Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/156/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: VISK, s. r. o., so sídlom Košice, Národná trieda 39, zastúpeného advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, AK so sídlom Košice, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 09. 2015, č. 1425228/2015, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17. 09. 2015, č. 1425228/2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 05. 06. 2015 č. 754249/2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2015 č. 1425228/2015 žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 05. 06. 2015 č. 754249/2015, ktorým bol žalobcovi a Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 94 806,41 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2007 a vyrubená daň v sume 8 857,36 eur.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 02. 10. 2008 protokol, ktorý bol so zástupcom žalobcu prerokovaný a doručený mu dňa 28. 10. 2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 29. 10. 2008 pod č. /Dub rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 2 589 301,- Sk a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 266 837,- Sk. Právny predchodca žalovaného na základe žalobcom podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu správcu dane rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2009 č. I/223/167-22994/2009/990057-r toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správca dane vykonal opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 03. 06. 2009 pod č. /Hla protokol, ktorý bol so zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 07. 07. 2009. Následne vydal dňa 22. 07. 2009 rozhodnutie č. /Dub, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 85 949,05 eur (2 589 301,- Sk ) a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 8 857,36 eur (266 837,- Sk). Na základe žalobcom podaného odvolania právny predchodca žalovaného rozhodnutím zo dňa 07. 10. 2009 pod č. I/223/14354-112798/2009/990057-r rozhodnutie správcu dane potvrdil. Na základe žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. 05. 2010 č. k. -50 žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu podanom proti citovanému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 04. 2011, sp. zn. , ktorým zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24. 10. 2012 č. k. -110, zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný postupujúc v intenciách zrušujúceho rozsudku krajského súdu rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2013 č. 1100303/1/4306-18019/2013/4897 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 07. 2009 č. /Dub a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správca dane vykonal úkony na zabezpečenie dostatku relevantných dôkazov, ktoré preveril, posúdil a vyhodnotil, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uviedol v priebehu daňového konania žalobca. Dňa 05. 06. 2015 pod č. 754249/2015 vydal nové rozhodnutie.

3. Správcom dane nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 2.856.137,- Sk (94 806,41 eur) z faktúry č. 5207009 zo dňa 17. 07. 2007 od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., Košice za rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000 v množstve 30 000 gramov - základ dane 453 600 eur + DPH 86 184 eur. Daňový subjekt k predmetnej faktúre predložil aj dodací list č. 070027 zo dňa 17. 07. 2007, kúpnu zmluvu zo dňa 02. 07. 2007 č. 02/2007/VISK, objednávku, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru a príslušné certifikáty k tovaru. Z predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato českému odberateľovi EURO AD, s. r. o., Praha, na základe faktúry č. OF20071042 zo dňa 31. 07. 2007 a táto spoločnosť mala tovar predať spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. Správca dane za účelom preverovania uskutočnenia zdaniteľného obchodu, preverovania pôvodu zlata a oprávnenosti odpočítania dane, zaslal dožiadania miestne príslušným správcom dane s požiadavkou o preverenie nákupu a predaja rýdzeho zlata v celom reťazci nákupu a predaja, pričom na základe odpovedí na dožiadanie jednotlivých miestne príslušných správcov dane zistil nasledovný reťazec nákupu a predaja zlata: MIVOKA, s. r. o., Humenné - UNION STEEL, s. r. o., Košice - VISK, s. r. o., Košice - EURO AD, s. r. o., Praha - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. Správca dane nezistil od koho obstarávala rýdze zlato spoločnosť MIVOKA, s. r. o., pretože táto spoločnosť dňa 25. 01. 2008 zmenila sídlo a súčasne zmenila aj konateľa spoločnosti. Bývalý konateľ spoločnosti na výzvy správcu dane a opakované predvolania nereagoval, tento si nepreberal zásielky, jeho predvedenie nebolo možné, pričom miestnym zisťovaním bolo zistené, že sídlom spoločnosti je bytový dom, kde je súčasný konateľ spoločnosti prihlásený na trvalý pobyt. Konateľ spoločnosti sa od prihlásenia na trvalý pobyt začiatkom roku 2008 v obci Kružlov 192 nezdržiaval z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí. Žiadosťou na Puncovom úrade Slovenskej republiky bolo zistené, že spoločnosť MIVOKA, s. r. o., nie je zapísaná v registri výrobcov a podnikateľov s drahými kovmi. Správca dane zistil skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že pri obchodovaní so zlatom sa jednalo o účelovú snahu o získanie daňovej výhody vo fakturačnom reťazci karuselového obchodovania. Fakturácia bola realizovaná v reťazci, v ktorom zisteným zdrojom nákupu predajcom predmetného zlata v celom reťazci bola spoločnosť MIVOKA, s. r. o., ktorá so správcom dane nespolupracovala, na adrese sídla sa nenachádzala a na písomné výzvy správcu dane nereagovala. Jej konatelia so správcom dane nespolupracovali. Zlato bolo fakturované spoločnosťou UNION STEEL, s. r. o., žalobcovi, ktorý ho fakturoval, ako predaj oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH do iného členského štátu -odberateľovi EURO AD, s. r. o., Praha. Z odpovede na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že táto spoločnosť tovar, ktorý mala nadobudnúť od žalobcu, fakturovala spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., to znamená, že toto zlato v rámci zisteného reťazca nákupu a predaja malo svoj začiatok v spoločnosti MIVOKA, s. r. o., a koniec znovu na Slovensku v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., ktorá podľa predložených dokladov za iné zdaňovacie obdobia, mala predávať zlato daňovému subjektu VISK , s. r. o. V celom zistenom reťazci nákupu a predaja rýdzeho zlata nebol zistený výrobca zlata, zdroj jeho nadobudnutia, pôvod zlata, ani jeho konečný odberateľ a konečné použitie. Spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH Wien, ktorá obchoduje s investičným tovarom z drahých kovov, v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu uviedla, že daňový subjekt VISK, s. r. o., nie je v systéme spoločnosti vedený ani ako odberateľ, ani ako dodávateľ a potvrdila, že obchodovala so zlatými tehličkami, ktoré spĺňali štandardy LBMA so slovenskými spoločnosťami a fyzickými osobami, medzi ktorými sú aj spoločnosti ALHALA, s. r. o., UNION STEEL, s. r. o., First Company, s. r. o., a fyzické osoby O. X. F. W. H.. Túto skutočnosť potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., W. H. vo svojej výpovedi zo dňa 24. 07. 2014 pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj vo svojej výpovedi dňa 19. 09. 2014. Konateľ spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., Viliam Baran vo svojich výpovediach sa k otázkam vyšetrovateľa bližšie nevyjadroval a vo väčšine prípadov odpovedal spôsobom, že všetky otázky sú zodpovedané v

účtovných dokladoch, s ktorými sa stotožňuje, čo správca dane vyhodnotil ako nezáujem o preukázanie hodnovernosti predmetných fakturácií. Konateľ žalobcu Vladimír Kasarda vo svojej výpovedi potvrdil, že nakúpené zlato malo charakter investičného zlata a správca dane vyhodnotil jeho výpoveď ako účelovú z dôvodu potvrdenia jeho práva na odpočítanie dane v podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty. Z výpovedí konateľa spoločnosti EURO AD, s. r. o., Vojtecha Svozila k obchodným vzťahom s daňovým subjektom správca dane vyvodil, že tieto nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť, lebo konateľ v nich potvrdzoval iba skutočnosti, ktoré boli uvedené v dokladoch, ktoré mu boli predložené na nahliadnutie. Jeho výpovede svedčia o tom, že táto spoločnosť bola založená účelovo, a že faktúry so všetkými jej prílohami, tvoriacimi ich neoddeliteľnú súčasť, boli vyhotovené len za účelom dokladového preukázania určitých obchodných transakcií v rámci členských štátov EÚ, a to konkrétne intrakomunitárnych dodávok zlata zo Slovenska do členského štátu EÚ Česka v zmysle § 43 zákona o DPH, ako tovar oslobodený od dane, ku ktorým však na základe predmetných výpovedí reálne nedošlo. Celé založenie uvedenej spoločnosti bolo účelové, čo bolo potvrdené aj na základe odpovede na medzinárodné dožiadanie zaslané do Českej republiky v rámci obnovy konania za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2007. Výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., W. H. zo dňa 23. 08. 2013 vyhodnotil správca dane ako účelovú vzhľadom na šetrenia, ktoré prebiehali v rámci jednotlivých kontrol na daňových úradoch. Konateľ odkázal na evidenciu firiem. Rozpory boli aj pokiaľ išlo o prepravu zlata vzhľadom na výpovede jednotlivých konateľov V. Barana, V. Kasardu a V. Svozila, ktorí uviedli, že prepravu zabezpečil dodávateľ alebo si prepravu vykonali osobne. Účelovosť výpovede potvrdzuje aj ďalšia výpoveď W. H. zo dňa 24. 07. 2014, v ktorej jednoznačne uviedol, že k žiadnemu obchodu medzi spoločnosťou VISK , s. r. o., a UNION STEEL, s. r. o., a následne medzi VISK , s. r. o., a EURO AD, s. r. o., nikdy nedošlo, a že sa jednalo o fiktívne obchody, čo potvrdil aj v zápisnici zo dňa 19. 09. 2014. Tieto výpovede jednoznačne potvrdzujú, že sa jednalo o fiktívne obchody, t. j. že k žiadnemu dodaniu zlata v zistenom reťazci dodávateľov a odberateľov v predmetnom zdaňovacom období nedošlo. V uvedených výpovediach sa okrem iného uvádza, že W. H. vysvetlil Vladimírovi Kasardovi, konateľovi spoločnosti VISK, s. r. o., problém s prefinancovaním nákupu zlata na Slovensku, ktorý súhlasil s daným obchodom cez jeho spoločnosť, pričom W. H. mal na starosti nákup zlata a zabezpečenie bankových úhrad od zahraničného odberateľa na spoločnosť VISK, s. r. o., až k jeho dodávateľovi. S Vladimírom Kasardom sa dohodli na provízii vo výške 4 % zo základu dane z každého fakturovaného obchodu. W. H. zabezpečil dopredu 4 kg zlata s certifikátmi, ktoré predtým nakúpil v Schoeller Münzhandel GmbH, Rakúsko a po predchádzajúcej dohode s Viliamom Baranom a tichým spoločníkom O. X., Viliamovi Kasardovi predstavil českú spoločnosť EURO AD, s. r. o., ako odberateľa spoločnosti VISK, s. r. o., Spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., vstupovala do spoločnosti Tatra Trade Corporation fakturačne zlatom, ktoré W. H. fyzicky nakupoval v Rakúsku, čím táto spoločnosť vytvorila pre spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., nákup s daňou z pridanej hodnoty. To bolo umožnené tým, že spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH po dohode s jej zamestnancom H. Y. vystavovala faktúry na odobraný tovar tak, že na dvoch kópiách takýchto faktúr nebol uvedený kupujúci, takže Baran si mohol tieto faktúry zaúčtovať ako nákup tovaru vo svojej spoločnosti alebo v akejkoľvek inej spoločnosti, ktorá ho nakupovala s daňou z pridanej hodnoty, a to podľa svojho uváženia. Jednalo sa vždy o investičné zlato, tehly pravidelných rozmerov a tvarov s priloženým certifikátom pôvodu. Celý obchod bol realizovaný za účelom okrádania štátu prostredníctvom neoprávneného uplatnenia nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty a tento sprostredkoval a dohodil O. X., tichý spoločník Tatra Trade Corporation, s. r. o. Jeho úlohou bolo zaobstarať aj fakturačné vstupy od Viliama Barana, s ktorým sa poznali v minulosti a jeho spoločnosti na túto komoditu. O. X. fyzicky preberal investičné zlaté tehly v Schoeller Münzhandel GmbH a osobne komunikoval s H. Y. a toto zlato taktiež fyzicky dodával do spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., kde odovzdával aj účtovné a obchodné dokumenty, prevzaté od rakúskej spoločnosti Viliamovi Baranovi za účelom vytvorenia fiktívneho fakturačného reťazca pre Tatra Trade Corporation, s. r. o. Faktúry a dodacie listy, ktoré X. a H. preberali od Y., a ktoré na základe predošlej osobnej dohody s Y. neobsahovali fakturačného odberateľa, čím sledovali to, aby sa spoločnostiam Viliama Barana, ktorého pre tento účel zabezpečil X., zabezpečil fakturačný vstup tovaru a následne, aby Baran z UNION STEEL, s. r. o., mohol tento tovar fakturovať Tatra Trade Corporation, s. r. o., s daňou z pridanej hodnoty. Prijatú daň z pridanej hodnoty od odberateľov Tatra Trade Corporation, s. r. o., spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., uhrádzali iba účtovne, fyzicky sa s takto získanými financiami delili podľa predchádzajúcej dohody. Z uvedenej výpovede vyplýva aj to, že spoločnosť EURO AD, s. r. o., zastupoval Vojtech Svozil, ktorý poznal pravý význam týchto obchodov s investičným zlatom, t. j. že jeho spoločnosť bude vystupovať ako odberateľ od slovenskej spoločnosti, ktorá si uplatňuje nadmerný odpočet z fiktívnych obchodov a neexistujúceho tovaru.

4. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Trenčín zo dňa 18.09.2014, týkajúcej sa šetrenia u daňového subjektu ZLATOKOV SK, a. s., Trenčín vyplýva, že spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r. o., v roku 2007 neobchodovala so spoločnosťou UNION STEEL, s. r. o. V období január až november 2007 obchodovala s komoditou rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000 so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., v zmysle došlých faktúr, pričom certifikáty od výrobcu zlata doložené neboli. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., reálne obstarané zlato z rakúskej spoločnosti dodala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., t. j. nikdy nedodala žiadne zlato spoločnosti VISK, s. r. o., jednalo o fiktívne obchody s cieľom získania daňovej výhody. Táto odpoveď potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol W. H. vo svojich výpovediach zo dňa 24. 07. 2014 a 19. 09. 2014. Rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového obchodovania, a ktoré na základe šetrenia správcu dane malo svoj zdroj nadobudnutia v Rakúsku od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, malo slúžiť pre účely odpočítania dane a získania daňovej výhody, a to vzhľadom na to, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj začiatok u spoločnosti MIVOKA, s. r. o., pričom konečný predaj v rámci zisteného reťazca na území SR bol do iného členského štátu EÚ - Českej republiky pre spoločnosť EURO AD, s. r. o., ktorý pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH je oslobodený od dane a následne predmetný tovar bol naposledy menovanou spoločnosťou predaný na Slovensko, tiež s oslobodením od DPH, a to spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. Začlenenie spoločnosti MIVOKA, s. r. o., do fakturačného reťazca svedčí o účelovosti s cieľom získania daňovej výhody. Deklarovaním nákupu od tejto spoločnosti si spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., odpočítala daň, pričom nebola splnená podmienka § 19 zákona o DPH. Nákup zlata deklarovaný touto spoločnosťou od spoločnosti MIVOKA, s. r. o., mal slúžiť spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., pre účely odpočítania dane a získania daňovej výhody. Z výpovedí konateľov spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., EURO Ad, s. r. o., a tiež vzhľadom na zistenia správcu dane v rámci vykonávaných šetrení formou dožiadaní pri kontrole DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a v rámci vyrubovacieho konania je zrejmé, že spoločnosť MIVOKA, s. r. o., žiadne zlato fyzicky nikdy nedodala spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., a tiež ani spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., žiadne zlato fyzicky nikdy nekúpila od spoločnosti EURO AD, s. r. o. To bolo potvrdené odpoveďou na medzinárodné dožiadanie zaslané do ČR v rámci dokazovania pri obnove konania za mesiac jún 2007. Správca dane tak zistil uzatvorený kruh spoločností, v ktorom sa deklarovalo dodanie tovaru od prvého dodávateľa cez ďalších deklarovaných obchodníkov späť k jednému z dodávateľov, čo vykazuje znaky typického karuselového obchodovania. Nejednalo sa o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektami. Predmetné plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť, nakoľko nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento je tento pojem založený. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali iba ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Na tento reťazec možno podľa názoru správcu dane jednoznačne aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax plc.

5. Žalovaný zároveň konštatoval, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v predmetnom zdaňovacom období vychádzal správca dane z konkrétnej faktúry a z dokladov, ktoré k nej boli predložené, z dôkazov, ktoré zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, nazeraním do spisov súvisiacich daňových subjektov, pričom ako jeden z dôkazov využil výpoveď svedka V.. W. H., z ktorej vyvodil jednoznačný záver o fiktívnosti predmetných zdaniteľných obchodov. Na otázku správcu dane svedok W. H. uviedol, že od novembra 2013 sa rozhodol na základe vlastného rozhodnutia k veci vypovedať pravdivo tak, ako sa jednotlivé skutkové okolnosti stali s tým, že všetky predchádzajúce výpovede boli účelové tak, ako to mali dohodnuté s obchodnými partnermi pre prípad daňových konaní a vypočúvania pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedený svedok vysvetlil, akou formou dostal daňový subjekt VISK, s. r. o., 4 % zo základu dane z každej faktúry vystavenej od Tatra Trade Corporation, s. r. o., na základe ktorej jej vznikol nárok na odpočítanie DPH a táto spoločnosť získavala po odpočítaní nákladov na optimalizáciu DPH približne 5 % zo základu dane, keďže si vzniknutú daňovú povinnosť, ktorá vznikla predajom spoločnosti žalobcu ponížila fiktívnymi faktúrami od UNION STEEL, s. r. o., a uviedol, že Kasardovi vyplatil 15 % fakturovanej DPH. Cena tovaru bez DPH žalobcom nikdy reálne vyplatená

nebola a na fingované úhrady vzájomných faktúr sa využívali príjmové a výdavkové pokladničné bloky, alebo čiastkové úhrady boli platené prostredníctvom bankových úhrad peniazmi, ktoré dostal žalobca od svojho českého odberateľa, ktorému ich za týmto účelom poskytol W. H..

6. K námietke žalobcu, že správca dane neuviedol a nehodnotil výpoveď W. H. z 15. 04. 2015 uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie máj 2007 na žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu, odôvodnenú tým, že splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť k niektorým tvrdeniam W. H., ktoré závažným spôsobom ovplyvnili hodnotenie pravdivosti svedeckej výpovede, za účasti daňového subjektu a jeho splnomocneného zástupcu opakovane vypočul menovaného dňa 15. 04.2 015, kedy bola žalobcovi umožnená konfrontácia účastníkov, pri ktorej W. H. zotrval na svojej výpovedi.

7. Námietky, týkajúce sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí W. H. správcom dane, považoval za neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede menového svedka boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom dane. Konanie správcu dane pri zabezpečení dôkazov bolo v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia bolo možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov získaných z rôznych zdrojov. To svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Tento počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých spoločnostiach zapojených do obchodovania so zlatom a o samostatnom predmete fakturácie, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane, ako aj správnosť vyvodených záverov o tom, že nedošlo k dodaniu zlata fakturovaného v reťazci spoločnosti MIVOKA, s. r. o., - UNION STEEL, s. r. o., - VISK , s. r. o., - EURO AD, s. r. o., - Tatra Trade Corporation, s. r. o. Správca dane nemal dôvod zaoberať sa výpoveďami svedkov V.. M. a S. Barobina zo dňa 29. 05. 2013 a 28. 08. 2011 a nemal ani dôvod v rámci rozhodnutia sa vysporadúvať s úradným záznamom zo dňa 09. 08. 2007, pretože tieto dôkazy, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období, podľa jeho názoru nemali vplyv na záver správcu dane v danej veci. V. M. síce tvrdil, že v jeho priestoroch prebiehali obchody so zlatom, ale jeho tvrdenie nepreukazuje, že sa jednalo o zlato, ktoré bolo predmetom fakturácie medzi spoločnosťami UNION STEEL, s. r. o., resp. Tatra Trade, Corporation, s. r. o., a VISK, s. r. o., a medzi spoločnosťami VISK, s. r. o., a EURO AD, s. r. o. Preto jeho výpoveď nebolo možné považovať za dôkaz, ktorý by preukázal reálnu existenciu zlata fakturovaného v júli 2007. Sergej Barobin, konateľ spoločnosti EURO GOLD, s. r. o., ktorá nebola zapojená do fakturačného reťazca týkajúceho sa tovaru fakturovaného v zdaňovacom období júl 2007, konal na základe pokynov Viliama Barana (konateľ spol. UNION STEEL, s. r. o.) a nepreukázal reálu existenciu zlata, ani jeho prepravu do ČR. Uvedené nebolo preukázané ani tým, že konateľ spoločnosti VISK, s. r. o., v auguste 2007 ukázal správcovi dane zlatú tehlu, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam.

8. K namietaným rozporom vo výpovediach W. H. žalovaný uviedol, že nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Uvedenými tvrdeniami sa žalobca snažil preukázať nesprávnosť hodnotenia správcu dane a spochybniť pravdivosť tvrdení W.. H., ale tieto tvrdenia žalobcu nie sú schopné preukázať reálne dodanie fakturovaného tovaru. Zhodne ako správny orgán prvého stupňa popísal tvrdenia W.. H., pokiaľ ide o obchodovanie so žalobcom a jeho kontakt s konateľom žalobcu.

9. K námietke týkajúcej sa spochybnenia pravdivosti tvrdení W. H. žalovaný uviedol, že W. H. popísal spôsoby fakturácie a úhrad medzi spoločnosťami, keď uviedol, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., v niektorých obdobiach aj spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., vystavila daňovému subjektu VISK, s. r. o., faktúry za tovar, ktorý neexistoval a následne daňový subjekt VISK s.r.o. fakturoval dodanie fiktívneho tovaru českej spoločnosti EURO AD, s. r. o., pričom peniaze, ktoré žalobcovi uhradila spoločnosť EURO AD, s. r. o., tejto spoločnosti poskytol práve menovaný svedok. Z týchto prostriedkov potom žalobca uhrádzal fakturované čiastky spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. Argumentácia žalobcu s poukazom na to, že úhrady spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., z vlastných zdrojov daňového subjektu VISK, s. r. o., a že daňový subjekt na týchto transakciách z dôvodu nevyplatených nadmerných odpočtov nezarobil, považoval žalovaný za neopodstatnené a nepreukazujúce nelogickosť tvrdení W. H. tým, že provízie medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a daňovým subjektom - žalobcom

nemajú vplyv na závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti UNION STEEL, s. r. o.

10. Žalovaný považoval za neopodstatnené aj námietky týkajúce sa neuvedenia, nehodnotenia ťažiskového dôkazu, akým podľa daňového subjektu mala byť výpoveď V.. M., pretože ak sa aj zástupcovia jednotlivých spoločností stretávali v priestoroch menovaného, táto skutočnosť nepreukazuje, že v jeho priestoroch dochádzalo k reálnym obchodom s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúrach. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so zlatom sa malo obchodovať na rôznych miestach v Košiciach a Bratislave.

11. K namietaným rozporom v tvrdeniach W. H. a Vojtecha Svozila bolo zistené, že Vojtech Svozil vo svojich výpovediach potvrdil obchodovanie so zlatom a obchodné vzťahy so spoločnosťou VISK, s. r. o., ako aj so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., ale z jeho výpovede a z ďalších dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť EURO AD, s. r. o., bola založená účelovo, čo je zrejmé z výpovede W. H.. Žalovaný poukázal na to, že z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že spoločnosť EURO AD, s. r. o., je už nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Nebolo preukázané, že zlato bolo dodané na územie Českej republiky a bolo zistené, že jednotliví odberatelia v rámci reťazca boli dodávateľmi a zároveň aj odberateľmi tovaru, ale skutočná existencia zlata nebola preukázaná. Nepreukázala ju aj ani spoločnosť EURO AD, s. r. o. Počas výkonu kontroly u tejto spoločnosti došlo k zmene konateľov, ktorý so správcom dane už nekomunikovali. Aj z uvedeného vyplýva, že spoločnosť bola založená účelovo.

12. K namietaným rozporom v tvrdeniach W. H. a Sergeja Barobina žalovaný uviedol, že Sergej Barobin, konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., ktorá nebola zapojená do fakturačného reťazca týkajúceho sa tovaru fakturovaného v júli 2007, konal na základe pokynov Viliama Barana, konateľa spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., a nepreukázal reálu existenciu zlata, ani jeho prepravu do Českej republiky.

13. Za neopodstatnené považoval aj spochybňovanie pravdivosti výpovedí W. H. zo dňa 24. 07. 2014 a 19. 09. 2014 vo vzájomnej súvislosti s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, pretože tieto výpovede boli hodnotené ako dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Ak by tvrdenia W. H. v uvedených výpovediach mali byť súčasťou jeho obhajoby, ako to namietal žalobca, tým menej je spochybniteľná ich pravdivosť. Správca dane neposudzoval výpovede W. H. ako člena zločineckej skupiny a ani im neprikladal vyššiu hodnotu pravdivosti, ako ktorejkoľvek inej výpovedi, výpoveď Vladimíra Kasardu nevynímajúc. Jeho výpovede boli účelové z dôvodu, aby bol nárok na odpočítanie dane potvrdený.

14. K námietke týkajúcej sa spochybnenia dodania zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., žalovaný uviedol, že z odpovede na dožiadanie ohľadne aných svedkom W. H. tvrdených skutočností vo vzťahu k spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., vypracovanej správcom dane spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., vyplýva, že táto spoločnosť v období január až november 2007 obchodovala s predmetnou komoditou so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., v zmysle došlých faktúr. Certifikáty od výrobcu zlata doložené neboli. Potvrdila skutočnosti tvrdené svedkom W. H. v jeho výpovediach zo dňa 24. 07. 2014 a 19. 09. 2014, t. j. že zlato, ktoré spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., nadobudla prostredníctvom W. H. a O. X. od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH nepredala spoločnosti VISK, s. r. o., ale mala ho predať spoločnosti ZLATOKOV, spol. r. o. Preberacie protokoly sú prílohou k jednotlivým faktúram a skutočnosť, že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007 nespochybňuje samotnú fakturáciu a dodávku tovaru. Z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., vyplýva, že uvedená spoločnosť má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., aj z období pred aprílom 2007 - t.j. januára, februára, spolu 14 faktúr za obdobie od januára do augusta 2007. Tvrdenia žalobcu, že preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu a spochybňujú reálnosť dodávok medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., nemajú vplyv na zistenia a závery správcu dane týkajúce sa vzťahov medzi spoločnosťami UNION STEEL, s. r. o., resp. Tatra Trade Corporation, s. r. o., a VISK, s. r. o. Tým, že konateľ spoločnosti VISK, s. r. o., ukázal správcovi dane zlatú tehlu, ešte nijako nepreukázal reálnu existenciu zlata fakturovaného v predmetnom reťazci spoločností. Ani skutočnosť, že žalobca bez odvolania uhradil pokutu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu uložil Puncový úrad SR svojim rozhodnutím na základe vykonanej kontroly nepreukazuje reálnu existenciu zlata a opodstatnenosť

uplatneného odpočítania dane z faktúry od spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., ani z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.

15. K namietanému dokazovaniu a tendenčnému postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že správca dane preveroval existenciu zlata daňovými kontrolami a v následných vyrubovacích konaniach za zdaňovacie obdobie január až august 2007, pri ktorých vychádzal z dôkazov, ktoré mal v danom čase k dispozícii. Z týchto vyplývalo, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., disponovala istým množstvom zlata, ale až následným dlhodobým šetrením bol zistený skutočný pohyb zlata, ktorý nezodpovedal zisteným fakturačným reťazcom. Daňový subjekt sa snažil preukázať nadobudnutie tovaru v zdaňovacom období júl 2007 od spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a dostatočne preukázal nielen to, že spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., nedodala fakturované zlato daňovému subjektu VISK, s. r. o., ale aj to, že nedošlo k intrakomunitárnemu dodaniu zlata do Českej republiky, a že išlo o fiktívne obchody v celom reťazci dodávateľských a odberateľských spoločností tak, ako boli vyššie špecifikované. Tento reťazec vykázal a spĺňal znaky karuselového obchodovania, cieľom ktorého bolo získať daňovú výhodu. Deklarovaním nákupu od spoločnosti MIVOKA, s. r. o., si spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., odpočítala daň, i keď k dodaniu tovaru nedošlo a daňová povinnosť nevznikla. Vzhľadom na to, že spoločnosť MIVOKA, s. r. o., žiadne zlato fyzicky nikdy nedodala spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., uvedená spoločnosť nedodala zlato daňovému subjektu, t.j. žalobcovi. Česká spoločnosť EURO AD, s. r. o., nenadobudla zlato od žalobcu a nedodala ho späť na Slovensko spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.

16. K namietanej argumentácii správcu dane rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax plc bez preukázania, že skutkový stav v danej daňovej transakcie má prvky uvedeného rozsudku, Finančné riaditeľstvo zistilo, že aj keď správca dane uviedol právne vety uvedeného rozsudku, v danej veci bolo rozhodujúce, že z vykonaného dokazovania a zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločnosti bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Správca dane zistil a preukázal, že zdaniteľné obchody medzi jednotlivými spoločnosťami v predmetnom obchodnom reťazci neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Z výpisov z Obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., bola 16. 05. 2012 ex offo vymazaná z Obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., je od 31. 10. 2010 bez konateľa. Začlenenie nekontaktnej spoločnosti MIVOKA, s.r.o. do fakturačného reťazca svedčí o účelovosti s cieľom získania daňovej výhody. Deklarovaním nákupu od spoločnosti MIVOKA, s. r. o., si spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., odpočítala daň, pričom nebola splnená podmienka § 19 zákona o DPH. Nákup zlata deklarovaný spoločnosťou UNION STEEL, s. r. o., od spoločnosti MIVOKA, s. r. o., má slúžiť spoločnosti UNION STEEL , s. r. o., pre účely odpočítania dane a získania daňovej výhody. Z výpovedí konateľov spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., a EURO ADd, s. r. o., okrem iného vyplynulo, že spoločnosť MIVOKA, s. r. o., žiadne zlato fyzicky nedodala spoločnosti UNION STEEL, s. r. o. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií z Českej republiky.

17. K námietke týkajúcej sa dokazovania žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2, ako aj ods. 4 Daňového poriadku a konštatoval, že vo vyrubovacom konaní bol správca dane povinný vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré zaobstaral v súlade so zákonom, súčasťou ktorých boli aj dôkazy zabezpečené Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom, oddelením koordinácie. Tieto dôkazy sú dôkazným prostriedkom pri správe daní a správca ich vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí. V zmysle § 74 ods. 1 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový správny orgán. V danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané správcom dane Daňovým úradom Košice a odvolacím orgánom je Finančné riaditeľstvo SR - v zmysle organizačného poriadku Finančného riaditeľstva je to odbor daňového konania. Ak by teda správca dane sporné dôkazy nevyhodnotil správne, bolo by na odvolacom orgáne, aby túto vadu napravil. Dôkazy, ktoré použil správca dane vo vyrubovacom konaní boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nebola porušená ani zásada dvojinštančnosti. Daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného spornou faktúrou vystavenou spoločnosťou UNION STEEL, s. r. o., pre spoločnosť žalobcu skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako

dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Finančné riaditeľstvo dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci bolo správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia považoval za súladný s platnou právnou úpravou a tento zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.

18. Včas podanou žalobou zo dňa 23.11.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správne orgány nehodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúci vplyv na prijatie právneho záveru, že k dodaniu zlata nedošlo, mali výpovede konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., W.. H., pravdivosť ktorých správne orgány nehodnotili, len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Žalovaný namiesto toho, aby jasne a zrozumiteľne zodpovedal námietke žalobcu, obmedzil sa na reprodukciu výpovedí W.. H., z ktorých prijal finálny záver, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., zlato pre žalobcu nikdy reálne nedodala, a preto závery správcu dane boli správne. 19. Ostatné námietky žalobcu žalovaný v podstate odmietol s tým, že nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Uviedol, že predmetom sporu vo veci DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007 je odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti UNION STEEL s. r. o., ktorej konateľom bol V. Baran a nie od spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o., ktorej konateľom bol W.. H.. Poukázal na to, že z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH so sídlom v Rakúsku potvrdila dodanie zlata pre odberateľa zo Slovenska okrem iných pre spoločnosť UNION STEEL s. r. o. V. Baran vo všetkých výpovediach potvrdil dodanie zlata, no správca dane tieto výpovede zhodnotil tak, že V. Baran nemal záujem ani snahu o preukázanie hodnovernosti predmetných fakturácií. Nebol to V. Baran, ktorý mal preukazovať hodnovernosť predmetných fakturácií podľa názoru žalobcu, ale ak daňové orgány tvrdia, že fakturácie nie sú hodnoverné, potom k tomuto tvrdeniu znášajú aj dôkazné bremeno. Správca dane ani žalovaný pravdivosť výpovedí W.. H. nehodnotili, len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti, pretože W.. H. sa rozhodol od novembra 2013 vypovedať pravdivo. V odvolaní zdôrazňoval to, že pravdivosť výpovedí svedka a tým aj hodnovernosť svedka sa neoverila iba mnohonásobným opakovaním jeho výpovedí, ale najmä vysvetlením a odstránením všetkých nejasností, ktoré sa v týchto výpovediach vyskytujú. Z výpovede W.. H. z 15. 04. 2015 je podľa názoru žalobcu zrejmé, že vnútorné rozpory medzi jeho výpoveďami a medzi výpoveďami a inými dôkazmi sa po jeho výpovedi z 15. 04. 2015 neodstránili, práve naopak, ešte sa prehĺbili, čo je dôkazom toho, že výpoveď svedka nie je pravdivá. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovanému nie je známe to, že osoba obvinená v trestnom konaní nemusí vypovedať pravdu. Výsluch obvineného v trestnom konaní je súčasťou jeho vlastnej obhajoby, môže zásadným spôsobom ovplyvniť hodnotu pravdivosti a tým aj samotnú dôkaznú hodnotu takejto výpovede pre účely daňového konania. Poukázal na to, že správca dane mal povinnosť uviesť, prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi W.. H., ktorý riadil činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti ako výpovedi V. Kasardu. Úvahou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa jeho názoru nie je oznámenie finálneho záveru, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločnosti bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. S rozpormi vo výpovediach H. sa vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. So zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne, a preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že sám W.. H. sa vyjadril, že so žalobcom prvý obchod skutočne aj realizoval v januári 2007, za ktorým účelom si zabezpečil 4 kg zlata. Uvedené dokumentuje aj to, že toto zlato bolo v rovnakom objeme ďalej predané spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o. Rozpor je aj v tom, že podľa W.. H. zlato bolo dodávané len spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., a väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOV, spol. s r. o. Z obsahu spisu však vyplýva, že prvý preberací protokol bol pre ZLATOKOV, spol. s r. o., vyhotovený až v apríli 2007. Konštatoval, že ak mal V. Kasarda vedieť o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov, potom by W.. H. V. Kasardovi nemusel nič ozrejmovať a už vôbec nie to, že má problém s prefinancovaním fiktívnych nákupov zlata s odkazom na jeho výpoveď z 24. 07. 2014. V nadväznosti na uvedené poukázal na výpoveď S. Barobina z 28. 08. 2011 pred orgánmi polície, kde menovaný okrem iného vyhlásil, že s V. Kasardom ho zoznámil V. Baran, ktorý uviedol, že s ním bude jednať a obchodovať S. Barobin, pretože V. Baran nechcel, aby sa V. Kasarda dozvedel,

že zlato je cez neho, tzn., že ak by V. Kasarda a S. Barobin vedeli o fiktívnosti obchodov ako tvrdí W.. H., potom je v rozpore s logikou, aby V. Baran nechcel, aby sa V. Kasarda dozvedel, že UNION STEEL s. r. o., dodáva zlato spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o., teda nechcel, aby sa žalobca dozvedel, že je súčasťou karuselových obchodov so zlatom. Žalovaný opomenul, že W.. H. poskytol spoločnosti Euro AD, s. r. o., sumu na úhradu žalobcom fakturovanej ceny bez DPH a žalobca uhrádzal spoločnosti Tatra Trade Corporation cenu s DPH. K 31. 12. 2008 boli žalobcom uhradené všetky faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o. za január - august 2007 a keďže za marec - august 2007 neboli žalobcovi doteraz vrátené nadmerné odpočty je zrejmé, že žalobca uhrádzal fakturované čiastky spoločnosti z vlastných zdrojov. Tvrdenie H., že žalobca dostal 4 % z každého obchodu je v zásadnom rozpore so zásadami logického myslenia, pretože ak by aj zlato nikdy žalobcovi reálne dodané nebolo, čo žalobca zásadne namieta, za stavu, keď žalobca zaplatil spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o. cenu vrátane dane a túto daň mu správca dane nevrátil, nemohol na obchode zarábať 4 %. Napriek uvedenej nespochybniteľnej skutočnosti žalovaný považuje tvrdenie H., že žalobca dostal 4 % zo základu dane z každého fakturovaného obchodu za pravdivé. Tvrdenie W.. H. o vyplácaní provízií 4 % žalobcovi z nadmerných odpočtov DPH trpí závažným logickým pochybením a nie je pravdivá, pričom išlo o jednu zo skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V prípade žalobcu sa nejednalo o fingované platby a dlh bol usporiadaný do 31. 12. 2017, preto mal aj W.. H. preukázať, že žalobcovi z fiktívnych obchodov vyplatil províziu na základe pokladničných dokladov. Správca dane ani žalovaný žiadne príjmové a výdavkové pokladničné doklady od W.. H. predložiť nežiadali. Žalobca poukázal aj na to, že z výpovede W.. H. okrem iného vyplýva, že predaj tovaru prebiehal aj v sídle spoločnosti MIKADO, s. r. o., v Košiciach na Hroncovej ulici, pričom z výpovede V.. M. vyplýva nielen to, že obchody prebiehali v priestoroch jeho firmy, ale aj to, že W.. H., ktorého poznal, sa obchodov osobne zúčastnil. je otázne, z akého dôvodu by sa W.. H. viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO s. r. o., ak by v rámci obchodného vzťahu so žalobcom zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že výpoveď W.. H., že tovar pre žalobcu nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry nie je pravdivá a teda nemá žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci. Žalobcovi nie je zrejmé, komu v danom prípade mala Tatra Trade Corporation, s. r. o., naoko predstierať reálnosť jednotlivých obchodov. Ak bol V.. M. zainteresovaný do týchto obchodov, načo si W.. H. už nevedel spomenúť, potom by nebolo potrebné pred ním predstierať reálnosť jednotlivých obchodov. Podľa názoru žalobcu závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia W.. H. vo výpovedi z 24. 07. 2014 a z výpovede V. Svozila, konateľa spoločnosť Euro AD, s. r. o., z 08. 07. 2008, kde W.. H. uviedol, že aj V. Svozil vedel o pravom účele týchto obchodov a odplata pre neho bola 0,5 % zo základu dane a V. Svozil, ktorý podľa W.. H. vedel, že pohyb zlata bol v reťazci Tatra Trade Corporation, s. r. o., VISK, s. r. o., a Euro AD, s. r. o., a Tatra Trade Corporation, s. r. o., a peniaze mu za týmto účelom poskytol W.. H., vo výpovedi potvrdil aj predaj zlata spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.. W.. H. vo výpovedi z 19. 09. 2014 uviedol, že všetky výpovede pred novembrom boli z jeho strany účelové tak, ako to mali s obchodnými partnermi dohodnuté pre prípad daňových konaní a vypočutí na OČTK. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že podľa W.. H. s V. Svozilom bolo dohodnuté, že za odmenu 0,5 % zo základu dane dobrovoľne už 08. 07. 2008 pre prípad daňových konaní priznal svoju účasť na karuselovom obchode a teda aj účasť na podvodnom konaní.

20. Žalovaný sa nezaoberal ani závažnými rozpormi vo vyjadreniach W.. H., ktorý uviedol, že väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOV, spol. s r. o., a s výsledkami miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, z ktorých vyplýva značný časový a vecný nesúlad. Poukázal na to, že v septembri, októbri a novembri 2007 bolo vyhotovených spolu 5 preberacích protokolov pre ZLATOKOV, spol. s r. o., pričom k týmto plneniam nie sú uvedené žiadne faktúry, posledná faktúra za dodaný tovar je z augusta 2007. K jeho námietkam v súvislosti s nezrovnalosťami zistenými pri miestnom zisťovaní spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., sa žalovaný vysporiadal len ich rekapituláciou a oznámením konečného záveru, že táto odpoveď potvrdila skutočnosti (odpoveď pri miestnom zisťovaní), ktoré uviedol W.. H. vo svojich výpovediach, teda zlato nakúpené od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. Žalobca uviedol, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede W.. H., aj prijaté závery týkajúce sa vzťahu medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o. 21. Žalobca ďalej uviedol, že podľa W.. H. zlato žalobcovi nebolo nikdy dodané. Ak predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation s. r. o. a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD, s. r. o., a Euro AD, s. r. o., v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., zhodne potvrdili V.. M., V. Kasarda, S. Barobin (V. Svozil uviedol, že išlo o kanceláriu v Košiciach) a aj W.. H., ktorý sa obchodov osobne zúčastnil, jediným

logickým záverom z uvedeného je, že zlato reálne existovalo a mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľov Tatra Trade Corporation s. r. o., resp. UNION STEEL s. r. o. Existenciu zlata a jeho dodanie do ČR nezávisle potvrdili V. Svozil a S. Barobin. Podľa žalobcu nie je podstatné to, že v júli 2007 spoločnosť EUROPA GOLD, s. r. o., nebola obchodným partnerom žalobcu, pretože W.. H. poprel akékoľvek dodanie zlata žalobcovi v roku 2007 a vo výpovedi S. Barobina ide o ďalší závažný dôkaz, ktorý popri množstve iných dôkazov preukazuje, že zlato reálne existovalo.

22. Tvrdenie W.. H., že zlato žalobcovi nebolo nikdy dodané, je v extrémnom rozpore s výsledkami rozsiahleho šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, z dôkazov v ktorom vyplýva, že úlohou výkonných manažérov bolo hlavne zabezpečovať realizáciu predstieraných zdaniteľných plnení spočívajúcich v obchodovaní s rôznymi komoditami. Za týmto účelom najskôr zabezpečili obchodné spoločnosti a to nielen na území SR, ale aj v krajinách EÚ predstierajúce, že s týmito komoditami riadne obchodujú zabezpečili skutočne existujúci tovar, ktorý bol predmetom obchodovania, starali sa o logistiku súvisiacu s prepravou uvedeného tovaru podľa priložených účtovných a prepravných dokladov. Z obsahu spisu, ako aj zdrojov polície vyplýva, že sofistikovanosť vykonávanie trestnej činnosti W.. H. spočívala v tom, že v spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o. priamo nedochádzalo k zníženiu daňového zaťaženia a táto spoločnosť nebola závislá na vracaní nadmerných odpočtov správcom dane. Z vyjadrenia W.. H. vyplýva, že do reťazca medzi Tatra Trade Corporation s. r. o. a Europa Gold s. r. o. a Euro AD s. r. o. vložil spoločnosť VISK s. r. o., ktorá mu mala zabezpečiť prefinancovanie nákupu zlata na Slovensko s DPH. V uvedenom medzičlánku sa muselo jednať o subjekt, ktorý bol vo vzťahu k správcovi dane bezproblémový a vykazoval pravidelné daňové povinnosti DPH a vie si v prípade potreby obhájiť aj nadmerné odpočty a súčasne dostatočne solventný k tomu, aby mohol prefinancovať DPH aj v prípade, ak správca dane bude meškať s vratkami DPH. S touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal.

23. Závery správcu dane o neexistencii zlata sú v rozpore s jeho závermi v rozhodnutiach, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august 2007, kde tento prijal záver o existencii predmetného zlata ako zlata investičného. Správne orgány sa nepozastavili nad tým, že u W.. H. môže ísť o nepravdivé priznanie, ktoré bolo vyvolané na základe procesných podmienok v priebehu trestného stíhania. Tento bol na vrchole zločineckej skupiny, riadil jej činnosť, určoval spôsob dosiahnutia jej cieľov, znášal náklady na páchanie trestnej činnosti a dával pokyny jej nižšie postaveným členom. Žalovanému asi nie je známe, že osoba obvinená v trestnom konaní nemusí vypovedať pravdu. Výsluch obvineného v trestnom konaní je súčasťou jeho vlastnej obhajoby, môže zásadným spôsobom ovplyvniť hodnotu pravdivosti a tým aj samotnú dôkaznú hodnotu takejto výpovede pre účely daňového konania. Podľa neho správca dane mal povinnosť uviesť, prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi W.. H., ktorý riadil činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi V. Kasardu. Úvahou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku nie je oznámenie finálneho záveru, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Poukazuje na zásadné rozpory vo výpovediach W.. H., ktoré dokumentujú, že tieto výpovede sú nepravdivé a účelové. Záver správcu dane, že tovar neexistoval a spôsob, akým správca dane zhodnotil dôkazy, nie je iba porušením zásady uvedenej v daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore so zásadou zákonnosti uvedenej v Daňového poriadku, v konečnom dôsledku o úmyselné marenie účelu samotného daňového konania. Správne orgány interpretovali v rozpore s jeho obsahom a natoľko sa odchýlili od jeho znenia, že zásadne popreli jeho účel a význam.

24. V závere žaloby žalobca uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v podstate obmedzil len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a na ich reprodukciu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvrátili relevantné jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Jednostranne obhajoval závery správcu dane a s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne bez požadovanej konfrontácie záverov správcu dane a jeho záverov. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 . Navyše rozhodnutie je zjavne arbitrárne, pretože dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené sú zjavne protirečivé, popierajúce pravidlá formálnej a právnej logiky, tieto dôvody zjavne jednostranné sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 01. 2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v stručnej forme zopakoval. Uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženie a odpočítanie jednotlivých odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez faktúry za dodávky zlata, bez reálneho plnenia. K námietkam žalobcu uviedol, že postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí aj odôvodnenie rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a teda aj s námietkami týkajúcimi sa výpovedí W. H. a ich hodnotenia. Spochybňovaním pravdivosti tvrdení W. H. a poukazovaním na „zásadné rozpory“ v tvrdeniach W. H. žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane a oslobodenie dane. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, nielen výpovede W. H., ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výpovede konateľov spoločností zapojených do fakturačné reťazca, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane o neexistencii zlata fakturovaného v reťazci spoločností MIVOKA, s. r. o., Humenné - UNION STEEL, s. r. o., Košice - VISK, s. r. o., Košice - EURO AD, s. r. o., Praha - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. V odôvodnení sa vysporiadal aj s námietkami týkajúcich sa dokladov o dodávkach zlata pre ZLATOKOV, spol. s r. o., postavením žalobcu vo fakturačnom reťazci spoločností. Postup správcu dane, ani žalovaného v danej veci nebol tendenčný, pretože ani správca dane, ani on neprezentovali nové dôvody a dôkazy, neporušili základné zásady správy dane, ani princíp dvojinštančnosti konania. Cieľom vyrubovacieho a následne aj odvolacieho konania bolo nestranné a nezávislé využitie zákonom stanovených prostriedkov vedúcich k správnemu určeniu dane. Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., ale šetrením správcu dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo fakturované dodávky tovaru neboli preukázané, teda nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Zo spisového materiálu správcu dane vyplýva, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., existoval, či údaje, uvedené na faktúrach, odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu, napr. vo veciach , vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočností, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. V danom prípade správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení Správca dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a poskytol mu dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie predmetu fakturácie tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach a námietky uvedené v žalobe nemožno akceptovať.

26. Súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len ""), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

27. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007. O výsledku daňovej kontroly bol dňa 02. 10. 2008 vyhotovený Protokol č. /Hla. Následne na základe oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly zo dňa 20. 03. 2009 bola u žalobcu vykonaná

opakovaná daňová kontrola, zameraná na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007, o výsledku ktorej bol dňa 03. 06. 2008 vyhotovený Protokol č. /Hla, ktorý bol so zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 07. 07. 2009.

28. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 2.856.137,-- Sk (94 806,41 eur) z faktúry č. 5207009 zo dňa 17. 07. 2007 od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., Košice za nákup rýdzeho zlata Au rýdzosť 999,9/1000 v množstve 30 000 gramov - základ dane 453 600 eur + DPH 86 184 eur.

29. Z kúpnej zmluvy č. 02/2007/VISK, uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou UNION STEEL, s. r. o., Košice ako predávajúcim zo dňa 02. 07. 2007 vyplýva, že jej predmetom je tovar - Rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000 podľa špecifikácie, uvedenej v prílohe 1 zmluvy, kde celkový objem dodávaného tovaru je 4000 až 30 000g zlata mesačne podľa objednávky s tým, že kupujúci nie je povinný objednať a kúpiť mesačne dohodnuté množstvo tovaru. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú (1 rok) do 02. 07. 2008. Ako prílohy k daňovému priznaniu predložil žalobca aj uvedenú faktúru, objednávku zo dňa 12. 07. 2007, dodací list zo dňa 17. 07. 2007 a príslušné certifikáty od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., Košice.

30. Súčasťou administratívneho spisu je aj faktúra zo dňa 31. 07. 2007 č. OF20071042 - dátum dodania 31. 07. 2007, z ktorej vyplýva, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato odberateľovi EURO AD, s. r. o., so sídlom, Vinohradská 164, Praha, Česká republika, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 05. 2007 č. /EURO AD, predmet ktorej je totožný s predmetom vyššie citovanej kúpnej zmluvy s tým, že objem dodávaného tovaru je 4 000 až 18 000 g zlata mesačne. Predmetná faktúra korešponduje s protokolom o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru podľa cit. zmluvy zo dňa 31. 07. 2007.

31. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vo vyrubovacom konaní vychádzal z listinných dôkazov a vykonaných šetrení, Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2007 zo dňa 02. 10. 2008 č. 695/320/40799/2008/ Hla, odpovede rakúskeho dožiadaného orgánu na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č: E_SK_AT_201309013_63469/13/Lam_IND-13-1852_R zo dňa 29. 10. 2013 a č. VAT SK 25097/14/ Schm_AT_IND-14-0653_20140321_AF RI R zo dňa 07. 07. 2014 (overený preklad) vo vzťahu k spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, odpovede českého dožiadaného orgánu na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_CZ_20130131_10234/13/Bur_P201300348_R zo dňa 03. 10. 2013 vo vzťahu k spoločnosti EURO AD, s. r. o., so sídlom, Vinohradská 164, Praha, Česká republika, výpovedí konateľov žalobcu - Vladmíra Kasardu, konateľa UNION STEEL, s. r. o., Viliama Barana, konateľa EURO AD, s. r. o., Vojtecha Svozila, pred orgánmi činnými v trestnom konaní (z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, predtým ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011), dôkazných materiálov získaných od orgánov činných v trestnom konaní (z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012), odpovede Daňového úradu Trenčín zo dňa 18. 09. 2014 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., Trenčín, zápisníc o výsluchu svedka W. H. zo dňa 23. 08. 2013, 24. 07. 2014, a svedka S. Barobina zo dňa 15. 10. 2013, získaných od orgánov činných v trestnom konaní z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS:PPZ-191/NKA-FP-VY-2012, zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 09. 2014 a 15. 04. 2015 so svedkom W. H., zápisníc o ústnom pojednávaní so žalobcom resp. jeho splnomocneným zástupcom, odpovede Daňového úradu Humenné zo dňa 27. 06. 2008 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti MIVOKA, s. r. o., Kružlov, odpovedí Daňového úradu Košice IV na dožiadanie zo dňa 28. 05. 2008, 11. 02. 2008vo vzťahu k spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., a ďalších, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

32. Svedok V. M., ktorého navrhol vypočuť ako svedka obchodu so zlatom žalobca, v zápisnici o ústnom pojednávaní z 29.05.2013 u správcu dane, za prítomnosti konateľa žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, uviedol, že v januári a februári 2007 mal prevádzku v priestoroch na Hroncovej ulici 5 v Košiciach ako fyzická osoba V. M. - Mikádo, že konateľa žalobcu pána Vladimíra Kasardu pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na Hroncovej ulici 5, Košice za účelom obchodov, ktorý ho informoval, že ide o obchod so zlatom. Tieto obchody boli uskutočňované cez pracovnú dobu, t. j. do 16:00 hod. a na dátumy ich uskutočnenia si nepamätá. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru, doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát bol obchod uskutočnený, nevedel presne odpovedať, iba uviedol, že to bolo viackrát. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré

osoby, z ktorých okrem pána Kasardu poznal ešte W. H.. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli balené a jeden mal aj v ruke.

33. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že vo veciach tých istých účastníkov, avšak iných zdaňovacích období toho istého roka 2007, už bolo krajským resp. Najvyšším súdom SR rozhodnuté, pričom pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2007, ktorá vec je identická s predmetnou vecou, v tejto dňa 05. 12. 20017 pod sp. zn. rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý v celom rozsahu akceptoval argumentáciu žalobcu, ktorá je totožná s jeho argumentáciou v žalobe, podanej v tejto veci.

34. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že má vedomosti o rozsudkoch, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu. Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2007, toto je predmetom konania prvostupňového správneho orgánu a pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia január a február 2007, keďže žalovaný sa nestotožňuje s rozsudkami Krajského súdu v Košiciach v týchto veciach, podal proti nim kasačnú sťažnosť, ktorá je predmetom kasačného konania.

35. Podľa zákona o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

37. Ustanovenie v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od daní použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

41. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktorý je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

43. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.

44. V uvedených ustanoveniach sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, nestačí len vyhotovenie faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy preukázania musia byť splnené kumulatívne. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry resp. iné dokumenty, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto preukázané listiny sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj so smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty.

45. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci, čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

47. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti , predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

48. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba ( ).

49. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,

nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

50. Žalobca v podanej žalobe namieta predovšetkým nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane a následne žalovaným, ktorý sa s hodnotením dokazovania správcom dane stotožnil, najmä pokiaľ ide o nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov W.. H., V. Kasardu, S. Barobina a V. Svozila.

51. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane na vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007. Žalobca bol v prejednávanej veci odberateľom investičného zlata od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., Košice a mal za to, že dodanie investičného zlata je oslobodené od dane, a teda z dodávok od UNION STEEL, s. r. o., Košice spoločnosti nemala vzniknúť daňová povinnosť.

52. Poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané dňa 23. 10. 2007, daňová kontrola začala dňa 27. 10. 2007. Správca dane požiadal o predĺženie lehoty na jej vykonanie a nadriadený orgán tejto žiadosti vyhovel a lehotu predĺžil do 27. 10. 2008. Rozhodnutím č. /Hla zo dňa 14. 08. 2008 správca dane prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007 z dôvodu prebiehajúceho konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (MVI), až do doby, kým pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. Dňa 02. 09. 2008 bolo daňovému subjektu oznámené pokračovanie v kontrole. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. /Hla zo dňa 02. 10. 2008, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 28. 10. 2008, t. j. týmto dňom bola ukončená daňová kontrola. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 29. 10. 2008 pod č. /Dub rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 2 589 301,-- Sk a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 266 837,-- Sk. Právny predchodca žalovaného (Daňové riaditeľstvo SR) na základe žalobcom podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu správcu dane rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2009 č. I/223/167-22994/2009/990057-r toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR správca dane v súlade s povereniami zo dňa 20. 03. 2009 a 30. 04. 2009, po predchádzajúcom zrušení poverenia pre jedného z kontrolórov zo dňa 29. 04. 2009, vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, ktorá sa začala dňa 23. 04. 2009, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 03. 06. 2009 pod č. 695/320/40799/2009/ Hla protokol, ktorý bol so zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 07. 07. 2009. Následne vydal dňa 22. 07. 2009 rozhodnutie č. /Dub, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 85 949,05 eur (2 589 301,-- Sk) a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 8 857,36 eur (266 837,-- Sk). Na základe žalobcom podaného odvolania Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 07. 10. 2009 pod č. I/223/14354-112798/2009/990057-r rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Na základe žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. 05. 2010 č. k. -50 žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu podanom proti citovanému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 04. 2011, sp. zn. , ktorým zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24. 10. 2012 č. k. -110, zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný postupujúc v intenciách zrušujúceho rozsudku krajského súdu rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2013 č. 1100303/1/4306-18019/2013/4897 zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 07. 2009 č. /Dub a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správca dane vykonal úkony na zabezpečenie dostatku relevantných dôkazov, ktoré preveril, posúdil a vyhodnotil a dňa 05. 06. 2015 pod č. 754249/2015 vydal nové rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 2.856.137,-- Sk (94 806,41 eur) z faktúry č. 5207009 zo dňa 17. 07. 2007 od dodávateľa UNION STEEL, s. r. o., Košice za rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000 v množstve 30 000 gramov - základ dane 453 600 eur + DPH 86 184 eur. Žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2015 č. 1425228/2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

53. Žalovaný vo svojom rozhodnutí pripísal ťažiskovú váhu rozhodujúceho dôkazu o neuskutočnení obchodov s rýdzim ale s investičným zlatom práve výpovedi svedka W.. H., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., zo dňa 24. 07. 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Východ v Košiciach. Svedok W.. H. bol vypočutý aj v rámci daňového konania dňa 19. 09. 2014, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko žalobca namietal, že počas výpovede zo dňa 24. 07. 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou nebol prítomný správca dane ani splnomocnený zástupca žalobcu. Vo výpovedi zo dňa 19. 09. 2014 uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 24. 07. 2014, konkrétne v rámci vzťahu medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a VISK, s. r. o., tovar, ktorý bol uvedený na faktúrach v roku 2007 nikdy reálne neexistoval a nikdy nebol reálne dodaný. Tento obchod sa vopred účelovo dohodol s cieľom získať financie prostredníctvom znižovania dane z pridanej hodnoty fingovanými obchodmi alebo neoprávneným uplatnením nadmerných odpočtov na DPH z fingovaných obchodov. Žalovaný teda na základe uvedeného konštatoval, že k reálnemu uskutočneniu obchodov s investičným zlatom nedošlo, a teda žalobcovi bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007. Podľa názoru žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa o neexistencii predmetu plnenia, t. j. zlata i fiktívnosti obchodov v predmetnom reťazci spoločností svedčia predovšetkým výpovede W.. H. zo dňa 24. 07. 2014, 19. 09. 2014 a 15. 04. 2015.

54. Správca dane pravdivosť výpovede W.. H. do novembra 2013, v ktorých menovaný potvrdil existenciu tovaru, podrobne popísal obchody, ktoré prebiehali v priestore firmy MIKADO, s. r. o, v Košiciach, spochybnil strohým konštatovaním, že tieto výpovede boli účelové, pretože v novej výpovedi z 24. 07. 2014 jednoznačne uviedol, že išlo len o fiktívne obchody. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na zásadné rozpory vo výpovediach menovaného svedka, ktorými sa správca dane nezaoberal. Žalovaný konštatoval, že rozpory vo výpovediach W.. H. nezistil, menovaný výpoveďou zo dňa 19. 09. 2014 potvrdil svoju výpoveď zo dňa 24. 07. 2014, čím jednoznačne potvrdil, že predmet fakturácie pre žalobcu nikdy reálne neexistoval. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že správne orgány pravdivosť výpovedí W.. H. do novembra 2013, ktoré boli v prospech žalobcu nehodnotili, iba ich odmietli, a jeho výpovede, ktoré boli v neprospech žalobcu, mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Podľa názoru súdu z výpovede W.. H. zo dňa 15. 04. 2015 vyplýva, že vnútorné rozpory medzi výpoveďou W.. H. a inými dôkazmi sa po jeho výpovedi z 15. 04. 2015 nijako neodstránili, práve naopak, tieto sa ešte viac neprehĺbili. Žalovaný ani správca dane sa rozpormi vo výpovediach W.. H. vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu poukázal na množstvo rozporov vo výpovediach W.. H. a napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadne rozpory vo výpovediach tohto svedka nezistil. Poukázal len na to, že W.. H. vo výpovedi zo dňa 24. 07. 2014 potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., zapojený od januára 2007, zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo, W.. H. dodával zlato spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., nie žalobcovi. Žalovaný sa teda so zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal iba formálne.

55. Žalobca poukazoval na to, že predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD, s. r. o., a EURO AD, s. r. o., v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., zhodne potvrdili svedkovia V.. M., V. Kasarda a S. Barobin a aj W.. H., ktorý sa obchodov osobne zúčastnil (V. Svozil uviedol, že išlo o kanceláriu v Košiciach) s tým, že mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., alebo UNION STEEL, s. r. o.

56. Predmetný obchod, t. j. nákup tovaru a jeho predaj, ako aj ďalšie v priebehu roku 2007, sa uskutočňovali okrem iných aj v priestoroch sídla spoločnosti MIKADO, s. r. o., na Hroncovej 5 v Košiciach. Svedok V. M. vo svojej výpovedi zo dňa 29. 05. 2013 uviedol aj to, že W.. H., ktorého pozná, sa obchodov sa osobne zúčastnil. Je otázne, z akého dôvodu by sa W.. H. viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., ak by v rámci obchodného vzťahu so žalobcom zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z uvedeného vyplýva, že výpoveď W.. H., že tovar nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry nie je pravdivá. Závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia W.. H. vo výpovedi zo dňa 24. 07. 2014, v ktorej uviedol, že aj V. Svozil vedel o pravom účele týchto obchodov a odplata pre neho bola 0,5 % zo základu dane a z výpovede V. Svozila, konateľa spoločnosti EURO AD, s. r. o., zo dňa 08. 07. 2008, v ktorej potvrdil predaj zlata spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. W.. H. vo výpovedi zo dňa 19. 09. 2014 uviedol, že všetky výpovede pred novembrom 2013 boli z jeho strany účelové tak, ako to mali s obchodnými partnermi dohodnuté pre prípad daňových konaní a vypočutí

na OČTK. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že podľa W.. H. s V. Svozilom bolo dohodnuté, že za odmenu 0,5 % zo základu dane dobrovoľne už 08. 07. 2008 pre prípad daňových konaní prizná svoju účasť na karuselovom obchode, teda aj účasť na podvodnom konaní. Žalovaný sa vôbec nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadreniach W.. H., ktorý uviedol, že väčšinou v deň nákupu zlata v Rakúsku sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOVE, spol. s r. o., a výsledkami miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, z ktorých vyplýva značný časový a vecný nesúlad. Žalobca poukazoval najmä na to, že v septembri, októbri a novembri 2007 bolo vyhotovených spolu päť preberacích protokolov pre ZLATOKOV, spol. s r. o., pričom k týmto plneniam nie sú uvedené žiadne faktúry, posledná faktúra za dodaný tovar je z augusta 2007. K námietkam žalobcu ohľadom závažných nezrovnalostí zistených pri miestnom zisťovaní spoločnosti ZLATOKOV spol. s r. o., sa žalovaný vysporiadal len ich rekapituláciou s oznámením finálneho záveru, že táto odpoveď potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol W.. H. vo svojich výpovediach, teda, že zlato nakúpené od spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. Žalobca poukazoval, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede W.. H. aj prijaté závery týkajúce sa vzťahov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. Správca dane neuviedol, prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi W.. H., ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi V. Kasardu.

57. Správny súd konštatuje, že tunajší súd rozhodol rozsudkom v konaniach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania ( zo dňa 28. 03. 2018 - zdaňovacie obdobie jún 2007, zo dňa 27. 06. 2019 - zdaňovacie obdobie január 2007 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. decembra 2017 sp. zn. - zdaňovacie obdobie máj 2007), preto v zmysle na uvedené rozhodnutia v celom rozsahu poukazuje.

58. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa , napadnuté rozhodnutie žalovaného jednomyseľne ( ) pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

59. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu ( ).

60. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.