Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. rameno 6, W., zastúpeného JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nobelova 34, proti manželke: G.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 2, W., v súčasnosti bytom Q. XX, W., zastúpenej JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 47, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom X. M., nar. XX.XX.XXXX, a T. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode manželstva, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/253/2015-400, zo dňa 06.06.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 51P/253/2015-400 zo dňa 06.06.2017 rozviedol manželstvo G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX a G.. Q. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Schválil rodičovskú dohodu, ktorou na čas po rozvode zveril maloletého X. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a maloletého T. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a ich spravovať majetok, styk rodičov s maloletými deťmi neupravil. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého T., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X., nar.XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca a vzájomný návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I. základných zásad Zákona o rodine, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania a výsluchu manželov mal preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva, keďže vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Konštatoval, že manželia spolu nehospodária, nežijú a intímne sa nestýkajú, manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva a tento stav je dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnosti pováh oboch manželov, vzájomnom citovom odcudzení a nezáujme o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva je i v záujme maloletých

detí. Schválil dohodu rodičov o úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti otca a maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, oprávnení oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a neupravení styku rodičov s maloletými deťmi, považujúc ju za súladnú so záujmom maloletých detí. Konštatoval, že rodičia sa nedohodli na výške výživného. Pri určení výživného na maloleté deti nezahrnul do nákladov na maloletého X., ktoré vyčíslil otec v jednotlivých mesiacoch za obdobie od júna 2016 do apríla 2017 od XXX eur do XXX eur výdavky spojené s podielom maloletého na nákladoch domácnosti, na letnú dovolenku a na študijný pobyt, ktorého sa má maloletý X. záujem zúčastniť. Konštatoval, že matka do nákladov na maloletého T. k marcu 2017, ktoré vyčíslila vo výške X.XXX eur, zahrnula aj podiel maloletého T. na výdavkoch na bývanie mesačne vo výške XXX eur, výdavky na letné dovolenky mesačne výške XXX eur, na zimné dovolenky mesačne vo výške XXX eur, letné športové sústredenia a letné tábory, ktorých sa má maloletý zúčastniť, mesačne vo výške XX eur, spolu ide o sumu XXX eur. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré ustálil sumou XXX eur mesačne bez započítania podielu maloletých detí na náklady na bývanie, na dovolenky a na budúce študijné pobyty, sústredenia a tábory. Prihliadol na životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej majú maloleté deti právo sa podieľať, ktorú vyhodnotil s ohľadom na všetky skutočnosti ako nadštandardnú. Zároveň zohľadnil výkon osobnej starostlivosti o deti každým z rodičov. Mal preukázané, že rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nadštandardného rodinného domu, v ktorom nebýva ani jeden z nich, a ktorý neprenajímajú. Rovnako mal preukázaný príjem otca vo výške XXX eur mesačne netto, skutočnosť, že spláca hypotekárny úver na rodinný dom, býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné s energiami vo výške XXX eur, pričom všetky výdavky uhrádza z pôžičky, poskytnutej mu obchodnou spoločnosťou, ktorú daroval svojej sestre a v ktorej vykonáva funkciu konateľa a jeho osobné mesačné náklady sú vo výške XXX eur až XXX eur. Mal preukázané, že matka nemá žiaden príjem zo zamestnania a ani takmer žiaden príjem z podnikateľskej činnosti, ktorej sa venuje. Prihliadol na ukončené vysokoškolské ekonomické vzdelanie matky, ktoré odôvodňuje vysoký predpoklad zamestnať sa v bratislavskom regióne a zabezpečiť si pravidelný príjem. Konštatoval, že matka žije nadštandardne v prenajatom rodinnom dome, poplatok za prenájom a energie činí XXX eur, tieto výdavky hradí z úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstvom a titulom dedičstva. Mesačné náklady na svoju osobnú spotrebu matka vyčíslila na sumu cca XXX eur. Dospel k záveru, že obaja rodičia žijú na vysokej životnej úrovni, obaja zabezpečujú maloletých deťom bývanie, osobne sa každý stará o jedno maloleté dieťa, ktorému uhrádza výdavky spojené so stravovaním, hygienou, ošatením, vzdelávaním a osobným rozvojom, školskými a mimoškolskými voľnočasovými aktivitami a zimné a letné dovolenky. Výšku výživného v sume XXX eur mesačne považoval za zodpovedajúcu pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí a ktorá suma spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča, zabezpečí maloletým deťom riadne a dostatočné uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov, s pripočítaním sumy pripadajúcej ešte na rodinné prídavky a na daňový bonus, ktorý si môže rodič uplatňovať, spolu vo výške cca XX eur mesačne na jedno dieťa. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného prihliadal i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča. Zároveň prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia majú schopnosti a možnosti si svoje príjmy zvýšiť. Vo zvyšnej časti súd návrh otca a vzájomný návrh matky zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o výživnom podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a zaviazať otca k povinnosť prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške X.XXX eur mesačne a uložiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške XXX eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázala na otcom deklarované príjmy vo výške cca XXX eur mesačne, jeho výdavky v celkovej výške X.XXX eur (výdavky vyčíslené otcom na maloletého X. v roku 2017 vo výške XXX eur mesačne, náklady otca na bývanie, splátky hypotekárneho úveru, réžia rodinného domu) a tvrdenie otca o úhrade výdavkov z pôžičky poskytnutej firmou. Rovnako poukázala na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zakotvený princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom ochraňujúcim záujmy oprávneného. Dala do pozornosti, že po podaní návrhu na rozvod manželstva otec daroval obchodný podiel v spoločnosti Y. X. s.r.o. svojej sestre P.. S. P., pričom zostal konateľom spoločnosti. Zdôraznila,

že sestra otca pracuje ako zdravotná sestra a v oblasti filmovej postprodukcie nemá žiadnu prax. Mala za to, že vzdanie sa obchodného podielu spoločnosti otcom možno pokladať za vzdanie sa majetku a tým aj predpokladaného majetkového prospechu. Poukázala na založenú fotodokumentáciu v spise svedčiacu o vysokej životnej úrovni otca ( luxusne zariadená domácnosti drahou elektronikou, výlety na jachte a pod.). Uviedla, že s otcom zdieľali spoločnú domácnosti, podieľala sa na jeho nadštandardnom životnom štýle, rodina absolvovala luxusné dovolenky, v BSM vlastnia nadštandardný rodinný dom v lukratívnej časti hlavného mesta, netrpeli nedostatkom, otec si optimalizoval príjmy. Ďalej uviedla, že spoločnosti Y. X. s.r.o. a Y. F. L. majú silné postavenie v oblasti filmovej produkcie, čo vyplýva i z reklám zverejnených na internetových stránkach. Namietala, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti a terajšiu ani predchádzajúcu životnú úroveň otca neskúmal, nezaoberal sa dôvodmi, prečo si nenájde lepšie platenú prácu a hradí náklady z pôžičky. Namietala, že otec v konaní nepreukázal príjmy zo spoločnosti Y. F. L. a súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdeniami otca. Mala za to, že povinnosťou súdu bolo zistiť skutočnú výšku príjmov otca. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie mal pri určovaní výšky výživného vychádzať z ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, t.j. z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že výška príjmu otca je v sume 20násobku životného minima (X.XXX,XX eur), keďže z dokazovania je možné vyvodiť záver o vyšších príjmoch otca ako deklaroval. Mala za to, že absenciou aplikácie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri určovaní výšky výživného konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri určení konkrétnej výšky výživného na maloleté deti, v rozsudku absentuje logické prepojenie medzi príjmom otca, jeho majetkovými pomermi (vrátane životnej úrovne) a výškou určeného výživného na maloletého T.. Zdôraznila, že výživného je spotrebného charakteru, má pokrývať mesačné náklady na maloleté dieťa, čo v prípade T. je nedostatočná suma, keď len náklady na bývanie predstavujú sumu XXX eur mesačne. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý do nákladov maloletého nezahrnul náklady na bývanie. Nesúhlasila s tvrdením o jej nadštandardnom bývaní, keďže deti boli zvyknuté na vyšší štandard, o ktorý prišli z dôvodu rozchodu rodičov, a ktorý im chce poskytnúť. Uviedla, že platba za prenájom rodinného domu je nižšia ako za prenájom bytu v W.. Mala za to, že ňou požadované výživné vo výške X.XXX eur na T. predstavuje 26,5% z príjmu otca určeného podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v SR (20 až 30% príjmu povinného rodiča). Poukázala na to, že T. s ňou žije v podnájme, všetky výdavky na chod domácnosti hradí z úspor, otec neposkytuje synovi žiadne iné vecné plnenia. Nesúhlasila s určením výživného na X. vo výške XXX eur mesačne. Potvrdila, že v súčasnosti podniká, avšak nedisponuje žiadnymi príjmami z podnikania. Zdôraznila, že vďaka nadobudnutému vysokoškolskému vzdelaniu si dokázala v minulosti zabezpečiť finančné prostriedky, z ktorých v súčasnosti financuje bežný chod domácnosti, vrátane starostlivosti o maloleté deti. Dala do pozornosti, že od narodenia X., v ekonomickej oblasti nepracuje, mala otcom zakázané pracovať, pričom žiarlivostnými scénami, ponižovaním a jej zastrašovaním dosiahol, že zostala doma a starala sa o domácnosť. Uvedené je príčinou toho, prečo dnes vo veku 50 rokov nemá úspech získať zamestnanie s jej zodpovedajúcou kvalifikáciou. Bežné náklady sa snaží minimalizovať, nenavštevuje kozmetičku, nekupuje si drahé oblečenie, neužíva luxusné vozidlo, neabsolvuje nákladné dovolenky, nedisponuje drahou elektronikou. Snaží sa len deťom poskytnúť plnohodnotnú výchovu a vývoj. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a nezákonné bez dostatočných logických súvislostí. Zdôraznila, že svoje príjmy a majetkové pomery riadne preukázala. Vyslovila názor, že určením rovnakej výšky výživného na maloleté deti vzniká nepomer životnej úrovne detí, kedy nie je v jej schopnostiach zabezpečiť maloletému T. taký komfort a možnosti, aké má X. u otca.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne a právne správny. Poukázal na to, že matka v odvolaní neuvádza žiadne nové tvrdenia, ani nepredkladá nové dôkazy. Odvolanie považoval za tendenčné a nedôvodné. Dal do pozornosti dĺžku konania, rozsiahlosť vykonaného dokazovania, na ktoré poukazoval aj právny zástupca matky. Zdôraznil, že konanie je návrhové a účastníci ani ich právni zástupcovia nevzniesli návrhy na ďalšie dôkazy, ale žiadali rozhodnúť na základe vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu účastníkov. Matka v konaní o ÚPP na čas do rozvodu uplatnila vzájomný návrh v časti výživného a žiadala, aby otec platil na T. výživné vo výške X.XXX eur, pričom do marca 2016 otec platil výživné na T. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého X. vo výške XXX eur mesačne. Po zmene situácie, kedy začal na základe dohody s matkou zabezpečovať starostlivosť o X., matka začala platiť výživné na X. sumou XXX eur mesačne. Nesúhlasil s názorom o aplikovaní ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Námietky matky považoval za účelové s cieľom odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že matka vo svojej obchodnej spoločnosti nepracuje, svoje príjmy

udáva vo výške XX až XX eur mesačne a tvrdí, že žije z úspor a to napriek svojmu zdravotnému stavu a dosiahnutému vzdelaniu. Dal do pozornosti, že príjmy riadne preukázal, zodpovedal na všetky otázky, riadne doložil doklady o svojich majetkových pomeroch k nehnuteľnostiam, potvrdenia o príjmoch za jednotlivé obdobia, vyjadril sa k činnosti a príjmom spoločnosti Y. X. s.r.o. a Y. F.. U. tvrdenia neboli v konaní matkou spochybňované, a neboli vznesené ďalšie otázky a návrhy na dokazovanie. Mal za to, že svoju povinnosť predložiť súdu a sprístupniť dôkazy splnil. Uviedol, že aj v prípade matky je recipročne potrebné použiť fikciu príjmu, keďže nepredložila kompletné doklady o príjme z podnikania (len potvrdenie o odložení povinnosti podania daňového priznania za rok 2015 a 2016 a vyhlásenie FO, že jej príjem v daných rokoch nedosahoval hodnotu, aby jej vznikla povinnosť podávať daňové priznanie). Za nesprávne považoval úvahy matky o jeho životnej úrovni. Uviedol, že jeho životná úroveň vychádza z reálnych príjmov a zo skutočnosti, že denne zabezpečuje starostlivosť o X. a zabezpečuje všetky jeho náklady. V minulosti sa staral o finančné zabezpečenie rodiny, manželka od neho vyžadovala, aby všetko platil. Súhlasil s názorom o tom, že náklady na bývanie detí neboli započítané, keďže každý z rodičov má v réžii zabezpečenie bývania dieťaťu, stravy a hradí všetky ostatné náklady. Dal do pozornosti, že býva v prenajatom 2 izbovom byte o rozlohe 60 m2 v O. Q., matka býva v prenajatom 4 izbovom dome so záhradou v H., spolu s partnerom. Obaja sú spoluvlastníkmi rodinného domu na O., ktorý nie je prenajímaný, ani užívaný a je predmetom vyporiadania BSM. Potvrdil, že užíva vozidlo zn. WV X., matka využíva vozidlo zn. F. XXX, predtým užívala firemné vozidlo zn. Y., ktoré v roku 2017 predala. Poukázal na to, že matka sama tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou bytu v centre W. a spoluvlastníčkou chaty s pozemkom v W.. Matkou vyčíslené náklady považoval za nadhodnotené. Zdôraznil, že vek matky a zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa nie je prekážkou zaradenia sa do aktívneho pracovného prostredia. Ustálené náklady na maloleté deti súdom prvej inštancie v sume XXX eur mesačne považoval za správne. Vyslovil názor, že výživné bolo určené podľa potrieb detí a možností rodičov a jeho výška nebráni rodičom uhrádzať aj iné, do výživného nezaradené výdavky spojené so stretávaním sa s deťmi. Vyslovil názor, že neschopnosť matky stotožniť sa s právnym a skutkovým záverom súdu nespôsobuje nesprávnosť rozsudku (III ÚS 199/09). Napadnutý rozsudok považoval za dostatočne odôvodnený (II ÚS 251/04, III ÚS 209/04).

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. V ďalšom vyjadrení matka zotrvala na svojich tvrdeniach a argumentoch. Dala do pozornosti ňou navrhované a produkované dôkazy v súdnom konaní s tým, že v jej možnostiach nebolo navrhnúť iné dôkazy a inak preukázať otcove príjmy. Mala za to, že otec v priebehu konania produkoval dôkazy toho istého charakteru, uvádzal identické tvrdenia v súvislosti s výškou jeho príjmu, nebolo preto dôvodné súdne konanie ďalej zbytočne predlžovať. Poukázala na to, že v spise sa nenachádzajúce údaje o príjmoch otca zo spoločnosti Y. F. L., daňové priznanie ani daňové doklady.

7. Otec v ďalších vyjadreniach poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod sp. zn. 7C/288/2014 konanie o vyporiadanie BSM na návrh manželky, predmetom dokazovania je zabezpečenie stavby rodinného domu na O. a navyšujúce sa úvery, ktoré hradí on. Poukázal na to, že svoju účasť v spoločnosti Y. F. L. nikdy nezakrýval, rovnako ako výsledok hospodárenia. Dal do pozornosti pripojené vyjadrenie spoločnosti potvrdzujúce pravdivosť jeho tvrdení, že spoločnosť za rok 2015 bola v strate a za rok 2016 vykazovala mierny zisk vo výške XX.XXX eur, z ktorého mu prislúcha suma X.XXX eur, ktorá mu doposiaľ nebola vyplatená. Uviedol, že k tvrdeniam o predaji obchodného podielu spoločnosti sa vyjadril, pokles tržieb spoločnosti vysvetlil, nemožno hovoriť o znížení jeho majetku, keďže jeho príjem sa iba pretransformoval na príjem zamestnanca/konateľa spoločnosti. Spochybnil tvrdenia matky o jeho vyššej životnej úrovni, o ktorej ju mali informovať maloleté deti, nakoľko X. sa s matkou stretáva len výnimočne, pretože si nerozumie s jej priateľom. Nesúhlasil s tvrdením o kupovaní značkového oblečenia pre X.. Potvrdil, že syn má u neho svoj počítač, mobil a fotoaparát, čo má tiež T. u matky. Poukázal na životnú úroveň matky a skutočnosť, že nepreukázala jediný dôkaz, ktorý by ju vylúčil z pracovného procesu. Vyslovil názor, že matka sa odmieta stotožniť s finančnou zmenou, ktorá vyplynula z ukončenia ich spolužitia v roku 2013 a zo zníženia príjmu po vzniku dvoch domácnosti. Dal do pozornosti, že už dva roky nemá možnosť celovíkendovo aj s prespaním sa stretávať s T., ktorý ho podľa vyjadrenia matky odmieta. Uvedené vylučuje možnosť spoločne strávenej dovolenky, spoločných výletov a návštevy jeho rodiny v P.. Podaním zo dňa 24.09.2018 otec oznámil, že od vyhlásenia rozsudku sa stav nezmenil, nemá možnosť stretávať sa s T.. Uviedol, že X. postúpil na 3. stupeň strednej školy, v priebehu školského roka 2017/2018 prejavil záujem o štúdium v zahraničí. Počas letných prázdnin v júli 2018 absolvoval medzinárodný jazykový študijný pobyt v Y. zabezpečený prostredníctvom študentskej agentúry, ktorý

hradil on. Od septembra 2018 X. odcestoval na študijný pobyt v O., náklady na školné hradila S. P. ako dar pre X., náklady spojené s letenkou a ubytovaním hradil za pomoci rodiny a z finančných prostriedkov nadobudnutých titulom dedičstva. Dal do pozornosti, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava III konanie o nahradenie súhlasu matky so štúdiom X. v zahraničí. 8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.06.2017, č.k. 51P/253/2015-400 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, schválil rodičovskú dohodu, ktorou na čas po rozvode zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti otca a maloletého T. do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom a styk rodičov s maloletými deťmi neupravil. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume XXX eur mesačne a matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého X. vo výške XXX eur mesačne. Zároveň zamietol návrh otca vo zvyšku a vzájomný návrh matky.

10. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd označuje účastníkov označovať ako otec a matka. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý výrok rozsudku o výživnom na maloleté deti.

11. V konaní o určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu príjmov, možnosti, schopností rodičov a ich majetkových pomerov a výšku výživného určil s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Odvolací súd sa rovnako zaoberal námietkou matky vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutie, zaoberajúc sa všetkými relevantnými skutočnosťami, dostatočne a riadne zdôvodnil. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou matky, ktorá namieta nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie jasne a zrozumiteľne, keď argumentoval podstatnými dôkazmi v konaní vykonanými a pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletých detí a kritériá rozhodné pri určovaní výživného. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí.

12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

13. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého T. a X., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, matkou a otcom predloženého vyčíslenia nákladov na deti a preukázaných platieb, ustáliť ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb,

v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia detí, a ďalších nákladov súvisiacich so školskými poplatkami (poplatok za ZRPŠ, strava v škole), krúžkové aktivity detí a z toho vyplývajúce ďalšie výdavky na sústredenia, poplatky za cestovné a podobne. V danom prípade náklady na X. boli vyčíslené pravidelnými mesačnými platbami za stravu v škole XX eur mesačne, električenka a cestovné autom XX + XX eur, krúžky v júli XXX eur a školské výlety. Náklady na potreby maloletého T. matka vyčíslila sumou XX eur mesačne poplatok za stravu v škole, krúžky XX eur, futbal XX až XX eur, krúžok internetový a spoločenské hry je bezodplatný, ZRPŠ a triedny fond XX eur, cestovné XXX eur, škola v prírode XX eur, letné sústredenia XX eur, tábory XX eur. Je potrebné rovnako konštatovať, že obe deti sú zdravé. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu a ošatenie, odvolací súd poznamenáva, že pri výške výdavkov treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď.. V prípade, ak matka vyčíslila náklady na T. vo výške X.XXX eur mesačne, odvolací súd konštatuje, že takáto výška mesačných výdavkov na dieťa vo veku 9 (aktuálne 10) rokov je neprimeraná a nadhodnotená. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a s ním ustálenou výškou výdavkov na maloleté deti. Rovnako dáva do pozornosti, že matka náklady na X. nespochybnila, pričom treba konštatovať, že otec do nákladov na maloletého X. neuvádzal všetky výdavky. Odvolací súd akceptuje námietku matky vo vzťahu k platbách za bývanie a poukazuje na to, že do odôvodnených potrieb dieťaťa sa započítavajú aj pomerné náklady dieťaťa vzniknuté na bývanie. V danom prípade matka hradí náklady na bývanie vo výške XXX eur mesačne, pričom žije v spoločnej domácnosti s priateľom, teda podiel nákladov na maloletého T. na bývanie je nižší ako uvádza matka. Nemožno však prehliadnuť skutočnosť, že matka pri jej príjmoch zvolila nadštandardné bývanie, s čím súvisí aj vyšší náklad. Rovnako otec má povinnosť uhrádzať platby za bývanie, prenájom bytu. Správne súd prvej inštancie zohľadnil povinnosť každého z rodičov platiť pravidelné mesačné výdavky na bývanie v pomernom podiele pre maloleté dieťa a osobnú starostlivosť vykonávanú matkou i otcom o dieťa. Rovnako správne súd prvej inštancie prihliadal i na príjem, pomery každého z rodičov a ich schopnosti a možnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou matky o nesprávnom určení rovnakej výšky výživného na každé z detí. Tu poukazuje na šesťročný vekový rozdiel medzi maloletými deťmi a s tým súvisiace prirodzene vyššie bežné náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb X. oproti T. (veľkosť oblečenia, obuvi, strava, štúdium). Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti, ktorá v roku 2015 vykazovala daňovú stratu a v roku 2015 a 2016 nepodávala daňové priznanie ako fyzická osoba z dôvodu nedosiahnutého požadovaného príjmu a podľa jej vyjadrenia dosahuje príjem XX až XX eur. Rovnako je potrebné konštatovať, že matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (bytu nachádzajúceho sa v W.) a spoluvlastníčkou záhrady a chatky v W., ktoré neprenajíma, podľa jej tvrdenia žije z úspor a finančných prostriedkov nadobudnutých z dedičstva. Tiež bolo v konaní preukázané, že otec dosahoval v roku 2016 priemerný mesačný príjem vo výške XXX eur a v roku 2017 vo výške XXX eur netto. Obchodný podiel spoločnosti Y. X., s.r.o. previedol na tretiu osobu, je však naďalej konateľom danej spoločnosti. Okrem toho je spoluvlastníkom spoločnosti Y. F., s.r.o., ktorá podľa potvrdenia spoločnosti za rok 2016 vykazovala stratu. Treba konštatovať, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a obaja sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu na O. v W., ktorý od roku 2013 neužívajú, a ktorý je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom otec spláca úver čerpaný za účelom nadobudnutia tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade, každý z rodičov vyčíslil svoje príjmy v rozsahu, z ktorého nemôže pokrývať nimi vyčíslené náklady. Je preto potrebné u každého z rodičov vychádzať pri určení výšky výživného, na to ktoré maloleté dieťa, z ich schopností a možností. Obaja majú dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, obaja vlastnia v rámci BSM nehnuteľnosť, ktorej prenájmom si mali možnosť do času jej vyporiadania zabezpečiť ďalší príjem. Zároveň je potrebné uviesť, že po vzájomnom majetkovom vyporiadaní sa zmení majetok každého z nich vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti, finančných prostriedkov a vyplatení úveru. Za daných okolností vo vzťahu k výživnému na maloletého X. správne súd prvej inštancie určil výživné matke vo výške XXX eur mesačne prihliadajúc na jej schopnosti a možnosti. Je prirodzené, že po rozvode manželstva sa situácia zmení, každý z manželov má svoje bývanie, hradí s tým súvisiace náklady a zmenia sa aj ich majetkové pomery. Matka má možnosť nielen zabezpečiť si prácu, v ktorej dosiahne vyšší príjem, z ktorého uhradí potreby svoje, aj maloletých detí, ale má možnosť zabezpečiť si príjem aj prostredníctvom nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. Je vysokoškolsky vzdelaná a nemá zdravotné obmedzenia vo výkone práce. Uspokojiť sa s tak nízkym príjmom, ktorý dosahuje od roku 2014 je neprijateľné. Matkou navrhovaná výška výživného na X. v sume XXX eur mesačne je neprimeraná veku dieťaťa 16 rokov, jeho nákladom a výdavkom na zabezpečenie odôvodnených potrieb (bez ohľadu

na aktuálne štúdium v zahraničí, ktoré je predmetom iného súdneho konania). Pokiaľ ide o výživné na maloletého T., odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne určil na maloletého výživné vo výške XXX eur mesačne. Uvedená suma zohľadňuje schopnosti a možnosti otca, jeho majetkové pomery a podiel v obchodnej spoločnosti Y. F. L.. Pokiaľ matka namieta vzdanie sa majetku otca vo forme prevodu obchodného podielu spol. Y. X. s.r.o., aj táto skutočnosť je zohľadnená v určenom výživnom na maloletého T., nakoľko suma XXX eur je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že výška výživného nevychádza z príjmu otca (z činnosti konateľa), ale z jeho schopností, možností a pomerov. U oboch rodičov možno konštatovať, že vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov nimi prezentovanými tieto nezodpovedajú reálnemu stavu. Odvolací súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane otca bola vyššia životná úroveň ako u matky. Nemožno akceptovať ani námietku matky vo vzťahu k aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní boli príjmy otca a jeho majetkové pomery riadne preukázané. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia, pri posúdení výšky výživného, aj zabezpečenia výlučnej osobnej starostlivosti o deti, či už matkou alebo otcom.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP,

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .