Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/516/2015

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/90/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslav Lendel, nar. 06.04.1962, bytom Štefánikova trieda 83/72, 949 01 Nitra, IČO: 11 727 489, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 862 428 proti žalovanému MONT ELEKTRO, a. s., so sídlom Kremnička 47/ A, P. O. BOX 69, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, právne zast. Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 v konaní o zaplatenie 2.390 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/516/2015-209 zo dňa 4. februára 2019 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/516/2015-209 zo dňa 4. februára 2019 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu J.. Q. R., N.. XX. XX. XXXX, A. Š. C. XX/XX, XXX XX N., J.: XX XXX XXX, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, s. r. o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 862 428, proti žalovanému MONT ELEKTRO, a. s., so sídlom Kremnička 47A, P. O. BOX 69, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, právne zast. Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie 2.390,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.336,75 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 01. 03. 2012 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku konanie zastavuje.

Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 21. 12. 2015 domáhal od žalovaného úhrady istiny 2.390,- Eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenia ceny vykonaných prác v mesiaci december 2011 a január 2012 na W. F. B., A.. Uvedené práce žalobca pre žalovaného vykonával už od novembra 2011, ktoré práce vykonané žalobcom a fakturované faktúrou č. 20111201 zo dňa 07. 12. 2011 v sume 1.340,- Eur, žalovaný aj uhradil. Práce pokračovali následne na predmetnej stavbe aj v decembri 2011 a v januári 2012, ktoré žalobca účtoval žalovanému dvoma samostatnými faktúrami, a to faktúrou č. 201120101 za práce v mesiaci december 2011 v sume 1.400,- Eur, splatnou dňa 17. 01. 2012 a faktúrou č. 201120103 za práce v mesiaci január 2012 v sume 990,- Eur, splatnou dňa 14. 02. 2012. Uvedené elektromontážne práce vykonával žalobca aj s ďalšími živnostníkmi okolo p. C. na danom objekte na základe ústnej dohody p. C. so žalovaným, pričom cena práce bola dohodnutá podľa počtu odpracovaných hodín. Cenu práce za odpracovanú hodinu si dohodli na 6,50 Eur. Aj keď žalovaný nespochybňoval uzavretie zmluvného záväzkového vzťahu so žalobcom na výkon uvedených prác, v liste zo dňa 27. 01. 2012 začal spochybňovať rozsah odpracovaných hodín a porovnávať ich s normohodinami. Ohľadne dĺžky odpracovaných hodín žalobcom svedčí stavebný denník za mesiac december 2011 a január 2012, ktoré hodiny v ňom uvedené boli odsúhlasené prostr. osoby určenej žalovaným (pán A.). Potom tvrdenia žalovaného v liste zo dňa 27. 01. 2012 sú nepravdivé a účelové, keďže žalobca vykonal dohodnuté práce riadne a včas a v požadovanej kvalite a v množstve. Kvalitu ani rozsah vykonaných prác počas uvedených mesiacov žalovaný nenamietal a nim poverené osoby práce žalobcu denne kontrolovali a odsúhlasovali. K predmetnému nároku si preto žalobca následne uplatnil i 9 % úrok z omeškania ročne od 01. 03. 2012 až do zaplatenia, t. j. 1 deň po márnom uplynutí lehoty v zmysle výzvy zo dňa 11. 02. 2012. Súčasne v prípade úspechu požadoval nahradiť trovy konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil neuhradené faktúry, výpis z Obchodného registra na žalovaného, list žalovaného zo dňa 27. 01. 2012, opakované zaslanie faktúry na úhradu dňa 11. 02. 2012, stavebný denník za príslušné obdobie.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril v zmysle uznesenia vydaného tun. súdom ešte podľa s ust. § 114 ods. 3 OSP, podaním doručeným súdu dňa 23. 02. 2016, v ktorom poukázal, že vystavené faktúry nemôžu nahrádzať preukázanie podstatných obsahových náležitostí zmluvného vzťahu, na základe ktorého by bolo možné uvažovať o unesení dôkazného bremena žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Z faktúr nevyplýval ani rozsah uskutočnených výkonov, ani prepočet, ako žalobca dospel k fakturovanej sume. V prípade podpísania faktúry stavbyvedúcim pánom A. neznamenalo to, že je čo do obsahu správna a dôvodná. Schvaľovanie faktúr nepatrilo do jeho kompetencie. Žalovaný preto vrátil faktúru, nakoľko uznával len časť fakturovaných prác, vzhľadom k značnej disproporcií medzi objemom vyfakturovaných a reálne odpracovaných normohodín. Táto skutočnosť následne bola i dôvodom ukončenia spolupráce so skupinou, v ktorej pracoval aj žalobca. Faktúra za mesiac január 2012 vykazuje rovnaké vady ako za december 2011 a žalovaný ju považuje za nepreskúmateľnú. Poukázal, že v stavebnom denníku za mesiac január 2012 nie je ani potvrdený rozsah prác. Z tohto dôvodu navrhol vypočuť konateľa žalovaného J.. J. W.É. a stavbyvedúceho pána A..

3. Žalobca sa následne vyjadril k tomuto podaniu žalovaného podaním zo dňa 21. 09. 2016, v ktorom zotrval na tom, že medzi stranami bol uzavretý zmluvný vzťah na výkon montážnych prác na objekte W. F. L.. B. v A., o čom svedčí stavebný denník, ako aj mimosúdna komunikácia medzi stranami sporu, v ktorej žalovaný nikdy nenamietal existenciu zmluvného vzťahu. Ak žalovaný spochybňuje teraz účel podpisu ním poverenej osoby na faktúre, spochybňuje aj jeho pozíciu ako stavbyvedúceho, ktorého sám žalovaný poveril kontrolou činnosti žalobcu na stavbe a kontrolou stavebného denníka. Na základe tohto poverenia stavbyvedúci následne pristupoval k schvaľovaniu odpracovaných hodín, ktoré zodpovedali výške sumy na vystavených faktúrach. Uvedený stavebný denník vypĺňal pán C., ako vedúci skupiny, v ktorej pracoval i žalobca a v mesiaci január 2012 ho vypisoval poverený zamestnanec žalovaného pán Ľ.. Z tohto dôvodu navrhol okrem stavbyvedúceho pána A. vypočuť v konaní i pána M. R., pána W. N., pána Y. C., ako i pána Ľ., ako zamestnanca žalovaného, ktorý dennodenne so žalobcom na stavbe pracoval v jednej skupine a ktorý sa vie k veci vyjadriť. Svoje tvrdenia v tomto podaní žalobca doplnil v podaní zo dňa 10. 10. 2016 tak, že obsahom dohody o vykonaní prác bola i dohoda o cene za vykonanú prácu, a to vo výške 6,50 Eur za hodinu práce, ako to vyplýva z vyhotoveného stavebného denníka predloženého žalobcom v konaní. Žalobca poukázal, že v zmysle tohto dôkazu za mesiac december 2011 žalobca odpracoval 210 hodín, za ktorú mu prislúchala suma 1.365,- Eur a za mesiac január 2012 odpracoval 149,5 hodiny, za ktorú mu prislúchala podľa dohodnutej ceny za hodinu, suma 971,75 Eur. Keďže v pôvodných faktúrach fakturoval vyššiu sumu, v ktorej boli zahrnuté i náklady na cestovanie, upravil svoj nárok tak, že žiadal od žalovaného uhradiť už len sumu 2.336,75 Eur s príslušenstvom (za december 2011 sumu 1.365,- Eur a za január 2012 sumu 971,75 Eur). Na svoje tvrdenie predložil i doklad od samotného žalovaného zo dňa 09. 02. 2012, v ktorom sám žalovaný uviedol: ,,Správne v liste píšete, že v zmysle dohody budú vykonávané montážne práce a za ne zaplatená dohodnutá hodinová sadzba 6,50/hodina. Aj správne píšete, že v zmysle Obchodného zákonníka sme povinní zaplatiť za vykonané práce. Len zabúdate na to, že vy chcete zaplatiť za nevykonané práce. Upozorňujeme, že svojou požiadavkou na úhradu skutočne nevykonaných výkonov, sa dopúšťate aj trestného činu nedovoleného obohatenia a v prípade neupravenia fakturácie podáme návrh prokuratúre na prešetrenie podozrenie spáchania trestnej činnosti.“. Uvedeným listinným dôkazom mal žalobca za to, že preukázal svoje tvrdenia o vzniknutom zmluvnom vzťahu medzi nim a žalovaným, ako aj dohodu o výške ceny za vykonanú prácu (6,50/1hod.).

4. Žalovaný napriek týmto dôkazom v podaní, doručenom súdu dňa 10. 01. 2017, poprel tvrdenia žalobcu ohľadne dohody o spôsobe odmeňovania za vykonané práce na základe počtu odpracovaných hodín. Nerozporoval pritom tú skutočnosť, že žalobca vykonával elektromontážne práce na stavbe W. F. B.N. M. A., avšak poukázal, že uvedenú dohodu o vykonaní prác uzatváral s pánom Y. C.K., ktorý ju uzavrel aj za žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní cenu vykonaných prác. Tvrdil, že rozsah prác mal vyplývať z výkazu výmer a spôsob odmeňovania mal byť dohodnutý na 6,50 Eur za normohodinu a nie 6,50 Eur za hodinu práce. Súčasne potvrdil tú skutočnosť, že rozsah elektromontážnych prác na uvedenom diele požadovaný objednávateľom žalovaného, bol totožný s rozsahom prác, vo vzťahu k skupine spolupracovníkov okolo žalobcu a žalovaného a bol určený výkazom výmer. Tvrdil, že žalovaný nemal, ani nemohol mať ekonomický záujem preplácať cenu elektromontážnych prác nad rámec ceny od svojho objednávateľa. Cena za hodinu bola žalovaným limitovaná na 6,50 Eur za normohodinu a táto býva aj uvádzaná v cenníkoch stavebných prác a predstavuje objektívnu veličinu, za ktorú je možné daný druh prác vykonať. Rovnako namietal, že žalobcom vykazovaný rozsah časovej práce nemohol v objektívnom ponímaní predstavovať skutočný čas vykonanej práce, pretože v ňom je i zahrnutý čas na obednú prestávku, prípadne prestoje, vyskytujúce sa pri každom druhu montážnych prác. Tvrdil, že stavbyvedúci W. A. kontroloval vykonané práce a nie dochádzku vykazovanú žalobcom. Práve tento stavbyvedúci zistil, že evidencia vykázanej práce nezodpovedala skutočnosti, keď na stavbe nebol prítomný pracovník, ktorý mal v evidencii vykázanú prítomnosť. Toto iniciovalo u žalovaného potrebu kontroly vykázanej a skutočne vykonanej práce žalobcu a premeranej podľa normohodín . Z tohto dôvodu i vyzval žalobcu a jeho spolupracovníkov listom zo dňa 27. 01. 2012 na opravu zaslanej fakturácie ,maximálne do sumy podľa normohodín. Komunikácia ohľadne uhradenia týchto prác následne pokračovala i listami zo dňa 09. 02. 2012, 31. 08. 2012, avšak žalobca napriek nemennému stanovisku ohľadne dohody o cene za vykonané práce, k prepracovaniu faktúr nepristúpil. I v samotnom liste žalovaného zo dňa 09. 02. 2012 žalovaný striktne zotrval na stanovisku, že je ochotný zaplatiť len za vykonané práce podľa normohodín. K tvrdeniam predložil odpoveď zo dňa 31. 08. 2012 adresovanú žalobcovi a jeho spolupracovníkom a rekapituláciu prác vykonaných žalobcom podľa E. na W. F. B., A., bez podpísania tohto listinného dokumentu, list - vrátenie faktúry zo dňa 09. 02. 2012, list adresovaný MONT ELEKTRO, a. s., zo dňa 14. 02. 2012 od právneho zástupcu F.. W. K. bez potvrdenia podpisu, reakciu právneho zástupcu žalovaného na predmetný list zo dňa 01. 03. 2012.

5. Na pojednávaní vo veci samej žalobca i žalovaný zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach vo veci samej, pričom žalobca súdu potvrdil, že na základe ústnej plnej moci udelenej Y. C., tento za neho dojednával zmluvný vzťah medzi partiou pána C. a žalovaným, ktorý sa potom k jeho obsahu môže bližšie vyjadriť, ako svedok. Súd ho vypočul na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. 06. 2017, v ktorom svedok Y. C. súdu potvrdil, že ohľadne vykonania predmetných prác najskôr komunikoval s pánom A., ktorý mu ponúkol prácu za 5,- Eur za hodinu, ktorú odmietol. Asi o tri týždne ho kontaktoval konateľ žalovaného, aby sa stretli na W. F. B., A., kde žalovaný súhlasil s podmienkami ohľadne ocenenia prác vykonaných žalobcom a spolupracovníkmi za 6,50 Eur na hodinu. Jeho spolupracovníci, živnostníci s týmito podmienkami tiež súhlasili. Odvtedy s pánom W. nekomunikoval. Súdu následne ozrejmil, že išlo o stavbu, na ktorých práce by museli byť vykonávané zhruba pol roka, jednalo sa o dve podlažia podzemných garáži , jedno podlažie mali byť obchody a kancelárske priestory a následne dve až tri podlažia bytoviek. Rovnako súdu potvrdil, že si s pánom W. dohodli mesačnú fakturáciu a splatnosť faktúry 30 dní. Poverený pracovník žalovaného pri vykonávaní prác potvrdzoval odpracované hodiny živnostníkmi v stavebnom denníku za celé obdobie, t.j. za december 2011, kedy ho vypisoval svedok osobne V januári 2012 už stavebný denník vypisoval samotný poverený zamestnanec žalovaného, pán Ľ.. Pán A. pri podpisovaní stavebného denníka nikdy nemal námietky k vykonaným prácam, ani času, rovnako ani pán Ľ.. Súdu nepotvrdil žalovaným prezentované tvrdenie o dohode za odmeňovanie v normohodinách. Rovnako nemal vedomosť o tom, že by žalovaný podmieňoval vystavenie faktúr za vykonané práce vo výške 6,50 Eur za hodinu, fakturovaním len čistých prác bez prestojov. Nemal vedomosť o tom, že by pán A. zistil neprítomnosť niektorého pracovníka na stavbe, inak by to určite zapísal do stavebného denníka. Súčasne svedok potvrdil žalovaným namietaný čas strávený na stavbe v dĺžke 10 a pol hodiny, pričom fakturoval sa len 10 hodín. Súdu následne popísal i priebeh pracovného dňa na stavbe, pričom i po zápise ukončenia prác v denníku, každý deň ešte ukladali nespotrebovaný materiál do skladu, stáčali káble a pod.

6. Pred výsluchom svedka p. Y.. C. sa k obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyjadril sám žalovaný, v ktorom rovnako uviedol, že na odporučenie pána A. dojednal zmluvný vzťah s pánom C., ohľadne vykonania elektroinštalačných prác na objekte W. F. N. B. L. M. A.. Jednalo sa len o čisté práce bez materiálu, keďže žalovaný bol hlavný dodávateľ elektroinštalačných prác a tento zabezpečoval sám. Pôvodne chcel dojednať s pánom C. výkon prác za normohodinu, ktorú navrhnutú cenu pán C. odmietol, pričom mu potvrdil, že spoločnosť žalovaného bude určite spokojná s ich prácou a žiadal, aby sa dohodli na hodinách. Keďže toto pán C. zaručil, žalovaný sa ohľadne odmeňovania podľa hodín i s pánom C. dohodol. Keďže pán A., ktorý bol zamestnancom žalovaného a mal na starosti predmetnú stavbu, zistil určité nezrovnalosti vo vykázaných činnostiach, ktoré reálne mali vykonať žalobca a ďalší živnostníci okolo p. C., žalovaný vykonal kontrolu na stavbe, premeral všetky vykonané práce a poskytol tieto údaje rozpočtárovi žalovaného k prehodnoteniu, či vykonané práce od partie pána C. sú adekvátne k požadovanej a ním fakturovanej odmene. Zistili rozpory. Prácu konateľ žalovaného dovtedy osobne nekontroval, ale až po nahlásení nezrovnalosti pánom A.. Vady prác vykonaných žalobcom a jeho spolupracovníkmi ale nezistil. Po výpovedi svedka Y. C., následne namietal i tú skutočnosť, že by sa dohodli na 10 hodinovom pracovnom čase. K vyplateniu faktúr za november 2011 žalobcovi a jeho spolupracovníkom za vykonané práce po 6,50 Eur za hodinu došlo z dôvodu, že slepo veril pánovi A., že výkon týchto prác aj reálne kontroluje.

7. Svedok W. A. súdu uviedol, že v danom čase vykonávania prác žalobcom mal zmluvný vzťah so žalovaným, pričom predmetná stavba sa len rozbiehala a túto mal žalovaný zhotoviť pre IKM, Banská Bystrica. Z dôvodu, že žalovaný nemal dostatočné kapacity, snažil sa zabezpečiť ďalších pracovníkov, ako subdodávateľov. Z tohto dôvodu bola oslovená i skupina pod vedením pána Y. C., ktorý bol ,,parťákom“ tejto skupine a s ktorým komunikoval všetky práce, ktoré boli potrebné vykonať. Keďže projektová dokumentácia neobsahovala riešenie rôznych disproporcií, ktoré nastali pri realizácií prác v spojitosti s projektom, musel žalovaný tieto skutočnosti následne riešiť, aby stavba mohla reálne pokračovať. Keďže žalovaný mal v Bratislave i ďalšie stavby, ktoré boli svedkovi pridelené, časť prác, ktoré mal zabezpečiť žalovaný pre IKM, boli prenesené na pána C., ktorý zastupoval pána A. aj voči objednávateľovi IKM. Mzdové podmienky svedok so žalobcom, resp. s Y. C. nedohadoval, túto dohodol J.. W. W., pokiaľ si pamätá, malo to byť 6,50 Eur. Vykonané práce kontroloval priebežne, denne, v určitú hodinu, kedy odsúhlasoval aj odpracované hodiny a rovnako i množstvo vykonaných prác. Každý zo živnostníkov si písal smenovku, ktorú si robil i sám svedok a na konci mesiaca údaje porovnávali. Tieto následne v prípade súhlasu i potvrdil podpisom v stavebnom denníku. Na základe odpracovaných hodín a odsúhlasenej sadzby za hodinu si živnostníci následne nárokovali od žalovaného ich úhradu. Prvé faktúry potvrdzoval sám a až následne mu bolo doporučené zo spoločnosti žalovaného, aby faktúry nepreberal, len odsúhlasoval súčet hodín v danom mesiaci. Z tohto dôvodu potvrdil podpisom len fakturáciu žalobcu za december 2011. Súdu rovnako potvrdil, že bol s partiou okolo Y. C. a žalovaným dohodnutý pracovný čas na 10 a pol hodiny s tým, že polhodinu mali prestávku. Práce začínali o siedmej hodine a končili o 17, resp. o 17.30 hod. Nemal vedomosť o tom, že by niekto zo živnostníkov nebol prítomný v čase vykázanom v stavebnom denníku. Potvrdil, že to čo je podpísané ním v stavebnom denníku, bolo i reálne vykonané. K prácam, ktoré mal potvrdiť ďalší zamestnanec žalovaného, ktorý následne i viedol stavebný denník sa nevedel vyjadriť. Aj keď pripustil, že stavebný denník možno každý deň nepodpisoval, videl práce, ktoré títo pracovníci vykonali a preto im aj dôveroval. Súdu tiež potvrdil, že pri realizácií prác vznikali určité nezrovnalosti, ktoré musel žalovaný riešiť voči objednávateľovi a preto to, čo žalovaný mohol fakturovať voči svojmu objednávateľovi, nezodpovedalo počtu tých hodín a nárokom, ktoré táto skupina v tej dobe mala. Táto skupina však mala dohodnutú hodinovú fakturáciu a nemohla za to, že niektoré veci, ktoré nebolo možné zrealizovať podľa predloženého projektu , mohli zabrať aj určitý čas, ohľadne ich vyriešenia žalovaným s objednávateľom. Potvrdil, že v určitej fáze spolupráce vznikla určitá zmena, čo sa týka ohodnocovania prác vykonaných žalobcom a ďalších živnostníkov, a to z hodinovej fakturácie na fakturovanie podľa normohodín. Rozhodlo o tom vedenie žalovaného. K tomuto rozhodnutiu došlo po menšom incidente s tým, že na jeho požiadavku partia okolo Y. C. odmietla vykonať práce na inej stavbe (D. ulica), pričom prišli iba dvaja. Až následne potom žalovaný začal kontrolovať prácu žalobcu a jeho spolupracovníkov a prehodnotil i odmeňovanie podľa normohodiny. Nepodpísaný dokument, súpis prác, ktorý predložil mu právny zástupca žalovaného k nahliadnutiu uviedol, že bol vypracovaný po tom, čo bola skupina okolo pána C. upovedomená , že ich výkony nezodpovedajú tomu, čo by malo byť podľa normohodiny. Osobne však pri odsúhlasovaní zmeny dohodnutej ceny medzi žalovaným a žalobcom z hodiny na normohodinu, nebol prítomný. Zhruba po pol roku od ukončenia prác žalobcom, sa mu nejaká neznáma osoba vyhrážala z dôvodu nevyplatenia fakturovaných súm predmetným živnostníkom. Preto podali i trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom výsledok šetrenia nepozná.

8. Žalovaný aj po výsluchu svedkov popieral preukázanie uzavretia dohody o odmeňovaní. Žalobca následne po výsluchu svedkov žiadal neprihliadnuť na listinné dôkazy, ktoré im predkladal žalovaný z dôvodu, že tieto nie sú nikým podpísané. Svedok Y. C. aj uvedený listinný dôkaz nim nepodpísaný pri výsluchu poprel. Rovnako svedok C. súdu ozrejmil aj tú skutočnosť, že cena prác počas vykonávania nebola zo strany žalovaného menená. Zmluvný vzťah bol uzatvorený ústnou formou, pričom za práce bola dohoda o cene 6,50 za hodinu. Žalovaný toto nepoprel, avšak poukázal, že fakturáciu touto sadzbou podmieňoval tým, že fakturované hodiny nebudú presahovať tie normované.

9. Svedok W. N. súdu rovnako potvrdil výkon prác od 7.00 hod. do 17.30 hod, kedy žalobca a ostatní živnostníci opúšťali stavbu, ako i to, že pán A. ako žalovaným poverená osoba potvrdzoval ich práce v stavebnom denníku bez výhrad. Práce mali byť ohodnotené podľa dohody so žalovaným vo výške 6,50 za hodinu, pričom o zmene účtovania odmeny žalovaným nemal vedomosť. S odmeňovaním podľa normohodiny ani by nesúhlasil, keďže ohľadne predmetnej stavby nesedela projektová dokumentácia, čo sa týkalo materiálu, prevedenia prác. Tieto sa museli riešiť so stavbyvedúcim, ohľadne možnosti postupu v ďalších prácach. V prípade odmeňovania podľa normohodín by muselo byť všetko presne stanovené v projektovej dokumentácií, ktorá ale nesedela so skutočným stavom. Práce vykonávali podľa druhu materiálu, ktorý mali k dispozícií. Tento nikdy nebol na stavbe kompletný podľa projektovej dokumentácii, keďže v skutočnosti vystala jeho potreba vo väčšom množstve. Tieto skutočnosti riešil pán A., pričom im udelil následne na stavbe práce iné, na ktoré bol k dispozícií dostatočný materiál. Tieto však boli v rámci polyfunkčného objektu. Po výsluchu svedkov žalovaný do súdneho spisu založil ďalšie listinné dôkazy, ktoré predkladal svedkom k nahliadnutiu. Jednalo sa o rozbor prác vykonaných žalobcom a jeho živnostníkmi (č. l. 121 - 126), ktorých hodnovernosť namietal žalobca z dôvodu ich nepodpísania, v spojitosti s výzvou adresovanou žalovanému, rovnako bez podpisu. Tieto podľa žalovaného mali preukázať dohodu strán po uskutočnení prác, že spíšu rozsah prác, ktoré žalobca a ďalší živnostníci pre žalovaného vykonali a ktoré žalovaný nezahrnul do výpočtov podľa jeho kalkulácie a uviedol následne ako dôvod nevyplatenia faktúr žalobcu a ďalších živnostníkov. Zároveň strana žalovaného po preverení všetkých skutočností mala pristúpiť k dohode o stanovenie výšky a vyplatenia finančných súm za práce, ktoré žalobca a ďalší živnostníci v prospech žalovaného reálne vykonali. Námietky k týmto dokladom vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09. 11. 2017, v ktorom poukázal, že súd z takýchto dôkazov nemôže vychádzať a žalovaný musí sám preukázať svoje tvrdenia, že žalobca alebo svedkovia sú jeho pisateľmi. Následne súdu doručil v podaní zo dňa 03. 12. 2017 i ďalšie listinné dôkazy, a to listy zo dňa 09. 02. 2012, adresované i ďalším živnostníkom okrem žalobcu, a to W. S. a M. R.Á. s rovnakým obsahom, ako bol adresovaný žalobcovi, kde žalovaný prehlásil pravdivosť dohody o odmeňovaní vo výške 6,50 Eur na hodinu. V stavebnom denníku žalovaným určený stavebný dozor, pán A., nikdy nezaznamenal, že by žalobca neodpracoval v denníku uvedené poznačené hodiny. Vyjadrenie samotného žalovaného, že nemá čas na akúsi kontrolu denníka a pracovníkov, je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantné. V konaní namieta odpracované hodiny žalobcom, no nikdy žalobcu na stavbe skontrolovať nebol.

10. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 04. 02. 2019 sa podarilo súdu zabezpečiť aj navrhovaného svedka J.. W. Ľ.. Ten ako zamestnanec žalovaného v januári 2012 na predmetnej stavbe vypisoval stavebný denník, ktorý si viedli i zástupcovia objednávateľa IKM s tým, že rovnako pracoval na uvedenej stavbe spolu s partiou žalobcu. On začínal prácu od siedmej zhruba do 16 - 17 hodiny, pričom partia žalobcu pracovala v rovnakom čase, resp. aj dlhšie. Z predloženého stavebného denníka v konaní svedok potvrdil, že zápisy od 12. 01. do dňa 20. 01. 2012 vypisoval osobne, pričom súčasne potvrdil, že práce tam zapísané, boli riadne osobami tam uvedenými aj realizované. Potvrdil pri nich i čas potrebný na realizáciu prác zapísaných v stavebnom denníku. V zapísanom čase bola zahrnutá i obedná prestávka. Nepotvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že by niektorý zo živnostníkov by nebol v tomto čase prítomný na stavbe. On bol síce iba začiatočník v predmetných elektromontážnych prácach, nakoľko bol tesne po vysokej škole na tejto stavbe a pri ich realizácií ho partia žalobcu skôr zaúčala. Nedostatky v práci žalobcu a ďalších živnostníkov ale nezistil. Čas zaznamenaný v stavebnom denníku zahŕňal i čas prípadného presunu z miesta A do bodu B, ktorý čas by v prípade zisťovania skutočného čistého času realizácie prác mohol byť odčítaný zo zaznamenaného času v stavebnom denníku. Zotrval na tom, že údaje zapísané ním v stavebnom denníku aj keď ich nepodpísal, sú hodnoverné a zodpovedajú realite.

11. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, právny zástupca žalovaného navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie, resp. zabezpečiť odborné vyjadrenie na zistenie hodnoty prác vykonaných žalobcom podľa normohodín uvedených v cenníku a podľa odpracovaných hodín žalobcom. Žalovaný v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že pán A. sám žiadal žalovaného o preverenie vykonaných prác žalobcom a ostatnými živnostníkmi, na základe čoho žalovaný vykonal kontrolu a vyzval žalobcu na prehodnotenie fakturácie podľa normohodín. Žalobca rovnako poukázal tiež na výsluchy svedkov pána A. a pána Ľ., ktorí potvrdili súdu pravdivosť údajov nimi potvrdených v stavebnom denníku. Jednalo sa o zamestnancov žalovaného, ktorí mali kontrolovať riadne prácu žalobcu a ďalších živnostníkov a preto zotrval na žalobe v celom rozsahu. Súd ale nevyhovel návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že mal k dispozícií dostatok dôkazov, aby mohol v danej veci rozhodnúť a preto nepristúpil k jeho nariadeniu. Po poučení strán, následne strany už nenavrhovali doplnenie dokazovania a súd vo veci rozhodol.

12. Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno"). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

(2) Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Na základe vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná len v sume 2.336,75 Eur s príslušenstvom, na ktorú súd zaviazal žalovaného v petite tohto rozsudku. Vzhľadom na úpravu pôvodne uplatňovaného nároku žalobcom, súd následne vo zvyšnej časti konanie zastavil. K dôvodnosti priznanej istiny žalobcovi vo výške 2.336,75 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 01. 03. 2012 až do zaplatenia, súd uvádza nasledovné.

18. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že strany na výkon elektromontážnych prác na stavbe ,,W. F. B., A.“ uzavreli zmluvný vzťah ústnou formou, ktorý podľa obsahu súd subsumoval pod ust. § 536 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o dielo. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o predmete plnenia , dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť. Z vykonaného dokazovania súd nemal za sporné, že predmetom zmluvy, ktorú za žalobcu dojednával p. Y. C., bola realizácia elektromontážnych prác podľa zadania žalovaného, ktorý uvedené práce mal vykonať na základe svojho uzavretého zmluvného vzťahu s objednávateľom (IKM, s. r. o., Banská Bystrica). Zistil to súd aj z výsluchu zamestnanca žalovaného pána W. A., ktorý bol zamestnancom žalovaného a ako stavbyvedúci na predmetnej stavbe a žalovaným určená osoba, potvrdzoval údaje v stavebnom denníku ohľadne prác, ktoré žalobca a spol v období december 2011 pre žalovaného na predmetnej stavbe vykonali a ktoré zapisoval do stavebného denníka pán Y. C., ako parťák skupiny živnostníkov, do ktorej patril i žalobca. Uvedený parťák Y. C. aj predmetný zmluvný vzťah so žalovaným za žalobcu osobne dohodol, čo súd zistil aj z jeho svedeckej výpovede. Svedok W. A. na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. 06. 2017 rovnako súdu popísal aj okolnosti a dôvod uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom, keďže žalovaný na výkon predmetných elektromontážnych prác na stavbe W. F. B., A. nemal dostatok svojich kapacít a snažil sa zabezpečiť ďalších pracovníkov. Svedok p. A. tiež súdu ozrejmil, že projektová dokumentácia k predmetnej stavbe nebola dostatočná pre výkon predmetných prác, detaily a zmeny sa riešili počas vykonávania týchto prác (disproporcie medzi realitou a projektom), z ktorého dôvodu bola žalovaným i dohodnutá cena prác žalobcu podľa sadzby a počtu odpracovaných hodín na predmetnej stavbe, maximálne 10 hodín za deň. Rovnako súdu potvrdil obsah zápisov uvedených v stavebnom denníku, ktoré denne potvrdzoval svojim podpisom čo do rozsahu prác, ako i do počtu odpracovaných hodín. Preberal i faktúry od živnostníkov a ich prevzatie potvrdzoval podpisom, ale len do decembra 2011, keďže bol upozornený, že na to nemá oprávnenie. Uvedený svedok pri výsluchu nemal vedomosť o prípadnej neprítomnosti žalobcu na predmetnej stavbe v čase, kedy v stavebnom denníku bola ním potvrdená jeho účasť, aj keď pripustil, že vzhľadom na vykonané práce a dôveru k živnostníkom združených okolo pána Y. C. , niekedy podpisoval stavebný denník až dodatočne. Svedok mal vedomosť o tom, že v určitej fáze spolupráce medzi žalobcom a skupinou združených okolo Y. C. a žalovaným, došlo k zmene zo strany žalovaného týkajúcej sa odmeňovania za vykonanú prácu a žiadal žalobcu a ostatných živnostníkov, aby faktúry za mesiac december 2011 a január 2012 prepracovali. K tejto zmene podľa tvrdenia svedka došlo potom, keď oboznámil vedenie firmy žalovaného, že živnostníci združení okolo Y. C. odmietli nastúpiť na inú stavbu v plnom počte, aj keď to on osobne vtedy neskontroloval. Žalovaný aj napriek tomu začal následne kontrolovať vykonanú prácu týchto živnostníkov tak, že ju prehodnocoval na normohodiny a zistil rozdiely pri odmeňovaní týchto prác spôsobom pôvodne dohodnutým a podľa normohodín. Rovnako svedok J.. W. Ľ., zamestnanec žalovaného, súdu potvrdil, že vykonané práce žalobcu a spol, zapísal v stavebnom denníku od 12. 01. do 20. 01 2012 osobne aj napriek tomu, že nie sú potvrdené jeho podpisom, keďže tieto práce vykonával spoločne s partiou živnostníkov združených okolo Y. C., vrátane žalobcu. Súdu potvrdil hodnovernosť a relevantnosť údajov ním zapísaných v tomto období, čo sa týka rozsahu prác, ako i počtu hodín odpracovaných pri realizácii týchto prác na predmetnej stavbe. Súdu rovnako, ako aj pán A., a žalovaný potvrdil, že ohľadne vykonaných prác žalobcom, žalovaný nevzniesol žiadne námietky týkajúce sa vád. I sám žalovaný na tom istom pojednávaní potvrdil skutočnosti uvádzané p. A. že na základe jeho odporučenia dojednal s pánom Y. C.K., ako splnomocneným zástupcom živnostníkov, vrátane žalobcu ústne zmluvný vzťah, ohľadne vykonania elektroinštalačných prác na predmetnej stavbe bez dodávky materiálu. Súdu poukázal, že aj keď v jeho záujme bolo dohodnúť cenu za vykonané práce podľa normohodín, Y. C., ako zástupca živnostníkov, ku ktorým patril aj žalobca, tento návrh odmietol a žiadal uzavrieť dohodu o cene za vykonanie prác podľa sadzby za odpracovanú hodinu. Pán C. sa pritom zaručil, že práce budú vykonané riadne a včas. Žalovaný preto pristúpil na dohodu o cene podľa sadzby za odpracované hodiny, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný Y. C. pri jeho výsluchu. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú aj z listinného dôkazu žalovaného a adresovaného žalobcovi zo dňa 09. 02. 2012, ako i ďalším živnostníkom- M. R. a W. S.V., v ktorom žalovaný sám potvrdil, že v zmysle dohody majú byť vykonávané montážne práce a za ne zaplatená dohodnutá hodinová sadzba 6,50 Eur za hodinu s poukazom, že je povinný zaplatiť len za vykonané práce. Upozornil v ňom, že žalobca žiada zaplatiť aj nevykonané práce, ktoré ale v tomto podaní nekonkretizoval a neuviedol ich ani počas celého konania. Tvrdené skutočností žalovaným v podaní z 09.02.2012, ohľadne žiadosti žalobcu o zaplatenie aj nevykonaných prác nevyplynulo ani zo svedeckej výpovede svedka pána A., ktorý naopak súdu potvrdil riadne vykonanie prác žalobcom a živnostníkmi, ako aj ich kvalitu. Súd zo stavebného denníka predloženého žalobcom zistil, že práce žalobca vykonával v mesiaci december 2011 v rozsahu 210 hodín, za ktoré mu prislúchala pri sadzbe 6,50 Eur za hodinu odmena v sume 1.365,- Eur a v mesiaci december 2012 vykonával 149,5 hodiny, za čo mu prislúchala pri rovnakej sadzbe odmena 971,75 Eur. Keďže v predmetných faktúrach žalobca fakturoval žalovanému vyššiu sumu, žalobca v priebehu konania na základe námietok žalovaného v podaní zo dňa 10. 10. 2016 upravil túto výšku nároku podľa dohody o cene so žalovaným a požadoval celkom uhradiť za december 2011 a január 2012 len sumu 2.336,75 Eur, namiesto pôvodne fakturovanej cene vo výške 2.390,- Eur. Súd preto v tejto časti i konanie čiastočne za súhlasu žalovaného zastavil. Súd rovnako pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal aj z tvrdení strán, že faktúru žalobcu za mesiac november 2011, ktorou fakturoval žalobca rovnakú sadzbu za odpracované hodiny potvrdené v stavebnom denníku, ,žalovaný i uhradil. Až po žalovaným a svedkom p. A. tvrdenej následnej kontrole prác žalobcu vykonanej žalovaným v priebehu realizácie prác podľa zmluvy o dielo, ktorú uzavrel za žalobcu parťák Y. C. s konateľom žalovaného, sa všetky práce žalobcu a spol. premerali, zaprotokolovali a bol p. C. vyzvaný, aby sa k prácam vyjadril. Po jeho vyjadrení predložil žalovaný takto zistené vykonané práce živnostníkmi rozpočtárovi k prehodnoteniu s tým, aby zistil, či vykonaná práca žalobcu a spol. je adekvátna k požadovanej odmene. Po zistení rozporov žiadal žalobcu, ako i ďalších živnostníkov, za ktorých dojednával zmluvný vzťah Y. C., k prepracovaniu faktúr podľa normohodín. Keďže dôkazy, ktoré predložil žalovaný v konaní, týkajúce sa podaní žalobcu a ďalších živnostníkov nachádzajúcich sa na čísle listu 122, 127, ako i analýza vykonanej práce žalovaným zo dňa 20. 02. 2012, neboli potvrdené podpismi ich pisateľov, súd na uvedené dôkazy neprihliadol, a to i z dôvodu, že súd nemal preukázanú dohodu strán o zmene odmeňovania za vykonané práce podľa normohodiny tak, ako to prezentoval žalovaný. Súd rovnako neprihliadol ani k nepodpísanému listinnému dôkazu predloženého žalovaným zo dňa 14. 02. 2012, ktorým podľa tvrdenia žalovaného, žalobca vrátane ďalších živnostníkov zastúpených právnym zástupcom F.. W. K., žiadali doplatiť cenu podľa nimi vystavených faktúr žalovaným. Pri rozhodovaní súdu o tom, či došlo k dohode o cene, ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, súd vychádzal zo svedeckej výpovede Y. C., vypočutom na pojednávaní dňa 26. 06. 2017, ktorý súdu potvrdil , že priamo s konateľom žalovaného dojednával zmluvný vzťah aj za ďalších živnostníkov, vrátane žalobcu a pri ktorej dohode o cene, žalovaný sám navrhol odmeňovanie za vykonané práce podľa sadzby 6,50 Eur za hodinu, s čím svedok súhlasil. Súčasne potvrdil, že predmetom zmluvy boli elektromontážne práce na W. Y., B. L., A., pričom popísal aj rozsah prác / že sa jednalo o práce na dvoch podlažiach podzemných garáži, jedno podlažie obchody a kancelárske priestory a dve až tri podlažia bytoviek/.I svedok p. A. potvrdil, že rozsah a druh prác vykonaných žalobcom bol daný projektovou dokumentáciou, ktorá aj keď bola nedostatočná, podľa nej realizovali práce a tieto boli zhodné s rozsahom prác podľa zmluvného vzťahu žalovaného s objednávateľom/ IKM s.r.o./ Svedok p. C., stavebný denník do decembra 2011 vypisoval osobne a údaje v ňom potvrdzoval svedok pán A. a následne v januári 2012, údaje v stavebnom denníku osobne vypisoval sám zástupca žalovaného - pán Ľ.. Rovnako svedok p. C. na dotaz súdu potvrdil, že ku zmene dohody o odmeňovaní počas zmluvného vzťahu, ktorý trval až do januára 2012, nedošlo. Potvrdil rozsah prác, ktorý bol ním zapísaný do stavebného denníka i rozsah hodín, ktoré odpracovali jednotlivý živnostníci, vrátane žalobcu na predmetnej stavbe.. Aj keď síce žalovaný pri výsluchu nepotvrdil 10 hodinový pracovný čas, táto skutočnosť vyplynula zo stavebného denníka, ako i z výpovede stavbyvedúceho a zamestnanca žalovaného - pána A. a pána Ľ., ktorí počet odpracovaných hodín žalobcom v príslušnom mesiaci súdu potvrdili. Ohľadne dohody o cene a teda odmeňovaní žalobcu v sadzbe 6,50 Eur za hodinu svedčí i vyjadrenie samotného žalovaného v podaní z 09.02.2012 ako i na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. 06. 2017, keď súdu ozrejmil, že v novembri 2011 vyplatil všetkým 10 hodinovú šichtu po 6,50 Eur za hodinu, lebo bol sprostý, keďže veril pánovi A., ktorého poveril, aby prácu žalobcu a ďalších živnostníkov kontroloval. Potom na základe výsluchu svedka pána Y. C., výsluchu žalovaného, výsluchu pána A.Á. i ďalšieho živnostníka W. N., ktorý rovnako potvrdil rozsah prác, ako i počet odpracovaných hodín na stavbe, vrátane dohody o cene, ktorý spôsob odmeňovania bol dohodnutý tak ako uvádzal žalobca preto, lebo projektová dokumentácia bola nedokonalá, a predmetné práce na tejto stavbe boli vykonávané podľa toho, na ktorý druh práce bol zabezpečený materiál, mal súd preukázané tvrdenia žalobcu o obsahu dohody o cene za práce. O obsahu dohody o cene svedčí aj listinný dôkaz predložený v konaní zo dňa 09. 02. 2012,na základe ktorého mal súd za preukázané, že bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o dielo vrátane dohody o cene, keď v tomto podaní sám žalovaný potvrdil, že vykonané práce žalobcom mali byť zaplatené žalovaným podľa hodinovej sadzby 6,50 Eur za hodinu a podľa počtu hodín odpracovaných v príslušnom mesiaci na predmetnej stavbe. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o dohode resp. o zmene dohody o odmeňovaní podľa normohodín za vykonané práce žalobcom a ďalšími živnostníkmi, pričom podľa názoru súdu išlo o jednostranné rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca poprel. Úkony žalovaného po ukončení prác, v spojitosti s jeho rozhodnutím o zmene odmeňovania vykonaných prác žalobcom na normohodiny, súd považoval za právne irelevantné, a to i vzhľadom na to, že zmluva o dielo je dvojstranný právny úkon, pričom k zmene zmluvy môže dôjsť len na základe súhlasného prejavu oboch zmluvných strán, čo v konaní žalovaný nepreukázal. Jednostrannými právnymi úkonmi adresovanými žalovaným žalobcovi, resp. ďalším živnostníkom tak, ako to vyplýva z korešpondencie predloženej žalobcom zo dňa 27. 01. 2012, resp. žalovaným dňa 31. 08. 2012, nemohli účinne nastať zmeny v obsahu pôvodne dohodnutého zmluvného záväzku a preto i pre rozhodnutie súdu boli tieto dôkazy bez právneho významu. Naopak z výsluchu svedkov mal súd za preukázaný obsah zmluvného záväzku uzavretého medzi Y. C., ktorý zastupoval i žalobcu so žalovaným ohľadne predmetu plnenia, ako aj dohody o cene, ktorým bol záväzok žalovaného uhradiť živnostníkom cenu za vykonané práce podľa sadzby 6,50 Eur za hodinu. Keďže uvedený zmluvný vzťah uzavreli strany sporu v ústnej forme, čo umožňuje síce , strany zmluvy sa tak vystavili riziku, že obsah resp. i zmenu dohodnutých skutočností bude jedna alebo druhá strana musieť v prípade sporu hodnoverne preukázať . Žalovaný so žalobcom uzatvorili ústne dohodu o cene podľa sadzby za odpracované hodiny na stavbe jednotlivými živnostníkmi, ktorú skutočnosť potvrdil i sám žalovaný v podaní zo dňa 09. 02. 2012, ktorým podaním tiež vrátil faktúru žalobcovi a z obsahu ktorého podania nevyplývala žalovaným tvrdená skutočnosť o dohode o cene za práce žalobcu podľa normohodín, ale, že údajne mali byť fakturované práce žalobcu, ktoré reálne neboli vykonané. Tieto skutočnosti v konaní sa na základe výsluchu svedkov pána A., pána Ľ., ako zástupcov žalovaného, ako i z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom nepotvrdili, ktoré mali byť údajne dôvodom rozhodnutia žalovaného zmeniť odmeňovanie prác žalobcu podľa normohodín. Keďže súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení , súd po úprave žaloby samotným žalobcom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný bol s úhradou ceny podľa vystavených faktúr žalobcom a jemu doručených v omeškaní, z ktorého dôvodu súd následne priznal žalobcovi i nárok na 9 % úrok z omeškania ročne z priznanej dlžnej istiny od 01. 03. 2012 až do zaplatenia, t. j. od prvého dňa po uplynutí lehoty na ich úhradu v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 11. 02. 2012, kedy i vrátil nim vystavené faktúry žalovanému na ich úhradu. Keďže žalovaný nevzniesol námietky ohľadne tohto nároku (k výške úrokovej sadzby, resp. k obdobiu, za ktoré si ich uplatnil), súd ich priznal žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorá mal plný úspech vo veci po čiastočnom späťvzatí žaloby, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej v časti, za ktorú súd nebol povinný vrátiť žalobcovi časť súdneho poplatku (§ 11 ods. 1, 3, 4 Zákona č. 71/1992 Z. z. v platnom znení), súd ohľadne vrátenia časti tohto súdneho poplatku nerozhodoval, keďže súd by bol povinný vrátiť najmenej sumu 6,70 Eur a podľa sumy, ktorú žalobca zobral späť, t. j. vo výške 48,25 Eur s príslušenstvom, prislúchala k tejto sume len časť súdneho poplatku vo výške 2,90 Eur. O výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.