Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslav Lendel, nar. 06.04.1962, bytom Štefánikova trieda 83/72, 949 01 Nitra, IČO: 11 727 489, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 862 428 proti žalovanému MONT ELEKTRO, a. s., so sídlom Kremnička 47/ A, P. O. BOX 69, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, právne zast. Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 v konaní o zaplatenie 2.390 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -209 zo dňa 4. februára 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -209 zo dňa 4. februára 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.336,75 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 01.03.2012 do zaplatenia, vo zvyšku konanie zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáhal od žalovaného úhrady istiny 2.390 Eur s prísl. z titulu nezaplatenia ceny vykonaných prác v mesiaci december 2011 a január 2012 na Polyfunkčnom dome Strážnická, Bratislava. Uvedené práce žalobca pre žalovaného vykonával už od novembra 2011. Faktúru č. 20111201 zo dňa 07.12.2011 vystavenú za tieto práce v sume 1.340 Eur žalovaný uhradil. Práce pokračovali následne aj v decembri 2011 a v januári 2012, žalobca ich účtoval žalovanému dvoma samostatnými faktúrami, a to faktúrou č. 201120101 za práce v mesiaci december 2011 v sume 1.400 Eur, splatnou dňa 17.01.2012 a faktúrou č. 201120103 za práce v mesiaci január 2012 v sume 990 Eur, splatnou dňa 14.02.2012. Uvedené elektromontážne práce vykonával žalobca aj s ďalšími živnostníkmi okolo p. C. na danom objekte na základe ústnej dohody p. C. so žalovaným, pričom cena práce bola dohodnutá podľa počtu odpracovaných hodín. Cenu práce za odpracovanú hodinu si dohodli na 6,50 Eur. Aj keď žalovaný nespochybňoval uzavretie zmluvného záväzkového vzťahu so žalobcom na výkon uvedených prác, v liste zo dňa 27.01.2012 začal spochybňovať rozsah odpracovaných hodín a porovnávať ich s normohodinami. Ohľadne dĺžky odpracovaných hodín žalobcom svedčí stavebný denník za mesiac december 2011 a január 2012, v ktorom boli uvedené odpracované hodiny odsúhlasené prostredníctvom osoby určenej žalovaným - pánom A.. Tvrdenia žalovaného v liste zo dňa 27.01.2012 žalobca označil za nepravdivé a účelové, keďže vykonal dohodnuté práce riadne a včas a v požadovanej kvalite a v množstve. Kvalitu ani rozsah

vykonaných prác počas uvedených mesiacov žalovaný nenamietal a nim poverené osoby práce žalobcu denne kontrolovali a odsúhlasovali. K nároku si žalobca následne uplatnil aj 9 % úrok z omeškania ročne od 01.03.2012 až do zaplatenia, t. j. 1 deň po márnom uplynutí lehoty v zmysle výzvy zo dňa 11.02.2012.

3. Žalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril, že vystavené faktúry nemôžu nahrádzať preukázanie podstatných obsahových náležitostí zmluvného vzťahu, na základe ktorého by bolo možné uvažovať o unesení dôkazného bremena žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Z faktúr nevyplýval ani rozsah uskutočnených výkonov, ani prepočet, ako žalobca dospel k fakturovanej sume. Podpis faktúry stavbyvedúcim pánom A. neznamená, že je čo do obsahu správna a dôvodná. Schvaľovanie faktúr nepatrilo do jeho kompetencie. Žalovaný preto vrátil faktúru, nakoľko uznával len časť fakturovaných prác, vzhľadom k značnej disproporcií medzi objemom vyfakturovaných a reálne odpracovaných normohodín. Táto skutočnosť následne bola i dôvodom ukončenia spolupráce so skupinou, v ktorej pracoval aj žalobca. Faktúra za mesiac január 2012 vykazuje rovnaké vady ako za december 2011 a žalovaný ju považuje za nepreskúmateľnú. Žalovaný poukázal na to, že v stavebnom denníku za mesiac január 2012 nie je ani potvrdený rozsah prác. Z tohto dôvodu navrhol vypočuť konateľa žalovaného J.. J. W. a stavbyvedúceho pána A..

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo ústnou formou podľa ust. (ďalej len ). Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť.

5. Z vykonaného dokazovania nemal okresný súd za sporné, že predmetom zmluvy, ktorú za žalobcu dojednával p. Y. C., bola realizácia elektromontážnych prác podľa zadania žalovaného, ktorý mal uvedené práce vykonať na základe svojho uzavretého zmluvného vzťahu s objednávateľom (IKM, s. r. o., Banská Bystrica).

6. K cene za dielo okresný súd uviedol, že žalovaný na pojednávaní potvrdil, že dojednal s pánom Y. C., ako splnomocneným zástupcom živnostníkov vrátane žalobcu, ústne zmluvný vzťah, ohľadne vykonania elektroinštalačných prác na predmetnej stavbe bez dodávky materiálu. Súdu poukázal, že aj keď v jeho záujme bolo dohodnúť cenu za vykonané práce podľa normohodín, Y. C., ako zástupca živnostníkov, ku ktorým patril aj žalobca, tento návrh odmietol a žiadal uzavrieť dohodu o cene za vykonanie prác podľa sadzby za odpracovanú hodinu. Pán C. sa pritom zaručil, že práce budú vykonané riadne a včas. Žalovaný preto pristúpil na dohodu o cene podľa sadzby za odpracované hodiny, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný Y. C. pri jeho výsluchu. Okresný súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú aj z listu žalovaného zo dňa 09.02.2012, adresovaného žalobcovi ako i ďalším živnostníkom - M. v ktorom žalovaný sám potvrdil, že v zmysle dohody majú byť vykonávané montážne práce a za ne zaplatená dohodnutá hodinová sadzba 6,50 Eur za hodinu s poukazom, že je povinný zaplatiť len za vykonané práce. Upozornil v ňom, že žalobca žiada zaplatiť aj nevykonané práce, ktoré ale v tomto podaní nekonkretizoval a neuviedol ich ani počas celého konania. Tvrdené skutočností žalovaným v podaní z 09.02.2012, ohľadne žiadosti žalobcu o zaplatenie aj nevykonaných prác nevyplynulo ani zo svedeckej výpovede svedka pána A., ktorý naopak súdu potvrdil riadne vykonanie prác žalobcom a živnostníkmi, ako aj ich kvalitu.

7. Okresný súd zo stavebného denníka predloženého žalobcom zistil, že práce žalobca vykonával v mesiaci december 2011 v rozsahu 210 hodín, za ktoré mu prislúchala pri sadzbe 6,50 Eur za hodinu odmena v sume 1.365 Eur a v mesiaci december 2012 vykonával 149,5 hodiny, za čo mu prislúchala pri rovnakej sadzbe odmena 971,75 Eur. Keďže v predmetných faktúrach žalobca fakturoval žalovanému vyššiu sumu, žalobca v priebehu konania na základe námietok žalovaného v podaní zo dňa 10.10.2016 upravil túto výšku nároku podľa dohody o cene so žalovaným a požadoval celkom uhradiť za december 2011 a január 2012 len sumu 2.336,75 Eur, namiesto pôvodne fakturovanej cene vo výške 2.390 Eur, okresný súd preto v tejto časti konanie za súhlasu žalovaného čiastočne zastavil.

8. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal aj z tvrdení strán, že faktúru žalobcu za mesiac november 2011, ktorou fakturoval žalobca rovnakú sadzbu za odpracované hodiny potvrdené v stavebnom denníku, žalovaný i uhradil. Až po kontrole prác v priebehu realizácie prác podľa zmluvy o dielo, kedy sa všetky práce žalobcu a spol. premerali, zaprotokolovali a bol p.C. vyzvaný, aby sa k prácam vyjadril predložil žalovaný zistené vykonané práce rozpočtárovi k prehodnoteniu s tým, aby zistil, či vykonaná práca žalobcu a spol. je adekvátna k požadovanej odmene. Po zistení rozporov žiadal

žalobcu, ako i ďalších živnostníkov, za ktorých dojednával zmluvný vzťah k prepracovaniu faktúr podľa normohodín.

9. Okresný súd neprihliadol na dôkazy, ktoré predložil žalovaný v konaní, keďže podania nachádzajúce sa na čísle listu 122, 127, ako i analýza vykonanej práce žalovaným zo dňa 20.02.2012, neboli potvrdené podpismi ich pisateľov. Okresný súd na uvedené dôkazy neprihliadol aj z toho dôvodu, že nemal preukázanú dohodu strán o zmene odmeňovania za vykonané práce podľa normohodiny tak, ako to prezentoval žalovaný. Súd rovnako neprihliadol ani k nepodpísanému listinnému dôkazu predloženého žalovaným zo dňa 14.02.2012, ktorým podľa tvrdenia žalovaného, žalobca vrátane ďalších živnostníkov zastúpených právnym zástupcom Dr. W. K., žiadali doplatiť cenu podľa nimi vystavených faktúr žalovaným.

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vychádzal zo svedeckej výpovede Y. C., vypočutom na pojednávaní dňa 26. 06. 2017, ktorý súdu potvrdil, že priamo s konateľom žalovaného dojednával zmluvný vzťah aj za ďalších živnostníkov, vrátane žalobcu a pri ktorej dohode o cene, žalovaný sám navrhol odmeňovanie za vykonané práce podľa sadzby 6,50 Eur za hodinu, s čím svedok súhlasil. Aj svedok p. A. potvrdil, že rozsah a druh prác vykonaných žalobcom bol daný projektovou dokumentáciou, ktorá aj keď bola nedostatočná, podľa nej realizovali práce a tieto boli zhodné s rozsahom prác podľa zmluvného vzťahu žalovaného s objednávateľom/ IKM s.r.o./ Svedok p. C., stavebný denník do decembra 2011 vypisoval osobne a údaje v ňom potvrdzoval svedok pán A. a následne v januári 2012, údaje v stavebnom denníku osobne vypisoval sám zástupca žalovaného - pán C.. Rovnako svedok p. C. na dotaz súdu potvrdil, že ku zmene dohody o odmeňovaní počas zmluvného vzťahu, ktorý trval až do januára 2012, nedošlo. Potvrdil rozsah prác, ktorý bol ním zapísaný do stavebného denníka i rozsah hodín, ktoré odpracovali jednotlivý živnostníci, vrátane žalobcu na predmetnej stavbe. Aj keď síce žalovaný pri výsluchu nepotvrdil 10 hodinový pracovný čas, táto skutočnosť vyplynula zo stavebného denníka, ako i z výpovede stavbyvedúceho a zamestnanca žalovaného - pána A. a pána C., ktorí počet odpracovaných hodín žalobcom v príslušnom mesiaci súdu potvrdili. Ohľadne dohody o cene a teda odmeňovaní žalobcu v sadzbe 6,50 Eur za hodinu svedčí i vyjadrenie samotného žalovaného v podaní z 09.02.2012 ako i na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.06.2017, keď súdu ozrejmil, že v novembri 2011 vyplatil všetkým 10 hodinovú šichtu po 6,50 Eur za hodinu, lebo bol sprostý, keďže veril pánovi A., ktorého poveril, aby prácu žalobcu a ďalších živnostníkov kontroloval. Potom na základe výsluchu svedka pána Y. C., výsluchu žalovaného, výsluchu pána A. i ďalšieho živnostníka W. N., mal okresný súd preukázané tvrdenia žalobcu o obsahu dohody o cene za práce. O obsahu dohody o cene svedčí aj listinný dôkaz predložený v konaní zo dňa 09.02.2012, na základe ktorého mal okresný súd za preukázané, že bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o dielo vrátane dohody o cene, keď v tomto podaní sám žalovaný potvrdil, že vykonané práce žalobcom mali byť zaplatené žalovaným podľa hodinovej sadzby 6,50 Eur za hodinu a podľa počtu hodín odpracovaných v príslušnom mesiaci na predmetnej stavbe.

11. Okresný súd uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o dohode resp. o zmene dohody o odmeňovaní podľa normohodín za vykonané práce žalobcom a ďalšími živnostníkmi, pričom podľa názoru okresného súdu išlo o jednostranné rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca poprel. Úkony žalovaného po ukončení prác, v spojitosti s jeho rozhodnutím o zmene odmeňovania vykonaných prác žalobcom na normohodiny, považoval súd za právne irelevantné, a to i vzhľadom na to, že zmluva o dielo je dvojstranný právny úkon, pričom k zmene zmluvy môže dôjsť len na základe súhlasného prejavu oboch zmluvných strán, čo v konaní žalovaný nepreukázal. Jednostrannými právnymi úkonmi adresovanými žalovaným žalobcovi, resp. ďalším živnostníkom tak, ako to vyplýva z korešpondencie predloženej žalobcom zo dňa 27.01.2012, resp. žalovaným dňa 31.08.2012, nemohli účinne nastať zmeny v obsahu pôvodne dohodnutého zmluvného záväzku a preto i pre rozhodnutie súdu boli tieto dôkazy bez právneho významu. Naopak z výsluchu svedkov mal súd za preukázaný obsah zmluvného záväzku uzavretého medzi Y. C., ktorý zastupoval i žalobcu so žalovaným ohľadne predmetu plnenia, ako aj dohody o cene, ktorým bol záväzok žalovaného uhradiť živnostníkom cenu za vykonané práce podľa sadzby 6,50 Eur za hodinu.

12. Okresný súd pripomenul, že uvedený zmluvný vzťah uzavreli strany sporu v ústnej forme, čo síce umožňuje, strany sa však vystavili riziku, že obsah resp. i zmenu dohodnutých skutočností bude jedna alebo druhá strana musieť v prípade sporu hodnoverne preukázať.

13. Okresný súd uviedol, že žalovaný bol s úhradou ceny podľa vystavených faktúr žalobcom a jemu doručených v omeškaní, z ktorého dôvodu súd následne priznal žalobcovi i nárok na 9 % úrok z omeškania ročne z priznanej dlžnej istiny od 01.03.2012 až do zaplatenia, t. j. od prvého dňa po uplynutí lehoty na ich úhradu v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 11.02.2012, kedy aj vrátil ním vystavené faktúry žalovanému na ich úhradu. Keďže žalovaný nevzniesol námietky ohľadne tohto nároku (k výške úrokovej sadzby, resp. k obdobiu, za ktoré si ich uplatnil), okresný súd ich priznal žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. (ďalej len ) tak, že žalobcovi, ktorá mal plný úspech vo veci po čiastočnom späťvzatí žaloby, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

15. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a .

16. Žalovaný v odvolaní namietol absenciu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výrok spravodlivosti nie je arbitrárny. Uviedol, že ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza k tomu, že rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nedostatok vysvetľujúcej argumentácie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, IV.US/201/2004 a namietol, že vzhľadom na zadovážený a stranami sporu zhromaždený objem skutkových informácií a im zodpovedajúcej polemike o správnom a vhodnom skutkovom i právnom hodnotení uplatneného nároku súd prvej inštancie neposkytol v zmysle a zodpovedajúce, presvedčivé a vyčerpávajúce zdôvodnenie a vysvetlenie, prečo v dôkaznej situácii, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o predloženej verzii uplatňovaného nároku (ústna verzia zmluvy o dielo so spornou podstatnou obsahovou náležitosťou v otázke určenia ceny diela prepočtom v sadzbe 6,50 Eur/hod) nepovažoval protidôkazy a dôkazy opaku (6,50 Eur/normohodina) predložené v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovanou stranou, čo do dôkaznej hodnoty za postačujúce na spochybnenie problematickej dôkaznej situácie na strane žalobcu, teda na potvrdenie verzie obrany žalovaného.

17. Žalovaný namietol, že v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie substancoval v spornej skutkovej i právnej otázke spôsobu určenia ceny diela skutkovú i právnu argumentáciu s uplatnením jednotlivých prostriedkov procesnej obrany, na ktoré súd prvej inštancie nereagoval buď vôbec, alebo nedostatočne. Nejednalo sa pritom o otázky podružné, na ktoré by súd nemusel reagovať, ale o otázky tak v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia relevantné, t.j. rozhodujúce v merite veci. Podľa názoru žalovaného súd rozhodol v ťažiskovej otázke ceny diela prekvapivo bez toho, aby sa adekvátne a plnohodnotne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, pričom namietaná vada nesprávnych skutkových zistení vykazuje znaky nepreskúmateľného rozhodnutia. S poukazom na R 111/98, R 125/99 uviedol, že procesný postup súdu pri formulovaní zásadnej časti odôvodnenia vykazuje znaky inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Porušenie imperatívu zákazu prekvapivých rozhodnutí a práva na odôvodnenie rozhodnutia ako imanentnej súčasti práva na spravodlivý proces dosahuje podľa názoru odvolateľa intenzitu zakladajúcu osobitný odvolací dôvod podľa .

18. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne skutkové zistenia okresného súdu. Pripomenul, že žalovaný uznával nárok žalobcu na doplatenie prác za dielo „Strážnická ulica, Bratislava“ v sume 705,86 Eur, čo predstavovalo nárok žalobcu za odvedenú prácu v prepočte podľa normohodín. Žalovaný zdôraznil, že aj v štádiu odvolacieho konania čiastočne uznáva nárok žalobcu do uvedenej sumy 705,86 Eur, pričom táto skutková informácie a jej hodnotenie v prospech, či neprospech strán sporu, nebolo okresným súdom akýmkoľvek spôsobom vyhodnotené.

19. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie v prevažnej miere odvodil spornú skutkovú otázku ceny diela z listinného dôkazu, ktorým je list žalovaného zo dňa 09.02.2012, preto žalovaný odvolacou námietkou napadol predovšetkým záver súdu o cene diela časovou jednotkou 6,50 Eur/hod, ktorý z obsahu uvedeného listinného dôkazu nemohol žiadnym výkladom vyplynúť. Výsledok gramatického, štylistického a logického hodnotenia textu uvedeného listu v žiadnom prípade nesmeruje k potvrdeniu sumy 6,50 Eur/hod ako jednoznačnej a nespornej skutkovej informácie, nosná myšlienka uvedeného listinného dôkazu je pritom podľa názoru žalovaného skrytá v mierne ironizujúcom texte pisateľa J.. W.,

že sadzba 6,50 Eur na hodinu bola síce dohodnutá, ale nie za „ničnerobenie“. Zásadnou podmienkou žalovaného v pozícii objednávateľa diela totiž evidentne bolo, aby odvedený výkon zodpovedal kvalite a objemu prác v normohodinách, ktoré predstavovali objektívnu veličinu - spriemerované množstvo práce, vykonané za jednotku času, podľa aktuálneho cenníka stavebných prác. Žalovaný uviedol, že keďže pracovnú výkonnosť partie „C.“ poznal z minulosti, pristúpil na spôsob určenia ceny diela cez jednotkovú sadzbu 6,50 Eur na hodinu, avšak pod striktnou podmienkou naplnenia maximálnej výkonnosti podľa normohodín, táto verzia žalovaného bola potvrdená listinnými dôkazmi zo dňa 27.01., 09.02., 14.02., 20.02., 31.08.2012, ako aj výsluchom strany žalovaného Ing. W. na pojednávaní dňa 26.06.2017. Žalovaný mal za to, že z obsahu výpovede J.. W. prijal súd záver úplne opačný, ako vyplynul z jeho vysvetlení.

20. Žalovaný za nedôvodnú a logicky nesprávnu označil úvahu súdu, že v liste zo dňa 09.02.2012 nekonkretizoval a neuviedol nevykonané práce podľa kritéria normohodín. Tento argument deklaruje nesprávne chápanie rozdielu medzi jednotkovou časovou sadzbou a sadzbou podľa normohodín, keďže normohodina predstavuje spriemerované množstvo práce vykonané za jednotku času podľa aktuálneho cenníka stavebných prác, objektívne nebolo možné v zmysle úvahy súdu konkretizovať nevykonané práce predstavujúce rozdiel medzi časovou a normohodinovou sadzbou. Žalovaný uviedol, že okresný súd nesprávne a v rozpore s obvyklým chodom veci dospel k hodnoteniu listinného dôkazu, ktorým je nepodpísaná odpoveď všetkých členov partie ako pravdepodobná odpoveď na list žalovaného zo dňa 31.08.2012 v spojení s analýzou vykonanej práce žalovaným zo dňa 20.02.2012, keď na uvedené listinné dôkazy vôbec neprihliadol kvôli absencii podpisov ich pisateľov. Ignorovaním tohto dôkazu v kontexte celkovej dôkaznej situácie súd vytvoril nerovnovážny stav, čím zároveň neopodstatnene privilegoval verziu žalobcu, proti ktorej svedčil obsah uvedeného listinného dôkazu, popieranie autorstva tohto listinného dôkazu tiež súd opomenul hodnotiť pri (ne)hodnovernosti svedeckých výpovedí C. a N., ktorí popreli jeho existenciu, v hodnotení zisteného skutkového stavu práve uvedené listinné dôkazy spochybňovali a vyvracali účelové výpovede svedkov C. a N., naproti tomu potvrdzovali verziu žalovaného o jednotkovej sadzbe 6,50 Eur/normohodina. Žalovaný uviedol, že je bez relevantného skutkového významu vo vzťahu k spornej skutkovej otázke fakt, že žalovaný žalobcovi za november 2011 vyplatil časť ceny diela vypočítanej sadzbou 6,50Eur/hod, pretože významnou môže byť len sumarizácia ceny diela po jeho dokončení a nie jeho čiastkové - mesačné fakturácie, zohľadňujúci pritom zistenie žalovaného, že žalobca neodvádzal výkon zodpovedajúci normohodine. Žalovaný poukázal na to, že J.. W. na pojednávaní dňa 26.06.2017 autenticky vysvetlil, že novembrová faktúra žalobcu bola preplatená len z dôvodu nevedomosti o odvedenom výkone práce, pričom uznávaný nárok na doplatenie ceny diela po zohľadnení novembrovej fakturácie bol v súlade s výpočtom podľa analýzy vykonanej podaním žalovaného zo dňa 20.02.2012, ustálený na sumu 705,86 Eur.

21. Žalovaný tiež namietol, že v prospech jeho verzie opomenul okresný súd akokoľvek komentovať obsah svedeckej výpovede svedka A., ktorý potvrdil existenciu a hodnovernosť zisteného dôkazu žalovaného zo dňa 31.08.2012, následne sú potom úvahy okresného súdu zjavne nesprávne a nezodpovedajúce logickému uvažovaniu, ak okresný súd všetky listinné dôkazy žalovaného považoval za právne irelevantné, pretože ich považoval za jednostranné právne úkony, ktorými nemohli účinne nastať zmeny v obsahu dohodnutého zmluvného záväzku. Uvedené myšlienkové úvahy a hodnotiace úsudku okresného súdu sú nesprávne, neprijateľné a v rozpore s dôkaznou teóriou podľa . Zásadný omyl súdu prvej inštancie videl žalovaný v tom, že okresný súd a priori považoval obsah sporného záväzku v časti ceny diela za dohodnutý a preukázaný (nemenný), hoci práve uvedené listinné dôkazy tento záver spochybňovali.

22. Žalovaný namietol, že okresný súd nesprávne a bez opory v obsahu svedeckej výpovede spojil obsah svedeckej výpovede svedka A. s kontraktačným procesom v otázke dohodnutej jednotkovej ceny prác a počtu odpracovaných hodín. Keďže podstatné obsahové náležitosti ústne uzavretej zmluvy o dielo boli dohodnuté medzi pánom C. a J.. W., nie je dôvodné z vonkajšieho pohľadu pána A. sprostredkovaný pohľad považovať za akýkoľvek smerodajný, porovnateľný s vyjadrením priamych aktérov kontraktačného procesu pre potvrdenie niektorej z protichodných verzií strán sporu. Rovnaká námietka smeruje aj voči obsahu svedeckej výpovede J.. R., ktorý bol v pozícii, že v čase zhotovovania diela partiou C. sa skôr prišiel učiť, ako kontrolovať.

23. Žalovaný upozornil, že v prospech verzie žalovaného svedčila podľa jeho názoru aj okrajová skutková okolnosť, že zo šesťčlennej partie C. traja z nich uplatnili sporný nárok súdnou cestou,

pričom s pánom N. bol uzavretý zmier v konaní vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn. , s pánom R. v konaní a podľa žalovaného nie je bez významu pre posúdenie zisteného skutkového stavu v danej veci skutočnosť, že Y. C. ako šéf partie, ktorý dohadoval podstatné obsahové náležitosti zmluvy o dielo si takýto nárok vôbec neuplatnil. Podľa žalovaného mozaiku skutkového stavu v prospech verzie žalovaného dopĺňa tiež skutková informácia vyplývajúca z výpovede svedka A., že niekto z partie C. sa pod hrozbou vyhrážok svedkovi A. domáhal zaplatenia ceny diela.

24. Žalovaný uviedol, že z faktúr žalobcu pripojených k žalobe zo dňa 18.12.2015 nebola zistená merateľnosť, ktorá by korešpondovala rozsahu prác uvedených v stavebnom denníku (v mesiaci január 2012 stavebný denník nebol podpisovaný), resp. spôsobu určenia ceny diela sadzbou 6,50Eur/hod.

25. Žalovaný označil za nepreskúmateľné a neudržateľné úvahy a myšlienkové postupy súdu uvedené v bode 18 odôvodnenia vo vzťahu k plošnému spochybneniu dôkazného bremena v prospech verzie tvrdenej žalovaným. Uviedol, že pri hodnotení súperiacich verzií žalobcu a žalovaného okresný súd nerovnovážne a v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov na strane žalobcu považoval za kľúčový listinný dôkaz zo dňa 09.02.2012 v spojení s výpoveďou J.. W., pričom oba dôkazné prostriedky boli okresným súdom nesprávne vyhodnotené v rozpore s ich skutočným obsahom a naproti tomu súbor listinných dôkazov žalovaného podporený výpoveďou J.. W., ktorý tvorí ucelený a tematický kompaktný celok okresný súd nesprávne vyhodnotil, resp. v prípade listinných dôkazov na č. listu 122 - 127 spisu v spojení s listom žalovaného zo dňa 31.08.2012 tieto dôkazy pre údajné formálne vady nehodnotil vôbec, pretože z nich prijal skutkové závery, ktoré z nich nevyplynuli.

26. Z hľadiska formálno-logického uvažovania zohľadňujúc pritom nespornú skutočnosť v kontexte s ostanými prostriedkami procesnej obrany žalovaného, že cieľom podnikateľskej činnosti žalovaného nebolo produkovať stratu bolo žiaduce, aby okresný súd reagoval aj na námietku, že spôsob určenia ceny diela cez časovú sadzbu nemohol byť žalovaným akceptovaný pre limit, ktorý mal na formou subdodávky zabezpečovanú časť diela vymedzený od svojho investora IKM. Ohľadom vyhodnotenia svedeckých výpovedí žalovaný namietol, že okresný súd dôsledne nerešpektoval princíp neutrality, kedy mal prihliadnuť na zrejmú prepojenosť záujmov partie „C.“ pri hodnotení objektívnosti a hodnovernosti svedeckých výpovedí. Súd neprihliadol na skutočnosť, že určitá pochybnosť o žalobnej verzii žalobcu je založená tiež sprostredkovanou informáciou žalobcu o podstatných obsahových náležitostiach ústne uzavretej zmluvy o dielo zvlášť v otázke spôsobu určenia ceny diela, pretože žalobca nebol priamo účastníkom kontraktačného procesu. Uvedená pochybnosť je podľa žalovaného umocnená okolnosťou, že sám Y. C. ako zástupca ostatných členov partie neinicioval súdne vymáhanie sporného nároku, rovnako ako ďalší dvaja členovia partie (S., H.) nepristúpili k uplatneniu nároku súdnou cestou.

27. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie skutkových zistení okresným súdom. Podľa jeho názoru činnosť súdu spočívajúca vo voľnom hodnotení dôkazov skĺzla do nepresvedčivého a neudržateľného odôvodnenia bez opory v zistenom skutkovom stave. Právnemu, procesnému, či hmotnoprávnemu posúdeniu relevantných skutkových otázok sa súd v bode 18 odôvodnenia venoval nedostačujúco a nejasne, keď v úvode bodu 18 len všeobecne konštatoval, že zistený skutkový stav subsumoval pod ust. (ďalej len ) a bez toho, aby bližšie analyzoval a zdôvodnil jeho právne posúdenie, čo zároveň spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR. Uviedol, že zistenému skutkovému stavu nezodpovedá v rovine právneho posúdenia úvaha súdu, že skutkové námietky žalovaného týkajúce sa ceny diela boli jednostranným rozhodnutím žalovaného, ktoré žalobca poprel a z toho dôvodu ich súd považoval za právne irelevantné, resp. boli bez právneho významu k meritu právneho posúdenia obrany žalovaného.

28. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa v súvislosti s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že z jeho pohľadu je rozhodnutie okresného súdu logickým výsledkom vykonaného dokazovania. Pripomenul, že vo veci súd prvého stupňa vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynuli všetky žalobcom tvrdené skutočnosti.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie prác na objekte „Strážnická ulica v Bratislave“ v sume 705,86 Eur v prepočte podľa normohodín v tomto rozsahu uznáva, tak základ nároku žalobcu bol pre súd prvého stupňa nesporný a je nesporný aj v súčasnosti, preto žalobca nevidí dôvod, aby sa súd prvého stupňa touto otázkou hlbšie zaoberal. Ďalšie dokazovanie a napokon aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa správne zameral na otázky, ktoré žalovaný rozporoval.

31. Žalobca pripomenul, že obrana žalovaného bola predovšetkým zameraná na spochybňovanie spôsobu žalobcom tvrdeného určenia odmeny, resp. ceny práce vo výške 6,50 Eur/hod, s ktorou sa v rámci konania, aj rozhodnutia, okresný súd vysporiadal dostatočne.

32. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že okresný súd pri hodnotením žalovaným namietaného spôsobu ohodnotenia žalobcu nevychádzal len výhradne z listiny zo dňa 09.02.2012, ktorá potvrdila verziu tvrdenú žalobcom, ale z výpovedí svedkov v konaní, preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že list zo dňa 09.02.2012 je len akousi iróniou, alebo bol inak myslený. Žalobca dal do pozornosti, že takéto listy potvrdzujúce sumu 6,50 Eur/hod zaslal žalovaný aj iným pracovníkom, napr. M. R.. Ťažko preto obstojí tvrdenie, že sa malo jednať o normohodiny, alebo o akúsi iróniu. Práve naopak, svedkovia, ako aj listinné dôkazy jasne preukazujú tvrdenie žalobcu, že dohoda znela na 6,50 Eur za hodinu a nijak inak. Žalovaným tvrdený spôsob odmeňovania za normohodinu nevyplýva nielen z danej listiny, ale ani z iného dôkazu vykonaného v konaní. Napokon faktúry, ktoré uhrádzal žalovaný za predchádzajúce obdobia nielen žalobcovi, ale aj ostatným pracovníkom skupiny, vychádzali z účtovania. Žalobca položil otázku, či pri úhradách faktúru celej skupine žalovanému nevadil výpočet sumy na faktúrach 6,50 Eur za hodinu.

33. Žalobca v ostatnom pripomenul, že čo sa týka práce, účtovanie zodpovedá hodinám odpracovaným v stavebnom denníku, ktorý žalovaný namietal až v konaní pred súdom. Svedkovia pritom jasne potvrdili, že stavebný denník zodpovedá odpracovaným hodinám. Žalovaný namietol rozsah vykonaných prác a prestoje, ale ako objednávateľ mal po celú dobu možnosť skontrolovať vykonávanie diela a v prípade zistení nedostatkov toto zaznamenať v stavebnom denníku, čo však neurobil. Každý zo svedkov potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom jednak o kvalite prác, ako aj riadne odpracovaných hodinách zachytených v stavebnom denníku. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

34. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaný zistené nedostatky mohol zapísať do stavebného denníka, žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že stavbyvedúci A. mal za úlohu kontrolovať iba vykonané stavebné práce a nie dochádzku, ktorú vykazoval žalobca. Hneď ako žalovaný zistil, že na stavbe nebol vôbec prítomný pracovník, ktorý bol vykázaný v evidencii, vykonal kontrolu vykázanej a skutočne vykonanej práce, ktorá odhalila závažné nezrovnalosti. Žalovaný mal za to, že všetky tvrdenia dostatočne odôvodnil a oprel o predložené dôkazy, alebo dôkazy vykonané priamo v priebehu súdneho konania tak, aby nevznikali pochybnosti o ich oprávnenosti.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

36. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: predmetom zmluvy, ktorú za žalobcu dojednával p. Y. C. a za žalovaného konateľ J.. W., bola realizácia elektromontážnych prác na stavbe ,,Polyfunkčný dom Strážnická, Bratislava“ podľa zadania žalovaného, ktorý uvedené práce mal vykonať na základe svojho uzavretého zmluvného vzťahu s objednávateľom (IKM, s. r. o., Banská Bystrica).

37. Zamestnanec žalovaného W. A., ako stavbyvedúci na predmetnej stavbe a ako žalovaným určená osoba, potvrdzoval údaje v stavebnom denníku ohľadne prác, ktoré žalobca a spol. v období december 2011 pre žalovaného na predmetnej stavbe vykonali a ktoré zapisoval do stavebného denníka pán Y. C., ako parťák skupiny živnostníkov, do ktorej patril i žalobca.

38. Svedok W. na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.06.2017 popísal okolnosti a dôvod uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom. Uviedol, že žalovaný na výkon predmetných elektromontážnych prác na stavbe Polyfunkčného domu Strážnická, Bratislava nemal dostatok svojich kapacít a snažil sa zabezpečiť ďalších pracovníkov. Uviedol, že projektová dokumentácia k predmetnej stavbe nebola dostatočná pre výkon predmetných prác, detaily a zmeny sa riešili počas vykonávania týchto prác (disproporcie medzi realitou a projektom) a z tohto dôvodu bola žalovaným i dohodnutá cena prác žalobcu podľa sadzby a počtu odpracovaných hodín na predmetnej stavbe, maximálne 10 hodín za deň.

39. Svedok Bednárik potvrdil obsah zápisov uvedených v stavebnom denníku, ktoré denne potvrdzoval svojim podpisom čo do rozsahu prác, ako i do počtu odpracovaných hodín. Preberal i faktúry od živnostníkov a ich prevzatie potvrdzoval podpisom, ale len do decembra 2011, keďže bol upozornený, že na to nemá oprávnenie. Svedok pri výsluchu nemal vedomosť o prípadnej neprítomnosti žalobcu na predmetnej stavbe v čase, kedy v stavebnom denníku bola ním potvrdená jeho účasť, aj keď pripustil, že vzhľadom na vykonané práce a dôveru k živnostníkom združených okolo pána Y. C. niekedy podpisoval stavebný denník až dodatočne.

40. Svedok A. mal vedomosť o tom, že v určitej fáze spolupráce medzi žalobcom a skupinou združených okolo Y. C. a žalovaným, došlo k zmene zo strany žalovaného týkajúcej sa odmeňovania za vykonanú prácu a že žiadal žalobcu a ostatných živnostníkov, aby faktúry za mesiac december 2011 a január 2012 prepracovali. K tejto zmene podľa tvrdenia svedka došlo potom, keď oboznámil vedenie žalovaného, že živnostníci združení okolo Y. odmietli nastúpiť na inú stavbu v plnom počte, aj keď to on osobne vtedy neskontroloval. D. aj napriek tomu začal následne kontrolovať vykonanú prácu týchto živnostníkov tak, že ju prehodnocoval na normohodiny a zistil rozdiely pri odmeňovaní týchto prác spôsobom pôvodne dohodnutým a podľa normohodín.

41. Svedok J.. W. C., zamestnanec žalovaného, potvrdil, že vykonané práce žalobcu a spol. zapísal v stavebnom denníku od 12.01. do 20.01.2012 osobne aj napriek tomu, že nie sú potvrdené jeho podpisom. Potvrdil hodnovernosť a relevantnosť údajov ním zapísaných v tomto období, čo sa týka rozsahu prác, ako i počtu hodín odpracovaných pri realizácii týchto prác na predmetnej stavbe. Rovnako ako svedok A. potvrdil, že ohľadne vykonaných prác žalobcom, žalovaný nevzniesol žiadne námietky týkajúce sa vád.

42. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 (strana 4 zápisnice) uviedol: „Montelektro bol hlavný dodávateľ elektroinštalačných prác a od partie žalobcu okolo partie pána C. sme vyžadovali len čisto elektroinštalačné práce bez materiálu. Našou podmienkou bolo, že sa dojednáme na normohodinách, pričom pán C. to odmietal s tým, že tam budú určite nejaké prestoje kvôli materiálu, a že spoločnosť žalovaného bude určite spokojná s ich prácou, a že nech sa dohodnú na hodinách, že to určite bude v poriadku. Ja som s tým súhlasil, avšak pod podmienkou, že tieto práce budú vykonané tak, ako sme sa dohodli. Pán C. sa za toto zaručil, preto som sa jasne dohodol na tomto zmluvnom vzťahu“.

43. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 (strana 15 zápisnice) uviedol: „Je síce pravdou, čo uviedol vo svojej výpovedi, že sa dohodli na hodinách, ale pod podmienkou, že vyfakturované hodiny nepresiahnu tie normované. Výkon prác predstavoval 70% rozdiel oproti tomu, čo fakturovali a čo obsahoval výkon týchto prác podľa normohodín“.

44. Listom zo dňa 14.02.2012 vyzval právny zástupca Y. C., W. S., W. N., M. R., Q. R. a J. H. žalovaného, aby im doplatil náhradu za vykonanú prácu.

45. Listom zo dňa 09.02.2012 žalovaný uviedol: „pri náhodnej kontrole bola zistená neprítomnosť pracovníkov na stavbe, aj pri deklarovanej prítomnosti. Následne bola prekontrolovaná celá vykonaná práca (prevedená do normohodín) a porovnaná s vykázanými hodinami. Rozdiel bol 50,8 %. Pretože kontrolou sme zistili vašu neprítomnosť na stavbe v čase, keď ste ju vykázali a nijako inak ste rozdiel vo fakturácii a vykonaných prácach nezdôvodnili (Vami nespôsobené prestoje, chýbajúci materiál, .... ), považujeme našu požiadavku na úpravu fakturácie za oprávnenú. Správne v liste píšete, že v zmysle dohody budú vykonávané montážne práce a za ne zaplatená hodinová sadzba 6,50 Eur za hodinu. Aj správne píšte, že v zmysle sme povinní zaplatiť za vykonané práce, len zabúdate na to, že vy chcete za nevykonané práce. Upozorňujeme, že svojou požiadavkou na úhradu

skutočne nevykonaných výkonov sa dopúšťate aj trestného činu podvodu a v prípade neupravenia fakturácie podáme návrh prokuratúre na prešetrenie podozrenia spáchania trestnej činnosti.

46. Listom zo dňa 04.07.2012 uviedli C. Y., N. W., R. Q., R. M., S. W. a H. J. žalovanému, že na základe vzájomného stretnutia v Advokátskej kancelárii Gereg a partneri dňa 21.5.2012, kde vzájomne riešili skutočnosť nevyplatenia ich faktúr za mesiace december 2011 a január 2012 „sme sa dohodli, že my za našu stranu Vám spíšeme rozsah prác, ktoré sme pre Vašu firmu vykonali a ktoré ste nemali zahrnuté vo Vašich výpočtoch, čo ste udali ako dôvod nevyplatenia našich faktúr a Vy za Vašu stranu po preverení týchto skutočností a posúdení ich oprávnenia pristúpite k vzájomnej dohode o stanovení výšky a vyplatenia finančných súm za práce, ktoré sme v prospech Vašej firmy reálne vykonali“.

47. V analýze vykonanej práce zo dňa 20.02.2012 predloženej žalovaným je vyhodnotené prekročenie fakturácie vo výške 76,01 %.

48. Na čísle listu 121 až 126 spisu je založená nepodpísaná analýza množstva vykonaných prác, v ktorej texte je uvedené, že bola vyhotovená pracovníkmi C., N., R., R., S. a Fišera.

49. V liste zo dňa 09.02.2012, adresovanom žalobcovi, M. R. a W. S., žalovaný uviedol, že v zmysle dohody majú byť vykonávané montážne práce a za ne zaplatená dohodnutá hodinová sadzba 6,50 Eur za hodinu s poukazom, že je povinný zaplatiť len za vykonané práce. Upozornil v ňom, že žalobca žiada zaplatiť aj nevykonané práce.

50. Zo stavebného denníka predloženého žalobcom vyplýva, že práce žalobca vykonával v mesiaci december 2011 v rozsahu 210 hodín a v mesiaci december 2012 v rozsahu 149,5 hodiny.

51. Faktúru žalobcu za mesiac november 2011, ktorou fakturoval žalobca rovnakú sadzbu za odpracované hodiny potvrdené v stavebnom denníku, žalovaný uhradil.

52. Po kontrole prác žalobcu vykonanej žalovaným v priebehu realizácie prác podľa zmluvy o dielo, ktorú uzavrel za žalobcu Y. C. s konateľom žalovaného, sa všetky práce žalobcu a spol. premerali, zaprotokolovali a bol pán C. vyzvaný, aby sa k prácam vyjadril. Po jeho vyjadrení predložil žalovaný takto zistené vykonané práce živnostníkmi rozpočtárovi k prehodnoteniu s tým, aby zistil, či vykonaná práca žalobcu a spol. je adekvátna k požadovanej odmene. Po zistení rozporov žiadal žalovaný žalobcu, ako i ďalších živnostníkov, za ktorých dojednával zmluvný vzťah Y. C., k prepracovaniu faktúr podľa normohodín.

53. Listom zo dňa 14.02.2012 žiadal žalobca vrátane ďalších živnostníkov zastúpených právnym zástupcom Dr. Petrom Koscelanským doplatiť cenu podľa nimi vystavených faktúr žalovaným.

54. Podľa (ďalej len ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

55. Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

56. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

57. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd v rozpore s ustanovením nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenia nároku uplatneného žalobcom. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil, keďže súd prvej inštancie veľmi jednoznačne uviedol na základe ktorých vykonaných dôkazov a na základe akého myšlienkového postupu dospel k záveru, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o dielo určitú nielen čo do rozsahu dohodnutých prác, ale určitú aj čo do spôsobu určenia ceny diela. Okresný súd v tejto súvislosti dostatočne zrozumiteľne odôvodnil, z akých okolností vyplýva jeho záver, že cena za dielo bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 6,51 Eur za hodinu ako to tvrdil žalobca a teda prečo neprihliadol k obrane

žalovaného, že cena bola dohodnutá vo výške 6,50 Eur za normohodinu. O skutočnosti, že okresný súd dostatočne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán svedčí aj pomerne rozsiahle odvolanie žalovaného, ktorý vďaka odôvodneniu okresného súdu mal možnosť polemizovať s jeho jednotlivými skutkovými zisteniami rovnako ako s právnymi závermi. I keď je možné pripustiť, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je pomerne neprehľadné a z formálneho hľadiska nie je vypracované v štruktúre predpokladanej , obsahovo je rozhodnutie okresného súdu plne v súlade so všetkými požiadavkami a .

58. Z rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade s návrhmi sporových strán. Vykonané dokazovanie zhrnul v odôvodnení, pričom objasnil akým myšlienkovým postupom dospel k záveru zhrnutému vo výrokovej časti rozhodnutia. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že sporová strana nemá nárok na to, aby sa konajúci súd stotožnil s argumentmi, ktoré predkladá. Okresný súd je oprávnený vyhodnotiť tvrdenia sporových strán iným spôsobom, než strany od neho očakávajú, avšak svoj myšlienkový postup musí náležite odôvodniť. V prejednávanom prípade má odvolací súd za to, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je možné vyabstrahovať dôvody, ktoré ho viedli k záveru vymedzenému vo výrokovej časti rozhodnutia. Z uvedených dôvodov k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v tomto prípade nedošlo.

59. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a pripomenul, že v rozsahu 705,86 Eur nárok žalovaného ani nerozporoval. Žalovanému treba prisvedčiť, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol, že žalovaný nárok žalobcu v rozsahu 705,86 Eur nerozporuje. Keďže však nárok žalobcu v sume 705,86 Eur nebol sporný a v tomto rozsahu sa ani žalovaný voči výroku rozhodnutia okresného súdu neodvolal, odvolací súd ho ani preskúmať nemohol. Zameral sa na preskúmanie rozhodnutia v prevyšujúcej časti ( 1.630,89 Eur ), v ktorej bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie ceny za dielo a to na základe záverov okresného súdu, že medzi sporovými stranami bola dojednaná cena za dielo vo výške 6,50 Eur za hodinu, a nie vo výške 6,50 Eur za normohodinu. Práve tento záver okresného súdu žalovaný opakovanie v priebehu konania pred okresným súdom rovnako ako v priebehu odvolacieho konania poprel. Namietol, že okresný súd dospel k záveru, že dojednaná bola sadzba 6,50 Eur za hodinu primárne na základe hodnotenia jedného listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 09.02.2012.

60. I keď z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že list žalovaného zo dňa 09.02.2012 považoval okresný súd za relevantný dôkaz, je nutné upozorniť, že k svojmu záveru dospel na základe komplexného vyhodnotenia viacerých dôkazných prostriedkov, čo vo svojom rozhodnutí aj zdôraznil. Samotný list žalovaného zo dňa 09.02.2012 tak bol iba jedným z viacerých dôkazov, pričom až na základe vzájomnej súvislosti všetkých svedeckých výpovedí citovaného listu ako aj vyjadrenia samotného žalovaného dospel okresný súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá cena diela vo výške 6,50 Eur za hodinu.

61. K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd predovšetkým na základe svedeckej výpovede svedka C. a na základe výpovede člena predstavenstva žalovaného, J.. W.. V tejto súvislosti odvolací súd za kľúčové považuje vyjadrenie žalovaného, ktorý na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 (strana 4 zápisnice) popísal spôsob uzatvárania zmluvy o dielo a výslovne uviedol, že jeho podmienkou pri dohadovaní ceny diela bolo, že sa dojednanú na normohodinách, pričom pán C. to odmietol. Pokiaľ podľa vyjadrenia žalovaného C. dohodu ohľadom ceny diela určovanú prostredníctvom normohodín odmietol, ku konsenzu zmluvných strán v cene závislej na normohodinách nedošlo.

62. Následne sám žalovaný uviedol, že Tuška odmietol normohodiny s tým, že tam budú určité nejaké prestoje kvôli materiálu a že spoločnosť žalovaného bude určite spokojná s ich prácou, a že nech sa dohodnú na hodinách, že to určite bude v poriadku. Na čo žalovaný výslovne uviedol, že „ja som s tým súhlasil, avšak pod podmienkou, že tieto práce budú vykonané tak, ako sme sa dohodli“. Pokiaľ člen predstavenstva žalovaného pri uzatváraní zmluvy „s tým súhlasil“, bola medzi C. a W. dosiahnutá dohoda o cene za dielo vzhľadom na hodiny a nie vzhľadom na normohodiny.

63. Pokiaľ ide o zvyšok tvrdenia žalovaného, že táto dohoda bola podmienená podmienkou, že práce budú vykonané tak, ako sa dohodli tu už ide o tvrdenie ohľadom podmienok zmluvy a nie o tvrdenie ohľadom ceny dojednanej za vykonané dielo. V rozsahu dojednanej ceny z citovaných vyjadrení vyplýva,

že cena dojednaná bola a to na základe súhlasu Ing. W. s dohodou na určenie ceny závislej od hodín a nie závislej od normohodín.

64. Žalovaný v odvolaní pripomenul, že na pojednávaní dňa 26.06.2017 (číslo listu 15 zápisnice) uviedol, že je síce pravda, že sa dohodli na hodinách ale pod podmienkou, že vyfakturované hodiny nepresiahnu tie normované. Citované vyjadrenie žalovaného akoby naznačovalo, že sa síce dohodli na fakturácii na hodinách a nie na normohodinách, ale tak, aby fakturácia na hodiny nebola vyššia ako by bola fakturácia na normohodiny. Pokiaľ však ide o podmienku, aby fakturované hodiny nepresiahli normohodiuny, takéto vyjadrenie žalovaného je v rozpore s vyššie uvedeným tvrdením, že súhlasil s určením ceny na hodiny práve preto, že C. odmietol uzavretie zmluvy s cenou dojednanou v závislosti od normohodín. J.. W. si bol podľa vlastného vyjadrenia vedomý toho, že C. fakturovanie cez normohodiny odmietol, preto tvrdenie, že by sa dohodli na fakturácii za hodiny, ale tak aby tieto nepresiahli fakturáciu za normohodiny, si vnútorne odporuje.

65. V nadväznosti na citované vyjadrenia J.. W., ktorý uzatváral zmluvu o dielo v mene žalovaného a vzhľadom na výpoveď svedka C., ktorý uzatváral zmluvu o dielo v mene žalobcu je tak možné odvodiť, že medzi nimi došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo a síce o predmete vykonaných prác, ako aj o cene diela a to v rozsahu 6,50 Eur za hodinu.

66. Uvedený záver potvrdzujú aj ostatné dôkazy predložené v konaní oboma sporovými stranami, aj keď ide o dôkazy nepriame. Medzi nepriame dôkazy patrí aj list zo dňa 09.02.2012, na ktorý poukázal okresný súd a v ktorom J.. W. uviedol, že „správne v liste píšete že v zmysle dohody budú vykonávané montážne práce a za ne zaplatená dohodnutá hodinová sadzba 6,50 Eur za hodinu“. I keď tento list bol žalovaným označený za ironické vyjadrenie vzhľadom na to, že z listu zároveň vyplýva nepokojnosť s rozsahom vykonaných prác, nie je z neho možné vyvodiť, že by práve citovaná veta bola myslená ironicky. Tento list je však iba podporným argumentom, ktorý len nepriamo dokazuje obsah dohody potvrdenej svedkom C. a vyplývajúcich z vyjadrenia J.. W. na pojednávaní.

67. Zároveň vo vzájomnej súvislosti je nutné vyhodnotiť vyjadrenie svedka A., ktorý potvrdil, že preveroval faktúry, ktoré prevzal od žalobcu za november 2011 a za december 2011 a na týchto faktúrach ešte uviedol, že faktúry sú schválené. Schvaľoval ich pritom na základe vedomosti, že bola dohodnutá cena za dielo 6,50 Eur za hodinu a nie normohodinu. I keď žalovaný zdôraznil, že svedok A. nemal oprávnenie faktúry schvaľovať, nepochybne zo skutkového stavu vyplýva, že minimálne za mesiac november tak urobil, a na základe tohto schválenia faktúra vyplatená bola. Uvedené nie je dôkazom o tom, akým spôsobom bola dohodnutá cena o dielo medzi svedkom C. a J.. W. - obsah dojednania svedok A. ani potvrdiť nemohol, keďže pri uzatváraní zmluvy nebol prítomný. Uvedený skutkový stav však svedčí o tom, že sa svedok A. nepochybne domnieval, že faktúra za november bola vystavená správne a to práve na základe toho, že v danom období mal vedomosť, že bola dohodnutá cena 6,50 Eur/hodinu. Ako osoba poverená žalovaným musel byť informovaný práve žalovaným o tom, akým spôsobom vyhodnotiť faktúry. Pokiaľ fakturáciu 6,50 Eur / hodinu považoval za správnu, túto informáciu mohol získať iba od žalovaného, ktorý sa prostredníctvom J.. W. zúčastnil uzatvárania zmluvy.

68. Skutočnosť, že v mesiaci novembri bola faktúra odvodená z ceny za dielo 6,50 Eur za hodinu žalovaným preplatená ešte nie je sama o sebe dôkazom o cene dohodnutej za práce vykonávané za mesiac december a január, pretože by mohlo dôjsť k samostatnej dohode vzhľadom na výkon prác za mesiac november a k samostatnej dohode vzhľadom na výkon prác za mesiac december a január. Zo skutkového stavu však vyplynulo, že k dohode o zmluve o dielo došlo iba jedenkrát, kedy sa J.. W. dohodol s Y. C. na vykonaní prác a kedy dohodli aj všetky podstatné náležitosti zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by sa dohoda medzi týmito dvoma zúčastnenými osobami neskôr menila. Preto pokiaľ na základe tejto jednej dohody bolo v novembri uhradené také plnenie, aké si všetci živnostníci vykonávajúci práce pre žalovaného uplatnili v rozsahu ceny za dielo 6,50 Eur / hodinu, a zároveň zmena dohody preukázaná nebola, je možné túto skutočnosť vyhodnotiť tak, že v čase uzavretia zmluvy o dielo bola cena dohodnutá práve vo výške 6,50 Eur / hodinu za všetky práce vykonávané zhotoviteľom - teda aj za práce vykonané v decembri a januári.

69. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo na základe ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre neho práce na polyfunkčnom dome Strážnická v Bratislave v mesiacoch

počnúc novembrom 2015 a že zmluvné strany dohodli cenu za dielo vo výške 6,50 Eur za hodinu. Žalovaný zároveň neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že cena bola dohodnutá tak, aby neprevyšovala fakturáciu za normohodinu a nepreukázal ani, že by dohoda medzi stranami bola neskôr v rozsahu ceny zmenená.

70. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd neprihliadol k dôkazom, ktoré v konaní produkoval na podporu svojho tvrdenia, že cena za dielo nebolo dohodnutá vo výške 6,50 Eur za hodinu, ale že bola dohodnutá vo výške 6,50 Eur za normohodinu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že okresný súd sa s predloženými dôkazmi oboznámil. Na základe oboznámenia sa s nimi zistil, že časť týchto dôkazov nie je autorizovaná ( nie je nikým podpísaná ) a ide iba o výstup z počítača a v časti ju nepovažoval za potvrdenie obrany žalovaného. Konkrétne, pokiaľ ide o dôkazy založené na čísle listu 122 až 126 napriek tomu, že tento výstup je v závere podpísaný osobami C. Y., N. W., R. Q., R. M., S. W., H. J. v texte dokumentu ani jedna z týchto osôb nie je na dokumente osobne ručne podpísaná. Nie je preto zrejmé, či predložený dokument súhlasí s tým, ako bol zaslaný žalovanému zo strany podpísaných osôb, alebo či do neho bolo nejakým spôsobom zasiahnuté. Odvolací súd preto rovnako nemohol k tomuto dokumentu prihliadnuť a vyhodnotiť ho ako relevantný dôkaz.

71. Pokiaľ ide o dokument založený na čísle listu 127 - vyjadrenie osôb C., N., R., R., S., H. zo dňa 04.07.2012, odhliadnuc od toho, že ani toto nie je žiadnou z uvedených osôb podpísané treba zdôrazniť, že z vyjadrenia na ktoré žalovaný poukázal žiadnym spôsobom nevyplýva, či sa tieto osoby so žalovaným dohodli na cene za hodiny alebo normohodiny. Vyplýva z neho iba toľko, že medzi žalobcom a žalovaným došlo v priebehu mája 2012 k pokusu o mimosúdne vyrovnanie, kde sa navzájom dohodli, že spíšu rozsah prác ktoré vykonávali a na základe porovnania týchto prác dôjde k dohode o zaplatení. Z uvedeného ale nevyplýva, či táto dohoda o zaplatení mala vychádzať z ceny za hodinu alebo z ceny za normohodinu, tento dôkaz bol preto vzhľadom na predmet sporu správne vyhodnotený ako irelevantný. Rovnako ostatné dôkazy predložené žalovaným ako je analýza ceny po zohľadnení novembrovej fakturácie zo dňa 20.02.2012 alebo vrátenie faktúr žalovaným žalobcovi nie sú dokumentmi, z ktorých by vyplývalo, že cena za dielo bola dohodnutá za normohodinu tak, ako to tvrdil žalovaný. Na rozdiel od výpovede člena predstavenstva žalovaného z pojednávania konaného dňa 26.06.2017, ktorá potvrdzuje, že žalovaný uzavrel dohodu so žalobcom v rozsahu ceny práce za hodinu (nie za normohodinu).

72. Pokiaľ žalovaný namietal, že práca bola dohodnutá za hodinu iba pod podmienkou, že bude vykonaná riadne, treba zdôrazniť, že zo stavebného denníka ani zo žiadneho úkonu žalovaného, ktorý by bol žalobcovi doručený v priebehu vykonávania prác alebo bezprostredne po ich prevzatí nevyplynulo, že by tieto práce neboli vykonané riadne a včas.

73. Ohľadom rozsahu prác uniesol žalobca dôkazné bremeno vzhľadom na stavebný denník, v ktorom boli zaznamenané počas jednotlivých dní údaje o prítomnosti žalobcu pri vykonávaní prác. Žalovaný správne uviedol, že stavebný denník už nebol v priebehu januára 2012 podpísaný (svedok A. ho podpisoval iba začiatkom januára). V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol k tomu, že svedok C. potvrdil, že stavebný denník od 12.01.2012 osobne vypisoval, a že i keď tento stavebný denník nepodpisoval, tak údaje, ktoré do neho vpisoval vlastnou rukou boli údaje pravdivé tak, ako ich v daný deň zistil. Rovnako svedok A. potvrdil, že údaje, ktoré vypisoval v stavebnom denníku v predchádzajúcom období ( december 2011 až začiatok januára 2012 ) vypisoval na základe skutočností, ktoré na stavbe zistil. Na základe svedeckých výpovedí osôb, ktoré boli poverené žalovaným, aby stavebný denník viedli a ktoré ho aj viedli v súlade s jeho pokynmi a ktoré potvrdili prítomnosť žalobcu na vykonávaní prác počas mesiacov december 2011 a január 2012 tak mal okresný súd správne za preukázané, že žalobca tieto práce v danom období a v danom rozsahu vykonával.

74. Pokiaľ žalovaný namietol, že okresný súd opomenul komentovať obsah svedeckej verzie A. ohľadom listinných dôkazov predložených žalovaným, v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že svedecké výpovede svedka A., svedka R. ako aj ostatných svedkov boli v súlade s vystúpením samého žalovaného a to vzhľadom na tú základnú podstatnú otázku konania ktorou bola cena za dielo. Pokiaľ ide o rozsah prác, ktorý žalovaný opakovane v konaní vyhodnotil ako nedostatočný, v tejto súvislosti treba iba opakovane zdôrazniť, že žalovaný nepreukázal, že by práce namietol žalobcovi čo do ich rozsahu alebo čo do ich kvality, teda nedošlo k notifikácii vád odovzdaného diela a samotné analýzy množstva prác odvedených žalobcom v porovnaní s žalovaným tvrdeným množstvom prác, ktoré by podľa jeho názoru v rámci normohodiny malo byť odvedené boli vypracované výlučne žalovaným a ide o jeho

jednostranné vyjadrenia. Tieto by zároveň boli relevantné v prípade, ak by v konaní súd musel riešiť námietku v súvislosti s vadou diela spôsobenou tým, že zhotoviteľ nevykonal dielo v takom rozsahu ako bolo dohodnuté. Takáto námietka však v konaní ani vznesená nebola a ani nebola predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania bolo určenie ceny diela, na ktorej sa strany dohodli. V tomto rozsahu uniesol dôkazné bremeno žalobca, nie žalovaný.

75. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že s niektorými živnostníkmi spolupracujúcimi so žalobcom sa dohodol v konaniach vedených pred Okresným súdom Banská Bystrici prostredníctvom súdneho zmieru, a že niektorí svoj nárok voči nemu neuplatnili súdnou cestou. Tieto informácie sú však vzhľadom na predmet konania irelevantné, pretože právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je samostatným právnym vzťahom. Spôsob, akým svoj právny vzťah so žalovaným vyhodnotili ostatní podnikatelia, ktorí sú samostatnými subjektmi, nemá dopad na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Naopak, vzhľadom na to, že svedkovia vypovedajúci v prospech žalobcu už svoj zmluvný vzťah so žalovaným majú vysporiadaný, resp. ide o svedkov, ktorých vzájomný vzťah so žalobcom ani nebol predmetom súdneho prieskumu, ich výpoveď nemôže byť účelová v tom v zmysle, aby im pomohla v ich vlastnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu vyhodnotil odvolací súd podozrenia žalovaného, ktoré vyjadril v súvislosti s objektivitou výpovedí jednotlivých svedkov, ako nedôvodné.

76. Žalovaný v odvolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie skutkového okresným súdu. I keď je mu možné prisvedčiť, že právne posúdenie súdu nebolo uvedené samostatne, pretože bolo zahrnuté do pomerne neprehľadného odôvodnenia, nie je možné dospieť k záveru, že okresný súd by skutkové tvrdenia právne nevyhodnotil, naopak správne dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle a správne posúdil aj podstatné náležitosti tejto zmluvy. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ústnou formou bola zmluvou veľmi jednoduchou a týkala sa iba podstatných náležitostí tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, právne posúdenie súdom ani nemohlo byť obsahovo rozsiahle.

77. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti správne a dospel k správnemu skutkovému záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, pričom boli dohodnuté podstatné náležitosti tejto zmluvy tak, že cena za dielo bola dohodnutá v rozsahu 6,50 Eur za hodinu. Zároveň správne dospel k záveru, že žalobcovi sa podarilo preukázať rozsah poskytovaných prác a to na základe údajov uvedených v stavebnom denníku osobami poverenými priamo žalovaným. Zistené skutkové tvrdenia okresný súd správne právne posúdil, keď ich subsumoval pod ustanovenia zmluvy o dielo v zmysle a následne žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy žalobcovi nielen v rozsahu 705,86 Eur, ktorý žalovaný uznal ako nárok žalobcu ale aj v rozsahu ďalších 1.630,89 Eur. Keďže rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolací súd ho v zmysle potvrdil. Pokiaľ sa okresný súd s niektorými námietkami žalovaného v konaní nevysporiadal, odvolací súd sám v zmysle vyhodnotil všetky podstatné vyjadrenia strán .

78. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

80. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

81. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).