Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/153/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P.. N. U., bytom C. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. N. U., advokát so sídlom D. XX, XXX XX H. Z. nad N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Podľa a zrušuje sa rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 584,33 Eur.

odôvodnenie:

1. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) s účinnosťou od 26.05.2011 uvoľnila navrhovateľovi výplatu predčasného starobného dôchodku v sume 421,30 Eur. Z rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od 22.03.2011 z dôvodu, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce C., ktorá prijala zásady odmeňovania poslancov vo forme Platového poriadku zo dňa 30.06.2009, mu zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, a preto od 01.01.2011 bol považovaný za zamestnanca s nepravidelným príjmom. Skutočnosť, že čestným vyhlásením zo dňa 16.03.2011 sa vzdal práva na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva Obce C., neznamená, že právo na odmeny zakotvené v Poriadku odmeňovania zo dňa 30.06.2009 mu zaniklo, nakoľko tento vnútorný platový predpis nestanovoval, že právo na odmenu za výkon funkcie poslanca na základe prejavu vôle zaniká. Toto právo zaniklo až dňa 26.05.2011, kedy bol schválený dodatok dopĺňajúci Poriadok odmeňovania, v ktorom sa uvádza, že odmena nepatrí poslancom, ktorí svojím písomným čestným vyhlásením deklarovali, že svoj mandát budú vykonávať bez odmeny. S poukazom na uvedené vznikol navrhovateľovi opäť nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku až od 26.05.2011.

2. Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 26.08.2015 domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2013 z dôvodu, že táto znovu nesprávne posúdila celkový stav veci, keď mu podľa § 67 ods. 5 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení od 26.05.2011 uvoľnila výplatu predčasného starobného dôchodku (ďalej aj „PSD“) v sume 421,30 Eur mesačne. Poukázal na to, že vo veci bolo odporkyňou už dvakrát nezákonne rozhodnuté. V odôvodneniach rozhodnutí stále popisuje a deklaruje tie isté dôvody, a to aj napriek tomu, že vec bola vrátená súdom na doplnenie skutkového stavu.

Zotrval na názore, že odporkyňa naďalej nesprávne právne vyhodnotila skutkový stav veci, čím ani nerešpektovala právny názor konajúceho súdu v celom rozsahu. Opätovne poukázal na okolnosť, že sa dňa 14.03.2011 písomne vzdal nároku na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva Obce C. z dôvodu, aby nebolo potrebné zastavovať výplatu PSD a paradoxne mu táto výplata bola pozastavená až v období po vzdaní sa nároku na odmenu. Zdôraznil, že podľa účinného od 01.04.2010, ktorým bol významne novelizovaný o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“ alebo „“), vzniká poslancovi obecného zastupiteľstva nárok na odmenu za výkon funkcie až potom, ako obec prijme zásady odmeňovania. Akákoľvek výplata odmeny poslancovi obecného zastupiteľstva po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a pred schválením zásad odmeňovania je nezákonná, teda bez právneho dôvodu. Tento zámer , kde je jasne prezentované, že pokiaľ obec neprijme zásady odmeňovania, nebude môcť poskytovať poslancom odmeny. Takýto názor verejne prezentovala na internetovom portáli www.socpoist.sk <http://www.socpoist.sk> aj odporkyňa, kde dňa 15.04.2011 publikovala článok s názvom „Predčasný starobný dôchodok a mandát bez odmeny“. Navrhovateľ upriamil pozornosť na to, že po ďalšom doplnení skutkového stavu veci sa zistilo pochybenie zo strany obce súvisiace s jeho prihlásením a odhlásením do registra poistencov, ako aj nesprávna interpretácia samotného starostu obce (potvrdené jeho stanoviskom zo dňa 22.10.2013), ktoré okolnosti v žiadnom prípade nemôžu byť vykladané v neprospech navrhovateľa. Navrhovateľ čestne vyhlásil, že od obce nikdy nedostal žiadnu odmenu za výkon funkcie poslanca, resp. za výkon funkcie člena komisie obecného zastupiteľstva. Na podklade týchto dôvodov navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušené a vrátené na ďalšie konanie s tým, že mu bude uvoľnená pozastavená výplata PSD za celé obdobie jeho pôvodného pozastavenia.

3. Správny súd pre úplnosť pripomína, že v predchádzajúcom období už rozhodoval o navrhovateľových nárokoch na PSD v súvislosti s výkonom mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, pričom dňa 23.01.2012 rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.06.2011, a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Odporkyňa následne vydala nové rozhodnutie dňa 12.06.2012, identické s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom toto navrhovateľ znovu napadol opravným prostriedkom. Správny súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 13.05.2013 preskúmavané rozhodnutie zo dňa 12.07.2012 zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pre nepreskúmateľnosť, sumarizujúc, že v ďalšom konaní je potrebné odstrániť pretrvávajúce pochybnosti a znovu rozhodnúť.

4. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadrila podaním zo dňa 21.08.2015. Žiadala, aby opravnému prostriedku navrhovateľa nebolo vyhovené. V jej vyjadrení znovu podrobne popísala skutkový stav veci, ktorý bol doplnený a zistený po zrušujúcich rozhodnutiach krajského súdu a naďalej zotrvala na názore, že navrhovateľ bol za určité obdobie považovaný za zamestnanca s nepravidelným príjmom, a preto mu bola správne pozastavená výplata PSD napadnutým rozhodnutím. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

5. V podrobnostiach odporkyňa upriamila pozornosť na to, že Obec C. nesprávne prihlásila navrhovateľa do registra poistencov od 23.02.2011 a nesprávne odhlásila z registra dňa 16.03.2011. Taktiež nedošlo k prihláseniu ako zamestnanca od 23.06.2011 z dôvodu výkonu činnosti člena komisie obecného zastupiteľstva. Správna registrácia mala byť od 01.01.2011 do 25.05.2011 z dôvodu výkonu mandátu poslanca a zároveň od 30.06.2011 do trvá, a to z dôvodu výkonu činnosti člena komisie obecného zastupiteľstva. Odporkyňa poukázala na vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v liste č. XXXX/XXXX-I/XX zo dňa 23.03.2011, podľa ktorého bude pre poslancov obecného zastupiteľstva zachovaný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vtedy, ak poslanec obecného zastupiteľstva vyhlási, že svoj mandát bude vykonávať bez nároku na odmenu a v zásadách odmeňovania bude uvedené napr. to, že „odmena nepatrí poslancom, ktorí vyhlásili, že svoj mandát budú vykonávať bez odmeny.“

6. Odporkyňa v rámci právnej argumentácie poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

2 a 3. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa a a zákona. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že fyzická osoba, ktorej pred 01.01.2011 vznikol právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa až h), a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a z tohto právneho vzťahu nie je do 31.12.2010 zamestnancom, je podľa na účely dôchodkového poistenia zamestnancom podľa alebo 2 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31.12.2010. Ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na a) pravidelný mesačný príjem alebo b) nepravidelný príjem. Podľa príjmom zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev.

7. Odporkyňa zdôraznila, že zákon o obecnom zriadení výslovne neupravuje odmeňovanie členov orgánov obecného zastupiteľstva. Vznik práva navrhovateľa na odmenu za výkon funkcie poslanca však vyplýva z Poriadku odmeňovania pracovníkov obce C., ktorý bol schválený dňa 30.06.2009, s účinnosťou od 01.07.2009. Tento interný obecný dokument podľa odporkyne neustanovuje, že právo na odmenu za výkon mandátu poslanca na základe prejavu vôle nevzniká. Až dňa 26.05.2011 bol schválený dodatok č. 1 dopĺňajúci Poriadok odmeňovania zo dňa 30.06.2009, v ktorom sa uvádza, že odmena nepatrí poslancom, ktorí svojím písomným čestným vyhlásením deklarovali, že svoj mandát budú vykonávať bez odmeny. Preto až s účinnosťou od 26.05.2011 bola navrhovateľovi uvoľnená výplata PSD. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že v posudzovanej spornej dobe od 22.03.2011 do 25.05.2011 platil v Obci C. Poriadok odmeňovania zo dňa 30.06.2009, ktorý v čl. VII upravuje aj spôsob odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva. Dňa 27.10.2011 obecné zastupiteľstvo Obce C. schválilo uznesením č. XX/ XXXX Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva obce, ktoré podľa čl. 7 ods. 2 čiastočne zrušujú Poriadok odmeňovania pracovníkov obce C. zo dňa 30.06.2009, konkrétne jeho články IV a VII a dodatok č. 1/2011 schválený obecným zastupiteľstvom dňa 26.05.2011. Odporkyňa vyjadrila názor, že Poriadok odmeňovania zo dňa 30.06.2009 a Zásady odmeňovania poslancov zo dňa 27.10.2011 sú rovnocenné vnútorné platové predpisy Obce C. bez ohľadu na ich názov.

8. Odporkyňa svoje písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku navrhovateľa uzavrela s tým, že vzhľadom na ňou zistený skutkový stav a naň nadväzujúcu právnu aplikáciu citovaných právnych predpisov zanikol navrhovateľovi nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od 22.03.2011 z dôvodu, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce C., ktorá prijala zásady odmeňovania poslancov, konkrétne Platový poriadok zo dňa 30.06.2009, mu zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, a preto bol od 01.01.2011 zamestnancom s nepravidelným príjmom. Skutočnosť, že sa navrhovateľ vzdal čestným vyhlásením práva na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, neznamená, že právo na odmeny zakotvené v Poriadku odmeňovania zo dňa 30.06.2009 mu zaniklo, nakoľko tento vnútorný platový predpis nestanovoval, že právo na odmenu za výkon funkcie poslanca na základe prejavu vôle zaniká. Krajský súd v Trenčíne po pojednávaní, na ktorom vypočul účastníkom, rozhodol vo veci rozsudkom č.k. -43 zo dňa 29.02.2016, ktorým zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2013 z dôvodu podľa a vec jej vrátil na ďalšie konanie, dôvodiac nasledovným: „Krajský súd už v predchádzajúcich konaniach zistil, že navrhovateľ bol platne zvolený za poslanca Obecného zastupiteľstva C. na volebné obdobie rokov 2010 až 2014. Navrhovateľ dňa 16.3.2011 doručil obecnému úradu čestné prehlásenie zo dňa 14.03.2011, v ktorom uviedol, že do doby dovŕšenia jeho dôchodkového veku ako riadneho starobného dôchodcu (15.2.2012) sa vzdáva prípadných odmien za výkon poslaneckej funkcie. Ďalej bolo zistené, že právo na odmenu poslancovi obecného zastupiteľstva vzniká po schválení zásad odmeňovania poslancov obecným zastupiteľstvom ( o Obecnom zriadení v znení ). Podľa výpisu z uznesenia č. XX/XXXX obec C. tieto zásady odmeňovania schválila až dňa 27.10.2011. Nárok na odmenu poslancovi na ich podklade vzniká až od ich právoplatnosti, ktorej predchádza schválenie. Odporkyňa v nových konaniach síce doplnila dokazovanie, avšak správne nevyhodnotila celkový stav veci. Z celého konania je navrhovateľom jednoznačne preukázané, že za sporné obdobie od obecného úradu neobdržal žiadnu odmenu, pričom túto okolnosť nespochybnila ani obec. Samotný starosta obce neskôr uviedol svoje predchádzajúce stanovisko na správnu mieru, keď priznal, že navrhovateľ bol chybou - omylom pracovníčky úradu prihlásený do sociálneho poistenia, a že žiaden nárok na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva mu nevznikol. Obec C. nemala na začiatku volebného obdobia 2010 až 2014 prijaté

žiadne interné normy, ktoré by zakladali nárok poslancov obecného zastupiteľstva na odmenu za výkon tejto funkcie. V tomto období existoval síce poriadok odmeňovania v znení schválenom dňa 30.6.2009, avšak keďže bol prijatý počas predchádzajúceho volebného obdobia, nebol pre účely volebného obdobia rokov 2010 až 2014 použiteľný, resp. účinný. Z takto zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že záver, ktorý si osvojila odporkyňa nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám a získané dôkazy nemôže vyhodnocovať na ťarchu navrhovateľa. Napokon je potrebné poukázať na to, že odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach náležite neakceptovala právny názor krajského súdu vyslovený v jeho predchádzajúcich rozsudkoch. Z právnych dôvodov deklarovaných vo vyššie uvádzaných rozsudkoch, ako aj z prieskumu v teraz posudzovanej veci, jasne vyplýva, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno v otázke pozastavenia a následne uvoľnenia PSD a výplaty spornej dávky navrhovateľovi.“

9. Na odvolanie odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 28.03.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -43 zo dňa 29.02.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v podstate z dôvodu nepreskúmateľnosti a absencie právnych úvah, ktorými sa súd pri vyhodnocovaní relevantných sporných otázok v konaní spravoval. Poukázal na dôvodovú správu k návrhu , z ktorej vyplýva, že jeho predmetom je okrem iného „úprava mechanizmu poskytovania odmien poslancovi obecného zastupiteľstva s ohľadom na racionálnejšie vynakladanie verejných prostriedkov (všeobecná časť) tak, že pri poskytovaní odmien sa bude prihliadať na to, aké úlohy poslanec plní a koľko času venuje výkonu funkcie.“ Cieľom je diferencovane odmeňovať poslancov za činnosť, ktorú vykonali pre obec. „Doposiaľ si poslanci schvaľujú odmeny, hoci chýbajú zákonné kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo. Ak obec neprijme zásady odmeňovania s uvedením príslušných pravidiel na udelenie odmeny, poslancovi obecného zastupiteľstva nemožno poskytnúť odmenu.“

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol prvostupňovému súdu, že sa dostatočne neriadil ustanovením , upravujúcim požiadavky na odôvodnenie rozsudku, keď uviedol: „Citovaným ustanovením sa krajský súd dostatočne neriadil. Pokiaľ totiž vyslovil právny názor, že Poriadok odmeňovania v znení schválenom v roku 2009 nebol na účely volebného obdobia rokov 2010 až 2014 použiteľný, resp. účinný, keďže bol prijatý počas predchádzajúceho volebného obdobia, a že Obec C. nemala na začiatku volebného obdobia 2010 až 2014 prijaté žiadne normy o odmeňovaní poslancov za výkon funkcie, lebo zásady odmeňovania boli uznesením obecného zastupiteľstva č.XX/ XXXX schválené až dňa 27.10.2011, tento svoj názor o neexistencii poriadku odmeňovania v rozhodnom období (minimálne od 22.03.2011 do 26.05.2011) nepodložil žiadnym ustanovením právneho predpisu a z neho vyplývajúceho vlastného právneho posúdenia...“ „V ďalšom konaní sa krajský súd riadne, v súlade s vysporiada s právnou otázkou existencie platných zásad (poriadku) odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva za výkon ich funkcie v spornej dobe od 22.03.2011 do 26.05.2011 a ich súladu so v znení a vzhľadom na názor odporkyne, že možnosť vzdania sa odmeny v danom prípade prichádzala do úvahy až od 26.05.2011, sa vysporiada aj s otázkou právnych následkov, spojených so vzdaním sa odmeny listom navrhovateľa zo 14.03.2011 na účely uvoľnenia výplaty predčasného starobného dôchodku od 22.03.2011, resp. až od 26.05.2011, od ktorého dňa odporkyňa nárok navrhovateľa na výplatu tohto dôchodku nespochybňuje.“

11. Správny súd potom, ako mu bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, vykonal pojednávanie dňa 20.11.2019 za prítomnosti účastníkov, resp. ich zástupcov a zohľadniac právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2013 z dôvodu podľa a vec jej vrátil na ďalšie konanie na základe právnych úvah uvedených nižšie.

12. Podľa v znení účinnom do 31.03.2010 obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. (Uvedené ustanovenie zostalo zachované v citovanom znení aj po novelizácii )

13. Podľa v znení účinnom do 31.03.2010 funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. (Uvedené ustanovenie zostalo zachované v citovanom znení aj po novelizácii )

14. Podľa v znení účinnom do 31.03.2010 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je vyhradené schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu, ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.).

15. Podľa v znení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je vyhradené schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov.

16. Podľa v znení starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.

17. Podľa veta prvá a druhá v znení účinnom do 31.03.2010 funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu.

18. Podľa veta prvá a druhá v znení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu.

19. Podľa v znení poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.

20. Je potrebné súhlasiť s názorom odporkyne prezentovaným v jej vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, že v znení účinnom do 31.03.2010 výslovne neupravoval odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev a aj po novelizácii bolo možné túto problematiku považovať za upravenú iba rámcovo. V minulosti za existencie národných výborov (viď o národných výboroch v znení neskorších predpisov) bola otázka odmien ich poslancov regulovaná vládnym nariadením č. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov v znení neskorších predpisov. Po spoločenskej zmene a prijatí úplne novej právnej úpravy organizácie územnej samosprávy na jej najnižšej úrovni (obce a mestá) vychádzal vtedajší zákonodarca zo zásady bezodplatnosti výkonu funkcie poslanca, považujúc túto činnosť jednak za časovo nenáročnú, občasnú, držiteľa mandátu minimálne zaťažujúcu, nevyžadujúcu zásah do poslancom vykonávaného civilného zamestnania, o čom svedčí dikcia zákona, podľa ktorej „funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru.“ Zrejme aj to bol dôvod absencie podrobnejšej úpravy, ktorá si pri otázke prípadného honorovania výkonu funkcie poslanca dlhodobo vystačila iba s formuláciou „za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu.“ Keďže uvedená formulácia bola platná aj po 31.03.2010, bol platný aj princíp v nej sa ukrývajúci, v zmysle ktorého na odmenu za výkon funkcie poslanca nie je právny nárok priamo zo zákona, ale sa predpokladá vlastná normotvorná činnosť obce vydaním príslušného interného predpisu, ktorý bude upravovať odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev. Obec tak však nemôže činiť spontánne či živelne, ale musí postupovať v intenciách splnomocňovacieho ustanovenia chýbalo (viď v spojení v ), čo vyplýva nielen z pozorného štúdia zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2010, ale aj z dôvodovej správy k , ktorá poukazuje na to, že „doposiaľ si poslanci schvaľujú odmeny, hoci chýbajú zákonné kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo.“

21. To, čo poslanci obecného zastupiteľstva mohli do 31.03.2010 schvaľovať a čo sa mylne vykladalo ako oprávnenie upravovať si interným obecným predpisom vlastné odmeňovanie, bola právomoc „schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu.“ Tu si však treba všimnúť, že poznámka k tomuto ustanoveniu [11a)] odkazuje na (v súčasnosti už neúčinný) o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, z ktorého (pôsobnosť zákona) vyplýva,

že zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie pracovník (príslušník) v pracovnom pomere a príslušník ozbrojených síl a bezpečnostných zborov a služieb v služobnom pomere. Tzn. nie poslanec obecného zastupiteľstva, u ktorého výkon funkcie je navyše nezlučiteľný s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. Ak teda obecné zastupiteľstvo Obce C. vydaním Poriadku odmeňovania pracovníkov obce C., ktorý bol schválený dňa 30.06.2009 s účinnosťou od 01.07.2009, upravilo aj problematiku odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva, išlo o realizáciu právomoci obecného zastupiteľstva v rozpore s vtedy (v roku 2009) účinným zákonom o obecnom zriadení, keďže právomoc „schvaľovať zásady odmeňovania poslancov“ priznala obecným zastupiteľstvám až novela zákona o obecnom zriadení účinná od 01.04.2010.

22. Nepovšimnuté právne vákuum ohľadne odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva Obce C. trvalo až do 27.10.2011, kedy boli uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX prijaté Zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva v C. účinné od 27.10.2011. Vzhľadom na uvedené nie je možné akceptovať argumentáciu odporkyne, podľa ktorej Poriadok odmeňovania zo dňa 30.06.2009 a Zásady odmeňovania poslancov zo dňa 27.10.2011 sú rovnocenné vnútorné platové predpisy Obce C. bez ohľadu na ich názov a sú uplatniteľné na spornú otázku. Keďže z nepráva nemôže vzniknúť nielen právo, ale nemôžu z právneho aktu, ktorému chýba zákonný podklad, vznikať ani žiadne povinnosti, vyplýva z doposiaľ uvedeného, že Poriadok odmeňovania zo dňa 30.06.2009 nemohol navrhovateľovi zakladať právo na príjem zo závislej činnosti tak, ako to chápe a na ťarchu navrhovateľa vykladá odporkyňa. Rovnako tak nie je možné argumentovať nemožnosťou vzdať sa čestným vyhlásením práva na odmenu za výkon funkcie len preto, že so zákonom rozporný (v časti odmeňovania poslancov) interný platový predpis nestanovoval, že právo na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva na základe prejavu vôle zaniká. Ak až do 27.10.2011 neboli schválené zásady odmeňovania poslancov v súlade s ustanovením v spojení v , nemohlo dôjsť k uplatneniu a 4 zákona o sociálnom poistení, pretože tu ešte neexistovala právna skutočnosť a z nej vyplývajúci právny vzťah, zakladajúci poslancovi obecného zastupiteľstva právo na pravidelný mesačný príjem. Ak z ustanovení zákona o obecnom zriadení vyplýva, že odmena za výkon funkcie poslanca má fakultatívny charakter („možno poskytnúť“), nie je možné interným platovým predpisom obce zmeniť zákonom definovaný charakter odmeny a vyvodiť záver ako odporkyňa, že tu ide o „právo na príjem“, nehľadiac teraz na to, či príjem pravidelný alebo nepravidelný.

23. Odhliadnuc od doterajšej úvahy správneho súdu treba pripomenúť, že účinnosť prejavu vôle, ktorého obsahom je vzdanie sa práva na určitú majetkovú hodnotu (inkasovanie odmeny), nie je možné podmieňovať formálnymi nedostatkami na strane recipienta tohto prejavu vôle, navyše ak zákon s existenciou takýchto nedostatkov (absencia so zákonom súladného interného predpisu) nespája neplatnosť. Navrhovateľ sa vzdal práva na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, ide o zrozumiteľný, jasný, určitý adresovaný prejav vôle a po jeho notifikácii zákonom predvídanému recipientovi (t.j. po doručení štatutárovi obce - starostovi) navyše aj účinný, z čoho je zrejmé, že po tomto úkone vzdania sa práva navrhovateľ už týmto právom nedisponoval. Ak by obec považovala prejav vôle navrhovateľa za taký, ktorý nemá právne následky, vyplácala by mu aj po tomto úkone odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, k čomu však nedošlo.

24. Správny súd ako obiter dictum dáva do pozornosti, že zákon o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2010 dôsledne rozlišuje inštitút „zásad odmeňovania poslancov“, ktorých schvaľovanie je v právomoci obecného zastupiteľstva od inštitútu „poriadku odmeňovania zamestnancov obce,“ ktorý vydáva starosta obce. Ide teda o dva nielen názvami sa odlišujúce inštitúty, ale aj obsahovo. Ako už bolo spomenuté vyššie, vychádzajúc z teórie ústavného práva a textu zákona o obecnom zriadení je potrebné si uvedomiť, že poslanca obecného zastupiteľstva nie je možné vnímať ako zamestnanca tak ako tento inštitút vníma a upravuje . Poslanec je súčasťou zastupiteľského zboru obce, pričom ustanovenie zákona o obecnom zriadení zakotvuje výslovnú inkompatibilitu medzi funkciou poslanca a postavením zamestnanca obce, v ktorej bol za poslanca zvolený. Preto už len z tohto dôvodu nie je možné na právne vzťahy prípadného odmeňovania poslancov použiť interný predpis obce, ktorého úlohou je (alebo má byť) úprava platových pomerov zamestnancov obce.

25. S poukazom na úvahy prezentované v bodoch 20 až 24. tohto rozsudku považuje správny súd opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto podľa a rozhodnutie odporkyne č. XXX

XXX XXXX zo dňa 09.10.2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou riadiť sa právnym názorom správneho súdu. Odporkyňa o nároku navrhovateľa opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

26. Navrhovateľ mal v konaní pred správnym súdom úspech, preto mu správny súd priznal podľa úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej služby (ďalej len „“). Nakoľko v danej veci ide o zastupovanie v správnom súdnictve v dávkových veciach, v zmysle vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. V roku 2015 bol výpočtový základ 839,- Eur, v roku 2016 bol 858,- Eur, v roku 2017 bol 884,- Eur, v roku 2018 bol 921,- Eur a v roku 2019 bol 980,- Eur. V prejednávanom prípade krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia vo výške 584,33 Eur, vypočítaná z jednej trinástiny výpočtového základu, pozostávajúcich z odmeny advokáta za účelne vykonané úkony právnej služby, a to:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2015 vo výške 64,53 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,39 eur,

- vyjadrenie zo dňa 08.10.2015 vo výške 64,53 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,39 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 29.02.2016 vo výške 66 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 eur,

- vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa 09.05.2016 vo výške 66 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 eur,

- vyjadrenie zo dňa 19.11.2019 vo výške 75,38 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 9,80 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 20.11.2019 vo výške 75,38 eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 9,80 eur,

- cestovné náhrady na pojednávanie dňa 29.02.2016 Nové Mesto nad Váhom - Trenčín a späť = 65 km, spotreba 7,9 l/100km, cena pohonných hmôt 0,952 eur/l, paušálna náhrada 0,183/km, spolu 16,76

- náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 29.02.2016, 2x polhodín x 14,30 spolu 28,60 eur

- cestovné náhrady na pojednávanie dňa 20.11.2019 Nové Mesto nad Váhom - Trenčín a späť 65 km, spotreba 7,3 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,317 eur/l, paušálna náhrada 0,193 eur x 65 km, spolu 18,14 eur

- náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 20.11.2019 - 2 začaté polhodiny x 16,33 spolu 32,66 eur

- DPH zo sumy 486,94 = 97,39

Spolu.............................................................................................................. 584,33 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a z odvolania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa tiež musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.