Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-91-2017.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: N., o zaplatenie 111,62 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 53,13 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 111,62 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 53,13 EUR od 24.10.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 06.02.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX. (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, porušila svoju povinnosť zo Zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 111,62 EUR, ktorá pozostávala z istiny 53,13 EUR, úroku 0 EUR, úroku z omeškania 5,39 EUR a poplatkov 53,1 EUR. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky - 24.10.2015.
3. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č.k. 27Csp/91/2017 - 38 zo dňa 10.11.2017, tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to
vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd však žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Z uvedeného dôvodu považoval súd Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 za neplatnú. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na druhú vetu tohto ustanovenia, zmyslom ktorej podľa žalobcu je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Toto ustanovenie teda podľa žalobcu treba vyložiť tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho dlhu, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške dlhu, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. upraviť oprávnenie banky postúpiť inému len splatný peňažný záväzok, potom by druhá veta tohto ustanovenia bola v praxi neaplikovateľná. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. ukladá banke podmienky, ktoré banka musí splniť, aby sa voči klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Toto ustanovenie teda podľa žalobcu nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu k klientovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky.
5. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/122/2018 - 67 zo dňa 30.04.2019, tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odvodnení uznesenia uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky vyplýva z toho, že neboli splnené predpoklady platného postúpenia predmetnej pohľadávky uvedené v ust. § 92 ods. 8 prvá veta zák. č. 438/2001 Z.z. Z konštantnej judikatúry totiž vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1 1.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/2001). V prejednávanej veci postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil postupca, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a to listom z 30.10.2015 (č.l. 16). Ak bolo toto oznámenie postúpenia pohľadávky riadne žalovanej doručené, potom v konaní nie je možné skúmať platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ale treba z nej vychádzať. Ak by nedošlo k riadnemu doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, žalobca ako postupník môže privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že
žalovanej zmluvu o postúpení pohľadávky preukáže (§ 526 ods. 1 Obč. zák.). Súd prvej inštancie bude musieť predovšetkým zistiť, či v čase postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi táto bola v celosti splatná, teda či k jej zosplatneniu došlo ešte pred jej postúpením žalobcovi. Ak Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca relevantne oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky, súd prvej inštancie nebude skúmať (ne)platnosť zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky. Ak však bude preukazovať postúpenie pohľadávky zmluvou o jej postúpení žalobca ako postupník (v prípade, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu žalovanej nebude preukázané), potom sa žalovaná bude môcť dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V takom prípade bude súd prvej inštancie musieť posúdiť, či boli splnené podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky uvedené v § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z.
6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, nedostavila sa žalovaná, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila, pričom žiadala konať v jej neprítomnosti. Súd teda v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti žalovanej. Oboznámil sa s dôkazmi založenými žalobcom do spisu po vydaní odvolacieho rozhodnutia, krátko pred pojednávaním, konkrétne s prehľadom transakcií od 01.02.2013 do 08.11.2019, odstúpením od zmluvy zo dňa 27.02.2015 a výzvou zo dňa 16.05.2014.
8. Súd vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa 06.02.2013 Zmluvu o osobnom účte, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť osobný účet a vydal jej k účtu platobnú kartu. Po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach bolo možné poskytnúť aj povolené prečerpanie.
10. Dňa 27.2.2015 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so žalovanou a vyzval ju na splatenie dlhu vo výške 109,88 Eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia.
11. Právny predchodca žalobcu dňa 23.10.2015 postúpil pohľadávku zo Zmluvy na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1237/2015/CE. Právny predchodca žalobcu Oznámením zo dňa 30.10.2015 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči nej na nového veriteľa. Pohľadávka bola označená ako pohľadávka z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby.
12. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky súd zistil, že zostatok pohľadávky predstavoval sumu 111,62 EUR, z toho istina 53,13 EUR, úroky z omeškania 5,39 EUR, poplatky 53,10 EUR. Počet dní omeškania bol 628. Dátum poslednej úhrady bol 22.05.2013. Zosplatnenie ku dňu 27.02.2015.
13. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 11.11.2015 na úhradu jej záväzku vo výške 134,23 EUR.
14. Žalobca dňa 22.11.2016 uzavrel so žalovanou Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy.
15. Žalovaná bola opätovne vyzvaná na úhradu dlhu vo výške 137,30 EUR v pokuse o zmier zo dňa 19.01.2017 právnym zástupcom žalobcu.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
21. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
25. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
27. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vzhľadom na zaujaté stanovisko krajského súdu v citovanom uznesení, súd opätovne podrobil spornú zmluvu súdnej kontrole a na základe nových dôkazov, kedy žalobca doložil súdu doklad o zosplatnení dlhu žalovanej spolu s výzvou na jej úhradu zo dňa 27.2.2015 (odstúpenie od zmluvy), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanej bola zo strany banky doručená písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z úveru v odstúpení od zmluvy zo dňa 27.2.2015 a napriek takejto výzve bola žalovaná viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. V konaní tiež bolo preukázané, že oznámením zo dňa 30.10.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči nej na nového veriteľa. Postúpenie tak bolo platné, bol preukázaný súlad s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o bankách, a preto mal súd za to, že aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní je daná.
31. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy a s ohľadom na uzavretú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy mal za to, že nárok žalobcu je daný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády. Do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej jej v odstúpení od zmluvy, žalobca však úrok žiadal až dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 24.10.2015, preto mu ho súd priznal tak ako ho požadoval.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
26. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
27. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v odvolacom konaní súd tomuto priznal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).