Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_6Co-122-2018.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/122/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. Y. G., G..M..B.., C. X, H., V.: XX XXX XXX, zast. AK Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: N. S., T.. X.X.XXXX, C. XXX/XX, D. C. I., o zaplatenie 111,62 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 10. novembra 2017 č.k. 27Csp/91/2017-38, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa 6.2.2013 Zmluvu o osobnom účte, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť osobný účet a vydal jej k účtu platobnú kartu. Po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach bolo možné poskytnúť aj povolené prečerpanie. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy žalobcovi. Právny predchodca žalobcu Oznámením zo dňa 30.10.2015 oznámil žalovanej, že predmetná pohľadávka voči nej bola postúpená novému veriteľovi. Pohľadávka bola označená ako pohľadávka z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby. Z Prílohy č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že zostatok pohľadávky predstavoval sumu 111,62 eur, z toho istina predstavovala 53,13 eur, úroky z omeškania 5,39 eur, poplatky 53,10 eur. Počet dní omeškania bol 628. Dátum poslednej úhrady bol 22.5.2013 a zosplatnenie ku dňu 27.2.2015. Výzvou zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku vo výške 134,23 eur. Žalobca dňa 22.11.2016 uzavrel so žalovanou dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe Zmluvy o osobnom účte vznikol, bol vzťahom spotrebiteľským a uvedená Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bola existencia nepovoleného čerpania peňažných prostriedkov žalovanou, ktoré možno označiť za bankovú pohľadávku, keďže právny predchodca žalobcu, s ktorým žalovaná Zmluvu uzatvárala, bola banka. Banková pohľadávka na rozdiel od pohľadávok, napr. nebankových spoločností, je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad T. H. G.. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Je zrejmé, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu bola postúpená ako banková pohľadávka. Žalobca súdu nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu - banka, žalovanú vyzvala na úhradu jej splatných záväzkov, tak ako to má na mysli práve ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru súdu vzťahuje. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu výzvu na úhradu dlhu od G. G., Z..G.. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania bankového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka navyše určujú, že zákaz postúpenia sa vzťahuje aj na také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči klientovi treba za takýto druh považovať. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom
- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ zo zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v tomto ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorými pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného dôvodu považoval súd Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 za neplatnú.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na druhú vetu tohto ustanovenia, zmyslom ktorej podľa žalobcu je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Toto ustanovenie teda podľa žalobcu treba vyložiť tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho dlhu, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške dlhu, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. upraviť oprávnenie banky postúpiť inému len splatný peňažný záväzok, potom by druhá veta tohto ustanovenia bola v praxi neaplikovateľná. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. ukladá banke podmienky, ktoré banka musí splniť, aby sa voči klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Toto ustanovenie teda podľa žalobcu nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu k klientovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú T. H. G. podľa § 50 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v rozhodnutiach sp. zn. 6Co/203/2015 a 6Co/58/2016 vyjadril názor, že banka nie je oprávnená postúpiť inej osobe celú pohľadávku vrátane jej nesplatenej časti, ale je oprávnená v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z. postúpiť inej osobe iba splatnú časť svojej pohľadávky. Banka teda nemôže postúpiť inému subjektu iba samotnú pohľadávku z úveru bez ohľadu na splatnosť úveru, ale môže postúpiť inému subjektu iba nesplácaný dlh, t.j. tú časť úveru, ktorú pred postúpením zosplatnila, resp. ktorá sa stala splatnou a ktorú dlžník nesplatil. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách) totiž vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ V prejednávanej veci však bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo zrejme už dňa 27.2.2015 (viď Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z č.l. 23 ), teda ešte pred tým, ako právna predchodkyňa žalobcu Slovenská G.Ň., Z..G.. túto pohľadávku zmluvou z 23.10.2015 postúpila žalobcovi. Inými slovami, predmetnú pohľadávku musela zosplatniť už právna predchodkyňa žalobcu a táto pohľadávka teda ku dňu jej postúpenia bola v celosti splatná.
7. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky vyplýva z toho, že neboli splnené predpoklady platného postúpenia predmetnej pohľadávky uvedené v ust. § 92 ods. 8 prvá veta zák. č. 438/2001 Z.z. Z konštantnej judikatúry totiž vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/2001). V prejednávanej veci postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil postupca, ktorým bola Slovenská G., Z..G.. a to listom z 30.10.2015 (č.l. 16). Ak bolo toto oznámenie postúpenia pohľadávky riadne žalovanej doručené, potom v konaní nie je možné skúmať platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ale treba z nej vychádzať. Ak by nedošlo k riadnemu doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, žalobca ako postupník môže privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že žalovanej zmluvu o postúpení pohľadávky preukáže (§ 526 ods. 1 Obč. zák.).
8. Odvolací súd nemôže súhlasiť ani s úvahami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa nemožnosti postúpenia predmetnej pohľadávky z dôvodu, že postúpením by došlo k zmene jej obsahu (§ 525 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). K tomu odvolací súd uvádza, že ak zák. č. 438/2001 Z.z. v § 92 ods. 8 výslovne umožňuje, aby banka svoju pohľadávku proti dlžníkovi postúpila, potom nie je na mieste záver, že banka paušálne nemôže svoje pohľadávky postupovať, lebo tým dochádza k zmene ich obsahu.
9. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny a preto ho odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie musieť predovšetkým zistiť, či v čase postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi táto bola v celosti splatná, teda či k jej zosplatneniu došlo ešte pred jej postúpením žalobcovi. Ak Slovenská G., Z..G.. ako postupca relevantne oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky, súd prvej inštancie nebude skúmať (ne)platnosť zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky. Ak však bude preukazovať postúpenie pohľadávky zmluvou o jej postúpení žalobca ako postupník (v prípade, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu žalovanej nebude preukázané), potom sa žalovaná bude môcť dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V takom prípade bude súd prvej inštancie musieť posúdiť, či boli splnené podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky uvedené v § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z.
10. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).