Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/387/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. 2, XXX XX K., prechodne bytom A. XX, XXX XX K., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otec - T.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. rameno 6, XXX XX K., zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so sídlom Nobelova 34, 820 06 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. -41 zo dňa 23.08.2019 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je oprávnený na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. stretávať sa s maloletým V. I., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je bydlisko matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -41 zo dňa 23.08.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. stýkať sa s maloletým V. I., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si otec prevezme maloletého a po ukončení styku maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v čase určenom. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa (ďalej len ), , veta prvá, (ďalej len ). Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, jeho účel, podmienky nariadenia a špecifiká pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. Dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na potrebu dočasnej úpravy styku otca s maloletým vyplývajúcu z absencie ich pravidelných stretnutí, na ktorých sa rodičia pre matkinu neochotu nedokážu dohodnúť. Za podstatný dôvod považoval aj prítomnosť staršieho brata maloletého V. v otcovej domácnosti, s ktorým V. nie je v kontakte. Mal za to, že v danom prípade nejde len o zachovanie vzťahu maloletého s otcom, ale aj so súrodencom, pričom rozdelenie starostlivosti rodičov o maloletého po rozvode ich manželstva nemôže byť na úkor degradácie súrodeneckých vzťahov. Potrebu zastabilizovať pomery účastníkov

nariadením neodkladného opatrenia videl i v skutočnosti, že ponechanie úpravy styku otca s maloletým po rozvode manželstva na vzájomnej dohode rodičov dospelo po postupnej redukcii styku až do stavu jeho nerealizovania. Zdôraznil, že právo styku je nielen právom rodiča, ale aj právom maloletého dieťaťa, ktoré si preferenčný rodič nemôže prisvojiť a manipulovať s ním podľa vlastných predstáv a záujmov. Návrh v časti úpravy styku počas letných prázdnin zamietol z dôvodu, že predmetom neodkladnej úpravy nemá byť styk realizovaný s odstupom času jedného roka. Rovnako zamietol aj uloženie informačnej povinnosti rodičom vo vzťahu k vycestovaniu maloletého do cudziny majúc za to, že potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nemal v tomto smere preukázanú.

3. Proti výroku I rozhodnutia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým počas bežného roka podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Napadnuté uznesenie považovala za arbitrárne, nesprávne, nereflektujúce na aktuálnu rodinnú situáciu a jeho odôvodnenie za zmätočné a nedostatočné. Namietala, že otec žiadnymi dôkazmi nepreukázal ohrozenie záujmu maloletého v dôsledku jej konania a z ním predloženej nekompletnej, nečitateľnej, dátumovo neoznačenej a neaktuálnej písomnej komunikácie rodičov nevyplýva bránenie mu v styku s maloletým. Poukázala na vek V. 11 rokov a vyslovila presvedčenie, že dieťa v tomto veku vie zrozumiteľne vyjadriť svoj názor na situáciu v rodine a vysvetliť dôvody, pre ktoré sa v prítomnosti otca necíti bezpečne a nechce s ním tráviť čas osamote. Namietala, že súd prvej inštancie vek maloletého odignoroval a bez ďalšieho iba na základe tvrdení otca a neúplných dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Poukázala na obsah predloženej komunikácie rodičov, z ktorej vyplývajú návrhy termínov stretnutí poskytnutých otcovi z jej strany zohľadňujúcich program, zdravotný stav a režim dieťaťa s uvedením i dôvodov odmietania stretnutí V.. Zdôraznila, že z komunikácie vyplýva i bránenie v jej styku so starším synom A., neinformovanosť o príchode A. zo zahraničia, skutočnosť, že vzťahy medzi A. a ňou a V. a otcom a deťmi navzájom sú veľmi narušené a, že dôvodom odmietania otca V. nie je jej neochota, ale narušené vzťahy a V. zážitky s otcom z minulosti. Dala do pozornosti rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. -106 zo dňa 01.03.2016, v ktorom súd apeloval na otca, aby si styk s V. nevynucoval násilím a svoje negatívne emócie si pred deťmi nevŕšil na matke. Uviedla, že na otca apelovala, snažila sa situáciu riešiť, otec nikdy nereagoval na jej návrhy pozitívne, jej názory ironizoval, bagatelizoval a nimi opovrhoval. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odôvodením absencie kontaktu maloletého s bratom študujúcim v zahraničí. Danú argumentáciu otca považovala za právne irelevantnú, keďže realizovaním styku súrodencov nie je možné zabezpečiť budovanie vzťahu medzi nimi. Potvrdila, že styk otca s maloletým V. sa realizoval od rozvodu v roku 2017 sporadicky, väčšinou z dôvodov na strane otca, ktorý o styk nejavil záujem, nevedel si skĺbiť pracovné a voľnočasové aktivity tak, aby si vytvoril priestor na plnohodnotné trávenie času so synom, pričom aj A. odkladal u svojich známych a príbuzných počas víkendov. V. u otca trávil niekoľko hodín a styk sa realizoval bez prespatia z dôvodu obáv V., ktoré verbalizoval súdu v rámci výsluchu uskutočneného dňa 16.03.2017. Vyslovila názor, že násilný spôsob realizácie styku otca s maloletým bez skonsolidovania vzťahu otec-syn je kontraproduktívnym a neprinesie zabezpečenie ich kontaktu. Za zavádzajúce považovala tvrdenia otca o dlhodobom marení jeho styku s maloletým bez preukázania relevantných dôkazov. Zdôraznila, že otec ju obviňuje zo správania, ktoré praktizoval on voči A., ktorého uplácal, manipuloval a vydieral do tej miery, že A. navonok deklaruje jej odmietanie. Otec od nej žiada rešpektovanie názoru A., no na druhej strane on nie je schopný rešpektovať názor, strach a obavy V.. Poukázala na to, že rovnako zničujúceho prístupu sa otec dopúšťal aj voči deťom z prvého manželstva. Zdôraznila, že otcovi vysvetľovala dôvody, pre ktoré sa V. odmieta s ním stretnúť s poukazom na pripojenú kompletnú komunikáciu rodičov z obdobia od decembra 2017 do septembra 2019. Poprela, že by maloletého V. manipulovala. Uviedla, že za účelom odstránenia úzkostných prejavov a obáv V. zo stretnutí s otcom a skonsolidovania vzťahov s otcom a starším súrodencom vyhľadala pre maloletého odbornú pomoc u psychologičky PhDr. B. M.. Poukázala na obsah správy PhDr. M. a z nej vyplývajúce dôvody verbalizované V., pre ktoré sa obáva stretnutí s otcom a vyjadrené znepokojenie nad tým, že jeho názor nie je rešpektovaný rovnako ako v prípade staršieho brata, čo vníma ako nespravodlivé. Vyslovila názor, že otec svojim prístupom situáciu V. nezľahčuje, vystavuje ho stresu, keď dňa 24.06.2019 spolu so starším synom sa bez ohlásenia a jej vedomia dostavil do školy, ktorú V. navštevuje, V. hľadal medzi deťmi, fotil ho, syn sa pred ním schovával. Navrhla, aby v konaní vo veci samej došlo k zisťovaniu názoru maloletého V..

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako správne a zákonné. Nesúhlasil s odvolaním matky a dôvodmi v ňom uvedenými považujúc ich za nedôvodné, účelové tvrdenia. Odôvodneniu rozhodnutia porozumel, vníma ho ako dostatočné, napriek tomu, že mu súd vyhovel len čiastočne. Mal za to, že dôvodnosť jeho návrhu preukázal opisom situácie, predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov vo veciach starostlivosti o maloletého V. a A., komunikáciou rodičov. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zabezpečujúcim mu možnosť stretávania sa s dieťaťom pri stanovení dočasného právneho rámca. Za nespornú považoval skutočnosť, že jeho styk s maloletým nie je upravený súdom, je ponechaný na dohodu rodičov, ku ktorej nedošlo, vzhľadom na ambivalentné vzťahy rodičov. Mal za to, že dôvody a pohnútky matky, pre ktoré sa styk nerealizuje, budú predmetom dokazovania vo veci samej, rovnako ako zisťovanie názoru dieťaťa. K námietke matky o predložení nekompletnej komunikácie rodičov uviedol, že z komunikácie vybral len časti súvisiace s realizáciou jeho styku s maloletým, keď nepovažoval za potrebné predkladať riešenie otázok vo vzťahu k stretávanie matky so A., vycestovaniu A. na štúdium do Kanady alebo otázok vyporiadania BSM. Nastavenie matky s nepriateľským ladením voči nemu je preukázané aj z jej konania a predloženej správy PhDr. M. obstaranej so zámerom odôvodniť nerealizovanie styku. Zdôraznil, že o návštevách psychologičky nebol informovaný a dozvedel sa o nej až z odvolania. Za otázne považoval prečo matka k psychologickému vyšetreniu neprizvala aj jeho alebo mu aspoň v reálnom čase o vyšetrení nepovedala. Nesúhlasil s tvrdeniami, že nič neurobil pre skonsolidovanie vzťahov s poukazom na jeho pokusy o dohodu a neochotu matky mu vyjsť v ústrety. Poprel tvrdenia matky o naštrbených vzťahoch medzi deťmi, keďže A. má V. rád, chce s ním byť, skutočnosť, že A. študuje v Kanade by nebola problémom, ak by matka dovolila V. so A. aspoň Skype- ovať. Dal do pozornosti, že v konaní o rozvod A. odišiel k nemu bývať na návrh matky, lebo s ním mala nepretržité výchovné problémy. Vyslovil domnienku, že A. vo veku 14 rokov nebol schopný sa stotožniť s myšlienkou, že matka si nasťahovala do svojej domácnosti priateľa, ktorý zasahoval do výchovy. A. si s ním rozumie, akceptuje jeho výchovu a riadne študuje. Mal za to, že odvolaním sa matka snaží presadiť svoj záujem limitovať jeho stretávanie s V., zabrániť určeniu styku s úmyslom oslabiť ich vzťah plynutím času.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , 66 (ďalej „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej „“) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

7. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a záverom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia styku otca s maloletým dieťaťom. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. -400 zo dňa 06.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -475 zo dňa 20.11.2018 súd schválil dohodu rodičov, ktorou bol okrem iného maloletý David zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol ponechaný bez úpravy. Skutočnosť, že styk otca s V. sa realizoval len sporadicky a aktuálne k stretnutiam nedochádza z dôvodu matkou prezentovaného odmietania V. potvrdili vo svojich vyjadreniach obaja rodičia a vyplýva aj z predloženej komunikácie rodičov. Je potrebné konštatovať, že plynutím času a nezhodami medzi rodičmi vo vzťahu k riešeniu ich problémov a záležitostí týkajúcich sa A. a V. dochádza k vzájomnému nepochopeniu rodičov a k výhradám, pričom každý z nich argumentuje svojimi dôvodmi a situáciu hodnotí zo svojho pohľadu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúcim na právo druhého rodiča, ktorý nezabezpečuje dennú starostlivosť o dieťa a právo maloletého dieťaťa na budovanie a upevňovanie vzťahu aj s týmto rodičom a rovnako so súrodencom. V danom prípade je potrebné čiastočne zohľadniť správu psychologičky PhDr. B. M. preukazujúcu realizáciu vyšetrenia maloletého a zaznamenávajúcu jeho prejav a postoj vo vzťahu k obom rodičom, pričom závery správy vychádzajú výhradne z posudzovania vyšetrenia maloletého a odporúčaní prospešných pre V.. Odvolací súd súhlasí s výtkami otca voči postupu matky a psychologičky, ktoré konali bez jeho súčinnosti a informovanosti, avšak s prihliadnutím na závery danej správy jasne definujúce aktuálne nastavenie dieťaťa, jeho prežívanie a obavy, považoval za potrebné na ne prihliadať. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o nevyhnutnosti zásahu súdu

úpravou styku otca s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. zabezpečiac maloletému priestor na obnovenie vzťahu s otcom s cieľom rozšírenia styku do budúcna. Rozhodnutie o dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom je v záujme maloletého, ktorý potrebuje pravidelný režim, kontakt s oboma rodičmi a zabezpečenie stability. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec je povinný zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk realizoval v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nakoľko ide o jeho právo styku s dieťaťom, kedy v čase stretnutí s maloletým má vytvorený priestor na zabezpečenie programu dieťaťu, možnosť sa jej venovať tak, aby bol spokojný a šťastný. Povinnosťou matky je dieťa na stretnutia riadne pripraviť, aj po psychickej stránke. Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože V. odmieta stretnutia s otcom, odvolací súd dospel k záveru, že dôvodnosť podaného návrhu na nariadenia neodkladné opatrenia je nesporná, vzhľadom na potrebu zabezpečenie kontaktu maloletého s otcom, ktorý sa nerealizuje. Ďalšie námietky rodičov budú predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd vykoná náležité dokazovanie a rozhodne v záujme maloletého dieťaťa. 8.Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa .

9.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

10.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).