Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/820/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti povinnému: Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX, XXX XX Z., právne zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o vymoženie 3.643,30 Eur s prísl., exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.643,30 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. -29 zo dňa 18.02.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 20.03.2019.

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.05.2019 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi.

3. Dňa 26.07.2019 bol doručený súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi dňa 04.07.2019. Povinný žiada zastavenie exekúcie, nakoľko má za to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že s pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej je potrebné na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, pričom medzi bankou a iným veriteľom mohlo dôjsť k postúpeniu iba takej pohľadávky, ktorá bola splatná v celom rozsahu. Povinný má za to, že pre zmenu splatnosti splátok z dôvodu nezaplatenia niektorej z nich, môže veriteľ pristúpiť inštitútom tzv. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru avšak úverová zmluva uzatvorená medzi VÚB a povinným dohodu o využití tohto inštitútu neobsahuje. Na základe uvedeného má povinný za to, že na predčasné ukončenie zmluvného vzťahu využila VÚB inštitút v zmluve nedohodnutý a preto k predčasnému zosplatneniu úveru nikdy nedošlo a veriteľom ostáva VÚB. Povinný ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie neposkytol ochranu spotrebiteľovi (povinnému) a vydal platobný rozkaz zo dňa 18.02.2019 sp.zn. aj napriek tomu, že oprávnený nebol v spore aktívne vecne legitimovaný. Povinný vyvodzuje jednoznačný záver, že oprávnený v základnom (nachádzacom) konaní nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou. Povinný žiada zastavenie exekúcie, z dôvodu, že sa odo neho vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, verejným poriadkom a zákonom na základe

platobného rozkazu odporujúcemu zákonu vydaného na základe postupu súdu, ktorým porušil ústavné práva. Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zároveň žiada priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

4. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to tak, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko povinný neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuvádza žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia neprípustná. Oprávnený ďalej uvádza, že pokiaľ mal povinný námietky v súvislosti s ním uzatvoreným zmluvným vzťahom založeným úverovou zmluvou, ako spotrebiteľským zmluvným vzťahom alebo sa chcel vyjadriť k iným skutočnostiam, mal možnosť tieto skutočnosti na svoju obranu predložiť súdu počas trvania súdneho konania. Čo sa týka postúpenia pohľadávky oprávnený oznamuje, že táto bola právnym predchodcom zákonne postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá je hmotnoprávnym veriteľom predmetnej pohľadávky pričom svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie pohľadávky preukázal oprávnený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 11.03.2019 a prílohou indentifikujúcou postúpenú pohľadávku. Na základe uvedeného oprávnený na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá a navrhuje námietky povinného zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, a. c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa §61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako

aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31).

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie žiada zastaviť exekúciu z dôvodu toho, že oprávnený v základnom konaní nedisponoval aktívnou legitimáciou a súd prvej inštancie tak neposkytol ochranu spotrebiteľovi keď vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 18.02.2019 aj napriek tomu, že oprávnený nebol v spore aktívne vecne legitimovaný. Na základe uvedených dôvodov súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinnými si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinný namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konanie, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní. V danom prípade povinný mohol podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu). Povinný túto možnosť procesnej obrany nevyužil a preto platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom. Dôvody, ktoré uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

17. Povinný si návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

18. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, možno oprávnenému uložiť náhradu vynaložených trov v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň ani nepreukázal žiadne účelne vynaložené trovy, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s návrhom na zastavenie, súd povinnému náhradu trov za podanie návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.