Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-88-2018.pdf
PDF · 137.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovaj v právnej veci žalobcu SPP
- distribúcia, a. s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou, so sídlom Svätoplukova 1601, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 688 177, právne zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom, so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 31 142 371, v spore o zaplatenie 35.776,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018, o odvolaní žalobcu proti dopĺňajúcemu rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/2/2015-258 zo dňa 30. august 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 6Cb/2/2015-258 zo dňa 30. augusta 2018 v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá p o t v r d z u j e.
V napadnutej časti vo výrokoch II., III. o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.026,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3, § 64 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 z. z. o energetike, § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 z. z. o metrológii, § 1 ods. 4 bod 4 písm. b), § 1 ods. 9 Vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z., § 470 ods. 1, § 232 ods. 3 CSP. Výrokom II. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94,26 % s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 3, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. Výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.
1.2. Súd prvej inštancie dopĺňajúcim rozsudkom č. k. 6Cb/2/2015-258 zo dňa 30.augusta 2018 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 01.08.2018 tak, že súd žalobu vo zvyšku zamietol. V danom prípade zistil, že nerozhodol o celom uplatnenom nároku,
preto postupom podľa § 225 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca podal v lehote 15 dní od doručenia rozsudku návrh na doplnenie rozsudku, vyhlásil dopĺňací rozsudok dňa 30.08.2018.
1.3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol že, žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 35.776,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35.776,04 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom nezaplatenej faktúry za neoprávnený odber plynu žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste J. XXXX, U. nad U., pričom bolo dňa 14.01.2013 zamestnancami žalobcu zistené, že žalovaný na vyššie uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dňa 21.01.2013 bola uskutočnená kontrola odberného miesta, predmetné meradlo bolo zdemontované a odoslané na expertízu znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý posudkom č. 11/PL-2013 zo dňa 25.01.2013 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Žalobcovi vznikla škoda tým, že žalovaný v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, t. j. v období od 19.04.2012 do 14.01.2013 odobral z distribučnej siete plyn patriaci žalobcovi meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné určiť presné množstvo odobratého plynu, a teda výšku skutočnej škody, žalobca na stanovenie výšky škody použil ustanovenia vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. Žalobca faktúrou č. 9000154917 zo dňa 19.02.2013 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to na sumu 35.776,04 Eur. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil.
1.4. Žalovaný sa v konaní bránil, že ihneď ako poverený zamestnanec zistil poškodenie plynomeru dňa 13.01.2013, túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi. Žalovaný vystavenú faktúru, ktorá je predmetom žaloby riadne reklamoval a vec sa pokúšal riešiť mimosúdne. Odmietal zodpovednosť za poškodenie meradla, nakoľko toto bolo na verejne prístupnom mieste.
1.5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6Cb/2/2015-84 zo dňa 6.októbra 2015 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalobca v spore nepreukázal aktívnu legitimáciu a nepredložil súdu a ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že je jedným zo subjektov, oprávnených na uplatnenie náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., teda že je dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo prevádzkovateľom zásobníka.
1.6. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom č. k. 8Cob/4/2016-116 zo dňa 06.02.2018, právoplatným dňa 13.03.2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Považoval ho za prekvapivý, keďže súd prvej inštancie stranám sporu neuviedol, ktoré právne skutočnosti zostali spornými, a preto žalobca nemohol predpokladať, že aktívnu legitimáciu žalobcu nemá prvoinštančný súd za dostatočne preukázanú a túto skutočnosť považoval za spornú. Z uvedeného dôvodu dôvodu žalobca nemohol argumentovať, predložiť dôkazy, ani predvídať rozhodnutie súdu.
1.7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný je odberateľom plynu od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) na odbernom mieste J. XXXX, U. nad U.. Dňa 14.01.2013 žalovaný nahlásil poškodenie plynomeru na uvedenom odbernom mieste. Zástupca žalobcu dňa 21.01.2013 vykonal výmenu plynomeru a spísal o tom zápis, ktorý podpísal za odberateľa J. M. a opatril ho pečiatkou žalovaného.
1.8. Podľa znaleckého posudku Ing. Petra Lešku č. 11/PL-2013 pred odstránením krycieho skla muselo byť porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, plomby na počítadle meradla boli porušené pri demontáži krycieho skla číselníka meradla, na meradle sa nenachádzajú overovacie značky.
1.9. Žalobca vystavil dňa 19.02.2013 faktúru č. 9000154917, ktorou fakturoval žalovanému škodu za neoprávnený odber za obdobie 19.04.2012 až 14.01.2013 na predmetnom odbernom mieste v sume 35.776,04 Eur na základe výpočtu, ktorý žalobca predložil do spisu (podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z.). Podľa predmetného výpočtu bol počet dní neoprávneného odberu celkom 271 (z toho v období máj až september 153 dní a október až apríl 118 dní), plynové vykurovanie bolo vykonávané kombinovanými kotlami v počte 4 ks pri hodinovom príkone 7,8 m3/hod. a pri celkovej spotrebe 31,2 m3/hod., množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu pri plynovom vykurovaní kombinovanými kotlami celkovo 62.181,60 m3- v letnom období 3 hod./deň (máj až september 14.320,80) a v zimnom období (október až apríl 47.860,80), sadzba za 1 m3 neoprávnene odobratého zemného plynu 0,570 Eur, celkovo cena neoprávnene odobratého zemného plynu 35.443,51 Eur, náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneným odberom zemného plynu spolu 332,53 Eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 Eur, posudok na meradlo 40,00 Eur, overenie plynomeru G10-G40 - 2 prietoky 14,40 Eur, oprava plynomeru G10-G25 92,33 Eur). Predmetná faktúra bola podľa reklamácie žalovaného doručená žalovanému dňa 26.02.2013. Listom zo 04.03.2013 žalovaný reklamoval túto fakturáciu, na čo žalobca odpovedal listom zo dňa 18.03.2013, v ktorom reklamáciu zamietol. Potvrdenie o uplatnení reklamácie a oznámenie o vyriešení reklamácie zaslal žalovanému aj SPP, a.s. Nasledovala výmena listov a e-mailov medzi žalobcom a žalovaným, vrátane upomienky a výzvy na zaplatenie zaslanej žalovanému a žiadosti žalovaného o storno upomienky. SPP, a.s. vrátil žalovanému zaplatené preddavky za obdobie od 19.04.2012 do 14.01.2013.
1.10. Podľa porovnania spotrieb plynu na domoch rovnakej stavebnej sústavy mal bytový dom č. XXXX v roku 2008 spotrebu 48.372 m3, v roku 2009 spotrebu 47.683 m3, v roku 2010 spotrebu 53.382 m3, v roku 2011 spotrebu 49.429 m3, v roku 2012 spotrebu 46.283 m3 a napr. bytový dom č. XXXX mal v roku 2008 spotrebu 49.298 m3, v roku 2009 spotrebu 52.130 m3, v roku 2010 spotrebu 56.077 m3, v roku 2011 spotrebu 52.094 m3, v roku 2012 spotrebu 51.289 m3.
1.11. Z fotokópie z knihy o stave odberných zariadení J. XXXX/X za mesiace január 2012 až december 2013 vyplýva, že žalovaný každý deň zapisoval spotrebu energií v predmetnom bytovom dome, pričom v každej tabuľke je vždy v prvom stĺpci uvedený dátum, potom spotreba plynu a nakoniec čas odpisu. Zo zápisov z januára 2013 vyplýva, že dňa 21.01.2013 došlo k výmene plynomeru, nakoľko dňa 20.01.2013 je uvedená spotreba plynu 380384 a dňa 21.01.2013 je spotreba 96.
1.12. Podľa opravnej faktúry č. 7401170487 (oprava fakturovaných údajov z vyúčtovacej faktúry č. 7419133570 zo dňa 15.01.2013) zo dňa 13.03.2013 za fakturačné obdobie od 19.04.2012 do 31.12.2012 bol preplatok žalovaného za plyn v sume 712,79 Eur, ktorý mu bol dňa 20.03.2013 poukázaný na bankový účet. Podľa opravnej faktúry č. 7401171840 (oprava fakturovaných údajov z vyúčtovacej faktúry č. 7401170487 zo dňa 13.03.2013) zo dňa 02.04.2013 za fakturačné obdobie od 19.04.2012 do 31.12.2012 bol preplatok žalovaného za plyn v sume 14.560,99 Eur, ktorý mu bol dňa 09.04.2013 poukázaný na bankový účet.
1.13. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
1.14. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný na danom odbernom mieste (U. nad U., J. XXXX) zemný plyn odoberá na základe zmluvy o dodávke plynu so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. (SPP) z roku 2005. Vlastníci bytov si postavili plynovú kotolňu a tú prevádzkujú. Svedkovia J. M. a W. H. vykonávajú striedavo v týždenných intervaloch obsluhu kotolne, pričom denne od roku 2005 odpisujú spotrebu energií. W. H. pri dennej kontrole spotreby, vo večerných hodinách, keď išiel odpísať stav plynomeru zistil, že sklíčko na plynomeri je rozbité a visí iba na skrutke. Uvedený svedok síce uviedol, že sa to stalo 13.01.2015, avšak z výpovede druhého svedka J. M., ako aj žalovaného bolo zrejmé, že uvedená udalosť sa stala v roku 2013, teda dňa 13.01.2013. W. H. vo výpovedi uviedol, že ihneď kontaktoval predsedníčku bytového domu, čo nevylučuje, že kontaktoval aj niekoho iného. Svedok J. M. pred svojím výsluchom bol síce účastný pojednávania konaného v danej veci na tunajšom súde dňa
06.10.2015, teda ešte pred prvým vyhlásením rozsudku, súd prvej inštancie však v tom nevidel dôvod na spochybnenie výpovede uvedeného svedka keďže táto bola v podstatných okolnostiach obdobná ako výpoveď svedka W. H.. Dňa 14.01.2013 bolo poškodenie nahlásené na bytovom družstve a žalovaný ako správca toto nahlásil SPP. Dňa 21.01.2013 pracovníci žalobcu odmontovali poškodený plynomer a namontovali nový. Podľa znaleckého posudku Ing. Petra Lešku č. 11/PL-2013 na poškodenom meradle pred odstránením krycieho skla muselo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, plomby na počítadle meradla boli porušené pri demontáži krycieho skla číselníka meradla, na meradle sa nenachádzajú overovacie značky. Medzi žalobcom a žalovaným nie sporné, že v danom prípade ide podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o neoprávnený odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna (čo vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009) a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol nameraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Je nepodstatné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípade či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Práve kvôli poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemožno ani akceptovať zariadením zobrazované hodnoty odobratého množstva plynu, keďže tieto hodnoty môžu byť v prípade odstránenia predmetného zabezpečenia modifikované, preto súd prvej inštancie nemohol v tejto časti údaje zaznamenávané svedkami do evidencie odberov brať ako relevantné pre stanovenie rozsahu neoprávneného odberu plynu v predmetnom období. Medzi žalobcom a žalovaným bol sporný dátum odkedy došlo k neoprávnenému odberu, vznik škody a aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca vychádzal z fikcie neporušenosti meradla v deň uskutočnenia fyzického odpočtu spotreby zemného plynu vlastníkom meradla (prevádzkovateľa distribučnej siete) podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., podľa ktorej ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Zo žalovaným predložených listín vyplýva, že obsluha kotolne denne chodila odpisovať stav spotreby energií a z výpovede svedkov vyplýva, že k poškodeniu plynomeru došlo najskôr dňa 12.01.2013, nakoľko pri odpise spotreby plynu bol plynomer ešte dňa 12.01.2013 v poriadku a dňa 13.01.2013 sa zistilo poškodenie tohto meradla, čo bolo následne nahlásené SPP. Žalobca nepreukázal, že k poškodeniu nedošlo dňa 12.01.2013, resp. 13.01.2013 a že k poškodeniu došlo skôr. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že dobu trvania neoprávneného odberu bolo možné zistiť, a táto trvala 3 dni
- odo dňa 12.01.2013 do 14.01.2013 (posledný deň neoprávneného odberu je určený zo žalobného návrhu žalobcu). Nakoľko žalobca žiadal priznať nárok na náhradu škody iba do dňa 14.1.2013 súd prvej inštancie sa možnými nárokmi vznikajúcimi z titulu odberu plynu žalovaným za obdobie po 14.1.2013 do 21.3.2013 nezaoberal. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Keďže plyn bol v čase neoprávneného odberu žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, uzavrel, že škoda vznikla práve žalobcovi. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu. Zemný plyn bol žalovaným odoberaný neoprávnene podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., preto bolo potrebné škodu zistiť podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, a to na základe vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.. Nakoľko v danom prípade išlo o plynové vykurovanie kombinovanými kotlami v zimnom období je denný počet hodín používania plynového spotrebiča 13 hodín. Podľa výpočtu predloženého žalobcom je celková spotreba plynového vykurovania kombinovanými kotlami 31,2 m3/ hod., čo žalovaný ani nenamietal. Spolu za tri dni neoprávneného odberu od 12.01.2013 do 14.01.2013 množstvo odobratého plynu predstavovalo podľa citovanej vyhlášky 1.216,8 m3 (t. j. 13 hod. x 3 dni x 31,2 m3/hod. spotreba kotlov), čo pri sadzbe za 1 m3 neoprávneného odberu zemného plynu v sume 0,570 Eur, predstavuje celkovú cenu za neoprávnený odber zemného plynu v sume 693,58 Eur. K uvedenej sume pripočítal aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu spolu v sume 332,53 Eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 Eur, posudok na meradlo 40,00 Eur, overenie plynomeru G10-G40 - 2 prietoky 14,40 Eur, oprava plynomeru G10-G25 92,33 Eur). Spolu teda škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje sumu 1.026,11 Eur, ktorú súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
nakoľko mal preukázané trvanie neoprávneného odberu len od 12.01.2013, a teda nebolo potrebné použiť ust. § 1 ods. 9 vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.
1.15. Keďže sa žalovaný dostal s plnením dlžnej sumy do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia (podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z.) a zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania zo zvyšnej sumy, v ktorej žalobu vo veci samej zamietol.
1.16. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 35.776,04 Eur, pričom súd prvej inštancie mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.026,11 Eur, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že úspech žalobcu v spore predstavuje 2,87 %, neúspech žalobcu predstavuje 97,13 % a čistý úspech žalovaného v spore potom predstavuje 94,26 %. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 94,26 %.
1.17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/4/2016-116 zo dňa 06.02.2018 súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného podľa § 255 ods. 1 CSP na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.
1.18. V dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie odstránil procesný nedostatok vo forme absentujúceho výroku o zamietnutí zvyšku uplatneného nároku. Zdôraznil, že v danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu v sume 34.749,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 34.749,93 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia, a to z dôvodu, že mal preukázané trvanie neoprávneného odberu len od 12.01.2013, nakoľko žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, nepreukázal, že k poškodeniu plynomeru nedošlo dňa 12.01.2013, resp. 13.01.2013 (ako tvrdil žalovaný, ktorý zabezpečoval každodennú obsluhu kotolne) a nepreukázal že k poškodeniu došlo skôr, a teda nebolo potrebné použiť ust. § 1 ods. 9 vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z. (bližšie odsek č. 36 a 37 rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/2/2015 - 230 zo dňa 01.08.2018). Súd prvej inštancie mal preukázané trvanie neoprávneného odberu len od 12.01.2013, čo spolu za tri dni neoprávneného odberu od 12.01.2013 do 14.01.2013 je množstvo odobratého plynu podľa citovanej vyhlášky 1.216,8 m3 (t. j. 13 hod. x 3 dni x 31,2 m3/hod. spotreba kotlov), čo pri sadzbe za 1 m3 neoprávneného odberu zemného plynu v sume 0,570 Eur, predstavovalo celkovú cenu za neoprávnený odber zemného plynu v sume 693,58 Eur, pričom k uvedenej sume pripočítal aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu spolu v sume 332,53 Eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 Eur, posudok na meradlo 40,00 Eur, overenie plynomeru G10-G40 - 2 prietoky 14,40 Eur, oprava plynomeru G10-G25 92,33 Eur) a spolu teda škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje sumu 1.026,11 Eur, ktorú súd zaviazal rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6Cb/2/2015 - 230 zo dňa 01.08.2018 žalovaného zaplatil žalobcovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvedeného rozsudku uviedol, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané trvanie neoprávneného odberu len od 12.01.2013, a teda nebolo potrebné použiť § 1 ods. 9 vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z.. Aj keď je z rozsudku zrejmé, že žalobe nebolo vyhovené v celom rozsahu (s prihliadnutím na predmet konania), táto skutočnosť nevyplýva z výrokových častí rozsudku, pretože rozsudok neobsahuje výrok o zamietnutí žaloby v časti, ktorej nebolo nároku žalobcu vyhovené. 2. Proti rozsudku č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 01. augusta 2018 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a zároveň podal návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Navrhol, aby súd prvej inštancie vydal vo veci dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodne aj o zvyšnej časti žalobcom uplatňovaného nároku t. j. o sume 34.749,93 Eur s príslušenstvom. Odvolanie podal v časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94,26 % a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov prvoinštančného konania, o výške náhrady ktorej má byť súdom prvej inštancie rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti odvolaním napádaného rozsudku. Ako odvolací dôvod uviedol § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol,
že výroková časť rozsudku neobsahuje výrok, ktorým by súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu priznanú žalobcovi I. výrokom rozsudku zamietol. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a žalobca tak až do doby, kým mu nebude doručený dopĺňajúci rozsudok, nemôže podať odvolanie týkajúce sa časti ním uplatňovaného nároku, o ktorej súd nerozhodol. Žalobca je toho názoru, že ak súd prvej inštancie dňa 1. augusta 2018 nerozhodol o zvyšku nároku uplatňovaného žalobcom tak, že by tento zamietol, nie je namieste priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Súd prvej inštancie tak v súvislosti s odvolaním napádaným výrokom rozsudku nesprávne aplikoval § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže zvyšok nároku uplatňovaného žalobcom súd prvej inštancie zamietol, neobstojí tak argumentácia, podľa ktorej mal žalobca v konaní len čiastočný úspech. O trovách konania tak môže súd prvej inštancie rozhodnúť až potom, ako rozhodne o celom, žalobcom uplatňovanom nároku. S poukazom na § 389 ods. 1 písm. d) CSP žalobca požiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napádanej časti (výrok II.) zrušil a priznal žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
3. Proti dopĺňajúcemu rozsudku, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a proti výrokom o náhrade trov konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolaciemu súdu s poukazom na ust. § 388 v spojení s § 390 CSP navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 34.749,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 34.749,93 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, s tým, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že k neoprávnenému odberu plynu na strane žalovaného dochádzalo len v období od 12. januára 2013 do 13. januára 2013. Žalovaný namietal, že takto zistený skutkový stav neobstojí. Žalovaný síce tvrdil, že poškodenie plynomeru mal zistiť 12 resp. 13. januára 2013 a pred týmto obdobím mal byť plynomer v poriadku, no túto skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že v evidencii o stavoch meradiel, ktorú viedli obyvatelia dotknutého bytového domu, a ktorá je súčasťou súdneho spisu, nie je uvedená žiadna zmienka o tom, kedy presne malo byť zistené poškodenie plynomera, v prípade ak by pri príslušnom dátume bola uvedená akákoľvek poznámka obsahujúca informáciu o zistení poškodenia plynomera, bolo by možné takéto tvrdenia žalovaného akceptovať. V evidencii, ktorá bola obyvateľmi bytového domu vedená, sa však žiadna zmienka o zistení poškodenia plynomera nenachádza. Svedok H., ktorý mal poškodenie plynomera odhaliť vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že si dátum zistenia poškodenia pamätá presne a tento uviedol ako 13. január 2015, čo však bol deň cca o dva roky neskôr, ako došlo zo strany žalobcu k výmene plynomera v ktorý deň poškodenie plynomera určite zistené nebolo ani nemôže byť. Na výpoveď svedka M. súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že táto osoba bola prítomná ako verejnosť na pojednávaní predchádzajúcom jej výsluchu nemal prihliadať. Žalovaný nepreukázal, že meradlo bolo dňa 12. januára 2013 nepoškodené. Namietal dôveryhodnosť svedkov, keďže obaja sú obyvateľmi domu, v ktorom k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo a sú ekonomicky motivovaní na výsledku sporu. Keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané kedy presne mal žalovaný zistiť poškodenie meradla a kedy bolo meradlo ešte nepoškodené, mal súd prvej inštancie obdobie neoprávneného odberu plynu posudzovať s poukazom na § 1 ods. 9 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. Žalobca určil obdobie neoprávneného odberu plynu správne, t. j. od 19.04.2012.
4. Proti rozsudku č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018 čo do výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III podľa ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 94,26 %. Uviedol, že k návrhu žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku sa pripája a o zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku (t. j. o sume 34.749,93 Eur s príslušenstvom) navrhol rozhodnúť tak, že sa žaloba vo zvyšku zamieta. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie rozhodoval v konaní o jeho trovách podľa úspechu strán vo veci, čo je potrebné pokladať za správny postup. Nesprávne však za úspech vo veci označil aj úspech žalobcu v odvolacom konaní, teda úspech v časti konania, ktorý sa však napokon iba nepatrne premietol do úspechu žalobcu vo veci. Ak by bol takýto postup súdu správny, nebol by žiadny dôvod na to, aby zákonodarca v § 396 ods. 3 CSP pri zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, uložil aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodnúť súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, pretože odvolací súd by trovy tohto odvolacieho konania priznával vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
priamo odvolateľovi z dôvodu, že jeho odvolanie bolo úspešné. Práve z dôvodu, že o trovách aj tejto časti konania rozhoduje súd rovnako o ostatných trovách konania, teda v tomto prípade na základe princípu úspechu vo veci (podľa § 255 ods. 1 CSP v previazaní s § 396 ods. 1 CSP), sa jeho rozhodnutie pod bodom III rozsudku riadi nesprávnym právnym názorom.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote žalobca aj žalovaný voči výrokom, v neprospech ktorých boli napadnuté rozhodnutia vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúceho konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záver, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018, vydaného v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6Cb/2/2015-258 zo dňa 11. septembra 2018, je potrebné v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, a vo výrokoch o trovách konania zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Zároveň skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP v konaní o nároku v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie pochybil v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
11. Z obsahu podaných odvolaní žalobcu a žalovaného vyplýva, že strany sporu nepodali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 6Cb/2/2015-230 zo dňa 1. augusta 2018 proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.026,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.026,11 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia. V tejto časti preto nadobudol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132
O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu vo zvyšku zamietol s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
13. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 78/2005, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II ÚS 78/05, III ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti uvádza odvolací súd nasledovné.
16. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu jeho tvrdenia, že žalovaný nepreukázal, že k poškodeniu plynomeru došlo dňa 12.01.2013 resp. 13.01.2013 a preto žalobca z uvedeného dôvodu správne určil obdobie neoprávneného odberu plynu od nasledujúceho dňa po dni odpočtu t. j. od 19.04.2012. Z uvedenými odvolacími tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.
17. V zmysle ust. § 1 ods. 9 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. decembra 2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k poškodeniu plynomeru a následne k neoprávnenému odberu plynu. Sporným bolo obdobie, počas ktorého bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z dikcie zákona vyplýva, že účtovať neoprávnený odber v zmysle ust. § 1 ods. 9 Vyhl.č. 449/2012 Z.z., si môže žalobca uplatniť od dátumu ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávnenému odberu plynu až vtedy, keď nie je možné zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu. V súdenej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že možno určiť dátum začiatku neoprávnenému odberu, a preto žalobca nemal nárok na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle Vyhl.č. 449/2012 Z.z. z neoprávnenému odberu od 19.04.2012, čo bol nasledujúci deň po poslednom odpočte plynomeru žalobcom.
19. Po dôsledkom preskúmaní obsahu spisu a vypočutí zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 12.07.2018 odvolací súd uzavrel, že z výpovede svedka W. H. na tomto pojednávaní možno uzavrieť, že
k zisteniu poškodenia plynomeru a k jeho poškodeniu došlo dňa 12.01.2013 resp. najneskôr 13.01.2013. Svedok bol riadne vypočutý v zmysle ust. § 196, § 201, § 258, § 203 CSP a ust. § 346 Tr. zák. Jeho výpoveď odvolací súd považoval za dôveryhodnú. Pokiaľ svedok uviedol vo svedeckej výpovedi dátum 13.01.2015, tak z obsahu zápisnice, ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania jednoznačne vyplýva, že svedok bol vypočúvaný ku skutkovým okolnostiam, ktoré prebiehali v roku 2013. Rok 2015 pri jeho výsluchu nebol vôbec spomínaný a nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou. Je vysoko pravdepodobné, že uvedený rozpor vznikol v dôsledku odstupu času, kedy svedok vypovedal - 5 rokov po rozhodnom dátume. Z vykonaného dokazovania, najmä z dlhoročných a precíznych denných zápisov v knihách zapisujúcich stav odberného miesta na meradlách plynu, elektriny, studenej vody, tlaku, dopl. vodomeru s uvedením podpisom a času zápisu možno vyvodiť, že k zisteniu poškodenia meradla došlo práve tak ako uvádza svedok. Nie je relevantné, že v uvedenej knihe nie je zaznamenaná pri dni 12.01.2013 resp. 13.01.2013 táto skutočnosť. Žalovaný sám nahlásil zistenie poškodenia uvedeného plynomeru žalobcovi a neponechal zistenie tejto skutočnosti až na kontrolu plynomeru zamestnancom žalobcu. Žalovaný, tak v reklamačnom konaní prebiehajúcom pred podaním žaloby, ako aj v priebehu celého konania argumentoval uvedenými skutočnosťami. Z obsahu spisu, ani z tvrdení žalobcu nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalovaného o dátume vzniku poškodenia plynomeru. Žalobca v spore takéto dôkazy nepredložil, ani nenavrhol dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného o dátume vzniku poškodenia plynomeru. Z vykonaného dokazovania, a to zo svedeckej výpovede W. H., žalovaného ako aj z listinných dôkazov predložených v spise a to zo záznamov v knihách o stave meradiel plynu a písomnej korešpondencie strán sporu v reklamačnom konaní považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, v ktorom ustálil deň 12.01.2013 resp. deň 13.01.2013 za deň poškodenia plynomeru a teda vzniku neoprávneného odberu za dostatočne preukázaný a správny. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že svedok M. bol prítomný na pojednávaní dňa 06.10.2015 ako verejnosť, preto jeho svedeckú výpoveď nemožno v zmysle ust. § 199 CSP pripustiť, odvolací súd zo zápisnice z uvedeného pojednávania konštatuje, že pán J. M. bol skutočne na tomto pojednávaní prítomný. Jeho svedecká výpoveď však iba podporne potvrdila pre spor relevantnú výpoveď svedka W. H. a nebola tým dôkazom na ktorom by súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, v ktorom ustálil, že bolo možné zistiť dobu trvania neoprávneného odberu, ktorú ustálil od 12.01.2013 a nárok žalobcovi priznal do 14.01.2013 v zmysle Vyhl.č. 449/2012 Z.z. a uplatnenej žaloby spolu s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu aj s príslušenstvom zamietol.
20. Uvedené závery odvolacieho súdu sú plne súladné s právnymi závermi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018, pričom zohľadňujú odlišný skutkový stav oboch konaní.
21. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
22. Odvolací súd zrušil výroky II. a III. o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj keď súd prvej inštancie správne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu žalovaného v spore voči žalobcovi, nesprávne a zmätočne vo výroku II. priznal žalovanému nárok voči žalobcovi len na náhradu trov prvoinštančného konania a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodovanie o trovách konania tvorí tak v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní jeden celok a nemožno rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania rozdeľovať podľa úspechu v prvoinštančnom a odvolacom konaní. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi nárok na náhradu trov konania podľa výsledku sporu ako celku a rozhodne o nároku na náhradu trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).