Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-47-2023.pdf
PDF · 121.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa/otca: A. B. C., trvale bytom D. XX, D., zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, proti manželke, ktorá návrh nepodala/matke: B. E. C., F. G., trvale bytom D. XX, D., zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode voči v súčasnosti už plnoletému D., nar. XX.XX.XXXX, maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, maloleté deti v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 18. augusta 2022, č. k. 22P/12/2022-157, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e s tým, že s účinnosťou od 13.05.2023 je otec povinný platiť výživné na D. do jeho rúk.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo A. B. C. a B. E. C. uzavreté dňa 22.07.2000 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina vo zväzku 39, ročník 2000, na str. 199, pod poradovým číslom 267, rozviedol (výrok I.) a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa v tom čase maloletý D., maloletá H. B. a maloletá I. B. na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok II.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom otcovi uložil platiť na výživu v tom čase maloletého D. sumu 530 eur mesačne, na výživu maloletej H. B. sumu 680 eur mesačne a na výživu maloletej I. B. sumu 650 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Súd prvej inštancie rozsudok v časti určenia výživného právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania za odôvodnené priemerné mesačné náklady spojené s výživou mal. detí, nadštandardné v súlade s doterajšou životnou úrovňou maloletých detí, považoval súd sumu cca 700 eur mesačne na strane mal. D. (200 eur strava doma, 175 eur pomerná časť nákladov na bývanie, vrátane hypotéky, 70 eur oblečenie obuv, 25 eur drogéria, 15 eur školné a školské pomôcky, 38 eur strava v škole, 30 eur vyšetrenia, lieky, zubár, 100 eur tábory, výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy, kultúra, 30 eur mobil, 13 eur doprava), cca 900 eur mesačne na strane mal. H. (180 eur strava doma, 175 eur pomerná časť nákladov na bývanie, vrátane hypotéky,
70 eur oblečenie obuv, 35 eur drogéria, 150 eur školné a školské pomôcky, 15 eur krúžky, 30 eur strava v škole, 30 eur vyšetrenia, lieky, zubár, 100 eur tábory, výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy, kultúra, 20 eur mobil, 13 eur doprava) a cca 850 eur mesačne na strane mal. I. (150 eur strava doma, 175 eur pomerná časť nákladov na bývanie, vrátane hypotéky, 70 eur oblečenie obuv, 35 eur drogéria, 75 eur školné a školské pomôcky, 180 eur tanečná vrátane sústredení a vreckového, 30 eur strava v škole, 30 eur vyšetrenia, lieky, zubár, 100 eur tábory, výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy, kultúra, 20 eur mobil, 13 eur doprava). Za zohľadnenia skutočnosti, že na čiastočnú úhradu potrieb detí sú určené aj rodinné prídavky, v danom prípade vyplácané jednak zo Slovenskej strany a následne dorovnávané z Rakúska v celkovej výške cca 150 eur na každé z detí, vychádzal pri výpočte výživného zo sumy potrebnej na zabezpečenie výživy detí zo strany rodičov vo výške 550 eur u mal. D., 750 eur u mal. H. a 700 eur u mal. I., ktoré sumy súd považoval za primerané aktuálnym potrebám každého z maloletých, s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a záujmy, zohľadniac predchádzajúcu životnú úroveň detí. Súd na strane každého z maloletých zohľadňoval predovšetkým ich odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia ich sociálneho postavenia žiaka základnej školy, resp. študenta. Okrem alikvótnej čiastky z nákladov spojených s bývaním, pripadajúcej na každé dieťa súd nevychádzal striktne z vyčíslenia matky, ktoré považoval v istých položkách za miestne nadsadené, ale vychádzal z bežných nákladov, primeraných veku a potrebám maloletých - t.j. z bežných a tiež preukázaných výdavkov na stravu - v školských jedálni i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky, športové a záujmové aktivity, kultúrne vyžitie a regeneráciu a pod.. Mal. D. je vo veku 17 rokov, navštevuje 8 ročné gymnázium. Mal. H. je vo veku 15 rokov, navštevuje súkromnú Spojenú školu H. F. so školným so školným na 1 rok vo výške 350 eur. Hrá na zobcovej flaute. Mal. I. má 12 rokov. Je žiačkou základnej školy. Aktívne sa venuje tancu, s čím má okrem bežných poplatkov spojené zvýšené náklady aj na súťaže a sústredenia. Zdravotné problémy detí rodičia nereferovali, okrem príležitostne zvýšených výdavkov spojených so stomatologickými zákrokmi. Matka je zamestnaná v H. H. J. K. - H., L. B. M. H. X N. D. na pozícii pedagóga s čistým mesačným príjmom cca 1.600,- eur (od 9/2021 do 6/2022 jej bol čistý príjem na základe dodatku k pracovnej zmluve navýšený na dobu určitú na sumu vo výške cca. 2.000,- eur). V ročnom zúčtovaní preddavkov za daň za r. 2021 vykázala príjem vo výške 26.859,25 eur brutto, pričom predloženým dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2021 preukázala úpravu jej brutto príjmu z pôvodnej sumy 2.055 eur na 1.900 eur mesačne. Nie je výlučnou vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od októbra 2021 poberá na Slovensku rodinné prídavky na maloleté deti v sume 76,50 eur. S deťmi užíva 4-izbový byt na D. O. P. XX N. D. v BSM s manželom, s užívaním ktorého sú spojené mesačné náklady v celkovej výške 700 eur, vrátane hypotekárneho úveru. Otec je zamestnaný v spoločnosti H. Q. R. na pozícii konštruktér bŕzd, kde za r. 2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 4.351 eur netto. Iná zárobková činnosť - výroba horolezeckých úchytov na umelú tréningovú horolezeckú stenu, resp. príjem z nej, nebol v konaní preukázaný. Otec nie je výlučným vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. V BSM s manželkou vlastnia 4- izbový byt, ktorý po jeho odchode zo spoločnej domácnosti zostala užívať manželka s deťmi. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poberá rodinné prídavky z Rakúska na tri deti spolu v sume necelých 370 eur. Prenajíma si 2-zbový byt na D. O. P. XX N. D. s dohodnutým nájom 580 eur. Okrem bytu majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve aj ďalšie nehnuteľnosti v k. ú. S. I. T., pričom medzi nimi nebolo sporné, že náklady spojené s týmito nehnuteľnosťami uhrádza v plnom rozsahu manžel. Vzhľadom na rozdiel v príjmoch a tiež pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky, ktorou ešte stále napriek veku a relatívnej samostatnosti detí kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti, považoval súd za dôvodné zaviazať otca k úhrade cca 3 z uvedených nákladov spojených s výživou detí (zaokrúhlene 410 eur na mal. D., 560 eur na mal. H. a 530 eur na mal. I.), ktorá suma v súhrne (1.500 eur) zodpovedá jeho zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam a vytvára eventuálne priestor aj do budúcna na prípadné prispôsobenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti zvýšeným potrebám detí. Vzhľadom na medzi rodičmi problematickú refundáciu dorovnania rodinných prídavkov z Rakúska určených výlučne na uhrádzanie potrieb detí, však súd uvedené sumy súčasne navýšil u každého dieťaťa o ďalších 120 eur zodpovedajúcich zaokrúhlene práve sume, ktorá je otcovi vyplácaná navyše k jeho mzde ako štátna sociálna dávka, ktorú bude týmto spôsobom platiť k rukám matky spolu s bežným výživným v záujme vyhnutia sa budúcim komplikáciám s uplatnením, resp. neuplatnením tohto nároku, k čomu bude otec ako oprávnená osoba súčasne motivovaný zahrnutím tejto sumy do bežného výživného v celkovej sume 530 eur na mal. D., 680 eur na mal. H. a 650 eur na mal. I.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na v tom čase maloletého D. podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a na D. určiť
výživné v sume 870 eur mesačne. Uviedla, že pred súdom prvej inštancie navrhovala, aby súd uložil otcovi platiť na D. 722,57 eur mesačne (600 eur mesačne výživné od otca a 122,57 eur ako prídavok na dieťa v Rakúsku vyplácaný k rukám otca). Ňou navrhované výživné vychádzalo z opodstatnených potrieb a nákladov D. vo výške 938 eur mesačne. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o otázke výživného zohľadnil náklady v sume 700 eur. Namietla, že súd na jednej strane konštatoval nadštandardnú životnú úroveň D. a na strane druhej ponížil náklady na D. na úplne bežné a štandardné náklady. Poukázala na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil náklady na zdravotnú starostlivosť výlučne vo výške 30 eur mesačne, pričom opomenul skutočnosť, že ona má so synom zvyšné náklady na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s problémami so zrakom (zúčastní sa vyšetrenia očí a pravdepodobne mu budú predpísané okuliare), návštevou ortopedickej kliniky ŠNOP z dôvodu potreby rehabilitácií a tiež návštevami imunologickej ambulancie, na základe ktorých okrem predpísaných liekov užíva na podporu imunity i vitamíny a minerály. Taktiež je D. sledovaný v dermatologickej ambulancii z dôvodu nadmerného akné, s čím má matka navýšené náklady na lekársku kozmetiku. Nemohla sa stotožniť ani s výškou nákladov na D. (i ostatných maloletých detí) na tábory, výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy, či kultúru) ktoré súd ustálil vo výške 100 eur mesačne. Nesúhlasila ani s ustálením nákladov D. na dopravu vo výške 13 eur mesačne, keď tento sa prepravuje i motorovým vozidlom. Rovnako je potrebné zohľadniť i náklady súvisiace s kurzom autoškoly (od 800 eur), či náklady na doučovanie z matematiky. Bola toho názoru, že opodstatnené náklady D. boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie cca 950 eur mesačne a aktuálne sú tieto náklady vo výške 1.150 eur mesačne. Namietla tiež, že súd vo výške výživného zo strany otca zohľadnil len prídavky, ktoré poberá vo výške 120 eur na každé dieťa, pričom sa jedná výlučne o základné prídavky a Rakúsko vypláca rodičom detí i mimoriadne príspevky, a to príspevky na školné na každé dieťa vo výške 100 eur a protiinflačný príspevok na dieťa vo výške 250 eur. Požiadala o vyplatenie otcovi preukázaných mimoriadnych príspevkov na maloleté deti. Uviedla tiež, že podľa jej názoru otec účelovo navyšuje svoje náklady na bývanie vo výške 580 eur mesačne, nakoľko podľa jej vedomostí na adrese D. XX už dlhodobo nebýva, a teda nemá výdavok na prenájom bytu.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť mu povinnosť platiť výživné na D. v sume 470 eur mesačne, na výživu maloletej H. B. v sume 510 eur mesačne a na výživu maloletej I. B. v sume 510 eur mesačne. Namietol, že nebol zohľadnený fakt, že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku vo výške 30 eur na dieťa. Opakovane uviedol a zdokladoval, pričom strany sporu to nenamietali, že on hradí všetky náklady spojené s bývaním detí a matky, a to vrátane hypotekárneho úveru, ktorý je naviazaný na byt, v ktorom matka a deti bývajú. Mesačná suma nákladov na uvedenú nehnuteľnosť v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavovala sumu 341 eur (plyn, voda, elektrina, daň, poplatky správcovi, internet...) plus 515,49 eur (hypotekárny úver), čo predstavuje spolu 856,49 eur. Otcovi preto nebolo zrejmé, ako súd dospel k pomernej časti nákladov na bývanie na maloletého vo výške 175 eur mesačne. Bol toho názoru, že hypotekárny úver je záväzok rodičov, ktorý by sa nemal započítavať do nákladov na bývanie maloletého syna a zároveň, tento náklad v celom rozsahu znáša stále on a matka mu na splátky hypotekárneho úveru nikdy neprispievala a neprispieva. Ak by sa akceptovali výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom k D. a pri zohľadnení reálnych nákladov na bývanie, tak ich celková suma je následne 606,25 eur. Ak sa akceptuje výška výdavkov na dieťa v tejto výške, tak 150 eur mesačne je príspevok štátu (30 eur mesačné prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie prídavkov, ktoré poberá otec), takže výdavky na dieťa, ktoré pokrývajú rodičia, sú vo výške 456,25 eur. Ak by sa použila matematika súdu, tak 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať otec, predstavuje zaokrúhlene sumu 343 eur, čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné v sume 463 eur mesačne. Súd určil výživné na maloletú H. B. vo výške 680 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Uviedol, že po zrátaní výdavkov, ktoré súd považoval za oprávnené na maloletú, sa nedospeje k sume 900 eur mesačne, ale k sume 818 eur. Z tejto sumy súd vychádzal pri určovaní výšky výživné na maloletú, pričom otcovi uložil platiť výživné vo výške 680 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Fakt, že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku, zohľadnený nebol. Opakovane poukázal na hradenie všetkých nákladov spojených s bývaním detí a matky, a to i vrátane hypotekárneho úveru a namietol pomernú časť nákladov na bývanie maloletej vo výške 175 eur mesačne. Zároveň zdôraznil, že maloletá od 9/22 navštevuje síce rovnakú školu ako doteraz, ale bez toho, aby o tom bol akýmkoľvek spôsobom vopred informovaný, prestúpila na osemročné gymnázium, na ktorom sa školné neuhrádza. Ak by sa akceptovali výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom k H. B., pri zohľadnení reálnych nákladov na bývanie a toho, že dcéra zmenila školu, v ktorej sa školné neuhrádza a prestala navštevovať
krúžok, tak ich celková suma je následne 668 eur a nie 900 eur. Po zohľadnení rodinných prídavkov a dorovnania prídavkov v celkovej sume 150 eur by výdavky na maloletú predstavovali sumu 518 eur, z čoho 3 nákladov predstavuje sumu 389 eur, čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné v sume 508,50 eur, a nie sumu 680 eur. Súd prvej inštancie výživné na maloletú I. B. určil vo výške 650 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Ďalej otec použil obdobnú argumentáciu ako pri D. a maloletej H. B.. Zdôraznil, že maloletá od 8/22 prestala navštevovať kurz tanečnej bez toho, aby bol o tom on akýmkoľvek vopred informovaný. Ak by sa akceptovali výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom k I. B., pri zohľadnení reálnych nákladov na bývanie a toho, že dcéra prestala tancovať, tak ich celková suma je následne 670 eur, a nie 850 eur. Ak by sa vychádzalo z výdavkov na maloletú vo výške 670 eur mesačne, tak pri zohľadní prídavkov a dorovnania prídavkov by výdavky na maloletú predstavovali sumu 520 eur. Pri použití matematiky súdu tak 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať otec, predstavujú sumu 390 eur, čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné 510 eur.
5. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a vo vzťahu k maloletej H. B. a maloletej I. B. navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. K otázke nákladov na bývanie detí a hradenia týchto nákladov zo strany otca uviedla, že túto skutočnosť nikdy nerozporovala. Súčasne uviedla, že skutočnosť, že otec hradí splátky hypotekárneho úveru, nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho výživnému. Za nedôvodnú považovala námietku otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil prídavky, ktoré sú jej vyplácané, nakoľko zohľadnenie tejto skutočnosti vyplýva z bodu 37. odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k výške výživného na D. poukázala na obsah svojho odvolania. Pripustila, že maloletá H. B. počnúc septembrom 2022 prestúpila na bezplatné štúdium a rovnako je pravdou, že maloletá v súčasnosti nenavštevuje krúžok flauty. Počnúc septembrom 2022 však maloletá H. B. navštevuje jazdecký krúžok, s ktorým sú náklady vo výške 150 eur mesačne a boli s tým spojené aj ďalšie náklady, konkrétne náklady na letný tábor vo výške cca 220 eur a zabezpečenie jazdeckých potrieb vo výške cca 50 eur. Aktuálne dňa 22.11.2022 maloletá H. B. absolvovala taktiež preventívne stomatologické vyšetrenie, pričom jej bolo odporučené nasadenie zubného strojčeka. Pripustila, že maloletá I. B. počnúc septembrom 2022 nenavštevuje tanečný krúžok, ale navštevuje rovnako jej sestra jazdecký krúžok, s ktorým sú spojené náklady, ako uviedla vyššie. Ďalej uviedla, že otcov príjem tvorí jednak príjem zo zamestnania vo výške cca 4.500 eur, v ktorom je potrebné zarátať i trinásty a štrnásty plat, príjem z výroby lezeckých úchytov vo výške cca 500-700 eur a rodinné prídavky vo výške cca 382,71 eur.
6. K odvolaniu matky detí sa písomne vyjadril otec, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Uviedol, že počnúc mesiacom september 2022 platí výživné v súdom určenej výške, pričom v tomto výživnom je zahrnutá aj časť nákladov na bývanie a aj hypotekárny úver, ktorý súd do výdavkov detí zahrnul. Kompletné náklady na hypotekárny úver však znáša on a matka sa nijako na úhrade spoločného záväzku nepodieľa. Uviedol, že súdom určené výživné je viac ako 30% priemerného mesačného príjmu otca, ktorý na rozdiel od matky stále uhrádza všetky spoločné záväzky a znáša náklady aj na ostatné spoločné nehnuteľnosti.
7. V ďalších vyjadreniach sa rodičia pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo A. B. C. a B. E. C. uzavreté dňa 22.07.2000 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina vo zväzku 39, ročník 2000, na str. 199, pod poradovým číslom 267, rozviedol (výrok I.) a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa v tom
čase maloletý D., maloletá H. B. a maloletá I. B. na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok II.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom otcovi uložil platiť na výživu v tom čase maloletého D. sumu 530 eur mesačne, na výživu maloletej H. B. sumu 680 eur mesačne a na výživu maloletej I. B. sumu 650 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného.
11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom – určenia vyživovacej povinnosti, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnených detí, a jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávnených detí je potrebné skúmať ich skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby detí pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
15. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).
16. Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči deťom postupoval na základe vyššie uvedených kritérií, riadne špecifikoval odôvodnené potreby detí, uviedol ako a na základe čoho ustálil tieto potreby so zohľadnením ich doterajšej životnej úrovne a životnej úrovne otca. Rovnako odôvodnil, prečo z jeho strany nedošlo k zohľadneniu niektorých matkou tvrdených nákladov na výživu detí. Určenie konkrétnej výšky výživného pre každé z detí súd odôvodnil, pričom odôvodnenie je zrozumiteľné, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. Pokiaľ odvolatelia namietajú zaradenie, resp. nezaradenie niektorých nákladov (ich pomernej časti) detí, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
18. Zákon nepredpokladá prehodnocovanie určenej výšky výživného pri akejkoľvek zmene okolností ovplyvňujúcich výšku výživného, ale musí ísť o zmenu kvalifikovanú, podstatnú v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti považoval odvolací súd súdom prvej inštancie určené výživné za zodpovedajúce vyššie uvedeným kritériám, keď ani v rámci odvolacieho konania nevyplynuli také zmeny okolností podstatných pre určenie výživného, ktoré by odôvodňovali prehodnotenie súdom prvej inštancie určeného výživného.
19. K námietke otca, že mu bolo pozastavené vyplácanie dorovnania rodinných prídavkov z dôvodu, že mu zo strany matky mali byť oneskorene zaslané doklady k rodinným prídavkom, odvolací súd udáva, že uvedené podklady si mohol zaobstarať aj otec, pričom takéto nezhody medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom, ktorý by sa prejavil v prehodnotení výšky výživného.
20. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že vzhľadom na to, že D. dňa 13.5.2023 dosiahol plnoletosť, od tohto dňa určil otcovi platiť výživné na D. do jeho rúk.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).