Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-155-2017.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Subarea
26Co/155/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Martiny Valentovej v právnej veci žalobcu: Y. X., bytom J. XXXX/X, P., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Peter Kubik, s. r. o., so sídlom Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, 2/ ANACO, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, 3/ X - BIONIC® SPHERE, a.s., so sídlom Dubová 33/A, Šamorín, IČO: 46 640 134, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 1. marca 2017 č. k. 8C/1/2017-19 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch I. a III. vo vzťahu k žalovanému 2/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Výrok IV. v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie: I. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 800054826 zo dňa 4. septembra 2006, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/; výrokom II. žalovanému 3/ uložil zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 800054826 zo dňa 4. septembra 2006; III. žalovaného 1/ a žalovaného 2/ poučil o tom, že môžu v samostatnom konaní podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej o zaplatenie dlhu zo zmluvy o revolvingovom úvere. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci vyhovel; IV. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100%; V. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 C.s.p. (z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Vecne dôvodil, že sledovaný účel dočasné nepoužitie dohody o zrážkach zo mzdy a dočasné nevykonávanie zrážok zo mzdy nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca v konaní osvedčil potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov, pretože vykonaním zrážok zo mzdy by mohol byť ukrátený, ak tieto by boli vykonané z premlčaného nároku (pričom žalobca vzniesol námietku premlčania) a ak by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemali nárok na zaplatenie toho, čo má byť uhradené vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere v roku 2006 s počtom splátok 36 a dátum splatnosti mal byť v roku 2009, pričom od tohto času uplynula doba viac ako 7 rokov, teda doba dlhšia ako 3-ročná premlčacia lehota. Súd prvej inštancie považoval taktiež za osvedčené, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovaného 2/ na realizáciu a použitie
dohody o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že dodržaná bude aj proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré obmedzí žalovaných 1/ a 2/ len primeraným spôsobom a nebude vytvorený nenávratný stav a ak sa preukáže, že žalobca má voči žalovanému 1/ dlh, stále je daná zákonná možnosť domôcť sa plnenia tejto povinnosti. Dodal, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí majú záujem na realizácii a použití dohody o zrážkach zo mzdy majú možnosť uplatniť si samostatnou žalobou vo veci samej nárok na úhradu dlhu a v prípade úspechu možnosť realizovať výkon rozhodnutia i zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na plnú úspešnosť žalobcu priznal mu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, k žalovanému 3/ mu náhradu nepriznal, keďže tento ako zamestnávateľ žalobcu len realizuje výkon zrážok zo mzdy.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. Dôvodil, že z tvrdení žalobcu i z predložených dôkazov jasne vyplýva, že žalovaný 2/ konal na základe plnej moci ako zástupca žalovaného 1/, teda s prihliadnutím na základné princípy zastúpenia na základe plnej moci je jeho konanie konaním v mene a na účet žalovaného 1/. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1, § 23 a § 31 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Dodal, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že voči žalovanému 1/ nariadi neodkladné opatrenie, potom z povahy veci je zrejmé, že neodkladné opatrenie sa vzťahuje na žalovaného 1/, či už koná sám osobne alebo prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov a v prípade ak neodkladné opatrenie smeruje voči žalovanému 1/ a tento sa má zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy je irelevantné, či koná sám alebo prostredníctvom aj iného splnomocnenca. Neodkladné opatrenie sa vzťahuje nielen voči osobe, ale i voči osobe konajúcej ako jej zástupca, nariaďovať neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ nemá žiadne právne ani faktické opodstatnenie. Namietal, že nemal byť účastníkom konania a ak už ním bol, potom vo vzťahu k nemu žiadna povinnosť byť uložená nemala, keďže neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho procesné postavenie. Dodal, že nariadenie opatrenia voči nemu je zbytočné a bez reálneho významu. Dodal, že ani výrok III. poučenie o možnosti podať žalobu vo vzťahu k nemu nemá význam, je nulitné, keďže nemá žiadne oprávnenie ani k dohode o zrážkach zo mzdy ani k pohľadávke a žiadnu žalobu sám podávať nemôže. Za nesprávne potom považoval i výrok o trovách konania a navrhol, aby mu bol nárok na náhradu trov priznaný.
3. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril i žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a dodal, že už vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný 2/ ani žalovaný 3/ by neboli stranami sporu vo veci samej o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere ani o vymožení pohľadávky, keďže však pri uplatňovaní nárokov z dohody o zrážkach zo mzdy so zmluvou o revolvingovom úvere žalovaný 2/ konal na základe plnej moci od žalovaného 1/, na základe ktorej mal o. i. aj preberať peňažné prostriedky na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením bolo nevyhnutné neodkladné opatrenie nariadiť aj voči žalovanému 2/, keď v opačnom prípade by žalovaný 2/ mohol pokračovať v zrážkach zo mzdy v mene a na účet žalovaného 1/ a vyžadovať plnenie od žalovaného 3/. Dodal, že nariadením neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ sa posilní aj právna istota všetkých zúčastnených strán, vrátane žalovaného 2/, ktorý tak s istotou nebude môcť vymáhať pohľadávku žalovaného 1/ od žalobcu cestou zrážok zo mzdy.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné a uznesenie v napadnutých častiach je potrebné zmeniť a návrh zamietnuť (§ 388 C.s.p.).
5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozenia práva, ochranu ktorého žalobca žiada. Výrok neodkladného opatrenia má preto zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobcu, aby sa mu oplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Platiteľ mzdy je práve tým subjektom, ktorý zrážky zo mzdy realizuje a preto účinnou zmysluplnou úpravou pomerov neodkladným opatrením bolo uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobcu ako platiteľovi mzdy, aby sa zdržal zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle platnej právnej úpravy nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, odlišnej od strán sporu. Uloženie povinnosti alebo obmedzenie tretej osoby má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k prejednávanej veci, pričom sa nejedná o bezprostredné plnenie povinností voči žalobcovi. Ak však súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, pokiaľ nariadil neodkladné opatrenie i vo vzťahu k žalovanému 2/. Žalobca sám vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný 2/ je len zástupcom žalovaného 1/. Inštitút zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca. Vo veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ vzniklo zmluvné zastúpenie na základe mandátnej zmluvy. Z obsahu predloženej plnej moci (č. l. 7) jednoznačne vyplýva, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. ObZ (z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka). Plná moc iba osvedčuje to, v akom rozsahu je zástupca oprávnený konať za iného.
7. Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
8. Podľa § 568 ods. 3 ObZ ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, vznikajú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
9. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovaný 2/ nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a je nedôvodné vo vzťahu k nemu nariaďovať neodkladné opatrenie a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol.
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu, keďže strana, ktorá má plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).