Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-114-2019.pdf
PDF · 80.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., o zaplatenie 153,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21Csp/9/2019-60 zo dňa 15.04.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, uviedol, že pojednávanie nebolo potrebné nariadiť, pretože predmetom konania je otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez prísl. neprevyšuje 1000,- eur. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 06.10.2015 zmluvu o kreditnej karte č. XXXXXXXXX, pričom išlo spotrebiteľský revolvingový úver. Jej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca 300,- eur pre žalovaného s premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá závisí od výšky čerpania celkového úverového rámca, s RPMN 39,67 % p.a. a úrokom z omeškania 5 % ročne. Celkovo mal žalovaný zaplatiť 357,59 eur. Dňa 14.06.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky 303,80 eur s prísl. a to do 15 dní od doručenia výzvy. Dňa 21.05.2018 L. L.., zmluvou č. XXXX/XXXX/Z. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Oznámenie o postúpení nebolo doručené žalovanému.
3. Následne citoval ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. § 185 ods. 1, § 215 ods. 1, čl. 8 základných zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného do 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) a skonštatoval, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal žiadny výpisom z účtu dlžnú sumu 153,96 eura. Žalobca je povinný v súdnom konaní preukazovať tvrdené skutočnosti predložením listinných dôkazov, na základe ktorých súd rozhodne o jeho uplatnenom nároku. S poukazom na prejednávaciu zásadu, zásadu koncentrácie a sudcovskej koncentrácie uviedol, že súd nemá v konaní povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy a vyzývať ich na predloženie, a to ani v spotrebiteľských sporoch. Zároveň
neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, nebolo preukázané doručenie výzvy žalovanému doručenkou. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Súd nevyslovil svoj právny názor, pred stranami neprezentoval skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril priestor na doplnenie dôkazov, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú z nesporné a dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení sa nevykonávajú. Navrhol rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Podľa čl. 8 základných zásad CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa čl. 11 ods. 4 základných zásad CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
10. Podľa čl. 15 ods. 1, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
12. Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
13. Podľa § 153 ods.2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
14. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). V tejto súvislosti odvolací poukazuje na skutočnosť, že žalobca niekoľko rokov podáva obdobné žaloby proti spotrebiteľom, pričom je zastúpený advokátom. Odvolací súd sa preto dôvodne domnieva, že žalobca vie aké skutočnosti je potrebné preukázať a že ich nepreukázanie má za následok neúspešnosť v konaní. Dospel preto k záveru, že žalobca nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
15. Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu spoločnosť L. L., ktorá pohľadávku vo vzťahu k žalovanému postúpila na žalobcu, uzavrela so žalovaným dňa 06.10.2015 zmluvu o kreditnej karte (spotrebiteľský úver), ktorej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca žalovanému vo výške 300,- eur s výškou minimálnej splátky 15 eur. Dňa 21.05.2018 právny predchodca žalobu postúpil pohľadávku vymáhanú v tomto konaní na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/Z..
16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Obsahom spisu síce je výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.05.2016, z ktorej vyplýva, že veriteľ vypovedal zmluvu, znížil celkový úverový rámec na nulu a upozornil dlžníka, že v prípade neuhradenia požadovanej splátky bude povinný uhradiť banke celú pohľadávku, pričom celková výška pohľadávky ku dňu 14.05.2016 bola 298,- eur a výzva zo dňa 14.06.2016, ktorou veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 303,80 eura do 15 dní od jej doručenia, absentuje však doklad preukazujúci ich doručenie žalovanému. Účelom ust. § 53 ods. 9 je informovať spotrebiteľa v dostatočnom predstihu o skutočnosti, že veriteľ hodlá využiť svoje oprávnenie na zosplatnenie dlhu. Zosplatnením dlhu spotrebiteľ stráca výhodu, ktorou je možnosť úhrady dlhu v splátkach. Cieľom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľovi zvrátiť situáciu, svoj omeškaný dlh vyrovnať a predísť tým strate výhody splátok. Nie je preto možné za splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka považovať oznámenie právneho predchodcu zo dňa 14.05.2016 ani zo dňa 14.06.2016, ktoré žalovanému nebolo preukázateľné doručené. Zároveň žalobca nepreukázal ani samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru.
19. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
20. Žalobca zároveň nepreukázal skutočnú výšku dlhu, a to výpisom z účtu v banke, z ktorého by súd mohol vychádzať. V tejto súvislosti teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že má nárok na zaplatenie sumy 153,96 eur s prísl.
21. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Žalobca bol v prvoinštančnom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Z tohto dôvodu stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).