Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-36-2019.pdf
PDF · 116.8 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: B. o zaplatenie 12.480,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.570 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.570 eur od 23.5.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2019 domáha zaplatenia sumy 12.480,40 €, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 12.480,40 eur od 8.2.2016 do zaplatenia a trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 26.6.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 223558 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000 eur na podnikateľské účely. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 48. mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 276,- €, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Žalobca listom zo dňa 21.01.2016 oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok úveru, a súčasne mu oznámil, že sa v dôsledku nesplácania splátok je oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaný neuhradil dlhované splátky, sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými dňa 07.02.2016. V súlade s článkom 12 ods. 12.1 zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 662,40 eur. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., pričom sadzba úroku z omeškania je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok a zmluvných pokút, ktoré boli zosplatnené na základe zmluvy, t.j. 12.480,40 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil sumu 1.430,- eur.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o revolvingového úvere č. 223558 - 27064 zo dňa 28.06.2015, splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 28.06.2015, Žiadosť o úver zo dňa 25.06.2015, doklad o vyplatení 4.000,- eur, kartu klienta, faktúra za zmluvnú pokutu č. XXXXXXXXX, Pokus o zmier zo dňa 31.01.2016.
4. Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz č.k. 36Cb/36/2019 - 9 zo dňa 15.05.2019, ktorý bol doručený žalovanému dňa 21.05.2019.
5. Žalovaný podal dňa 22.05.2019 voči platobnému rozkazu č.k. 36Cb/36/2019 - 9 zo dňa 15.05.2019 odpor, v ktorom uviedol, že si nikdy nepožičal 12.480,40 eur, celé je to podvod.
6. Okresný súd Trnava uznesením 36Cb/36/2019 - 19 zo dňa 28.06.2019 zrušil platobný rozkaz č.k. 36Cb/36/2019 - 9 zo dňa 15.05.2019 a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k odporu. Žalobca sa k odporu nevyjadril.
7. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,, CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Pred začatím pojednávania žalobca uviedol, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma 4.000 eur, ale tak ako to vyplýva z článku 4.1 zmluvy tak žalobca si v danom konaní uplatňuje aj zmluvnú odmenu vo výške 9.248 eur ako aj zmluvnú pokutu. Žalovaný uviedol, že mu bolo reálne na účet poskytnutých 4.000 eur. V dobe uzatvorenia Zmluvy žalovaný podnikal, financie však použil na potrebu rodiny, nie na podnikateľský účel. Bol v zlej finančnej situácii a preto si požičal prostriedky. V počiatku dlh aj splácal, neskôr pre finančné problémy a najmä ťažké zdravotné problémy skončil so živnosťou, prestal mať trvalý príjem. Je ochotný aj v súčasnosti sa so žalobcom dohodnúť na kompromisnom mimosúdnom riešení, je však aj naďalej v zlej finančnej situácii. Súd poskytol stranám lehotu 1 mesiaca aby súdu predložili návrhu na uzavretie zmieru.
9. Vzhľadom k tomu, že strany neuzatvorili zmier, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.11.2019, kde vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovanému, ktorý termín bral na vedomie, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalovaný dňa 25.06.2015 podpísal žiadosť o úver, a to za podmienok vyznačených v časti s názvom ,,Údaje o požadovanom úvere (v EUR)“. Táto časť listiny obsahuje údaj o poskytnutej čiastke: 4.000 eur, splatnosť úveru 48 mesačných splátok, výšku mesačnej splátky 276 eur, nominálnu hodnotu úveru 13.248 eur. Žalovaný je v žiadosti identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ, avšak v žiadosti o úver nie je uvedené na aký účel bude úver poskytnutý.
11. Žalobca dňa 26.06.2015 vypracoval Zmluvu o revolvingového úvere č. 223558 - 27064, ktorú žalovaný podpísal dňa 28.06.2015 (ďalej len ,,Zmluva“). V zmluve je predmet zmluvy špecifikovaný tak, že žalobca poskytne žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13.248 eur do ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu Zmluvy žalobcovi, splatnosť úveru 48 mesačných splátok, výšku mesačnej splátky 276 eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je Splátkový kalendár. Zmluve je ďalej dojednaný revolving, na základe ktorého, ak žalovaný splatí všetky splátky z úveru podľa splátkového kalendára, vzniká žalovanému po predchádzajúcom schválení zo strany žalobcu nárok na revolving a bude mu teda úver automaticky navýšený, t.j. žalobca poskytne žalovanému čiastku vo výške 13.248 eur. Na poskytnutie rovolvingu nemá žalovaný bez predchádzajúceho schválenia zo strany žalobcu právny nárok. V zmluve je dojednaná zmluvná odmena za poskytnutie úveru vo výške 9.248 eur, ktorá je splatná ku dňu prevedenia revolvingu. Pre prípad omeškania žalovaného s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti, je žalobca oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, t.j. 662,40 eur.
12. V Splátkovom kalendári sú uvedené jednotlivé splátky, ktorých je 48, výška splátky je 276 eur, pričom prvá splátka má dátum splatnosti dňa 5.8.2015 a posledná dňa 5.7.2019.
13. Z karty klienta je preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 4.000,- eur a žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 1.430 eur.
14. Faktúrou č. 916000330 zo dňa 21.1.2016 a splatnou dňa 31.1.2016 žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 662,40 eur. Žalobca nepreukázal odoslanie faktúry žalovanému.
15. Z listiny s názvom ,,Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovaného na neuhradenie splátky revolvingovej pôžičky, pričom v prílohe (ktorá nebola súdu predložená) zasiela vyúčtovanie zmluvných pokút a zároveň informuje žalovaného, že v prípade neuhradenia všetkých záväzkov bude nútení zosplatniť všetky záväzky, požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky a bude vyplnená a podpísaná blankozmenka. Žalobca nepreukázal odoslanie listiny žalovanému.
16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, že bol ochotný dohodnúť sa aj mimosúdne, a pred začatím pojednávania, chcel žalovanému predložiť Návrh súdneho zmieru. Ďalej uvádza, že žalovaný v zmluve výslovne vyhlásil, že ju uzatvára ako podnikateľ s tým, že poskytnuté finančné prostriedky využije na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
17. Z predloženého Návrhu súdneho zmieru vyplýva, že žalobca by žiadal od žalovaného uhradiť istinu vo výške 3.840,- eur s príslušenstvom.
18. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa § 291 ods.3 CSP , ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
20. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
21. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 2 psím. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), f), j), k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
26. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník ( ďalej len ,,OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.(1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.(2)
28. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.(2)
29. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.(5)
30. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(2)
31. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.(1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
32. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 369 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Medzi stranami nie je sporné, že na základe žiadosti o úver zo dňa 25.06.2015 adresovanej žalovaným žalobcovi došlo dňa 28.06.2015 k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingového úvere č. 223558 - 27064, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur na podnikateľské účely. Taktiež nie je sporné, že žalovaný začal splácať daný úver a do dnešného dňa uhradil 1.430,- eur.
38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinný dôkaz bola predložená Zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých bol žalovanému úver poskytnutý bolo treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický úver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalovanému poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Aj zo samotnej Žiadosti o úver je zrejmé, že žalovaný nežiadal o revolvingovom úvere, ale klasický úver na sumu 4.000 eur.
39. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd dospel k záveru, že uvedená Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o formulárovú zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom - žalobcom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a to napriek tomu, že v Zmluve je uvedený účel úveru „ podnikanie“. V zmluve nie je konkrétne uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít podnikania použiť. Nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný v danej veci pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (čo nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru), daný zmluvný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský. Vzhľadom k tomu, že pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely, čo aj žalovaný sám uviedol na pojednávaní.
40. Nakoľko právny vzťah medzi stranami sporu založený Zmluvou je vzťahom spotrebiteľským je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka) sa pritom nevzťahuje len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Súd pritom poukazuje napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
41. Na základe zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 13.248,- Eur do ôsmich pracovných dní (čl. 1 ods. 1.1.), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 276,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov úveru v zmluve nie je uvedená, je len uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške 9.248,- eur (čl. 4 ods. 4.1). Skutočná suma, ktorá bola poskytnutá žalovanému bola vo výške 4.000 eur a teda RPMN v danom prípade vychádza vo výške 114,73 % (!).
42. V zmluve chýba údaj o dátume narodenia spotrebiteľa, čo je podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSU, nakoľko nepostačuje jeho identifikácia len menom, priezviskom, IČO, sídlom podnikania.
43. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom ďalej neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 276 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
44. Nakoľko úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti je úver potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úverov považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bolo z titulu úveru reálne vyplatená suma 4.000 eur a zaplatil 1.430 eur, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 2.570 eur a vo zvyšku istinu aj s príslušenstvom zamietol.
45. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
46. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
47. Otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte oboch uvedených ustanovení súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. K zosplatneniu úveru nemôže dôjsť automaticky, tak ako je to uvedené v čl. 12, ods. 12.3 Zmluvy. Takéto dojednanie je neplatné podľa § 39 OZ a aj pre jeho rozpor so zákonom, nakoľko obchádza ustanovenie § 53 ods. 9 OZ. Vzhľadom na uvedené, preto nedošlo dňa 07.02.2016 k platnému a účinnému zosplatneniu úveru.
48. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a následne je dlžník v omeškaní, ak svoj záväzok nesplní.
49. V danej veci nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie ním poskytnutej sumy peňažných prostriedkov voči žalovanému uplatnil riadne už pred podaním žaloby, nakoľko nepredložil súdu zosplatnenie úveru, iba upomienku na zaplatenie a na možnosť zosplatnenia úveru, pričom nepreukázal jej doručenie. Požiadavka na plnenie zo strany žalobcu bola splnená voči žalovanému až momentom doručenia žaloby v tomto spore, z ktorej bolo zrejmé, akých finančných plnení sa žalobca domáha. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 21.5.2019, nasledujúci pracovný deň
22.05.2019 mohol plniť a do omeškania sa dostal dňom 23.05.2019. Preto súd žalobcom uplatnený úrok za obdobie od 08.02.2016 do 22.05.2019 vrátane zamietol.
50. Žalobca žiadal úrok z omeškania v zmysle obchodnej úpravy, avšak v danom prípade ide o spotrebiteľa a preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny od 23.05.2019 do zaplatenia.
51. Súd nepriznal žalobcovi nárok na ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemohol žalobcovi vzniknúť nárok ani na túto zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje dojednanie o osobitnej forme poplatku pre prípad omeškania žalovaného, ktorý nevyplýva priamo zo zákona. Okrem toho je podľa názoru súdu dojednanie o tejto zmluvnej pokute (čl. 12, ods. 12.1 zmluvy) neplatné podľa § 39 OZ aj pre jeho rozpor so zákonom, nakoľko obchádza ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré je kogentným ustanovením presne vymedzujúcim maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorú si žalobca v súvislosti s omeškaním dlžníka môže uplatniť. Navyše, zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, ale bola žalobcom uvedená v rámci formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Dojednanie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a preto neplatnú podľa §53 ods. 5 OZ. Jej neprijateľnosť vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy pritom nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj z dôvodu bezpoplatkovosti úveru, zamietol.
52. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
55. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v istine 2.570 eur s príslušenstvom 64,07 eur v rozsahu 16 % a žalovaný v 84 %. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v rozsahu 68 % (84-16). Súd žalovanému však nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).