Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. XXX/XX, V., o zaplatenie 152,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -95 zo dňa 27. novembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,17 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky ho zrušuje.

Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46,86 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,68 eur od 11.08.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,18 eur od 10.09.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 105,17 eur) žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň vo výroku rozsudku určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 3 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého medzi Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa 17.09.2014 v znení: „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len "Základ pre výpočet"). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena

a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet)." je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

2) V konaní mal preukázané, že z dôvodu postúpenej pohľadávky, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, VP, Cenníkom a faktúrami č. 7506694599 a č. 7507644432, v celkovej výške uplatnenej žalobou 46,86 eur, ktorý záväzok žalovaný v lehote splatnosti nesplnil. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z uvedenej sumy v zmysle ust. v spojení s ust. nariadenia Vlády SR č. , a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,68 eur od 11.08.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,18 eur od 10.09.2015 do zaplatenia, nakoľko mal za to, že so samotnou pohľadávkou postúpením prešlo na žalobcu aj právo na príslušenstvo. V ďalšom podrobil kontrole zmluvnú podmienku, z ktorej žalobca vyvodzoval vznik ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 105,17 eur, pričom sa zaoberal tým, či ju možno považovať za (ne)prijateľnú v zmysle ust. . Zmluvu v znení jej Dodatku medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľskú v zmysle ust. a nasl. Mal za to, že zmluvná podmienka o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, pričom žalobca v zmysle ust. nepreukázal opak. Uvedené potvrdzovala aj skutočnosť, že v danom prípade išlo o formulárový návrh Dodatku bez možnosti vylúčenia danej zmluvnej podmienky v prípade, ak chcel žalovaný vstúpiť s právnym predchodcom žalobcu do zmluvného vzťahu. Zásadným kritériom pri jej posudzovaní bolo to, že zmluvná podmienka zaväzovala žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti uhradiť cenu za poskytnuté služby do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého dôjde k vzniku práva Slovak Telekom, a.s. na odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade neuhradenia ceny služieb v rozsahu oveľa nižšom ako bola výška zmluvnej pokuty s tým, že Slovak Telekom, a.s. by nemusel využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy, s čím by bol naďalej spojený záväzok žalovaného platiť cenu za ním zvolený program po zvyšnú časť doby viazanosti, navyše keď v zmysle bodu 4. Dodatku doba viazanosti počas prerušenia poskytovania služieb na strane žalovaného neplynie. Uvedené znamenalo, že ak žalovaný uhradí dlhovanú sumu vyúčtovanú mu faktúrou a dôjde k opätovnému poskytovaniu služieb a bude si ďalej plniť svoje zmluvné povinnosti po zvyšok viazanosti, nezbaví ho to povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Túto povinnosť bude mať aj v prípade, že by nezaplatil cenu služby za prvé fakturačné obdobie do 45 dní po splatnosti faktúry, pričom určená výška zmluvnej pokuty by v tomto prípade bola vo vyššej sume ako bola suma vyčerpaných benefitov. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani to, že výška zmluvnej pokuty mala degresívny charakter. Bol názoru, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky (ust. ) sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [ ] spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( veta prvá ), ktorá je tak absolútne neplatná podľa ust. . Na základe neplatného zmluvného dojednania tak nebolo možné žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovak Telekom, a.s. priznať plnenie z tejto zmluvnej pokuty podľa ust. bodu 3 Dodatku s tým, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 105,17 eur zamietol a v dôsledku tohto v zmysle ust. uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. a ust. .

3) Proti tomuto rozsudku podal žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú a tým neplatnú, v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nezohľadnil porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorý neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas v súlade s ods. 1 písm. b) Dodatku. Práve pre prípad porušenia záväzku viazanosti si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty definovaný v bode 3. Dodatku. Pochybenie súdu prvej inštancie videl v tom, že pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t. j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Žalobca ďalej argumentoval, že v danom prípade ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných

tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní prevenčnú a reparačnú funkciu a predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Zdôraznil, že zmluvná pokuta bola vyjadrená degresívnym spôsobom, tzn. základ zmluvnej pokuty sa znižoval o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých do doby prerušenia poskytovania služby. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Mal za to, že nakoľko vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú zaväzuje len strany konania, je potom bez logického významu vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú v konaní, v ktorom žalobcom nie je pôvodný veriteľ pohľadávky, ktorý vystupoval ako pôvodný dodávateľ služby, tzn. že iba on sa môže zdržať používania takejto podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2017, sp. zn. a ďalšie rozhodnutia okresných súdov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že zruší výroky rozsudku, ktorými súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a vyhovie žalobe v časti o zaplatenie 105,17 eur s príslušenstvom, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 105,17 eur zamietol, podľa ust. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,17 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o určení neplatnosti tam uvedenej zmluvnej podmienky podľa ust. 389 ods. 1 písm. d) zrušil, nakoľko nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 46,86 eur spolu s príslušenstvom, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7) Žalobca v odvolaní namietal skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (v ktorej nepriznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. ).

9) Odvolací súd sa stotožňuje s touto námietkou žalobcu, keď súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ktorý správne vyložil, avšak ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10) Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11) Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12) Podľa ust. , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13) Podľa ust. , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14) Neprijateľnou je v zmysle ust. prvej vety zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti uzatvorenia.

15) V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, ).

16) Pokiaľ išlo o vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne poukázal na ust. , ktoré definuje spotrebiteľský vzťah. Správny bol aj jeho následný postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení, v ktorom podrobil kontrole zmluvnú podmienku, z ktorej žalobca vyvodzoval vznik ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 105,17 eur. Mal za to, že pre konštatovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť kumulatívne naplnené dve kritéria a to že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a zároveň, že táto spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17) Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ mal za to, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a vo vzťahu k námietke žalobcu, že bola výsledkom individuálneho dojednania účastníkov, dáva do pozornosti nasledovné. Žalovanému boli ponúknuté služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré boli vopred pripravené, a v ktorých ako spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky ovplyvniť. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou žalobcu o individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty, ktorú sa snažil podložiť tvrdením, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty zvolením si určitého tovaru/služby s ohľadom na ich kvalitu a cenu. Len skutočnosť, že žalovaný mal možnosť výberu lacnejšieho zariadenia alebo služby, čím by sa znížila aj výška zmluvnej pokuty, rozhodne nemôže znamenať, že žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Rozhodujúcim pri tom bolo, že v Dodatku bola predmetná zmluvná podmienka vopred dodávateľom určená a aj napriek tomu, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s navrhovaným znením Dodatku pred jeho podpisom, nemohol a nebol schopný ovplyvniť obsah tejto zmluvnej podmienky, čím by mohol dosiahnuť nižšiu výšku zmluvnej pokuty alebo nanajvýš vyjednať, aby zmluvná pokuta nebola dojednaná vôbec. Žalovaný tak mohol odmietnuť Dodatok ako celok alebo pristúpiť k jeho kontraktácii za podmienok stanovených dodávateľom. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle , teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

18) Pokiaľ ale mal súd prvej inštancie za to, že zmluvná podmienka zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

19) Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Účelom uzavretia dohody o pokute je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia žalovaného k plneniu si zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Dôvodom uzatvorenia dodatku (z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu) bolo získanie mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu 9,- eur, pričom zľava z kúpnej ceny predstavovala sumu 130,- eur. Žalovaný nebol povinný, ani žiadnym spôsobom nútený k podpisu dodatku. Telefón si mohol kúpiť za neakciovú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností. Poskytnutie mobilného telefónu bolo kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka žalobcu. Zaviazanie sa k vernosti v praxi pre žalovaného znamenalo to, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a vo vzťahu k SIM karte bude využívať jeho služby a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Právo na zmluvnú pokutu vzniklo žalobcovi momentom porušenia záväzku tým, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Zmluvná pokuta bola na začiatku zmluvného vzťahu určená výškou 180,- eur, pričom mala klesajúcu tendenciu v závislosti od dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzn. za každý deň plnenia zmluvy sa jej základ pomerne znižoval. V Dodatku bolo jasne uvedené, že základ zmluvnej pokuty zohľadnil benefity poskytnuté žalovanému.

20) Dojednaná zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením s poukazom na poskytnuté benefity žalovanému ani v čase uzatvorenia dodatku a ani v momente, kedy na ňu žalobcovi vznikol nárok. Žalobca správne zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu aj prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Odvolací súd nepovažuje zmluvnú podmienku za neprimeranú sankciu. Súd prvej inštancie videl nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného v tom, že v prípade, že by si žalovaný neplnil zmluvné povinnosti ihneď po podpise dodatku, cena služieb by bola vo výraznom nepomere k výške zmluvnej pokuty, ktorú by žalovaný musel zaplatiť, pričom žalobca by nemusel svoje právo na odstúpenie od zmluvy uplatniť a tak by žalovaný bol naďalej povinný platiť za zvolený program aj po zvyšnú časť doby viazanosti. Súd prvej inštancie však opomenul skutočnosť, že uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti (bod 3 Dodatku). Nemožno žalobcovi odoprieť nárok na vrátenie hodnoty zariadenia, ktoré bolo poskytnuté za cenu výrazne nižšiu, prostredníctvom zmluvnej pokuty, ktorej výška nie je nevyvážená a nezohľadňujúca časový aspekt plnenia. Vzhľadom na uvedené neexistovali podmienky na určenie predmetnej zmluvnej podmienky za neplatnú.

21) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) a aplikujúc ustanovenie (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Úspešnou stranou konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

22) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).