Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: M. právne zastúpený advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, so sídlom Košice, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. V., 2. L., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Blaškom, PhD., so sídlom Letná 40/211/2 Košice v konaní o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi zo zákona takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že žalobca je dedičom po poručiteľovi M. nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. zo zákona.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že je dedičom po poručiteľovi M. ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. zo zákona. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I súdneho komisára Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom v Košiciach, spis. zn. -63, zo dňa 31.7.2018 mu bolo uložené v lehote do 35 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi zo zákona.

3. Poručiteľ M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX., naposledy bytom G. bol otcom žalobcu, pričom žalobca je jeho synom z prvého manželstva.

4. Poručiteľ zanechal závet zo dňa 10.4.1997, spísaný notárom JUDr. Andrejom Kašperom, notárom so sídlom v Košiciach pod č. N 100/97, Nz 95/97, NCRza 11900/2002, ktorý bol v celom rozsahu zrušený neskorším závetom a listinou o vydedení zo dňa 16.6.2015 spísanými JUDr. Pavlom Doričom, PhD., notárom so sídlom v Košiciach pod č. N 242/2015, Nz 20805/2015, NCRza 3306/2015. Týmto závetom a listinou o vydedení poručiteľ vydedil žalobcu z dôvodu podľa , preto že údajne o neho ako o svojho otca trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Tiež tam uviedol, že údajne sa zdržiava niekde v Bratislave, pre neho na neznámom mieste. Už 40 rokov ho žalobca nenavštívil, údajne ho nikdy nevyhľadal, údajne ani nezaslal žiadnu pohľadnicu alebo list, nezaujíma sa ako sa má, či nepotrebuje nejakú pomoc, ani mu nejakým spôsobom neprejavil, že sa o neho zaujíma. Predmetnou listinou poručiteľ vydedil aj potomkov žalobcu a všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný a finančný majetok a všetky dediteľné práva a nároky odkázal žalovanej v 1. rade.

5. Žalovaná v 1. rade je poručiteľovou pozostalou (druhou) manželkou a žalovaný v 2. rade je jeho synom z manželstva so žalovanou v 1. rade t.j. synom z jeho druhého manželstva.

6. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvody uvedené poručiteľom v listine o vydedení nie sú pravdivé. V júni v roku 1965 poručiteľ narukoval na vojenskú základnú službu do Futbalového klubu Dukla Praha v Prahe a odvtedy sa o neho nezaujímal, nechodil za ním, nestaral sa o neho a nesnažil sa o ňom čokoľvek vedieť a dozvedieť. Žiadnym spôsobom žalobcu od ich náhodného osobného stretnutia v roku 1996 do svojej smrti nekontaktoval, nič od neho nežiadal, o ničom ohľadne seba ho neinformoval, nechcel sa s ním rozprávať ani stretnúť, ani poznať žalobcovu rodinu, predovšetkým jeho deti. Neodpovedal ani na jeden jeho list, ani na jednu pohľadnicu, nezavolal ho na mobilný telefón aj keď mu v listoch a na pohľadniciach napísal svoje číslo na mobil, ktoré bolo a je: 0903 411 411.

7. Žalobca poukázal na to, že poručiteľ sa o neho nezaujímal ako rástol, ako študoval, aké bolo jeho povolanie, aké mal záľuby ani ako, s kým, kde a z čoho žil a čo robil, preto tvrdil, že poručiteľ ho vydedil napriek tomu, že na to neboli dôvody, a že je dedičom po poručiteľovi zo zákona v prvej skupine.

8. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že poručiteľ si jeho mamu, toho času I. predtým Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. zobral za manželku v roku 1963 keď mala 17 rokov. Žili v Košiciach a keď mal žalobca 9 mesiacov, poručiteľ ako futbalista narukoval do Futbalového klubu Dukla Praha v Prahe. Po odchode do Prahy stratil záujem tak o žalobcovu mamu, ako aj o žalobcu. Po skončení základnej vojenskej služby sa už k matke žalobcu a ku žalobcovi nevrátil, lebo nadviazal známosť s inou ženou, žalovanou v 1. rade. V roku 1967 podal poručiteľ návrh na rozvod preto, lebo už žil s inou ženou a chcel sa s ňou oženiť. Žalobca poukázal na to, že jeho matka s návrhom na rozvod manželstva s poručiteľom súhlasila, takže súd ich manželstvo rozviedol a poručiteľa zaviazal prispievať na výživu žalobcu sumou 150 Kčs, ktoré výživné aj poručiteľ platil. Okrem toho sa o žalobcu nezaujímal, nechodil za ním, nestaral sa o neho aj napriek tomu, že všetci bývali v Košiciach. Jeho matka dostala 1-izbový byt na Vodárenskej 11 v Košiciach a poručiteľ býval v Košiciach tiež. Keď začal žalobca chodiť do školy, jeho matka podala návrh na súd na zvýšenie výživného. Súd jej návrhu vyhovel, avšak poručiteľ sa proti rozsudku odvolal. V odvolaní okrem iného uviedol, že zvýšené výživné by zničilo existenciu jeho novej rodiny, čo sa však nezakladalo na pravde, lebo v tom čase bol prvoligový futbalista a nezarábal málo. Poručiteľ ani počas konania o zvýšenie výživného neprejavil o žalobcu absolútne žiaden záujem, staral sa len o to, aby platil čo najnižšie výživné. Po tejto negatívnej skúsenosti matka žalobcu už o zvýšenie výživného viac nežiadala. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho matka sa v roku 1969 druhýkrát vydala za nebohého H., s ktorým mala dvoch synov. Od roku 1978 býval žalobca so svojou matkou v Bratislave, kde žije dodnes. Do Košíc chodil k maminým rodičom cez prázdniny do roku 1980, s poručiteľom sa v tom čase nikdy nestretol.

9. Žalobca poukázal na to, že poručiteľ bol významnou osobnosťou slovenského futbalu a reprezentant Československa, čo sa žalobca dozvedel od svojej matky. Od detstva si roky vystrihoval ústrižky z novín s článkami a fotkami o ňom, aspoň takto sa o ňom niečo dozvedel a vedel si predstaviť ako vyzerá. Na jeseň v roku 1996 poručiteľa - svojho otca po dlhým rokoch osobne stretol, videl a počul úplnou náhodou. V Bratislave sa totiž konal medzinárodný futbalový zápas. Žalobca vtedy pracoval ako taxikár v Yellow taxi v Bratislave a jeho vtedajší kolega O. dostal z dispečingu objednávku na meno Z. na futbalový štadión Slovana Bratislava s tým, že ide o pána z Košíc. Žalobca to vypočul cez vysielačku a tak kolegu poprosil, či by mu tú objednávku nechal, lebo tušil a predpokladal, že by to mohol byť jeho otec. Dohodli sa, že na tú objednávku pôjde žalobca. Veľmi si prial, aby pán Z. z Košíc bol jeho otec. Keď prišiel k štadiónu na dohodnuté miesto pristavenia taxíka, čakal tam skutočne otec žalobcu v spoločnosti ešte jednej pani a jedného pána. Keď nastúpili do taxíka, žalobca mu povedal, že sa volá M. a že je jeho syn. Poručiteľ bol z toho veľmi prekvapený a čudoval sa aká je to náhoda. Viezol ich k hotelu Šport na ulici Odbojárov v Bratislave, kde pani vystúpila a poručiteľa s ďalším pánom viezol na Ružinovskú ulicu v Bratislave do Espressa Natálka. Tam všetci traja z taxíka vystúpili a on s poručiteľom sa ešte chvíľu rozprával pri aute. Žalobca uviedol, že povedal poručiteľovi, že je ženatý, má manželku a dvoch synov, ktorí idú v jeho šľapajach a hrajú futbal za Slovan Bratislava. Povedal mu aj to, že bol majstrom bývalého ČSSR vo vzpieraní. Poručiteľ mu o sebe a o svojej rodine nepovedal nič, pričom ich rozhovor trval iba chvíľu a tak sa dohodli, že príde pre poručiteľa na druhý deň o 14:00 hod. pred Espresso Natálka, a že ho pozýva na obed k nemu, aby sa spoznal so žalobcovou rodinou. Žalobca uviedol, že sa s ním chcel porozprávať o jeho, aj svojom živote. Chcel okrem iného vedieť aj adresu jeho bydliska a jeho telefónne číslo a tak s ním po rokoch nadviazať kontakt ako otec so synom. Poručiteľ jeho pozvanie prijal, čo ho

veľmi potešilo, a tak na druhý deň na dohodnuté miesto a v dohodnutý čas pre neho aj prišiel. Poručiteľ tam však nebol. Išiel aj do hotela Šport, kde mu na recepcii povedali, že pán Z. sa z toho ubytovania odhlásil a odišiel. Nenechal žalobcovi žiadny odkaz ani kontakt na seba. Žalobca poukázal, že bol z toho veľmi smutný, sklamaný a rozčarovaný, a rovnako aj celá jeho rodina. Jeho vtedajšia manželka pripravila slávnostný obed a jeho synovia sa tešili na dedka.

10. Žalobca v žalobe poukázal, že na poručiteľa nezanevrel a v médiách sledoval informácie o ňom. Keďže poručiteľ bol uznávanou športovou osobnosťou, po nejakom čase sa mu podarilo zistiť adresu jeho bydliska v Košiciach a aj číslo jeho mobilného telefónu. Za najrýchlejší spôsob kontaktu s poručiteľom považoval telefonické spojenie a tak mu zavolal. Uviedol mu, že by bol s ním rád v telefonickom kontakte, avšak poručiteľ to odmietol a povedal mu, že si nepraje, aby mu telefonoval, a že nechce byť s ním v kontakte, lebo ho nezaujíma a telefonát ukončil.

11. Žalobca uviedol, že z jeho slov bol ako obarený a neveril vlastným ušiam. Nevedel si to vysvetliť, prečo sa tak zachoval. Povedal si vtedy, že už poručiteľa nezavolá, ale po čase sa rozhodol, že mu aspoň sporadicky napíše. Tak sa stalo, že poručiteľovi raz za čas poslal krátky list alebo pohľadnicu a vždy tam napísal aj svoje telefónne číslo na mobil. Veril totiž tomu, že si poručiteľ rozmyslí a raz mu len predsa zavolá. Takto sa snažil dať poručiteľovi najavo svoj záujem o kontakt s ním. Poručiteľ mu nikdy nezavolal ani nenapísal, do konca života poručiteľa čakal aspoň na jeho telefonát.

12. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že koncom marca v roku 2015 sa dozvedel z tlače a z televízie, že poručiteľ si v Žiline ako jeden z bývalých slovenských futbalistov prevzal ocenenie za to, že počas svojej kariéry strelil minimálne 100 gólov, pričom on ich dal 115. Žalobca bol na to pyšný a tešil sa z jeho ocenenia a tak mu 8.4.2015 poslal pohľadnicu, v ktorej mu gratuloval k oceneniu. Opäť mu v nej napísal svoje číslo s tým, aby mu zavolal. Poručiteľ ani na tento jeho prejav nereagoval. Ďalšiu pohľadnicu mu žalobca poslal dňa 30.12.2015 k Vianociam, ale ani na túto pohľadnicu poručiteľ nereagoval. Žalobca poukázal na to, že obe pohľadnice si odfotil lebo začal mať podozrenie, že sa jeho predtým poslané listy a pohľadnice k poručiteľovi ani nemuseli dostať. Potom poručiteľovi ešte pár pohľadníc poslal aj so svojim telefónnym číslom, ale aj tieto ostali bez jeho odozvy.

13. Žalobca sa zo správ v tlači a v televízii dozvedel smutnú správu, že poručiteľ zomrel. Zo správ vyplynulo to, že zomrel náhle. Do poslednej chvíle svojho života bol vitálny, sebestačný. Nebol odkázaný na pomoc inej osoby, a že sa chystal na oslavu svojich 75-tich narodením, ktorých sa dožil v sile a zdraví 16.11.2017. Žalovaní v 1. a 2. rade ho o smrti poručiteľa ani o mieste a čase pohrebu neinformovali, takže sa poslednej rozlúčky s poručiteľom nemohol zúčastniť.

14. Žalobca poukázal na to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že sa o poručiteľa zaujímal a po ich osobnom náhodnom stretnutí v roku 1996 v Bratislave mal dlhodobo záujem a snahu byť s poručiteľom v kontakte ako otec so synom. Práve poručiteľ bol ten kto o neho ako o svojho prvorodeného potomka - syna s rovnakým krstným menom nemal záujem. Žalobca uviedol, že z ustálenej súdnej praxe a judikatúry vyplýva, že o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej miery vyvolaný samotným poručiteľom. Rovnako ak potomok trvale neprejavoval o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Preto pri posúdení dôvodov vydedenia a podľa ust. , ods. 1, písm. b) je potrebné zisťovať či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť prejaviť o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal, t.j. či sám poručiteľ mal záujem sa so svojim potomkom, dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.

15. Žalobca uviedol, že poručiteľ sa k nemu nehlásil od času keď mal 9 mesiacov a bolo tomu tak aj po celý jeho život, až do jeho smrti. Nikdy mu neoznámil adresu svojho bydliska ani svoje telefónne číslo. Od roku 1996 do smrti poručiteľa sa pokúšal a snažil o nadviazanie a prehĺbenie k ich kontaktu a príbuzenského vzťahu, poručiteľ to však nechcel a podľa toho sa ku nemu aj správal. Nehlásil sa ku nemu celý život. Keď zistil jeho telefónne číslo a mu zavolal, povedal mu poručiteľ, že ho nemá volať, že si to nepraje, a že ho nezaujíma. Sám poručiteľ nemal záujem o nadviazanie a udržanie príbuzenského vzťahu so žalobcom a preto vydedenie svojej osoby aj jeho potomkov žalobca neakceptoval, považuje to za nespravodlivé a tvrdí, že dôvody vydedenia nie sú dané. Prvýkrát bol poručiteľom potrestaný vtedy keď ho ako malé dieťa opustil a tak prvé roky svojho života a ranné detstvo strávil žalobca iba s

matkou a vyrastal bez otca. Následne ho poručiteľ potrestal v roku 1996, keď prijal žalobcove pozvanie na stretnutie s jeho rodinou ale bez odkazu a akéhokoľvek vysvetlenia odišiel a ich stretnutie zmaril. Poslednýkrát sa cíti byť potrestaný tým, že spísal listinu o vydedení žalobcu a jeho potomkov bez toho, že by mal na tom nejakú vinu, okrem toho, že sa narodil a žije ako jeho syn. Žalobca poukázal na to, že nie si je vedomý žiadneho konania, ktoré v ust. , ods. 1, písm. b) predpokladá ako podmienku, na základe ktorej môže poručiteľ svojho potomka ako svojho dediča vydediť a nevidí dôvod, pre ktorý by mal byť z dedičstva po poručiteľovi vylúčený.

16. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2018 neuznávali uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, pretože žalobcu v živote nevideli, ani ho nepoznajú a nevedeli o ňom. Nesúhlasili s údajmi uvedenými v žalobe lebo podľa nich nie sú hodnoverné, ide o umelo, účelovo vyrobené dôkazy žalobcom s jediným cieľom získať ich majetok. Priložené dôkazy žalobcu žalovaní nikdy nevideli ani ich neobŕžali, to platí i o nebohom poručiteľovi. Žiadali žalobcu, aby preukázal ich oficiálne doručenie. Svedkovia navrhovaní žalobcom sú nehodnoverní a podľa názoru žalovaných ide o účelové svedectvá nezlučiteľné s realitou. Predložili súdu listinné dôkazy - Potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov JUDr. Pavla Doriča a Potvrdenie JUDr. Andreja Kašpera o zriadení závetu poručiteľom zo dňa 10.4.1997. Žalovaní poukázali na to, že ide o dôležité nespochybniteľné dôkazy poručiteľa, ktoré boli jeho slobodnou vôľou za života realizované legálnym spôsobom a preto musia byť rešpektované, nesmú byť dodatočne nikým spochybňované a v právnom štáte na základe princípu právnej istoty legitímnych pozostalých i garantované.

17. K vyjadreniu svojho právneho zástupcu žalovaní podali aj svoje písomne vyjadrenia.

18. Žalovaná v 1. rade v tomto svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v momente sobáša s nebohým poručiteľom o existencii žalobcu nevedela a rovnako nevedela, že už bol raz ženatý. To sa dozvedela až tesne pred sobášom. O žalobcovi ako synovi svojho nebohého manžela sa dozvedela od neho len niekoľko rokov pred jeho smrťou. Zo slov svojho manžela nadobudla dojem, že k sobášu s prvou manželkou bol vo veku 20 rokov pravdepodobne donútený a nebol si úplne istý ani svojim synom Jánom (žalobcom). Uviedla, že jej nebohý manžel nechcel hovoriť o tzv. synovi. Žalovaná v 1. rade poukázala vo vyjadrení na to, že si žalobca spomenul na svojho otca pred smrťou, vymyslel si pohľadnice. Za celých 50 rokov čo žila s nebohým poručiteľom si na neho žalobca nespomenul. Uviedla, že žalobca chodil do Košíc ku babke a teraz keď poručiteľ zomrel, odfotil dve pohľadnice, ktoré zosnulý manžel nikdy nedostal. Žalovaná v 1. rade poukázala na okolnosti výstavby rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva spolu so žalovaným v 2. rade. Celú výstavbu tohto rodinného domu a financovanie rodinného domu vybavovala ona. Žalovaná v 1. rade uviedla, že poručiteľ nikdy nehovoril o tzv. Jánovi, ktorý po pohrebe manžela ihneď chcel dedičstvo, pričom celý život na neho kašľal.

19. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že o existencii údajného nevlastného brata nemal do dátumu úmrtia svojho otca žiadnu vedomosť. Počas svojho doterajšieho života nezaregistroval ani jednu osobnú návštevu, pohľadnicu, list, či telefonický rozhovor zo strany údajného syna. Má veľmi silnú pochybnosť o tom, že by daná korešpondencia bola niekedy na ich adresu skutočne odoslaná. Ak by aj zo strany syna (žalobcu) bola vyvíjaná takáto aktivita ako spomína, určite by sa o nej dozvedel aj on, keďže s rodičmi žil do svojich 35 rokov. Podľa názoru žalovaného v 2. rade vedie žalobcu k danému konaniu len túžba po majetku, na ktorý si brúsi zuby už asi dlhodobo. Poukázal na to, že kde bol žalobca vtedy keď jeho otec bojoval so zákernou chorobou na hranici života a smrti po náročnej operácii v roku 1999, keď to otec najviac potreboval a to najmä pri rekonvalescencii po náročnej operácii. Prečo teda žalobca v nemocnici otca ani raz nenavštívil a všetky náklady spojené s otcovou hospitalizáciou a následným návratom do bežného života financoval on sám. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že rodinný dom na S. v G. má v súčasnosti asi 40 rokov, pričom potrebuje pravidelnú údržbu resp. rekonštrukciu. Všetky investície na potrebné opravy a rekonštrukciu rodinného domu zabezpečoval on sám z vlastných finančných prostriedkov. Inkaso platí zo svojho pravidelného mesačného príjmu, no na rekonštrukciu rodinného domu bol nútený realizovať pôžičku a to formou spotrebného úveru vo výške 234 000 Sk. Všetky ďalšie náklady na rekonštrukciu tohto rodinného domu asi vo výške 80 000 Sk taktiež realizoval zo svojich príjmov. O tzv. láske žalobcu k otcovi a úprimnom záujme o jeho osobu sa „osobne“ presvedčil pri prvom osobnom stretnutí u notárky, kedy sa ho žalobca ani len nespýtal, kde je miesto otcovho posledného odpočinku a neprejavil absolútne žiaden záujem o to ho navštíviť.

20. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

21. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu pohľadnice, ktoré zasielal poručiteľovi, čestné prehlásenie O. zo dňa 30.8.2018 a čestné prehlásenie svojej matky I. zo dňa 30.8.2018.

22. Z predložených pohľadníc súd zistil, že tieto posielal žalobca poručiteľovi z príležitostí Vianoc a ďalšiu pohľadnicu zasielal dňa 8.4.2015, v ktorom mu gratuloval k oceneniu a zároveň mu uviedol svoje telefónne číslo. Aj na pohľadnici z príležitosti Vianoc žalobca uviedol poručiteľovi svoje telefónne číslo.

23. Z čestného prehlásenia vyhotoveného O. dňa 30.8.2018 súd zistil, že menovaný prehlásil, že so žalobcom mal službu v období jesene 1996, ktorý bol jeho kolegom na stanovisku taxíkov Yellow express v Bratislave. Dostal z dispečingu objednávku, ktorá znela na meno pán Z., futbalový štadión Slovana v Bratislave, pričom dispečer spomenul, že zákazník je z Košíc. Uvedené zaujalo žalobcu ako jeho kolegu a žalobca ho preto poprosil, aby mu túto objednávku prenechal, že to bude pravdepodobne jeho otec, s ktorým by sa rád po rokoch stretol. On s tým súhlasil a po návrate z objednávky sa žalobca tešil a oznámil mu, že to bol naozaj jeho otec, bývalý futbalista, ktorého dlho nevidel. Uviedol mu, že sa s otcom dohodol, že na druhý deň príde po otca pred Espresso Natálka na Ružinovskej ulici v Bratislave a zoberie ho k sebe domov, kde ho zoznámi so svojou manželkou a svojimi synmi. Neskôr mu žalobca uviedol, že bol veľmi sklamaný, lebo jeho otec na druhý deň nebol na stretnutí, nečakal ho a nenechal mu ani žiaden odkaz.

24. Z čestného prehlásenia I. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. zistil, že je matkou žalobcu a čestne prehlásila, že nebohý M. bol jej prvým manželom. Žili s ním v Košiciach a keď mal žalobca 9 mesiacov poručiteľ ako futbalista narukoval do Futbalového klubu Dukla Praha v Prahe. Po odchode do Prahy stratil záujem o ňu ako aj o ich spoločného maloletého syna Jána, takže sa rodina rozpadla a na všetko zostala sama. V čestnom prehlásení matka žalobcu uviedla, že žalobca vedel, že jeho otec je futbalista M. a nikdy ho pred synom neosočovala, ani nepovedala na neho nič zlé. Syn ako malý chlapec nezáujem svojho otca niesol ťažko a veľmi sa tým trápil. Po skončení základnej vojenskej služby sa jej manžel M. k nim nevrátil, nadviazal známosť s inou ženou, ktorá sa stala jeho druhou manželkou. V roku 1967 podal poručiteľ návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že už žije s inou ženou, s ktorou sa chcel oženiť a založiť si rodinu, pričom ona s rozvodom manželstva súhlasila. Menovaná potvrdila v čestnom vyhlásení, že okrem výživného neprispieval na vtedy maloletého žalobcu žiadnymi inými darmi alebo finančnými prostriedkami, nechodil za ním, nestaral sa o neho aj napriek tomu, že bývali v Košiciach. O zvýšenie výživného požiadala až keď začal vtedy maloletý žalobca navštevovať základnú školu. Počas konania o zvýšenie výživného poručiteľ o svojho syna neprejavil absolútne žiaden záujem, neopýtal sa jej ako matky ako sa maloletý má, či je zdravý a či niečo nepotrebuje. Staral sa len o to, aby platil čo najnižšie výživné. Menovaná ďalej uviedla, že žalobca chodieval k jej rodičom cez prázdniny do roku 1980 do Košíc, so svojim otcom sa v tom čase nikdy nestretol. Poručiteľ ako otec nikdy nemal záujem o žalobcu ako svojho syna. Celý život absolútne o neho neprejavil žiaden záujem, pričom žalobca si dlho vystrihoval a odkladal ústrižky z novín, v ktorých sa o jeho otcovi písalo a veľmi túžil sa s ním stretnúť, a byť s ním v kontakte. Žalobca sa o nadviazanie kontaktu so svojim otcom dlhodobo a rôznymi spôsobmi snažil, ale jeho otec na jeho podnety nereagoval a pri jednom telefonáte mu dokonca povedal, že si nepraje aby ho volal, že sa s ním stretnúť ani kontaktovať nechce, lebo on ho nezaujíma. Potvrdila, že má vedomosti od žalobcu, že sa v roku 1996 so svojim otcom stretli v Bratislave. O smrti poručiteľa žalobcu nikto neinformoval.

25. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2019 poukázal na to, že sa snažil byť s nebohým poručiteľom v kontakte. Túžil, aby poručiteľ bol účastný na jeho živote, na živote svojich vnúčat a jeho rodiny. V roku 2012 utrpel vážny úraz hlavy, v dôsledku ktorého skoro zomrel. S prestávkami bol skoro rok v nemocnici až nakoniec skončil na invalidnom dôchodku. Tým, že sledoval život svojho otca aspoň cez média zistil, že otec v roku 2015 dostal ocenenie za prínos vo futbale, dal 115 gólov v lige a stal sa kráľom strelcov. Tak mu dňa 8.4.2015 poslal pohľadnicu s blahoprianím k úspechu, kde k textu pripojil aj telefónne číslo. Keďže nadobudol presvedčenie, že jeho korešpondenciu niekto zahadzuje a k jeho otcovi sa nedostane a chcel pri najbližšom stretnutí s otcom dokázať, že mu posielal pohľadnice, a že naňho nezabudol, tak si pohľadnicu aj s podacou pečiatkou na pošte odfotil do mobilu. Rovnako si odfotil aj pohľadnicu na Vianoce, ktorú mu poslal tiež v tom istom roku. Nebolo to účelové ako tvrdia žalovaní, pretože on predsa nemohol vedieť, že otec za dva roky zomrie. Žalobca poukázal na to, že prvé vydedenie bolo 10.4.1997 asi pol roka po stretnutí s otcom v Bratislave a druhé vydedenie bolo 16.6.2015, teda dva mesiace po tom, ako mu poslal blahoprianie k otcovmu vyznamenaniu.

26. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom vyhlásila, že ani jej nebohý manžel, ani ona nedostali žiadne pohľadnice a dopisy od žalobcu, pričom s nebohým poručiteľom mala veľmi dobrý vzťah a ak by to bola pravda, že by boli prišli pohľadnice alebo dopisy od žalobcu poručiteľovi určite by jej bol o tom povedal. O žalobcovi poručiteľ nechcel rozprávať, pretože mal za to, že žalobca nie je jeho syn. Poručiteľ jej uviedol, že sa musel oženiť, pretože jeho priateľka bola tehotná (matka žalobcu), on bol v tom čase špičkový športovec a chcel mať od toho všetkého pokoj, tak to aj urobil.

27. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že vedela o tom, že poručiteľ platil výživné na žalobcu. Keďže poručiteľ nepovažoval žalobcu za svojho syna, stratil záujem sa s ním kontaktovať. Poprela, že by jej poručiteľ bol rozprával o závetoch, naopak navrhol jej, že by ešte počas života rodinný dom na ňu prepísal, ale to sa neuskutočnilo.

28. Žalovaný v 2. rade uviedol, že so svojimi rodičmi žil do svojich 38 rokov v rodinnom dome a nikdy sa nestalo, aby bol volal žalobca. So žalobcom sa stretol prvýkrát až na dedičskom konaní.

29. Keďže žalovaní popierali, že žalobca je synom poručiteľa M. žalobca predložil súdu overenú kópiu svojho rodného listu vyhotoveného bývalým Mestským národným výborom v Košiciach, kde vo zväzku 114, ročník 1964, na strane 253 pod č. 2855 je zapísané narodenie žalobcu M. a to dňa 5.9.1964, ako jeho otec je zapísaný M. nar. XX.XX.XXXX a matka I. nar. XX.XX.XXXX..

30. Tunajší súd lustroval konania o určenie výživného, rozvodové konanie medzi poručiteľom a matkou žalobcu.

31. Z Okresného súdu v Žiari nad Hronom bolo súdu zaslané uznesenie Okresného súdu Košice - vidiek, č. P138/78-5 zo dňa 17.7.1978, ktorým Okresný súd Košice - vidiek vyslovil svoju nepríslušnosť a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi spis vo veci maloletého M. (terajšieho žalobcu) za účasti matky I. a otca M. (poručiteľa) o zvýšenie výživného.

32. Ďalej Okresný súd v Žiari nad Hronom zaslal súdu rozsudok č.k. -13 zo dňa 30.10.1978 v opatrovaneckej veci maloletého M., nar. X.X.XXXX (terajšieho žalobcu) dieťa rodičov I. a M. v ktorom rozhodol tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca M. k maloletému M. z 350 Kčs mesačne na 400 Kčs mesačne počnúc od 1.7.1978. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že matka vtedy maloletého žalobcu požiadala o zvýšenie výživného, pričom otec maloletého (poručiteľ) žiadal návrh zamietnuť. Vo svojej výpovedi uviedol, že aj na jeho strane došlo k zmene pomerov a to k zhoršeniu v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi F., ktorý pochádza z jeho terajšieho manželstva.

33. Voči tomuto rozsudku podal otec žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č.k. dňa 26.6.1979 tak, že vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Okresný súd v Žiari nad Hronom zaslal súdu aj rozsudok č.k. -25 zo dňa 26.7.1979, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.1979, a ktorý v opatrovaneckej veci maloletého M. (žalobcu) dieťa rodičov I. a poručiteľa M. rozhodol tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca M. k maloletému M. z 350 Kčs mesačne na 400 Kčs od 1.7.1978.

35. Z archívu tunajšieho súdu si súd vyžiadal rozsudok č.k. -11 zo dňa 11.7.1968, ktorým bolo manželstvo rodičov žalobcu I. a otca M. rozvedené a pre čas po rozvode bol zverený vtedy maloletý M. do výchovy a opatery svojej matky, pričom bol zaviazaný jeho otec platiť na výživu maloletého M. mesačne po 350 Kčs ku každému dňu 15-tého, toho ktorého mesiaca vopred. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že návrh na zrušenie manželstva rozvodom podal otec žalobcu M. z dôvodu, že odporkyňa (matka) žalobcu po dobu jeho neprítomnosti resp. po dobu výkonu vojenskej základnej služby sa chovala neprístojným spôsobom na verejnosti i mimo nej, a že sa dopúšťala aj manželskej nevery. Matka žalobcu tvrdila, že k rozvratu manželstva došlo z viny navrhovateľa keď tento nedostatočne sa venoval rodine, chodil domov neskoro večer, ba aj v noci a nadväzoval známosti s inými ženami. Súd manželstvo rodičov žalobcu rozviedol v zmysle zákona § 24 o rodine a uviedol, že toto manželstvo je vážne rozvrátené, nemôže plniť svoj účel, pre ktorý bolo vytvorené a stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Pre čas po rozvode zveril vtedy maloletého žalobcu do výchovy a opatery jeho matke a určil

otcovi maloletého (poručiteľovi) výšku výživného mesačne po 350 Kčs, ktorú bol povinný platiť na výživu maloletého syna Jána.

36. Žalobca navrhol v konaní vypočuť ako svedka O., nar. X.X.XXXX, bytom G. pred dožiadaným súdom v Bratislave. Preto tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava III o vypočutie menovaného svedka.

37. Menovaný svedok O., ktorý podpísal čestné prehlásenie založené do súdneho spisu žalobcom na č.l. 8, pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava III uviedol, že osobne pozná žalobcu od roku 1994, pretože pracovali na jednom pracovisku. O vzťahu žalobcu a jeho nebohého otca svedok vypovedal, že sa príliš nestretávali, pretože žalobcu vychovával nevlastný otec, pričom vlastný otec žalobcu nejavil snahu sa s ním stretnúť. K udalosti, ktoré opísal vo svojom čestnom vyhlásení z 30.8.2018 svedok uviedol, že spolu so žalobcom pracoval v taxislužbe Yellow taxi, pričom centrálne pracovisko bolo na Americkom námestí. Prenechal objednávku na meno Z. žalobcovi, ktorý zistil, že to bol jeho otec a na druhý deň si dohodli stretnutie. Dohodli sa, že sa stretnú v bistre Natálka v Ružinove. Žalobca sa veľmi tešil, že je to jeho otec a dohodol sa s ním, že sa stretnú ešte raz a že mu predstaví ženu a deti. Nestretli sa však, otec na stretnutie nedošiel. Svedok poukázal, že sa snažil žalobca viackrát kontaktovať otca, ale bezúspešne.

38. Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu bolo súdu preukázané, že poručiteľ M. nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. zomrel dňa 29.11.2017. Dedičské konanie po poručiteľovi sa vedie na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej, ktorá bola poverená tunajším súdom prejednaním dedičstva dňa 18.12.2017. Menovaná notárka zistila lustráciou poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov, že poručiteľ M. vyhotovil dva závety a to prvý závet v roku 1997 a druhý závet u notára JUDr. Pavla Doriča.

39. Z notárskej zápisnice vyhotovenej na Notárskom úrade JUDr. Andreja Kašpera dňa 10.4.1997 pod č. N 100/97, Nz 95/97 súd zistil, že dňa 10.4.1997 sa ku JUDr. Andrejovi Kašperovi notárovi so sídlom v Košiciach dostavil poručiteľ M. ktorý ho požiadal, aby spísal listinu o vydedení podľa . Z tejto notárskej zápisnice súd zistil, že podpísaný M. (poručiteľ) vyhlásil, že podľa vydeďuje svojho syna M. nar. X.X.XXXX v G. toho času bytom N. bližšia adresa mu je neznáma, z dôvodu, že trvalo neprejavuje o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, pretože po dobu dlhšiu ako 15 rokov o neho neprejavuje záujem a to ani písomný ani osobný. Zároveň podľa ustanovil, že dôsledky vydedenia jeho syna M. sa vzťahujú aj na osoby uvedené v t.j. na všetkých jeho potomkov.

40. V dedičskom konaní bol predložený ďalší závet poručiteľa, ktorý bol vyhotovený v notárskej zápisnici JUDr. Pavla Doriča, PhD. Z notárskej zápisnice č. N 242/2015, Nz 20805/2015, NCRls 21258/2015 napísanej dňa 16.6.2015 na Notárskom úrade JUDr. Pavla Doriča, PhD. súd zistil, že poručiteľ M. sa dostavil k tomuto notárovi a požiadal ho, aby do notárskej zápisnice napísal listinu o vydedení a závet. Z obsahu tejto notárskej zápisnice súd zistil, že poručiteľ M. vydedil svojho syna M. podľa , ods. 1, písm. b) , pretože o neho ako svojho otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uviedol, že sa zdržiava niekde v Bratislave, pre neho na neznámom mieste. Už 40 rokov ho nenavštívil, nikdy ho nevyhľadal ani nezaslal žiadnu pohľadnicu alebo list, nezaujíma sa ako sa má, či nepotrebuje nejakú pomoc ani mu nejakým spôsobom neprejavil, že sa o neho zaujíma. Určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v t.j. na jeho potomkov. Zároveň poručiteľ všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný a finančný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase smrti vlastniť, všetky dediteľné práva a nároky najmä svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome súpisné č. XXXX/X postavenom na parc. č. XXXX/X vrátane podielu na tomto pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX v kat. území Z. obec G. zanechával v celosti svojej manželke V. (žalovanej v 1. rade). Poručiteľ v notárskej zápisnici uviedol, že ak by ho táto závetná dedička neprežila, ustanovuje namiesto nej za náhradného dediča svojho syna F. (žalovaného v 2. rade).

41. Uznesením Okresného súdu Košice I súdnym komisárom Mgr. Martinou Sobinkovičovou pod č.k. -63, bolo uložené žalobcovi, aby v lehote do 35 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi zo zákona a zároveň mu uložil, aby v prípade ak žalobu podá, predložil do 3 dní odo dňa jej podania

súdnemu komisárovi kópiu podanej žaloby spolu s kópiou potvrdenia o prijatí žaloby s uvedením spisovej značky, pod akou bude žaloba vedená. Uvedené uznesenie bolo vydané dňa 31.7.2018, nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2018.

42. Uznesením č.k. -69, zo dňa 10.9.2018 Okresný súd Košice I súdnym komisárom Mgr. Martinou Sobinkovičovou prerušil konanie o dedičstve do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. . Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2018.

43. Na pojednávaní dňa 20.11.2019 strany sporu uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaní poukazovali na to, že dôkazy predložené žalobcom sú nedostatočné. Žalobca podľa nich nepredložil biologický dôkaz, že je biologickým synom poručiteľa. Žiadali, aby súd prihliadal na závety nebohého poručiteľa, a aby žaloba bola ako bezdôvodná zamietnutá.

44. Súd daný stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

45. Podľa ust. , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

46. Podľa ust. § 461 ods. 1, 2 citovaného zákona, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. 47. Podľa ust. § 469a, ods. 1, písm. b) citovaného zákona, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

48. Podľa ust. § 469a, ods. 2 a 3 citovaného zákona, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

49. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

50. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie , ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do 4 skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Z formulácie dôvodu vydedenia uvedeného v , ods. 1, písm. b) vyplýva, že na jeho základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Pri tomto dôvode vydedenia súd musí skúmať existenciu takého kvalifikovaného vzťahu medzi potomkom a poručiteľom, z ktorých možno vyvodiť existenciu tohto dôvodu a túto možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov napr. z osobného, prípadne písomného styku zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a podobne, pričom pri posudzovaní otázky či existuje dôvod vydedenia uvedený v , ods. 1, písm. b) nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti prípade, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v , ods. 1, písm. b) totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

51. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ust. , ods. 1, písm. b) (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ).

52. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v , ods. 1, písm. b) treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom najmä či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. , Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. ).

53. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi M. nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 29.11.2017, a ktorý bol jeho biologickým otcom.

54. Žalovaní v konaní tvrdili, že žalobca nepreukázal, že by poručiteľ neb. M. bol jeho biologickým otcom, toto ich tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, pretože žalobca doložil rodný list, z ktorého vyplýva, že nebohý poručiteľ M. je jeho otcom a je zapísaný ako jeho otec v rodnom liste žalobcu. Uvedená skutočnosť, že žalobca je synom poručiteľa M. vyplýva aj z vyššie citovaných rozsudkov Okresného súdu v Žiari nad Hronom, z citovaného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici i v rozsudku bývalého Okresného súdu v Košiciach. Aj keď žalovaná v 1. rade tvrdila, že poručiteľ nepovažoval žalobcu za svojho biologického syna, nepredložila súdu žiaden dôkaz, že by bol poručiteľ podal návrh na súd o zapretie otcovstva. Naopak zúčastňoval sa v konaniach o zvýšenie výživného ako otec maloletého a nepopieral v týchto konaniach skutočnosť, že je otcom vtedy maloletého žalobcu.

55. Žalobca súdu preukázal, že nebol naplnený dôvod vydedenia, ktorý je uvedený v závete a v listine o vydedení, vyhotoveného notárom JUDr. Pavlom Doričom, PhD. dňa 16.6.2015. V tejto notárskej zápisnici ho poručiteľ vydedil a rovnako vydedil aj jeho potomkov a ako dôvod vydedenia uviedol , ods. 1, písm. b) s citáciou, že sa o poručiteľa ako o svojho otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Naopak vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že poručiteľ M. od 9 mesiacov života žalobcu neprejavoval o neho žiaden záujem, okrem výživného, ktoré mu bolo stanovené mu nezasielal žiadne iné dary prípadne iné finančné plnenia. Žalobca preukázal snahu kontaktovať sa so svojim biologickým otcom teda s poručiteľom M. a to tým, že predložil súdu pohľadnice, ktoré mu zasielal, predložil svedeckú výpoveď svojho bývalého kolegu O. ktorý bol vypočutý aj dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava III, a ktorý potvrdil, že sa žalobca kontaktoval so svojim otcom v roku 1996 v Bratislave. Menovaný svedok potvrdil, že sa žalobca kontaktoval so svojim otcom v tomto období, dohodol si s ním ďalšie stretnutie za účelom zoznámenia poručiteľa sa s jeho rodinou, avšak na dohodnuté stretnutie poručiteľ neprišiel. Žalobca preukázal súdu aj to, že práve zo strany poručiteľa išlo o nezáujem o jeho osobu ako jeho biologického syna, dokonca mu pri telefonickom kontakte uviedol, aby sa s ním nestýkal, pretože on má svoju terajšiu rodinu.

56. Súd poukazuje na to, že po narodení žalobcu a v jeho útlom detstve mohol byť vybudovaný vzťah medzi ním a poručiteľom, avšak vzhľadom na konanie poručiteľa, ktorý bol otcom žalobcu nedošlo k vybudovaniu takéhoto vzťahu, pretože poručiteľ sa nezaujímal o jeho vývoj, zdravotný stav, prospech v škole a držal ho mimo svojej rodiny. Žalobca rovnako nemal príležitosť na to, aby si mohol so svojim otcom vybudovať bližší citový vzťah. Súd je preto toho názoru, že nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa ako potomok neprejavil opravdivý záujem spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa a neposkytnutie mu pomoci v chorobe podľa názoru súdu nemožno chápať ako konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Sám poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že sa jeho syn zdržiava

na neznámom mieste, 40 rokov ho nenavštívil, nikdy ho nevyhľadal ani nezaslal žiadnu pohľadnicu ani list, nezaujíma sa o neho či nepotrebuje nejakú pomoc.

57. Súd sa zaoberal tým či správanie sa žalobcu môže byť považované za odporujúce dobrým mravom s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k žalobcovi ako k jeho synovi.

58. Súd dospel k záveru, že za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka žalobcu (za situácie keď tento nezáujem bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom M.). Zvlášť za situácie keď rodič zavrhne svoje dieťa od 9 mesiacov jeho života a neprejavuje oň počas celého detstva záujem nemožno od dieťaťa, ktoré nemalo vybudovaný žiadny vzťah s takýmto rodičom požadovať zmenu v jeho postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti a neprejavenie opravdivého záujmu za zavinené konanie a neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

59. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že u žalobcu neboli dané zákonné dôvody jeho vydedenia poručiteľom v zmysle , ods. 1, písm. b) a preto súd vyhovel žalobe žalobcu a určil, že je zákonným dedičom po poručiteľovi M., ktorý zomrel dňa 29.11.2017, a ktorý bol jeho otcom.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. V danom prípade bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade.

62. Podľa ust. , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.