Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-14-2020.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: B. Y., nar. XX.X.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 12.480,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/36/2019-37 zo dňa 20.11.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi odvolací súd nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.570 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 23.5.2019 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhrada trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že dňa 26.06.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 223558 (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4.000 eur na podnikateľské účely. Poskytnutý úver vrátane úroku sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach (vrátane úrokov) po 276 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v Zmluve. Žalovaný sa dostal so splácaním splátok do omeškania, preto mu žalobca listom zo dňa 21.01.2016 oznámil omeškanie a súčasne mu oznámil, že sa v dôsledku nesplácania splátok je oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo Zmluvy, ktoré sa tak stali splatnými dňa 07.02.2016. Na základe čl. 12 ods. 12.1 Zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 662,40 eur, nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne podľa nar. vlády č. 21/2013 Z.z. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok a zmluvných pokút, ktoré boli zosplatnené na základe Zmluvy a to 12.480,40 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil len sumu 1.430,- eur.
3. Žalobca k žalobe predložil dôkazy, ktorými jej opodstatnenosť preukazoval, a to Zmluvu o revolvingového úvere č. 223558 - 27064 zo dňa 28.06.2015, splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 223558-27064 zo dňa 28.06.2015, Žiadosť o úver zo dňa 25.06.2015, doklad o vyplatení 4.000,- eur, kartu klienta, faktúra za zmluvnú pokutu č. 916000330, Pokus o zmier zo dňa 31.01.2016.
4. Vo veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz č.k. 36Cb/36/2019-9, ktorý bol z dôvodu žalovaným podaného odporu zrušený uznesením č.k. 36Cb/36/2019-15 a prvoinštančný súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Žalovaný sa na pojednávanie, ktorého termín bral na vedomie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.
5. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci vychádzal zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 223558-27064, podľa ktorej žalobca poskytne žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13.248 eur do ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu Zmluvy žalobcovi, splatnosť úveru bola dohodnutá v 48 mesačných splátkach s výškou splátky 276 eur, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je Splátkový kalendár. Zmluve je ďalej dojednaný revolving, podľa ktorého ak žalovaný splatí všetky splátky z úveru podľa splátkového kalendára, vzniká žalovanému po predchádzajúcom schválení zo strany žalobcu nárok na revolving a bude mu úver automaticky navýšený. V Zmluve je dohodnutá zmluvná odmena za poskytnutie úveru vo výške 9.248 eur, splatná ku dňu prevedenia revolvingu. Pre prípad omeškania žalovaného s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je žalobca oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, t.j. 662,40 eur.
6. Podľa karty klienta žalobca vyplatil žalovanému sumu 4.000,- eur, z ktorej žalovaný uhradil len čiastku 1.430,- eur. Faktúrou č. 916000330 zo dňa 21.1.2016 splatnou dňa 31.1.2016 žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 662,40 eur, ktorej odoslanie žalovanému ale nepreukázal.
7. Súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 2 písm. g/, h/, § 9 ods. 1, 2 písm. d/,f/, j/, k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z., poukázal na ust. § 44 ods. 1,2, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 544, § 563 Obč. zák. a na právnu úpravu uvedenú v ust. 369 Obchod. zák. a dospel k záveru, že žalobe je možné iba čiastočne vyhovieť. Na priznanie príslušenstva vychádzal z ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. a na úroky z omeškania použil úpravu uvedenú v § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z.
8. Prvoinštančný súd zdôraznil, že Zmluva, z ktorej si nárok žalobca odvodzuje je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní nekonal ako podnikateľ, spĺňa definíciu spotrebiteľa, pričom mu bol poskytnutý klasický úver vo výške 4 000 eur a nie úver revolvingový. Zmluva bola vo forme formuláru a predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Napriek tomu, že v Zmluve je ako účel úveru uvedené „podnikanie“, nie je uvedený žiadny konkrétny údaj, na akú podnikateľskú aktivitu ho môže žalovaný požiť a pri pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejším a k čomu dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý v konaní v Zmluve uvedený účel nepreukázal.
9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní Zmluvy ako spotrebiteľskej zistil, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 13.248 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal v pravidelných mesačných splátkach vo výške 276 eur splácať. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru v zmluve nie je uvedená, je len uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške 9.248,- eur (čl. 4 ods. 4.1). Skutočná suma, ktorá bola poskytnutá žalovanému bola vo výške 4.000 eur a RPMN v danom prípade vychádza vo výške až 114,73 % .V Zmluve chýba i údaj o dátume narodenia spotrebiteľa, čo je podstatná náležitosť vyžadovaná podľa § 9 ods. 2 písm. d) zák.č. 129/2010 Z.z. nakoľko nepostačuje jeho identifikácia len menom, priezviskom, IČO, sídlom podnikania. Zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v takomto členení je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve, ktorou žalobca nárok preukazuje sa uvádza len výška splátky 276 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení Zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Keďže úverová zmluva zákonom určené podstatné náležitosti neobsahuje, úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úverov považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bolo titulom úveru reálne vyplatená suma 4.000 eur, z ktorej zaplatil 1.430 eur, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 2.570 eur a vo zvyšku istinu aj s príslušenstvom zamietol.
10. Súd tiež vzal do úvahy, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred samotným zosplatnením a upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. a nevyhnutnou je i žiadosť o zosplatnenie celého dlhu pre omeškania so zaplatením splátky. K zosplatneniu úveru nedochádza automaticky, ako je uvedené v čl. XII ods. 12.3 Zmluvy, preto je takéto dojednanie v rozpore s § 39 a § 53 ods. 2 Obč. zák. a neplatné. Dňom 07.02.2016 z uvedeného dôvodu k platnému a účinnému zosplatneniu úveru nedošlo. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi nárok na zaplatenie ním poskytnutej sumy peňažných prostriedkov vznikol, preto k jej zaplateniu prvoinštančný súd žalovaného zaviazal a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z Obchod. zák. Nakoľko však ide o spotrebiteľa, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len vo výške 5 % od 23.05.2019, ktorý je dňom nasledujúci, kedy sa žalobca po tom, ako bola žaloba doručená, čo nastalo dňom 21.05.2019. Nasledujúci pracovný deň 22.05.2019 mohol plniť a teda nasledujúci deň sa až dostal do omeškania.
11. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu, požadovanú vo výške 5 % z minimálnej výšky úveru s poukazom na to, že ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvu podmienku v spotrebiteľskej zmluve a teda podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú. Neprijateľnosť súd odvodil zo zistenia, že zmluvná pokutu znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného v postavení spotrebiteľa., nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je nevyvážený, je iba v neprospech žalovaného spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinnosti, ale pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu ako dodávateľa neexistuje žiadna sankcia. Spotrebiteľské zmluvy ani nesmú obsahovať také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, keď v konaní i keď úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mu žiadne trovy nevznikli, preto mu tento nárok ani nepriznal.
12. Dňa 27.12.2019 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie žalovaného označené ako odvolanie (č.l.45), z obsahu ktorého vyplýva, že ho žalovaný podáva iba voči lehote, v ktorej má uloženú istinu zaplatiť. Odvolateľ namietol, že povinnosť rozsudkom mu uloženú nie je schopný v lehote troch dní splniť, preto navrhol žalobcovi i splátkový kalendár, na ktorý ale žalobca nepristúpil.
13. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý ho prevzal, vyjadrenie k nemu nepodal (č.l. 49).
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) odvolanie podané žalovaným vyhodnotil ako riadne podaný opravný prostriedok, na základe ktorého konštatovania ďalej postupoval. Odvolací súd zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je dôvodné.
15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami ho neoznamoval, pretože žiadna strana o to nepožiadala.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
19. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný namieta iba lehotu, do skončenia ktorej má povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom. Voči samotnej istine čo do výšky a právneho dôvodu, ako ani k nej priznanému úroku z omeškania odvolacie námietky nevzniesol.
20. Podľa § § 232 C.s.p. (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Podľa výroku I. prvoinštančného rozsudku mal žalovaný uložené splniť povinnosť v lehote troch dní. Takto určená lehota sa nazýva paričnou lehotou, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia po jeho vykonateľnosť a počas nej môže žalovaný dobrovoľne splniť uloženú povinnosť. Po jej uplynutí sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľné. Zákon umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch súd určil aj lehotu dlhšiu (§ 232 ods. 3 C.s.p.), ak napr. zdravotný stav, sociálna či rodinná situácia neumožňuje povinnému uloženú povinnosť splniť v lehote troch dní. Žalovaný ale ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani vo vyjadrení k žalobe, a ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by použitie ust. § 232 ods. 3 C.s.p. odôvodňovali. Samotné tvrdenie uvedené v odvolaní, podľa ktorého nemá schopnosť túto sumu zaplatiť v určenej lehote, nemožno považovať za argumenty, pre ktoré by bolo možné žalovanému vyhovieť. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., ale nakoľko žalobcovi, i keď v odvolacom konaní ako úspešnej strane sporu, žiadne trovy nevznikli a Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, ktoré jej ale podľa obsahu spisu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli a na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris), odvolací súd s odkazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p. Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcovi rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).