Zmenu žaloby je možné urobiť len so súhlasom súdu, pričom súd posudzujúc námietky strán sporu a najmä spornosť v otázke res iudicata, čo sa týkalo v žalobe uplatnených skutočností, t.j. neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/091574/07-001/000 zo dňa 27. 04. 2007, dospel k záveru, že takáto zmena žaloby nie je hospodárna, ako ani výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o skutočnostiach týkajúcich sa premlčania záložného práva a teda vyhlásenia jeho neexistencie. Naviac, súd má za to, že ani žalobca v tomto ohľade žiadne dôkazy neprodukoval a to i napriek tomu, že vyjadrenia v zmysle § 167 CSP v konaní prebehli, preto bolo potrebné konštatovať, že súhlas súdu so zmenou žaloby s poukazom na doteraz vykonané, resp. navrhnuté dokazovanie neprichádza do úvahy a s poukazom na spornosť v otázke res iudicata by bolo aj nehospodárne, preto súd nepripustil zmenu žaloby.
15. Uvedené však nebráni tomu, aby žalobca podal samostatný žalobný návrh, v rámci ktorého sa bude tohto svojho práva domáhať, ako aj k nemu predloží, resp. označí dôkazy, na preukázanie ním tvrdených skutočností.
16. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
17. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka rei iudicatae alebo res iudicata a ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví.
18. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania.
19. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).
20. Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.
21. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).
22. R 139/2014: Právoplatný rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o novej žalobe o určenie neplatnosti toho istého právneho úkonu aj vtedy, keď súd v predchádzajúcom konaní svoje rozhodnutie nezaložil na tých istých, už vtedy zistených skutočnostiach, z ktorých sa vyvodzuje neplatnosť právneho úkonu aj v novej žalobe.
23. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 105/200, časopis Zo súdnej praxe č. 19/2004: Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu [§ 80 písm. c) OSP] bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 OSP pre novú určovaciu žalobu.
24. R 15/2010: Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej, alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Právoplatný rozsudok, ktorým bola uložená povinnosť vypratať byt, zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu nájmu bytu.
25. R 110/2003: Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku).
26. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nastúpil do právneho postavenia záložcu, nakoľko sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres R., obec R., katastrálne územie R., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 04. 2017, na ktorých viazne záložné právo v prospech žalovaného, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007 medzi A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení záložcu a žalovaným v postavení záložného veriteľa. Z listu vlastníctva č. XXX tiež vyplývalo, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca na základe kúpnej zmluvy č. V-1868/2017 zo dňa 10. 04. 2017 v podiele 1/1. Okrem toho v konaní bola predložená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorená dňa 27. 04. 2007 medzi žalovaným ako veriteľom a A. K. ako dlžníčkou. Rovnako tak bolo v konaní preukázané, že štatutárnym orgánom žalobcu je Z. K.. Podanou žalobou sa žalobca v predmetnom konaní domáhal určenia, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007 medzi A. K., nar.: XX. XX. XXXX v postavení záložcu a žalovaným v postavení záložného veriteľa, zaťažujúce nehnuteľnosti uvedené v bode 1 tohto uznesenia, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v katastrálnom konaní vedenom vecne a miestne príslušným orgánom štátnej správy pod č. V-1929/2007, neexistuje. Uvedeného sa domáhal z toho dôvodu, že mal za to, že záložná zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Následne preskúmajúc predmet sporu, ako aj strany sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/194/2009, súd zistil, že pôvodne A. K. a následne jej právni nástupcovia Y. K. a Z. K. sa v konaní domáhali okrem iného určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27. 04. 2007 medzi žalobkyňou a záložným veriteľom žalovaným v 3. rade zapísanej na Okresnom úrade v Leviciach, katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie R. pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovaná pod č. V 1929/2007, pričom žalovaným v 3. rade bola Všeobecná úverová banka, a.s. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť totožnosť strán sporu, pričom súd mal za to, že pôvodnou dlžníčkou bola A. K., do ktorej práv vstúpili Y. K. a Z. K. (vnuci), t.j. vstúpili univerzálnou sukcesiou a následne títo právni nástupcovia uzatvorili kúpnu zmluvu so žalobcom, v dôsledku čoho nastala singulárna sukcesia. Rovnako tak na strane žalovaných je Všeobecná úverová banka, a.s., preto vychádzajúc z rozhodovacej praxe súd mal za to, že prvá podmienka, t.j. totožnosť strán sporu je splnená. Na uvedenom nezmenila nič ani tá skutočnosť, že súčasný žalobca nežaloval aj žalovaných v 1. a 2. rade z konania vedeného na Okresnom súde Levice sp. zn. 14C/194/2009. Čo sa týkalo totožnosti predmetu sporu, vychádzajúc z vyššie citovanej rozhodovacej praxe, súd mal za to, že je úplne irelevantné, či žalobca podal žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, resp. podľa § 137 písm. d) CSP,
prípadne podľa § 80 písm. c) OSP, nakoľko za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010), čo v danom prípade bolo určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007.
27. Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. 01. 2013 sp. zn. 1 MCdo 12/2010, ktorý uviedol, že ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho vzťahu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne a neúplne.
28. Z uvedeného bolo potrebné vyvodiť, že totožnosť skutku sa odvíja od posúdenia platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007, ktorá bola posudzovaná jednak v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/194/2009, ako aj má byť posudzovaná v predmetnom konaní, pričom je irelevantné, že žalobcovia namietajú iný dôvod neplatnosti, za predpokladu, že tento dôvod neplatnosti tu existoval aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Vychádzajúc z toho, že zmluva bola uzatvorená dňa 27. 04. 2007, teda jej náležitosti súdu boli zrejmé aj v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/194/2009, ako aj súd pozná právo a na absolútnu neplatnosť je povinný prihliadať ex offo, bolo potrebné dospieť k záveru o totožnosti predmetu sporu a založení prekážky veci právoplatne rozhodnutej.
29. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, zaťažil tým konanie neodstrániteľnou procesnou podmienkou konania, preto súd vzhliadnuc totožnosť predmetu konania, ako aj strán sporu, nemal inú možnosť, len takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaviť.
30. Zároveň súd dodáva, že jeho pozornosti neušla tá skutočnosť, že iná situácia by bola, ak by žaloba, týkajúca sa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007, v konaní vedenom pred Okresným súdom Levice, sp. zn. 14C/194/2009, bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, bez preskúmania merita veci, avšak v tomto ohľade nielen z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd preskúmaval meritum veci. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie ako ďalší dôvod zamietnutia uviedol aj nedostatok naliehavého právneho záujmu, s čím však odvolací súd nesúhlasil a mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol, a preto vec bolo potrebné prejednať vecne a určiť platnosť, resp. neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/091574/07-001/000 uzatvorenej dňa 27. 04. 2007.
31. Čo sa týkalo právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, súd zdôrazňuje, že vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, preto ani právny názor vyjadrený v neodkladnom opatrení nie je pre súd záväzný, ak v rámci dokazovania vyjdú najavo skutočnosti, ktoré pri nariadení neodkladného opatrenia súdu známe neboli. V danom prípade odvolací súd vyslovene uviedol, že z pripojených citovaných rozsudkov vyplýva, že v danom prípade absentuje minimálne totožnosť sporových strán (týkalo sa to vydania neodkladného opatrenia). Uvedené bolo v rámci dokazovania, a to jednak vyjadreniami strán sporu, ako aj listinnými dôkazmi, popreté, pretože v konaní po nariadení neodkladného opatrenia vyšlo najavo, že žalobca je právnym nástupcom žalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/194/2009.
32. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
33. Keďže uznesením zo dňa 18. 02. 2019 č.k. 16Cb/4/2019-36 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené po začatí konania vo veci samej, a v dôsledku toho, že po začatí konania a nariadení neodkladného opatrenia došlo k zastaveniu konania, v zmysle § 335 ods. 1 CSP zároveň súd zrušil aj uznesenie zo dňa 18. 02. 2019 č.k. 16Cb/4/2019-36.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, skúmal, ktorá strana, t.j. či žalobca, alebo žalovaný, zavinil zastavenie konania, a dospel k záveru, že žalobca tým, že podal žalobu vo veci, ktorá už bola raz právoplatne rozhodnutá, zavinil zastavenie konania, preto žalovanému patrí plná náhrada trov konania. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., III. a IV. možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri jeho všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).