Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4Er/1963/2014

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom AK Kubániho 16, Bratislava proti povinnej Z. G. H., T.. XX.XX.XXXX, H. W. T. M. XX, W. T. M., zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o vymoženie povinnosti zaplatiť 624,24 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX* zo dňa XX. XX. XXXX bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. M.-C.-XXX/XX-J. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

2. Dňa XX. XX. XXXX súdny exekútor postúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný prostredníctvom zástupcu povinnej. Vo svojom návrhu uviedla, že navrhuje, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedla, že keďže súdny exekútor v období od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nezistil jej nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery, prehlasuje, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto sa exekúcia stala neefektívnou. Uviedla, že je voči nej vedených viacero exekúcií, čo vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Jej starobný dôchodok je vo výške XXX,XX Eur mesačne a základná suma, ktorá sa podľa nariadenia nesmie zraziť z mesačnej sumy je na ňu ako povinnú XXX,XX Eur, na manžela XX,XX Eur a zo zvyšku jej dôchodku čo je X,XX Eur jej môže byť postihnutá jedna tretina čo je X,XX Eur. Na predmetnú exekúciu vykonáva Sociálna poisťovňa exekučné zrážky z dôchodku len vo výške X,XX Eur čo za rok predstavuje sumu X,XX Eur. Z vyúčtovania exekučného konania č. EX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odmena súdneho exekútora je vo výške XXX,XX Eur, náhrada hotových výdavkov je vo výške X,XX Eur, a DPH je vo výške XX,XX Eur. Tiež poukázala, že trovy exekúcie sú vo výške XXX,XX Eur a pri mesačnej splátke X,XX Eur by boli najskôr uhradené za 40 rokov, a vzhľadom na jej vek nemožno predpokladať, že by vôbec došlo k ich uspokojeniu. Uviedla, že má za to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a preto nie je možné spravodlivo očakávať, že by sa jej majetková situácia zlepšila. Ďalej uviedla, že ak je preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd nemá inú zákonnú možnosť než exekúciu zastaviť. Má za to že súd je povinný riadne a zákonným spôsobom skúmať majetok povinnej v čase rozhodovania. Exekučný súd môže od súdneho exekútora požadovať, aby preukázal aké šetrenia vykonal. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a aby jej ako povinnej priznal trovy konania. K návrhu doložila oznámenie Sociálnej poisťovne o

výplate dôchodku v hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku po prepočte zrážok zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa XX. XX. XXXX. Vo svojom podaní uviedol, že povinný je povinný skutočnosti o tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii preukázať, čo však neurobil. Z tohto dôvodu je podanie povinného nepreskúmateľné. Poukázal, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal finančné problémy, ktoré opisuje, a ktoré by boli v takom rozsahu, že by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Naopak z priebehu exekučného konania je nesporné, že od apríla 2015 dochádza k úspešnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného zo strany súdneho exekútora. Celkovo tak po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bola jednotlivými mesačnými platbami uhradená pohľadávka vo výške XXX,XX Eur. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie povinného, že vymáhanie pohľadávky je neefektívne a je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Poukázal, že je nesporné, že príjem povinného postačuje na pokrytie osobných potrieb povinného ako aj na postupné splatenie pohľadávky oprávneného. Uviedol, že povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili by jeho vymáhateľnosti alebo by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Ďalej uviedol, že Exekučný poriadok presne definuje čiastky, ktoré nepodliehajú výkonu rozhodnutia z dôvodu, aby príjem po zrážkach stačil na uspokojovanie životných potrieb povinného. Záverom uviedol, že návrh povinnej považuje za nedôvodný a navrhuje, aby ho súd zamietol. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 34,51 Eur.

4. Dňa XX.XX.XXXX povinná súdu prostredníctvom svojho zástupcu doručila urgenciu návrhu na zastavenie exekúcie. V uvedenej urgencii uviedla však nové skutočnosti, na základe ktorých požaduje, aby bola predmetná exekúcia zastavená. Uviedla, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je teda povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nie len v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Povinná je toho názoru, že súd je povinný aj napriek vydanému povereniu pristúpiť k opätovnému skúmaniu exekučného titulu, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uvádza, že predloženú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a vzťahuje sa naň režim a a nasl. . Poukázala, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy avšak spôsob akým bola koncipovaná nesvedčí o individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom oddelenom predkladaní zmluvných podmienok - zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy. Uviedla, že ide o formulárové zmluvy, ktoré nemohla nijako ovplyvniť a mohla rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu a je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obe boli uzavreté v ten istý deň. Je toho názoru, že rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a jej ako spotrebiteľke bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Poukázala, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť. Poukázala na ust. , ods.

2, . Uviedla, že pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza v bode 5 rozhodcovskej zmluvy. Poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

6. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Poukázala na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. . Je toho názoru, že exekučný súd pri preskúmavaní listín podľa Exekučného poriadku v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v a zákona o rozhodcovskom konaní. Pri zistení tohto dôvodu je nevyhnutným následkom zastavenie exekučného konania aj bez návrhu. Poukázala na Exekučného poriadku a na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 10.10.2012. Ďalej uviedla, že aj keď spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si založil rozhodcovský súd svoju právomoc, považuje za neprimeranú a to z dôvodu, že bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú jej oprávnený predkladal v predtlači, nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len identifikačné údaje. 7. Poukázala, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Poukázala a skutočnosť, že sám veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo formulárovej vopred, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a rozhodcovskému súdu so sídlom geograficky vzdialenom od bydliska povinnej. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa . Rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej si rozhodcovský súd v danej veci založil právomoc, je preto potrebné vyhodnotiť ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa .

8. Poukázala tiež, že predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je uzatváraná spolu s úverovou zmluvou v rovnaký deň, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Uviedla, že z predložených listín nevyplýva, že by si uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v takom znení výslovne vymienila a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by mohla ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súd. Ďalej uviedla, k jej práve od zmluvy odstúpiť, že od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Poukázala na nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 24.05.1995. uviedla, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označuje za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej nerovnosti pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy teda nejde o spôsobilý exekučný titul a súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.

9. K urgencii povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Poukázal, že okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť

uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie žalobnej odpovede, žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a právomoc rozhodcovského súdu nenamietal. Povinný bol v základnom konaní nečinný a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Poukázal, že návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Poukázal pri tom na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 56 zo dňa 01.12.2015, na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 15.04.2015.

10. Uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy ako aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Ide o samostatný právny úkon, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Poukázal, že pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takej dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je toho názoru, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva podľa neho nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa , resp. ods. 4 písm. r) . Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 rozhodcovskej zmluvy, vylúčené splnenie podmienky podľa a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takou podmienkou nie je. Súčasne poukázal na to, že povinný od uzavretej zmluvy nielen neodstúpil v zákonnej lehote 14 dní, žiadne námietky voči zmluvnému vzťahu ani pred začatím konania a ani počas neho neuplatnil. Robí tak až v priebehu exekúcie, čo nasvedčuje účelovosti jeho konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.01.2014 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 10.12.2013.

11. Ďalej uviedol, že podstata ochrany spotrebiteľa nie je založená na tom, že sa ponechá stranou procesná či hmotnoprávna úprava, ale to, že v jej rámci sa má aplikovať aj úprava na ochranu spotrebiteľa. V kontexte exekučného konania a toho, čo môže byť predmetom posudzovania to znamená, že sa môže princíp ochrany spotrebiteľa aplikovať len v rámci medze, ktorú vymedzujú príslušné predpisy. Je toho názoru, že je neprípustné, aby sa exekučné konanie stávalo ďalšou formou nápravy či zmeny vykonávaného rozhodnutia. S poukazom na to tvrdí, že preskúmavanie otázky plnení, ku ktorým sa povinný dobrovoľne zaviazal, a tiež preskúmavanie dohôd ktoré dobrovoľne uzavrel je vylúčené. Inak by nebolo možné hovoriť o žiadnej právoplatnosti rozhodnutia, jeho vykonateľnosti či záväznosti pre účastníkov. Uviedol, že povinný vychádza z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Je toho názoru, že v zmysle je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Poukázal, že z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Preto poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Poukázal, že uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Neznamená to, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a pod.. Uviedol, že mu nie je zrejmé, ako si povinný predstavuje uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Ďalej poukázal na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa tohto zákona. Povinný vôbec nevysvetlil ako môže by

predformulovanie dokumentu dôvodom jej neplatnosti. Návrh je podľa neho založený na všeobecných tvrdeniach, ktoré nemajú s vecou nič spoločné a na dôvodoch, ktoré nemajú oporu v zákone. Poukázal na nález českého Ústavného súdu sp. zn. . Uviedol, že predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne, a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. Uviedol, že povinný ponecháva stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Poukázal, že otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. . V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Poukázal na to, že ani v súčasne platnom zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa podmienky prijateľnosti, resp. neprijateľnosti vyžadované povinným neuvádzajú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

12. Keďže povinná vo svojom návrhu navrhovala zastaviť exekúciu z dôvodu, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd vyzval súdneho exekútora, aby predložil správu o vykonaných majetkových pomeroch povinnej. Súdny exekútor vykonal lustrácie cez Sociálnu poisťovňu, Centrálny kataster nehnuteľností, živnostenský register, Dopravný inšpektorát, a vykonal elektronickú lustráciu bánk. Z predloženej správy vyplynulo, že povinná je spoluvlastníčkou nehnuteľností a to: parc. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, stavby so súpisným číslom XX na parcele číslo XXX rodinný dom v podiele X/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Lom nad Rimavicou, obec Lom nad Rimavicou, okres Brezno, zapísaných na LV č. XX. Ďalej zo správy vyplynulo, že povinná má bankové účty vedené v SLSP, a. s. a vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a. s.. Zároveň je poberateľkou dôchodku, z ktorého sa jej na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX a Exekučného príkazu zrážkami z iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX vykonávajú zrážky v prospech oprávneného. Súdny exekútor v závere správy uviedol, že povinná nie je nemajetná, je spoluvlastníčkou nehnuteľností, poberá iný príjem (dôchodok), má účty v 2 bankových inštitúciách na území SR, je teda predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

13. Podľa , veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len Exekučný poriadok).

15. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55) f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,

m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že exekučné konanie začalo dňa XX. XX. XXXX, a to doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. Súčasťou podaného návrhu bol vykonateľný exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. M.-C.-XXX/XX-J. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná uhradiť žalobcovi istinu vo výške XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom, zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške XX,XX Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur. Vzhľadom na existenciu vykonateľného exekučného titulu vydal súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie a poveril súdneho exekútora jej vykonaním v súlade s § 46 ods. 1 Exekučného poriadku.

18. K návrhu bola priložená aj zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou. Na základe uvedenej zmluvy sa oprávnený zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške XXX,XX Eur a povinná sa zaviazala tento úver splatiť XX mesačnými splátkami po XX,XX Eur. Zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Zároveň oprávnený a povinná uzatvorili dňa XX.XX.XXXX rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXXX podľa o rozhodcovskom konaní. Bod 2 tejto rozhodcovskej zmluvy znel: Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ V bode 3 tejto zmluvy bolo uvedené, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka teda povinnú o dôsledkoch jej uzatvorenia, o skutočnosti, že riešenie sporov z uzatvorenej revolvingovej zmluvy pred rozhodcovským súdom je jednou z možností riešenia sporov, a tieto spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. V bode 7 zmluvy bolo upravené právo dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od jej uzatvorenia.

19. Pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie súd vychádza zo zistení súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinnej a z jeho vykonaných lustrácií. Z predloženej správy súdneho exekútora vyplynulo, že povinná je spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Lom nad Rimavicou, obec Lom nad Rimavicou, okres Brezno zapísaných na LV č. XX, parc. Č. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti so súp. Č. XX, na parc. Č. XXX rodinný dom o veľkosti X/XX. Povinná je poberateľkou starobného dôchodku vo výške XXX,XX Eur, z ktorého sa jej vykonáva zrážka vo výške X,XX Eur mesačne v prospech troch exekúcií z toho na predmetnú exekúciu vo výške X,XX Eur. Ďalej je povinná vlastníčkou 2 bankových účtov. Na základe uvedených skutočností súd nesúhlasí s tvrdením povinnej o jej nemajetnosti. Povinná vlastní nehnuteľný majetok, má 2 bankové účty a každý mesiac je jej vyplácaný dôchodok, z ktorého sa jej vykonávajú zrážky v prospech troch exekúcií. Z uvedeného vyplýva, že povinná si môže, aj napriek tomu, že sa jej zo súčasného dôchodku vykonávajú zrážky, zabezpečiť základné životné potreby či už využívaním jej nehnuteľného majetku ako aj využitím jej finančných prostriedkov, ktoré má na bankových účtoch a ktoré jej zostávajú z dôchodku po vykonaných zrážkach. Ako dôvod prečo by mal súd exekúciu voči nej zastaviť uviedla, že pri súčasnej výške vykonávaných zrážok možno predpokladať, že by jej dlh bol celý splatený o 40 rokov, čo vzhľadom na jej súčasný vek považuje za nemožné. Súd poukazuje, že tento dôvod nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, keďže pohľadávka sa postupne spláca vykonanými zrážkami, a je tu teda predpoklad vymoženia pohľadávky, prípadne aspoň jej časti. Ďalej súd poukazuje, že vykonané zrážky nezasahujú neprimerane do majetkovej a finančnej sféry povinnej, a v žiadnom prípade nemôžu ohroziť jej sociálne postavenie. Vykonávajú sa len z tej časti dôchodku, ktorú je možné v súlade so zákonnými ustanoveniami zrážkami postihnúť, a teda rešpektujú minimálnu čiastku, ktorá má

povinnej zostať a ktorá je potrebná k uspokojovaniu jej základných životných potrieb. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že u povinnej nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie pre jej nemajetnosť.

20. V podanej urgencii povinná prostredníctvom svojho zástupcu namietala nové skutočnosti, pre ktoré by mal exekučný súd zastaviť exekúciu. Namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj neplatné založenie právomoci pre rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Namietala, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu je neplatná.

21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodnutie sp. zn. M.-C.-XXX/XX- J. na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinnou. V tejto zmluve si zmluvné strany dojednali, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Povinná svojím podpisom potvrdila, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, pričom podľa bodu 2 tejto zmluvy nebola povinná prijať návrh tejto zmluvy. Povinná bola zároveň podľa tejto zmluvy oprávnená odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

22. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy za platné. Povinná mala možnosť od podpísanej zmluvy v lehote 14 dní odstúpiť, a teda mala dostatočný čas na to sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy oboznámiť a vyjadriť svoj názor, či s alternatívou rozhodcovského konania súhlasí alebo nie. V zmluve je výslovne dojednané, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, a keďže povinná vo svojom podaní neuviedla, že by bola akýmkoľvek spôsobom donucovaná rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má súd za to, že rozhodcovská zmluva, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi povinnou a oprávneným, je platná.

23. Povinná vo svojom podaní namieta, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa tým, že sa konanie nemohlo uskutočniť v mieste jej bydliska, a to podľa príslušných ustanovení s garanciou ústavných práv, ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie. Exekučný súd má za to, že námietka miesta konania je v tomto prípade bezpredmetná, keďže konanie bolo písomné a povinná by vynaložila rovnaké náklady na poštovné, ak by miestom konania bolo miesto jej bydliska. Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu sp. zn. M.-C.-XXX/XX-J. a zistil, že žaloba bola povinnej doručená spolu s rozhodcovským rozsudkom dňa XX.XX.XXXX do vlastných rúk na adresu uvedenú v zmluve. Povinná potvrdila prevzatie zásielky svojím podpisom. Napriek skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. zrýchlenom rozhodcovskom konaní podľa čl.15 ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, povinná bola v rozsudku riadne poučená o možnosti domáhať sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Napriek absencii ústneho prejednania sporu má exekučný súd za to, že povinná mala možnosť sa v rozhodcovskom konaní brániť. Súd preto nezistil výraznú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán.

24. Exekučný súd nezistil žiadny ne o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka obsahu rozhodnutia, preskúmaval súd, či rozhodnutie rozhodcovského súdu nie je v rozpore so zákonom, predovšetkým v rozpore s ustanoveniami prijatými na ochranu spotrebiteľov. Právny vzťah založený medzi povinnou a oprávneným Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľský subjekt, ktorého

predmetom obchodnej činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, označená menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Z uvedeného vyplýva, že povinná uzatvárala zmluvu, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, v postavení spotrebiteľa a oprávnený v postavení dodávateľa. Nakoľko boli na základe tejto zmluvy poskytnuté povinnej finančné prostriedky, vzťahuje sa na práva a povinnosti zmluvných strán aj o spotrebiteľských úveroch.

25. Povinná považuje uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto ju považuje za neplatnú. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa novelizujúci s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. V našom prípade podstatou zostáva to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad zmluvným dojednaním, tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe vyššie uvedených skutočností má okresný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmich článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 5 rozhodcovskej zmluvy je uvedená alternatíva, že spor môže byť riešený aj pred všeobecným súdom. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Už z uvedeného textu je podľa názoru exekučného súdu zrejmé, že povinný pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy.

26. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , a teda neplatnú podľa . S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Keďže súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie predmetnej exekúcie, musel návrh na zastavenie exekúcie povinnej ako nedôvodný zamietnuť.

29. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný alebo ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie však súd rozhoduje len v prípade, ak rozhoduje o zastavení exekúcie, pričom v danej veci sa o takúto situáciu nejedná (súd návrh na zastavenie exekúcie zamieta). Tiež súd poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie k procesnému návrhu povinného nespadá pod žiadny prípad predvídaný vo vyššie citovanom ustanovení Vyhlášky. Vyjadrenie oprávneného tak

nemožno posúdiť ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý by v exekúcii patrili oprávnenému zastúpenému advokátom trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené súd o uplatnenej náhrade trov oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe ( ) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.