Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/4/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou, so sídlom Svätoplukova 1601, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 688 177, v spore o zaplatenie 35.776,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. októbra 2015, č. k. 6Cb/2/2015-84, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.776,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35.776,04 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný je odberateľom plynu od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) na odbernom mieste J. XXXX, U. nad U.. Dňa 14.01.2013 žalovaný nahlásil poškodenie plynomeru na uvedenom odbernom mieste. Zástupca žalobcu dňa 21.01.2013 vykonal výmenu plynomeru a spísal o tom zápis, ktorý podpísal za odberateľa J. M. a opatril ho pečiatkou žalovaného. Podľa znaleckého posudku Z.. R. S. č. XX/PL-XXXX pred odstránením krycieho skla muselo byť porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, plomby na počítadle meradla boli porušené pri demontáži krycieho skla číselníku meradla, na meradle sa nenachádzajú overovacie značky. Žalobca vystavil dňa 19.02.2013 faktúru č. 9000154917, ktorou fakturoval žalovanému škodu za neoprávnený odber za obdobie 19.04.2012 až 14.01.2013 na predmetnom odbernom mieste v sume 35.776,04 Eur na základe výpočtu, ktorý žalobca predložil do spisu (podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z.). Listom zo dňa 04.03.2013 žalovaný reklamoval túto fakturáciu, na čo žalobca odpovedal listom z 18.03.2013, v ktorom reklamáciu zamietol. Potvrdenie o uplatnení reklamácie a oznámenie o vyriešení reklamácie zaslal žalovanému aj SPP, a.s. Nasledovala výmena listov a e-mailov medzi žalobcom a žalovaným. SPP, a.s. vrátil žalovanému zaplatené preddavky za obdobie 19.04.2012 do 14.01.2013. Žalovaný navrhol výsluch svedka W. H., ktorý pri dennom odpise zistil poškodenie skla meradla, aby sa vyjadril, či sa s meradlom manipulovalo, prípadne kde sa stratilo to sklo. Žalobca navrhol výsluch svedka J. R., povereného zamestnanca žalobcu, ktorý bol prítomný na odbernom mieste dňa 14.01.2013 a ktorý by sa mohol vyjadriť k tomu, či bola skrinka s meradlom poškodená, resp. či bolo poškodené jej sklo a či bola skrinka uzamknutá. Súd prvej inštancie však výsluch svedka W. H. ani J. R. nepovažoval za potrebný, keďže medzi účastníkmi nebolo sporné porušenie skla meradla. Takisto súd nepovažoval za potrebné vykonať dopyt na SPP, a.s. ohľadom fakturácie odberu na danom odbernom mieste, keďže vrátenie

preddavkových platieb žalovanému takisto nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Za aplikácie ust. § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v tomto konaní aktívnu legitimáciu. Žalobca nepredložil súdu ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že je jedným zo subjektov, oprávnených na uplatnenie náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., teda že je dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo prevádzkovateľom zásobníka. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dodávateľom zemného plynu pre žalovaného na danom odbernom mieste bol iný subjekt než žalobca (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). To, či je žalobca (SPP - distribúcia, a.s.) prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo prevádzkovateľom zásobníka, nemožno považovať za všeobecne známu skutočnosť a nepostačuje ani vyhlásenie zástupcu žalobcu na pojednávaní, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete. Ani skutočnosť, že žalobca má v Obchodnom registri ako jeden z predmetov činnosti uvedené „distribúcia plynu“ nepreukazuje, že je prevádzkovateľom prepravnej siete alebo prevádzkovateľom distribučnej siete na danom konkrétnom odbernom mieste (J. XXXX, U. nad U.). Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania. Keďže však žalovaný nevyčíslil svoje trovy v lehote troch pracovných dní a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, v písomnom vyhotovení rozsudku v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal za platnosti a účinnosti O.s.p. v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 35.776,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35.776,04 Eur odo dňa 07.03.2003 až do úplného zaplatenia, a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu v tom zmysle, že žalobca nepredložil súdu ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že je jedným zo subjektov oprávnených na uplatnenie náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), teda že je dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo prevádzkovateľom zásobníka. Žalobca zdôraznil, že žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na území Slovenskej republiky, čo je všeobecne známa skutočnosť, notorieta, ktorú netreba dokazovať. Skutočnosť, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete uviedol žalobca aj v konaní pred súdom prvej inštancie a táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, teda žalovaný nespochybňoval, že by žalobca nebol oprávneným subjektom na uplatnenie si nároku na náhradu škody a so žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete, ku ktorej je jeho odberné plynové zariadenie pripojené, aj pred začatím konania na súde prvej inštancie, rokoval. Zákon o energetike navyše v ustanovení § 3 písm. c) bod 5. definuje, kto sa považuje za prevádzkovateľa distribučnej siete. „Prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona“. Skutočnosť, že žalobca je subjekt oprávnený na distribúciu plynu vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalobcu, kde je v predmete činnosti uvedené „distribúcia plynu“, pričom je zrejmé, že v prípade, ak by žalobca nemal na distribúciu plynu oprávnenie, príslušný súd by túto činnosť nemohol zapísať do obchodného registra ako predmet činnosti. Okrem toho, žalobcovi vydané povolenie na distribúciu plynu je verejne dostupné a zverejnené aj na webstránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Skutočnosť, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý zabezpečuje distribúciu plynu aj do odberného miesta žalovaného vyplýva tiež z Montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2013, ktorý bol súdu predložený ako listinný dôkaz spolu s návrhom a ktorý svedčí o tom, že na odberné miesto žalovaného žalobca (resp. jeho poverení zamestnanci) namontoval nové určené meradlo č. XXXXXXXX, a to s poukazom na svoju povinnosť vyplývajúcu z § 76 ods. 1 zákona o energetike, podľa ktorého „dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie“. Žalobca mal za to, že záver súdu, podľa ktorého sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že je jedným zo subjektov, ktorí sú podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike oprávnení na uplatnenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, nie je správny. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že dodávateľom plynu pre žalovaného bol v rozhodnom období Slovenský plynárenský priemysel, a.s. - ten však žalovanému za obdobie od 19.04.2012 do 14.01.2013 dodal 0 m3 zemného plynu, o čom svedčí aj to, že dodávateľ

žalovaného vrátil všetky preddavkové platby za plyn a tieto sa teraz nachádzajú na depozitnom účte žalovaného. Dodávateľovi plynu tak žiadna škoda v súvislosti s neoprávneným odberom nevznikla, nakoľko množstvo jeho plynu v distribučnej sieti sa nijako neznížilo. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný do svojho odberného miesta plyn odoberal. Tento plyn však nepatril dodávateľovi (preto dodávateľ žalovanému vrátil všetky preddavkové platby za predmetné obdobie, čo žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil), ale žalobcovi (a do dnešného dňa mu zaň nebolo zaplatené, čím žalobcovi vznikla škoda). Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok teda v súčasnosti navodil stav, pri ktorom žalovaný, ako odoberateľ zemného plynu, ktorý preukázateľne odoberal z distribučnej siete plyn patriaci žalobcovi, za jeho odber nemusel zaplatiť. Ďalej uviedol, že potvrdením prvoinštančného rozsudku by odvolací súd takýto stav aproboval, čo však nie je možné akceptovať.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore. Zastával názor, že pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie je potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože žalobca nepreukázal vznik škody.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. V zmysle ust. § 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Z § 157 ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vyplývalo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku/uznesenia súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.776,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35.776,04 Eur od 07.03.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania z titulu náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné kvalifikovať ako prekvapivé rozhodnutie. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. S účinnosťou od 15. októbra 2008 O.s.p. (zákon č. 384/2008 Z.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. sa posilnilo právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovil, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením vedci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. októbra 2011, sp. zn. 7Cdo 42/2010).

14. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil. Na pojednávaní dňa 06.10.2015 nepostupoval dôsledne podľa § 118 ods. 2 O.s.p., keď stranám sporu uviedol len ktoré právne skutočnosti má za zhodné a ktoré dôkazy nevykoná. Neuviedol však tie, ktoré ostali spornými. Napriek tomu, že žalobca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., má odvolací súd za to, že v dôsledku absencie postupu súdu prvej inštancie podľa § 118 ods. 2 O.s.p., keď neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, žalobca nemohol predpokladať, že aktívnu legitimáciu žalobcu nemá prvoinštančný súd za dostatočne preukázanú a túto skutočnosť považuje za spornú. Žalobca nemohol teda argumentovať, predložiť dôkazy, ani predvídať rozhodnutie súdu.

15. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, možno považovať za prekvapivý, porušujúco právo na spravodlivý proces, trpiaci nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktoré by vyplývali z vykonaného dokazovania, čo je dôvod, pre ktoré ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní. Preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP, bez toho, aby posudzoval opodstatnenosť vecných námietok žalobcu uvedených v odvolaní. 16. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vyššie uvedené vady konania spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

17. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .