Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/126/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. J. XXX/X, H., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp. zn. EX 305/2009, o vymoženie 49,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 25.06.2019, č.k. -10

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie.

Zrušuje uznesenie vo výroku II. o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,31 EUR do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.10.2009, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský. V priebehu exekúcie došlo k zániku Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského a ako jeho náhradník bola dňa 08.06.2011 určená súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste - Obvodného oddelenia PZ vo Veľkej Ide, evid. č. bloku: AA 2702548 zo dňa 03.08.2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 03.08.2008 a vykonateľným dňa 18.08.2008. Dňa 13.04.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný dňa 05.02.2011 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo pre nemajetnosť zastavené. Následne súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a konštatoval, že nakoľko po poručiteľovi (povinnom) nezostal žiadny majetok, na ktorý by mohla byť vedená exekúcia, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, nie je možné v exekúcii pokračovať.

3. Po citovaní Exekučného poriadku, , , , , , ďalej uviedol, že medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Šetrením súd zistil, že povinný dňa 05.02.2011 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Košice I č.k. -34 zo dňa 25.07.2012 pre nemajetnosť zastavené. Konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania

majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa. Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného.

4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. , , , Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 61,31 EUR podľa ust. , , , , , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa neprizná náhradu trov exekúcie v zmysle § 243j Exekučného poriadku.

6. Oprávnený v odvolaní uviedol, že v zmysle § 202 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku sudca má obligatórne konať a rozhodovať v exekučnom konaní len o veciach, proti ktorým je prípustné odvolanie, a nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, má o trovách exekúcie, vrátane určenia ich výšky, rozhodnúť vyšší súdny úradník. Uvedenému zodpovedá aj obdobná úprava . Oprávnený mal za to, že ustanovenia Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov majú procesnoprávnu povahu, a preto za použitia všeobecnej intertemporálnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných procesných predpisov, mal súd postupovať v ich intenciách aj v konaní začatom pred 31.03.2017. Súd tak nesprávnym procesným postupom oprávnenému znemožnil, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ďalej mal oprávnený za to, že vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, absentuje dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje v zmysle Exekučného poriadku. Pri vydávaní tohto rozhodnutia tak neboli splnené podmienky dané zákonom, čo zakladá odvolací dôvod podľa . Oprávnený ďalej uviedol, že súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,31 EUR s poukazom na Exekučného poriadku avšak namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. Podľa Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. K dôvodu na zastavenie exekúcie došlo 23.08.2012 kedy bolo rozhodnutie o zastavení dedičského konania v plnom rozsahu právoplatné, pričom súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie dňa 13.04.2016, teda až po uplynutí 43 mesiacov od tejto objektívne zistiteľnej skutočnosti. Oprávnený s poukazom na nečinnosť súdneho exekútora mal za to, že sú splnené podmienky predpokladané v ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní začatom pred 01. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený mal za to, že exekútor nepostupoval v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v primeranej lehote odkedy nastala objektívna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

7. Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.

9. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

10. Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa ust. prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že povinný zomrel dňa 05.02.2011, teda po začatí exekučného konania, ale pred dňom vydania napadnutého rozhodnutia. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -34 zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že dedičské konanie bolo po nebohom povinnom zastavené podľa ust. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal nijaký majetok, t.j. dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť.

15. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

16. Keďže však v posudzovanom prípade poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jeho nemajetnosť, je daný dôvod pre zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku).

17. Nie je totiž sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (viď uznesenie NS SR sp. zn. z 13.05.2011).

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že v posudzovanom prípade správne súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. .

19. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že ich podstatou bolo, že o trovách exekúcie mal rozhodnúť vyšší súdny úradník, a nie sudca, s odkazom na ust. § 200 a § 202 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, a že vo výroku o zastavení exekúcie absentuje dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje s odkazom na ust. § 202 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Citované ustanovenia na prejednávanú vec nemožno aplikovať v zmysle ust. § 243h Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nevyplýva nevyhnutnosť uvedenia samotného dôvodu, pre ktorý sa exekúcia zastavuje vo výroku uznesenia o zastavení

exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto nebolo povinnosťou súdu tento dôvod vo výroku uznesenia o zastavení exekúcie uviesť.

21. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, o trovách exekúcie súd rozhoduje v jednej fáze, t.j. o nároku aj o výške a to v rozhodnutí o zastavení exekúcie.

23. Vzhľadom na osobitnú úpravu rozhodovania o trovách exekúcie v Exekučnom poriadku je aplikácia ust. o rozhodovaní o trovách konania v dvoch fázach vylúčená. Správne preto postupoval súd (sudca), pokiaľ v rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodol aj o tom, kto a v akej výške má platiť trovy exekúcie.

24. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

25. Citované ustanovenie vymedzuje osobitý druh procesnej sankcie, ktorá dopadá na trovy súdneho exekútora v exekučných konaniach, ktoré prebiehajú v režime podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V prípade, ak sú v konkrétnom exekučnom konaní dané okolnosti hodné osobitého zreteľa, môže exekučný súd v uznesení o zastavení exekúcie rozhodnúť tak, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Okolnosti hodné osobitého zreteľa bude vyhodnocovať súd v tom- ktorom konkrétnom prípade, pričom zákon len príkladne menuje možné porušenie povinností súdneho exekútora s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Pôjde o situácie, ak súdny exekútor mal vedomosť o existencii dôvodu pre zastavenie exekúcie, no napriek tomu ich exekučnému súdu neoznámil.

26. Spolu s výrokom o zastavení exekúcie odvolací súd preskúmal aj výrok o trovách exekúcie ako výrok súvisiaci v zmysle (viď uznesenie NS SR zo dňa 12.4.2016 sp.zn. ) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie neskúmal možnosť rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

27. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní posúdi, či nie sú splnené podmienky pre nepriznanie trov súdnemu exekútorovi. Ak dospeje k záveru, že podmienky pre rozhodnutie podľa § 243j Exekučného poriadku splnené nie sú, opätovne rozhodne o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviaže na ich úhradu oprávneného.

29. V zmysle ustanovenia rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).