Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-247-2019.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/247/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: L. O., nar. XX. C. XXXX, trvalo bytom C. C. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592, proti žalovaným: 1/ ANACO s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816, 2/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, žalovaná 2/ zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 9. júla 2019 č. k. 17 Csp/69/2018-73, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej 1/ proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti o d m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ukladajúcej žalovanej 1/ - spoločnosti ANACO, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, a to do právoplatnosti konania vo veci samej, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ z a m i e t a.
III. Žalovaná 1/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. žalovanej 1/ - spoločnosti ANACO s. r. o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816 uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo dňa 17.05.2005, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000000024 zo dňa 17.05.2005 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, a to do právoplatnosti konania vo veci samej; II. vo zvyšku súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; III. žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že dňa 17.6.2019 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd dočasne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako veriteľom.
Súčasne navrhla, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa žalobkyne spol. Mondelez SR Production s.r.o., so sídlom Račianska 44, Bratislava, o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005, ktorý návrh žalobkyňa zdôvodnila tak, že žalovaná 1/ (ako subjekt splnomocnený veriteľom) vyzvala 29.11.2017 zamestnávateľa žalobkyne
- spoločnosť Mondelez SR Production s.r.o., Bratislava, na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, výšku pohľadávky vyčíslila na 2.967,57 eur k 19.6.2017, zamestnávateľ žalobkyne začal s vykonávaním zrážok zo mzdy, v ktorých pokračuje doteraz, v súvislosti so zmluvou o úvere a dohodou o zrážkach zo mzdy sa vedie konanie vo veci samej na Okresnom súde Trnava sp. zn. 17Csp 69/2018, v ktorom sa žalobkyňa pôvodne domáhala neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a úhrady finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur, žalobkyňa zmenila petit žaloby, v súčasnosti sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom súd pri posudzovaní nároku bude povinný ako predbežnú otázku skúmať platnosť spornej dohody o zrážkach zo mzdy, vysporiada sa nielen s nárokom na plnenie, ale aj s otázkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, od ktorej neplatnosti žalobkyňa svoj nárok odvodzuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je typickou predtlačenou formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, pričom jej podpisom bolo podmienené aj poskytnutie revolvingového úveru. Svojím obsahom dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa-žalobkyne, je v rozpore s § 53 ods.1 a 5 O.z., nakoľko spotrebiteľ už v čase jej vzniku bol nútený ju uzatvoriť. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, pričom spotrebiteľ je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. V prípade, ak by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval len voči žalovanej 1/, nie je vylúčené, aby žalovaná 2/ ako veriteľ následne uplatnila dohodu o zrážkach zo mzdy sama, alebo aby splnomocnila následne iný subjekt na jej uplatnenie, žalobkyňa by musela opätovne podávať neodkladné opatrenie a v priebehu rozhodovania by mohla byť poškodená výkonom zrážok. Hoci dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená písomne a na samostatnom dokumente, vôľa strán nie jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, dohoda neobsahuje žiadne poučenia o následkoch resp. ustanovenia deklarujúce možnosť jej nepodpísania zo strany spotrebiteľa bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru. Žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, v bode 5 tejto dohody je uvedená ďalšia neprimeraná zmluvná podmienka, podľa ktorej žalobkyňa nemá právo dohodu vypovedať, odstúpiť od nej alebo iným spôsobom ukončiť pred splatením pohľadávky. Žalobkyňa mala za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, žalovaná 1/ uplatnila u zamestnávateľa žalobkyne výkon zrážok zo mzdy, čím je odôvodnená existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Zmluva bola uzatvorená 17.5.2005, výška úveru v zmysle zmluvy je 1.196,57 eur, počet splátok bol dohodnutý na 36, žalovaná 1/ vyzvala zamestnávateľa na výkon zrážok dňa 29.11.2017, už v čase žiadosti žalovanej 1/ o výkon zrážok bola pohľadávka veriteľa premlčaná, preto žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, akékoľvek zrážky zo mzdy žalobkyne by boli vykonávané na úhradu premlčanej pohľadávky. Žalobkyni nie je zrejmé ako žalovaná 1/, resp. veriteľ dospeli k záveru o výške pohľadávky uvedenej v žiadosti žalovanej 1/ z 29.11.2017, keď 36 splátok úveru po 94,07 eur predstavuje sumu 3.386,52 eur, žalobkyňa už do júla 2018 zaplatila spolu 4.609,84 eur. Žalobkyňa má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, v zmysle § 37 ods. 1 O.z., keďže v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku, predmetná dohoda však neobsahovala označenie pohľadávky, obsahovala iba výšku poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov považoval za zrejmé, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou 2/ dňa 17.5.2005 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000000024, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.386,58 eur (102.024 Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 94,07 eur (2.834 Sk). V zmysle bodu 7 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovovom úvere označenom ako „Prílohy" je uvedené, že prílohou č. 4 je Dohoda o zrážkach zo mzdy Dlžníka. Uvedená Dohodu o zrážkach zo mzdy bola priložená k žalobe spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne z 1.8.2018 vyplýva, že spoločnosť Profireal v mesiaci jún 2007 predložila zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej boli žalobkyni vykonávané pravidelné mesačné zrážky zo mzdy vo výške 94,07 eur, pričom za obdobie od 6/2007 do 4/2009 bola žalobkyni zrazená suma 1.787,36 eur, uvedená suma bola odvádzaná na účet spoločnosti Profireal. Opätovne v mesiaci 12/2017 bola zamestnávateľovi predložená predmetná
dohoda, avšak už od spoločnosti Anacco na dlžnú sumu 2.968,57 eur, zamestnávateľ začal opätovne vykonávať zrážky, pričom bola zrazená suma 752,56 eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo 17.5.2005 bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, v zmysle bodu 7 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovovom úvere označenom ako „Prílohy" je uvedené, že prílohou č. 4 zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy Dlžníka. Nakoľko však samotná zmluva o revolvingovom úvere č. 8000000024 a rovnako Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka sú typovými formulárovými zmluvami - uzatvorenými medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako veriteľom dňa 17.5.2005, tieto súd prvej inštancie považoval za problematické a z eurokonformného hľadiska za neudržateľné. Veriteľ (žalovaná 2/) výšku dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobkyňa) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je tak zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tento je povinný strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to aj bez súdnej kontroly, resp. bez možnosti zamedziť vykonávanie zrážok v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je sporné, že žalovaná 1/ na základe plnej moci na mimosúdne vymáhanie pohľadávok od žalovanej 2/ predložila zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške mesačnej splátky, až do úplného splatenia dlhu. Žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti a tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, ako i listinné dôkazy pripojené k návrhu, osvedčujú jej tvrdenie o nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, preto bolo namieste nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na dobu do právoplatnosti konania vo veci samej, v ktorom konaní žalobkyňa požaduje zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia získaného z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom konaní prebehne riadne dokazovanie ohľadne vyriešenia otázky, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Súd záverom ešte dodal, že aj keby dohodu o zrážkach zo mzdy nepodrobil skúmaniu v kontexte spotrebiteľských vzťahov, musel by konštatovať jej neurčitosť z dôvodu absencie uvedenia jej základných náležitostí, keď v predloženej dohode chýba údaj o aktuálnej výške pohľadávky, dohoda je preto v zmysle § 37 O.z. neplatná a jej aplikácia v praxi spôsobuje vznik protizákonného účinku v neprospech žalobkyne. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/, pričom sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu v prvej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd súčasne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa žalobkyne o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe horeuvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo 17.5.2005, v uvedenej časti považoval súd návrh za neopodstatnený a nadbytočný, a preto ho v uvedenej časti zamietol. Výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd vyhovel návrhu žalobkyne voči žalovanej 1/ je postačujúci, nakoľko uvedené uznesenie bude doručované na vedomie aj zamestnávateľovi žalobkyne. Rovnako súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná 2/ uplatňovala práva z Dohody o zrážkach zo mzdy, a teda zo strany žalovanej 2/ nebola preukázaná základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov. Argumentácia žalobkyne, že žalovaná 2/ môže uplatniť Dohodu o zrážkach zo mzdy v budúcnosti, je nedôvodná, nakoľko v čase rozhodovania súdu nebola dôvodnosť úpravy voči žalovanej 2/ preukázaná, nakoľko táto nepodnikla kroky voči zamestnávateľovi žalobkyne. V časti o poplatkovej povinnosti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „ZoSP"), vecne oslobodením žalobkyne od platenia súdnych poplatkov, pričom súd jej návrhu vyhovel, preto zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur žalovanú 1/.
2. Proti tomuto uzneseniu iba v jeho vyhovujúcej časti a v časti o poplatkovej povinnosti (výroky I. a III.) podala včas odvolanie žalovaná 1/, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti. Dôvodila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ f/ a h/ CSP a tým, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti nepovažuje za správne, pretože pre jeho vydanie voči žalovanej 1/ nie sú dané ani skutkové a ani právne dôvody a tieto nemohli byť ani osvedčené pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Podľa tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaná 1/ konala ako zástupca žalovanej 2/. To, že žalovaná 1/ konala v mene žalovanej 2/ vyplýva aj zo žiadosti adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne. V Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 29.11.2017 sa výslovne v jej úvode označuje kto je Veriteľ (žalovaná 2/) a kto Dlžník (žalobkyňa) a ďalej sa uvádza, že žiadosť je predkladaná v mene Veriteľa, cit. „Týmto Vás naša spoločnosť žiada v mene Veriteľa, na základe plnej moci,..."). Napriek uvedeným skutočnostiam, súd neoprávnene a nedôvodne konal a považoval za účastníka konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalovanú 1/. S prihliadnutím na základné princípy zastúpenia na základe plnej moci (vyplývajúce z O.z. ako všeobecnej a generálnej úpravy zastúpenia) je konanie žalovanej 1/ takým konaním, ktoré je v mene a na účet žalovanej 2/. Citovala ust. § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 1 a 2 O.z., § 566 ods. 1 a § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že na základe uvedených skutočností preto tvrdí, že žalovaná 1/ ani nemala byť účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ak už ním bola, potom vo vzťahu k nej žiadnu povinnosť či výrok súd ani prijať nemal. V jej prípade totiž neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila jej procesné postavenie. V konaní pritom neboli ani osvedčené také skutočnosti, ktoré by zdôvodnili účasť žalovanej 1/ pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná 1/ nie je ani stranou Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je veriteľom, nevykonáva žiadne práva z dohody o zrážkach zo mzdy pre seba a vo vlastnom mene, čiže zdržať sa jej použitia nikdy nemohla a nemôže. Aj pri jej predložení zamestnávateľovi žalobkyne nekonala za seba, ale za iného, v tomto prípade žalovanú 2/. Neodkladné opatrenie voči nej je nariadené nesprávne, bez opory v predložených listinách a z nich vyplývajúcich skutočností. Žalovaná 1/ nemala byť stranou konania, preto aj jej ukladané povinnosti nie sú uložené oprávnene. Poukázala na rozhodnutie v obdobnej veci - uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/155/2017 zo dňa 27.7.2017, ktorý jednoznačne konštatoval, že osoba zastupujúca veriteľa nie je subjektom, voči ktorému sa má nariaďovať neodkladné opatrenie a teda sa jej nemôžu ukladať ani žiadne povinnosti. V prílohe odvolania predložila listinu vyhotovenú žalovanou 1/ dňa 29.11.2017 zn. Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť, adresovanú spoločnosti Mondelez SR Production s.r.o., Bratislava, a listinu Plná moc z 27.10.2014. Ako druhý odvolací dôvod uplatnila porušenie jej procesných práv, nakoľko spolu s napadnutým uznesením jej neboli doručené žiadne písomnosti. S poukazom na § 331 ods. 1 CSP uviedla, že nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je porušením práva žalovanej 1/ na spravodlivý súdny proces, obmedzenie jej možnosti efektívne uplatňovať procesnú obranu a znemožnenie plnej realizácie jej obhajobných práv.
3. Následne súd prvej inštancie dňa 25.7.2019 doručil žalovanej 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami.
4. Žalovaná 1/ v jej podaní zn. Vyjadrenie žalovanej 1/ k návrhu na nariadenie NO a pripojeným listinám z 25.7.2019, doručenom súdu prvej inštancie, uviedla, že dodatočné doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj „NO") a označených listín neodstraňuje porušenie obhajobných práv žalovanej 1/, ktoré namietala v odvolaní. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 15.7.2019, pričom už na jej začiatku mala mať uvedené listiny zo súdu doručené. Toto podanie žiadala pripojiť k podanému odvolaniu a prihliadať naň. Doručené listiny jednoznačne potvrdzujú jej tvrdenia v podanom odvolaní proti uzneseniu o nariadení NO, teda že na jej strane žiadna aktívna legitimácia nie je. Konkrétne je to zrejmé a) z listu z 29.11.2017, kde sa jednoznačne uvádza, že žalovaná 1/ koná ako zástupca veriteľa, na základe plnej moci, teda jednoznačne v jeho mene a na jeho účet; b) žalovaná 1/ teda preukázateľne nikdy žiadne právo z dohody o zrážkach zo mzdy nevykonávala pre seba, vo vlastnom mene a na vlastný účet, takéto právo jej z dohody o zrážkach zo mzdy nikdy ani nevyplývalo; c) v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 29.11.2017, sa výslovne v jej úvode označuje, kto je Veriteľ (žalovaná 2/) a kto Dlžník (žalobkyňa) a ďalej sa uvádza, že žiadosť je predkladaná v mene Veriteľa, cit . „Týmto Vás naša spoločnosť žiada v mene Veriteľa, na základe plnej moci, ..."), d) z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne z 10.6.2019 vyplýva označenie čísla účtu a variabilného symbolu ako platobných údajov, ktoré identifikujú vykonané zrážky zo mzdy. Z porovnania tohto čísla účtu a variabilného symbolu s ostatnými listinami, predovšetkým s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné a zrejmé, že zrážky zo mzdy boli poukázané v prospech účtu žalovanej 2/. V dohode o zrážkach zo mzdy sa uvádza číslo účtu pre poukazovanie zrážok zo mzdy: XXXXXXXXXX/XXXX, čo je rovnaké číslo účtu ako to, ktoré je označené v tvare IBAN: J.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v potvrdení z 10.6.2019; e) čiže na základe predložených listín je osvedčené, že žalovaná 1/ nie je vecne legitimovaná, a na toto mal súd prihliadať z vlastnej úradnej povinnosti. Ide o skutočnosti, ktoré
sú zrejmé, jednoznačné a nesporné. V ďalšej časti zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a uviedla, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
6. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 14 ods. 1 ZoSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a/. Podľa § 14 ods. 4 ZoSP v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Zákon o súdnych poplatkoch prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o uložení poplatkovej povinnosti neobsahuje (pripúšťa len sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorej následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie). Preto podľa cit. § 14 ods. 1 ZoSP je potrebné posudzovať prípustnosť odvolania proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie (vydaného sudcom) podľa CSP. Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže strana dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 355 CSP). V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP však odvolanie v tejto časti (III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie) nie je prípustné. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o vyrubení súdneho poplatku nepripúšťa ani iný zákon. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil strany sporu o prípustnosti odvolania voči všetkých výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Nesprávne poučenie nezakladá procesnú legitimáciu uplatnenia odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Keďže v danom prípade odvolanie v časti smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie (jeho III. výroku), proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd (I. výrokom tohto uznesenia odvolacieho súdu) odvolanie v súlade s ust. § 386 písm. c/ CSP v tejto časti odmietol. Odvolací súd však dáva týmto do pozornosti súdu prvej inštancie, že ak súd vydá nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu (§ 12 ods. 3 ZoSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v jeho I. výroku pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP), preskúmal uznesenie v účinne odvolaním napadnutej časti (I. výrok), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho I. výroku nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho v tejto časti zmeniť.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie (ktoré bolo podané počas konania vo veci samej) o uložení povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 1/.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Z obsahu spisu vyplýva, že prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovanej povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.5.2005 č. zmluvy 80000024, uzavretej medzi stranami, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a uloženia zamestnávateľovi žalobkyne Mondeléz SR Production, s.r.o., mzdové oddelenie, povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi stranami) bol podaný spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 80000024 zo dňa 17.5.2005, uzavretej medzi stranami, určenia neplatnosti zmluvy č. 80000024 zo dňa 17.5.2005, uzavretej medzi stranami, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a uloženia žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., povinnosti zaplatiť jej finančné zadosťučinenie 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní vo veci samej je žalovanou stranou iba spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Uvedený prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý uznesením z č.k. 17Csp/69/2018-13, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.9.2018. Druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa označila na žalovanej strane 2 spoločnosti: 1/ANACO s. r. o., 2/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovaným 1/ a 2/ povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ dňa 17.5.2005, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a súčasne uloženia žalovaným 1/ a 2/ bezodkladne informovať zamestnávateľa žalobkyne: Mondelez SR Production s.r.o., so sídlom Račianska 44, 832 42 Bratislava, o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8000000024 zo dňa 17.5.2005. Po doručení žaloby žalovanej, podaním z 12.6.2019, žalobkyňa navrhla zmenu petitu žaloby vo veci samej tak, že žiada uložiť žalovanej (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) povinnosť zaplatiť jej sumu 1.693,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.693,26 eur od 13.6.2019 do zaplatenia. O navrhovanej zmene žaloby nebolo doposiaľ rozhodnuté. Listom z 29.11.2017 zn. Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť (č. l. 52 rub) sa žalovaná 1/ obrátila na zamestnávateľa žalobkyne -Mondelez SR Production s.r.o., Bratislava, so žiadosťou v mene veriteľa (žalovanej 2/), na základe plnej moci, o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka (žalobkyne). V predmetnej veci teda žalovaná 1/ vystupovala na základe plnej moci, čo vyplýva z vyššie uvedenej žiadosti, plnej moci z 27.10.2014 (č. l. 84) a tiež tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 12.6.2019 (v ktorom výslovne uviedla: „Žalovaná 1/ sa obrátila na zamestnávateľa žalobkyne ako subjekt splnomocnený veriteľom..."). Podľa plnej moci žalovaná 2/ splnomocnila žalovanú 1/ okrem iného na vykonávanie kontaktu s dlžníkmi, so mzdovými učtárňami, na zabezpečovanie výkonu zrážok zo mzdy platiteľom mzdy, aby v mene spoločnosti preberala od dlžníkov peňažné prostriedky za účelom splnenia ich záväzkov a súčasne v mene veriteľa vyhotovila a odovzdala dlžníkom potvrdenie o úhrade ich záväzku s tým, že platnosť a účinnosť tejto plnej moci sa obmedzuje na dobu trvania Mandátnej zmluvy č. 77778 medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Odvolací súd na základe uvedeného prišiel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 1/ vyhovel. V preskúmavanej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ vzniklo zmluvné zastúpenie na základe mandátnej zmluvy, keď z obsahu predloženej plnej moci z 27.10.2014 jednoznačne vyplýva, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Mandátna zmluva č. 77778. Podľa § 566 ods. 1 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa § 568 ods. 3 Obch.z. ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Uzavretím mandátnej zmluvy vzniká vzťah medzi mandantom a mandatárom. Mandátna zmluva je základným pomenovaným zmluvným typom obstarávateľského charakteru upraveným v Obchodnom zákonníku. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, vznikajú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Povinnosťou mandanta je včas vystaviť mandatárovi potrebné plnomocenstvo v písomnej forme (ak nie je súčasťou samotnej zmluvy). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná 1/ nie je v právnom vzťahu so žalobkyňou, preto k hodnovernému osvedčeniu nároku žalobkyne vo veci samej vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorému by sa mala poskytnúť procesná ochrana, nedošlo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ nebol dôvodný. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním účinne napadnutej časti (I. výrok) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol.
10. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 1/ ANACO s. r. o. bola stranou sporu iba v časti o nariadenie neodkladného opatrenia (nie aj vo veci samej), v ktorej časti konaní končí, bolo potrebné rozhodnúť o náhrade jej trov, ktoré si všeobecne uplatnila v odvolaní. O jej nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia (prvoinštančného i odvolacieho konania) odvolací súd rozhodol tak, že jej ako procesne plne úspešnej strane priznal proti žalobkyni ako procesne plne neúspešnej strane právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)