Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobkyne, T. J., L.. XX. XX. XXXX, bytom Ž., C. XX, zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti žalovanému X. A.T., L.. XX. XX. XXXX, bytom Ž., D. XXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade odbore katastrálnom vo Veľkom Krtíši pre obec a k.ú. Ž. na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, parc. č. XX/X záhrady o výmere 517 m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere 287 m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere 185 m2, parc. č. XX/ XX záhrady o výmere 136 m2 patria do výlučného vlastníctva T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž., C. XX v celosti.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade, odbore katastrálnom vo Veľkom Krtíši pre obec a katastrálne územie Ž. na LV č. XXXX ako EKN p.č. XX/X záhrady 517 m2, CKN XX/X záhrady 287 m2, CKN p.č. XX/X záhrady 185 m2, CKN p.č. XX/XX záhrady 136 m2 patria do jej výlučného vlastníctva a to v celosti. V žalobe žalobkyňa uviedla, že kúpnou zmluvou registrovanou pod č. O. XXX/XX zo dňa 20. 04. 1963 zakúpila nehnuteľnosti v k.ú. Ž. ako p.č. XXX/X v pozemnoknižnom stave na čísle listu mapy XXX v celkovej výmere 17 árov za kúpnu cenu 5.000,- Kčs od predávajúcej C. E.. Kúpna cena jej bola vyplatená v plnej výške a týmto dňom sa taktiež ujala držby uvedených nehnuteľností. Kúpna zmluva bola zaevidovaná aj Štátnym notárstvom Lučenec a následne uhradila poplatok vo výške 450,- Kčs za prevod nehnuteľností. Vlastníctvo bolo Štátnym notárstvom Lučenec pod ev.č. XXX na LV č. X ako p.č. XXX/XX. V rámci prečíslovania parciel v katastrálnom území Ž. bola pôvodná parcela č. XXX/XX prečíslovaná v roku 1983 na p.č. XXXX a XXXX. Následne si s bývalým manželom na týchto nehnuteľnostiach postavila stavbu rodinného domu, súpisné číslo XXX na p.č. XXXX a p.č. XXXX užívala nepretržite až doteraz ako záhradu. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti boli v kúpnej zmluve zapísané v katastri nehnuteľností (pred tým v pozemkovej knihe) na jej meno chybne nakoľko jej meno bolo uvedené ako C. T. rod. T., pričom na rodnom liste mala uvedené dve krstné mená, a to T. a C., preto sa do zmluvy a následne aj do pozemkovej knihy zaevidovalo jej krstné meno ako C.. Ďalej uviedla, že sa rozviedla a opätovne vydala preto je jej súčasné priezvisko J.. V evidencií súčasného katastra nehnuteľností na tzv. tvrdom liste vlastníctva je zaevidovaný zápis vlastníctva na jej meno (pod chybným krstným menom C.) tým, že došlo k prečíslovaniu pôvodných parciel a to na p.č. XXXX a XXXX. Parcela

č. XXXX je k.ú. Ž. vedená na LV č. X ako zastavané plochy a nádvoria 516 m2 v celosti v jej vlastníctve a na tomto liste vlastníctva je evidovaný aj rodinný dom súpisné číslo XXX. Z grafickej identifikácie zo dňa 17. 10. 2016 je zrejmé, že parcela pod č. XXXX pozostávala z EKN p.č. XX/XX, XX/X, XX/X S. XX/ X. Zdôraznila tú skutočnosť, že na jar v roku 2016 kontrolou v katastri nehnuteľností zistila, že záhrada pod p.č. XXXX ktorú nepretržite užívala od roku 1963 nie je pod týmto číslom evidovaná a z katastrálnej mapy následne zistila, že v súbore EKN sú evidované miesto p.č. XXXX pôvodné EKN p.č. XX/XX, XX/X, XX/X, S. XX/X. Tieto parcely sú evidované na meno žalovaného ktorý ich kúpil v roku 2007 od právne nástupkyne C. E. a to od I. T., rod. T., ktoré boli predmetom prevodu, tieto nadobudla dedením v rámci dedičského konania pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XX, XD XXX/XXXX, K. XXX/XX. Ďalej uviedla, že sa obrátila na Okresný úrad, odbor katastrálny vo Veľkom Krtíši so žiadosťou o prešetrenie vlastníckeho vzťahu. V liste zo dňa 08. 06. 2016 katastrálny odbor uviedol, že pri spracovaní registra vlastníkov (RVIN) intraviláne Obce Ž. v roku 2002 spracovateľ z neznámych dôvodov určil a to svojvoľne bez nejakého zákonného podkladu, že p.č. XXXX na LV č. X bola zrušená a na LV č. XXXX boli zapísané pôvodné EKN p.č. XX/XX, XX/X, XX/X S. XX/X v prospech pôvodného vlastníka C. E.. Zdôraznila tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli ňou zakúpené, má ich vo svojej dobromyseľnej nepretržitej držbe od roku 1963, tieto nehnuteľnosti užíva, platí za ne aj dane, preto má naliehavý právny záujem na určení, že uvedené nehnuteľnosti patria do jej výlučného vlastníctva v celosti. Ďalej uviedla, že kontaktovala žalovaného ohľadom mimosúdnej dohody, tento však nemal záujem na takomto riešení sporu a navrhol jej prevod nehnuteľností za kúpnu cenu 1.500,- Eur s čím ona súhlasiť nemôže. Podaním zo dňa 16. 02. 2017 (č.l. 45 - 46 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravila označenie nehnuteľností.

2. Na pojednávaní sa právna zástupkyňa žalobkyne pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že v zmysle výpisu z pozemkovej knihy č. vložky XXX boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve G. E., jedná sa o výpis z PK z 23. 03. 1964. Následne na základe uznesenia Štátneho notárstva po poručiteľovi N. E. G. č. D XXX XX- X sa stala prijímateľkou celého majetku patriaceho do dedičstva vdova C. E., rod. V.. C. E., O.. V. časť týchto pozemkov, ktoré boli zapísané na výpise z pozemkovej knihy č. XXX predala kúpnopredajnou zmluvou žalobkyni v roku 1963. V roku 1965 požiadali Geodéziu a Štátne notárstvo v Lučenci o založenie listu vlastníctva a zapísanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Jedná sa o protokol č. XXX a parc. č. XXX/XX. Ďalej uviedla, že z náčrtov vyplýva, že par. č. XXX/XX korešponduje s par. č. XXXX a s pôvodnou CKN č. XXXX ktorá bola neskôr v roku 2002 zrušená a prevedená do „E“ stavu s tým, že bolo zmenené vlastníctvo v prospech C. E.. Ďalej uviedla, že na základe konania Štátneho notárstva bol založený list vlastníctva č. X k evidenčnému listu XXX, kde bolo zapísané vlastnícke právo pre žalobkyňu. V roku 2002 došlo k zmene vlastníctva a vlastníctvo prešlo späť C. E. ,po ktorej bolo opätovne prejednané dedičstvo a tieto pozemky zdedila I. T., ktorá ich následne predala žalovanému. Zdôraznila tú skutočnosť, že žalobkyňa má uvedené pozemky vo svojom vlastníctve a držbe od roku 1963, ktorá skutočnosť bola zdokladovaná čestnými prehláseniami ako aj potvrdením Obecného úradu Ž.. Počas celého obdobia od roku 1963 pokiaľ sa berú do úvahy aj zmeny v , od 01. 04. 1984 platí titul vydržania a pokiaľ by aj uvedená kúpna zmluva nebola spôsobilým titulom, žalobkyňa tieto pozemky užívala dobromyseľne v dobrej viere, mala kúpnopredajnú zmluvu, za dané nehnuteľnosti zaplatila kúpnu cenu, Stredisko geodézie bolo požiadané o registráciu a tieto prevody boli aj registrované. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru kúpna zmluva je spôsobilým titulom napriek tomu, že v súčasnosti je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný ako vlastník týchto pozemkov. Žiadala súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal jej trovy konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy potvrdenie Obce Ž. zo dňa 17. 10. 2016, podanie Okresného úradu, odboru katastrálneho Veľký Krtíš zo dňa 08. 06. 2016, výpis z Pozemkovej knihy č. vložky XXX, kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 17. 08. 2000, podanie Štátneho notárstva zo dňa 24. 03. 1965 O. W. XX/XXXX, odpis podania ohľadom poplatkových povinností zo dňa 22. 06. 1964, vyrúbenie súdneho poplatku Štátnym notárstvom v Lučenci zo dňa 15. 05. 1964, Kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 20. 04. 1963, geometrický plán na zameranie rodinného domu č. s. XXX, výpis z listu vlastníctva č. X, XXXX pre obec a k.ú. Ž., grafickú identifikáciu na informačné účely na parc. č. XX/X, kópiu tvrdého listu vlastníctva č. X k evidenčnému listu č. XXX, tieto dôkazy aj predložila. V priebehu konania žalobkyňa predložila svoj rodný list vo fotokópii (č. l. 24 spisu), potvrdenie Obce Ž.

zo dňa 26. 07. 2017, čestné prehlásenia, a to I. M. zo dňa 25. 07. 2017, C. T. zo dňa 25. 07. 2017, S. W.Č. zo dňa 25. 07. 2017, I. G. zo dňa 26. 07. 2017, C. T. zo dňa 25. 07. 2017, náčrt o miestnom šetrení (č. l. 89 - 90 spisu), ako aj podanie zo dňa 14. 09. 2017.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pretože táto neuniesla dôkazné bremeno na základe ktorého by titulom vydržania nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ktoré sú predmetnom sporu. Poukázal na tú okolnosť, že samotná kúpnopredajná zmluva spísaná 22. 06. 1964 trpí nepresnosťami a nevychádza zo žiadneho správneho a evidenčného stavu a rovnako nie je rešpektované ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ďalej uviedol, že v spise sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu kde bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov t.j. žalobkyne a jej bývalého manžela avšak nespomína sa, že by predmetom vyporiadania boli aj predmetné parcely. Predmetom vyporiadania bol len rodinný dom súp. č. XXX. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie ktoré sa produkuje na pojednávaniach, že by išlo o nerušené a dobromyseľné užívanie ktoré privodilo vznik vlastníckeho práva. Ďalej poukázal aj na tú okolnosť, že na výpise z listu vlastníctva č. 8 je evidované vlastníctvo žalobkyne ale len na par. č. XXXX, parcela registra CKN o výmere 516 m2 , sporné sú teda záhrady a to parc. č. XXXX ktoré sú v súčasnosti evidované podľa stavu pozemnoknižného. Pokiaľ bol urobený Register obnoveného vlastníctva v intraviláne, toto je záväzný dokument a vlastníctvo žalobkyne nebolo potvrdené, takže nemožno vychádzať z obsahu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1964. Zdôraznil tú skutočnosť, že v dedičskom konaní XD XXX/ XXXX I. T., rod. T.Á. predmetné nehnuteľnosti riadne zdedila a následne došlo k prevodu vlastníctva týchto nehnuteľností na žalovaného. Žalovaný nemá dôvod, aby bol ukrátený o svoje vlastnícke právo, ktoré nadobudol v dobrej viere a v súlade s vtedajšou evidenciou. Ďalej poukázal na to, že mali bližšie zistené okolnosti, ktoré mali viesť k tomu, že na pôvodnom tzv. hrubom liste vlastníctva došlo k zmene zápisov pri vlastníctve parc. č. XXXX. Geometrickým plánom, ktorým bol zameraný rodinný dom nebolo vôbec riešené vlastníctvo k parcele evidovanej na liste vlastníctva č. X. Ďalej uviedol, že nie sú splnené podmienky na vydržanie, pretože v zmysle kúpnej zmluvy nemohla nadobudnúť žalobkyňa vlastníctvo, nenadobudla ho ani dohodou o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto niet akéhokoľvek právneho dôvodu jej žalobe vyhovieť.

5. Z výpisu z pozemkovej knihy č. XXX majetkovej podstaty Ž., súd zistil, že sú na nej vedené pozemky parc. č. XX/a/X dom číslo XX 239 štvorcových siah, XX/X vnútornosť 528 štvorcových siah, XX/X vnútornosť 242 štvorcových siah, XX/X vnútornosť 132 štvorcových siah, XX/a/X vnútornosť 110 štvorcových siah s tým, že pod časťou B je ako vlastník ml. G. E. v celosti titulom dedenia (05.10.1920 č. 1591). Overená kópia predmetnej pozemnoknižnej vložky bola doručená Okresným úradom, katastrálnym odborom V. Krtíš (č.l. 115 spisu). Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20. 04. 1963 C. E. rod. V. ako predávajúca a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, z ktorej obsahu vyplýva, že predávajúca predala žalobkyni ako kupujúcej časť svojich nehnuteľností zapísanej v pozemkovej knihe k. ú. obce Ž. v záp. č. parcelné XXX/ X, číslo listu mapy XXX, pozemnoknižne vedené na jej meno za 5.000,- Kčs vo výmere 17 árov. Z odseku 4 zmluvy vyplýva, že kupujúca vstupuje do jej držby dňom vyplatenia kúpnej ceny t.j. dňom 20. 04. 1963 a od tohto dňa znáša kupujúca všetky dane a iné verejné poplatky. Z listinného dokladu (č.l. 9 spisu) vyplýva, že boli splnené podmienky pre registráciu zmluvy, pričom z odseku 4 tohto podania vyplýva, že predávajúca dáva súhlas k tomu, aby si kupujúca vlastnícke právo odkúpených nehnuteľností dala vyznačiť aj pozemnoknižne. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 15. 05. 1964 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že žalobkyni bol vyrúbený poplatok z prevodu nehnuteľností vo výške 450,- Kčs s tým, že predmetom je prevod stavebného pozemku 17 árov v Obci Ž. podľa kúpnej zmluvy z 20. 04. 1963 v kúpnej cene 5.000,- Kčs. Z potvrdenia obce Ž. zo dňa 17. 10. 2016 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že žalobkyňa má vyrovnané všetky záväzky voči obci a vyplatenú daň z nehnuteľnosti (zastavaná plocha o výmere 516 m2, záhrada o výmere 1125 m2, rodinný dom - s. č. XXX) za posledných desať rokov na základe dokladov povinnej účtovnej archivácie. Z listu Okresného úradu, odboru katastrálneho Veľký Krtíš zo dňa 08. 06. 2016 adresovanom žalobkyni vyplýva, že žalobkyni bolo oznámené, že položkou výkazu zmien č. 83/65 bola do LV X v k.ú. Ž. zapísaná p.č. XXX/XX v jej prospech. Táto bola v roku 1983

po mapovaní prečíslovaná na parcely č. XXXX a XXXX. Pri spracovaní registra vlastníkov intravilánu (RVIN) v k. ú. Ž. v roku 2002, spracovateľ po prešetrení jemu dostupných dokladov určil, že p.č. 1024 bola z LV X zrušená a na list vlastníctva č. XXXX boli zapísané pôvodné EKN p.č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/ XX v prospech pôvodného vlastníka C. E.. Ďalej katastrálny odbor v tomto podaní uviedol, že uvedený stav je možné riešiť dohodou so súčasným vlastníkom, respektíve sa domáhať vlastníckych práv súdnou cestou. Okresný úrad, katastrálny odbor Veľký Krtíš, podaním zo dňa 12. 09. 2017 tunajšiemu súdu oznámil, že nevie posúdiť ani predložiť aké podklady použil spracovateľ pri spracovaní RVIN v k.ú. Ž.. Ďalej uviedol, že parcely neboli prečíslované pri spracovaní registra vlastníkov intravilánu (RVIN) v roku 2002, ale k prečíslovaniu parciel došlo pri spracovaní základnej mapy veľkých mierok (ZMVM) v roku 1983, pričom prečíslovanie sa vykonávalo podľa právneho predpisu - inštrukcie na tvorbu ZMVM SR číslo 174.20.73.21.06, pripojil aj fotokópiu príslušných strán z elaborátu spracovaného spracovateľom registra vlastníkov intravilánu (č.l. 112-114 spisu). Žalobkyňa predložila súdu náčrt o miestnom vyšetrovaní č. XXX v k.ú. Ž. (č.l. 89-90 spisu), z ktorého vyplynula poloha aj tvar bývalej EKN parc. č. XXX/XX. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie Obce Ž. zo dňa 26. 07. 2017, v ktorom obec potvrdila, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese nepretržite od roku 1965 a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačené na priloženej grafickej identifikácií a inf. účely na parcelu XX/X). V čestných prehláseniach I. M. zo dňa 25. 07. 2017 potvrdil, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese nepretržite viac ako 52 rokov a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačené na priloženej mape žltou farbou), C.O. T. potvrdila, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese nepretržite viac ako 50 rokov a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačené na priloženej mape žltou farbou), S. W. potvrdila, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese viac ako 41 rokov a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačená na priloženej mape žltou farbou), I. G. potvrdil, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese nepretržite viac ako 28 rokov a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačená na priloženej mape žltou farbou), C. T. potvrdila, že žalobkyňa býva na uvedenej adrese nepretržite viac ako 52 rokov a užíva aj pozemok nachádzajúci sa za domom ako záhradu (vyznačená na priloženej mape žltou farbou). Z pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva v Lučeneci sp. zn. G. XXX/XX súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 23. 05. 1963 č.k. pôvodne K. XXX/XX-X (prečiarknuté a vyznačené 571/63) dedičkou po poručiteľovi N. E. (G.) bola jeho manželka C. E. rod. V., ktorá okrem iného zdedila aj nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod A I, r.č. 1-5, p.č. XX/a/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/a/X podľa B 1. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 06. 1963. C. E. rod. V. umrela dňa XX. XX. XXXX s tým, že zo zápisnice o predmetnom vyšetrení vo veci vedenej pod sp. zn. K. XXX/XX bývalého Štátneho notárstva v Lučenci vyplýva, že konanie bolo po nej zastavené, pretože nezanechala majetok (§ 32 ods. 1 Notárskeho poriadku). Pod spisovou značkou XD XXX/XXXX sa viedlo po poručiteľke C. E. konanie o novoobjavenom majetku. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Martou Jurinovou pod č.k. XD XXX/XXXX-XX okrem iného I. T. nadobudla titulom dedenia nehnuteľnosti vedené pre obec a k.ú. Ž. na LV č. XXXX a to parc. č. XX/X záhrady o výmere 517 m2, p.č. XX/X záhrady o výmere 287 m2, p.č. XX/X záhrady o výmere 185 m2, p.č. XX/XX záhrady o výmere 136 m2 vedené na poručiteľku pod „B“ 1 v 1/1-nách. Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 12. 2007 I. T. predmetné nehnuteľnosti predala žalovanému. Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. O. W.. XXX/XX súd zistil, že sa v ňom nachádza záznam, z ktorého vyplýva, že Slovenská štátna sporiteľňa, okresná pobočka pre okresy Lučenec a Veľký Krtíš prípisom zo dňa 23. 05. 1973 oznámila, že obmedzenie podľa pod číslom O. W. XX/XX na sumu 20.000,- Kčs zaniklo a to z dôvodu vyrovnania tejto pohľadávky s tým, že Štátne notárstvo tento zánik podľa a práv. por. pre Štát. not. vyznačuje na zmluve uloženej v zbierke listín a súčasne o tomto zániku upovedomuje Stredisko geodézie v Lučenci na vyznačenie tohto zániku vo vložke XXX k.ú. Ž.. V predmetnom spise sa nachádza aj spis bývalého Štátneho notárstva v Lučenci O. W.. XX/XX, v ktorom sa nachádza podanie bývalej Štátnej sporiteľne v Modrom Kameni zo dňa 10. 03. 1965, ktorým táto oznámila Štátnemu notárstvu v Lučenci, že žiada, aby bola vykonaná registrácia zákazu prevodu nehnuteľnosti s právnymi účinkami pre dedičov na nehnuteľnosť : rodinný domček s príslušenstvom (záhradou) v k.ú. Ž. pre dlžníka T. B. a manželka T., O.. T., ku ktorému bol priložený originál zmluvy o pôžičke a dva opisy, výpis z evidencie nehnuteľnosti, originál kúpnej zmluvy na predmetný rodinný domček s dvoma opismi. V spise sa nachádza identifikácia

parciel , je tu označená pozemnoknižná vložka XXX parcela XX/8, parc. č. EN XXX/XX záhrada 16 árov 74 m2, evidenčné číslo listu XXX na meno T. B., manželka T.. V predmetnom spise sa nachádza uznesenie bývalého Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 23. 05. 1963 D XXX,(preškrtnuté, vyznačené na XXX/XX-X), z ktorého vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi N. E. (G.) na základe dedičskej dohody nadobudla vdova C. E., rod. V.. V spise je založená aj zápisnica napísaná na bývalom Štátnom notárstve v Lučenci, z ktorej vyplýva, že B. T. aj za manželku žiada o prevedenie registrácie zmluvy o pôžičke pre Štátnu sporiteľňu v Lučenci na sumu 20.000,- Kčs na nehnuteľnosti podľa pripojenej kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičke a žiada o založenie listu vlastníctva a udáva, že hodnota je 10.000,- Kčs. Notárske poplatky boli vyrúbené sumou 50,- Kčs za založenie listu vlastníctva. Ďalej sa v spise nachádza rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 19. 03. 1965 o tom, že sa zriaďuje záložné právo obmedzením prevodu nehnuteľností v prospech veriteľa Štátna sporiteľňa Lučenec, nehnuteľnosti v katastrálnom území Ž., vložka č. XXX, parc. č. XX/X, kat. parc. č. XXX/XX, evidenčný list číslo XXX a registruje sa. Z podania bývalého Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 24. 03. 1965 O. W. XX/XXX-X vyplýva, že Štátne notárstvo zaslalo Stredisku geodézie v Lučenci overený odpis kúpnej zmluvy, právoplatné uznesenie Štátneho notárstva v Lučenci K. XXX/XX a overený odpis zmluvy o pôžičke za účelom založenia listu vlastníctva a zapísaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti katastrálne územie Ž.R., protokol č. XXX A I. r.č. 2, p.č. XX/X v celosti, ktorá v EN číslo XXX kat. parc.č. XXX/XX s vyznačením obmedzenia pre Štátnu sporiteľňu v Lučenci.

6. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017 č.k. -126 žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku Okresného súdu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 15. 05. 2019 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na logické rozpory v tvrdeniach žalobkyne, následne z ktorých Okresný súd vyvodil právny záver, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktorých určenia sa žalobou domáhala. Poukázal na „Náčrt o miestnom vyšetrovaní a meraní“, ktorý sa nachádza na č.l. 89 - 90 spisu v ktorom je parc. č. XXX/X stotožnená s parc. č. XXXX, ktorý náčrt zaslal právnej zástupkyni žalobkyne Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, ako prílohu listu zo dňa 21. 07. 2017 (č.l. 88 spisu). Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k parcelám reg. „E“ č. XX/ X, XX/X, XX/X S. XX/XX titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963 v ktorej sú uvedené nehnuteľnosti označené ako parc. č. XXX/X, ktorá nehnuteľnosť bola následne prečíslovaná na č. XXX/XX a v roku 1983 na parc. č. XXXX a XXXX, z uvedeného náčrtu je evidentné, že žalobkyňa zmluvou zo dňa 20. 04. 1963 zakúpila síce nehnuteľnosť označenú ako pozemkovo knižná parcela č. XXX/X, ktorá ale nie je totožná s nehnuteľnosťami neskôr označenými ako parc. KN č. XXXX a XXXX. Parc. č. XXXX a XXXX vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/XX, pričom ale parc. č. XXX/XX nevznikla prečíslovaním parcely č. XXX/X. Ide o dve rôzne parcely, z parc. č. XXX/X vznikla parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a XXXX vznikla prečíslovaním parc. č. XXX/XX. Ďalej krajský súd uviedol, že pochybnosti sú aj v rozsahu žalobkyňou tvrdeného vlastníctva, keď na jednej strane súd pri rozhodovaní o tom, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností vychádzal zo skutočnosti, že tieto nadobudla kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20. 04. 1963 len žalobkyňa, ktorá v tom čase nebola vydatá, keďže manželstvo s I. T. uzavrela až dňa 27. 04. 1963, pričom zo samotnej zmluvy vyplýva, že túto ako kupujúca uzavrela C. T., rod. T., a teda žalobkyňa je označená priezviskom, ktoré nadobudla až sobášom s I. T. (viď odpis Kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963 na č.l. 9 spisu a fotokópiu uvedenej zmluvy na č.l. 11 spisu). Úlohou okresného súdu bude preto odstrániť uvedené pochybnosti, súd dokazovanie vykoná opätovným výsluchom žalobkyne, prípadne vyjadrením katastrálneho odboru Okresného úradu Veľký Krtíš, ktoré si za týmto účelom vyžiada, za účelom stotožnenia žalobkyňou kupovanej nehnuteľnosti v pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXX/X (zapísanej v pozemkovoknižnom protokole Obce Ž. č. XXX) s nehnuteľnosťami ktorých určenia vlastníctva sa domáha žalobou. Ďalej uviedla, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k tým nehnuteľnostiam, ktoré kúpila kúpnou zmluvou zo dňa 20. 04. 1963, Okresný súd v dôvodoch rozsudku nevysvetlil z akého dôvodu o rozhodovaní o vlastníckom práve žalobkyni uprednostnil ako titul nadobudnutia vlastníctva kúpnu zmluvu z 20. 04. 1963, pred osvedčením o dedičstve vydanom notárku JUDr. Martou Jurinovou pod č.k. XD/XXX/XXXX-XX ktorým predmetné nehnuteľnosti zdedila I. T., resp. pred Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 12. 2007, ktorou I. T. predmetné nehnuteľnosti predala žalovanému.

7. Po zrušení veci Krajským súdom súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s identifikáciou parciel č.j. XXX/XX (č.l. 197-199 spisu), kópiou listu vlastníctva k evidenčnému listu č. XXX (tzv. tvrdý list vlastníctva), potvrdením Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 24. 03. 1965 adresovaným Stredisku geodézie v Lučenci, označeným O. XX/XXXX v ktorom sa nachádza odtlačok pečiatky Obce Ž. s dátumom prevzatia 27. 03. 1965, Zmluvou o pôžičke zo dňa 09. 03. 1965 doručenou Štátnemu notárstvu v Lučenci dňa 19. 03. 1965, identifikáciou parciel podľa pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností zo dňa 03. 03. 1965

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sa vydávala ako 17 ročná s povolením súdu. Vek 17 rokov dovŕšila 31. 01. 1963 a súd jej udelil povolenie k uzavretiu manželstva asi vo februári toho roku. Ďalej uviedla, že predmetný pozemok bol zakúpený ešte pred uzavretím manželstva. Vtedy sa dohodlo na bývalom MNV kde bol predsedom pán Mlynárik tak, že už za chvíľu bude vydatá, preto uviedli do kúpnopredajnej zmluvy ju, hoci v skutočnosti tento pozemok kúpili jej rodičia. Pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy boli uvedení ako svedkovia Š. E. a G. D., ktorí už nežijú. Ďalej uviedla, že si presne nepamätá, ale cena bola okolo 14.000,- alebo 17.000,- Kčs, žiadny doklad o zaplatení kúpnej ceny sa nevydával, peniaze sa dali z ruky do ruky za prítomnosti jej, jej nebohých rodičov, pani E. a svedkov. Pamätá si, že pani E. presne ukázala na mieste samom, že čo predáva, nebol v tom žiadny problém. Ďalej uviedla, že nevie prečo sa do zmluvy nedal aj jej bývalý manžel, avšak tento toto rešpektoval s tým, že spoločný bol len ich dom, ktorý bol na tomto pozemku postavený, užívali aj záhradu, ktorú ona do teraz užíva. Zdôraznila tú skutočnosť, že na bývalom MNV sa to malo spraviť tak, aby to bolo dobre, pričom ona v tom čase bola mladá a jej matka bola len jednoduchá žena a nevyznala sa v týchto záležitostiach. Poukázala na to, že nezrovnalosti zistila asi pred tromi rokmi, kedy podala žalobu. Bolo to pri takej príležitosti, že riešila s bratom záležitosti ohľadom rodičovského domu a notár JUDr. Tóth zistil, že záhrada nie je vedená na jej meno, ale že je tam vedený ako vlastník žalovaný. Zdôraznila to, že na predmetné pozemky si nikto nerobil nijaké vlastnícke nároky, ona ich riadne užívala aj užíva a platí za ne dane. Ďalej poukázala na to, že žalovaný je človek znalý pomerov v obci, podľa nej vedel, že čo kupuje, o aké pozemky sa jedná, vedel že ich užíva ona a od vtedy ako pozemky odkúpil ju neoslovil, že má tieto pozemky záujem užívať.

9. Z identifikácie parciel (č.l. 197 spisu) vyplýva, že parcely v katastrálnom území Ž. v PKV XXX a to parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/a/X podľa údajov registra CKN zodpovedajú pozemku parc. č. XXXX záhrady o výmere 1.125 m2. Z identifikácie parciel (stav podľa Kúpnej zmluvy č. O. W. XX/XXXX, GP č. XXX/XX-XXX-XXX) na č.l. 198, pozemok v katastrálnom území Ž. PKV XXX parc.č. XX/X záhrada o výmere 1.674 m2 zodpovedá podľa CKN parcelnému číslu XXXX záhrady o výmere 1.125 m2 a XXXX zastavané plochy o výmere 516 m2. Na uvedenej identifikácií je poznámka: „v kúpnej zmluve č. O. W. XX/XXXX bola vedená pozemnoknižná parcela č. XX/X z pozemkovoknižnej vložky č. XXX a parcela evidencie nehnuteľnosti č. XXX/X. Na základe geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX vznikla pozemkovoknižná parcela č. XX/X z pozemkovoknižných parciel č. XX/a/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/a/X, geometrický plán nebol zapísaný do pozemkovej knihy, táto parcela č. XX/X bola uvedená v identifikácií parciel zo dňa 03. 03. 1965 ku Kúpnej zmluve č. O. W. XX/XXXX, v tejto je parcela č. XX/X identická s parcelou evidencie nehnuteľnosti č. XXX/XX, parcela bola zapísaná na LV X v zmysle kúpnej zmluvy, parc. č. XXX/XX pri spracovaní ZMVM v roku 1983 bola prečíslovaná na parc. č. XXXX a XXXX, pri spracovaní RVIN v roku 2002 bola parcela XXXX z LV X zrušená“. Z identifikácií parciel (č.l. 199) zrovnávacie zostavenie po ZMVM 1983 vyplýva, že stav pred ZMVM bol taký, že v katastrálnom území Ž., č. LV vedený pozemok parc. č. XXX/XX záhrada o výmere 1.674 m2, ktorý podľa CKN zodpovedal parcelnému číslu XXXX záhrada o výmere 1.125 m2 a parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 516 m2, kde ako nájomca, držiteľ, alebo iná oprávnená osoba pred ZMV bola vedená T. J.. Z LV č. XXXX (č.l. 202 spisu) vyplýva, že ako vlastníčka bola v minulosti vedená C. E. O.. V. pod B1 bolo vyznačené dedenie K. XXX/XX z 23. 05. 1963, PKV XXX RVIN Ž., následne bola vedená ako vlastníčka T. I., rod. T. na základe osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX, K. XXX/XXXX zo dňa 02. 10. 2006 - X. a v súčasnej dobe je vedený ako vlastník žalovaný, a to na základe Kúpnej zmluvy E. XXXX/XX zo 07. 03. 2008. Z podania Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 24. 03. 1965 adresovanom Stredisku geodézie v Lučenci, ktoré bolo doručené Obci Ž. dňa 27. 03. 1965 sa uvádza, že Štátne notárstvo pripojuje overený odpis kúpnej zmluvy, právoplatné uznesenie Štátneho notárstva v Lučenci K. XXX/XX a overený odpis zmluvy o pôžičke za účelom založenia listu vlastníctva a zapísaním

vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti katastrálne územie Ž., protokol č. XXX a I. r.č. 2, p.č. XX/X v celosti, ktorá v EN č. XXX, preškrtnuté, nad ním vyznačené XXX, kat. parc. č. XXX/XX k dobru C. T., O.. T., L.. XX. XX. XXXX s vyznačením obmedzenia pre Štátnu sporiteľňu v Lučenci vo výške 20.000,- Kčs s úrokmi. Iné obmedzenia nejestvujú. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 03. 1965 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi Štátnou sporiteľnou a T.L. B. a manželkou T., rod. T., bytom Ž. č.p. XXX ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky 20.000,- Kčs na výstavbu rodinného domu. V odseku 7 tejto zmluvy o pôžičke je uvedené, že občania berú na seba s právnymi účinkami pre dedičov povinnosť podľa § 58 a násl. Ob. zák., že neprevedú svoje nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, a to stavaný rodinný dom na pov. vyd. ONV v Lučenci pod č. 3254/64 bez súhlasu Štátnej sporiteľne na iného, kým pohľadávka z tejto pôžičky nebude úplne uspokojená. Z identifikácie parciel podľa pozemkovej knihy evidencie nehnuteľností vz. XX/XX zo dňa 03. 03. 1965 vyplýva, že v pozemnoknižnej vložke XXX bola zapísaná parcela XX/X parc.č. EN XXX/XX záhrada o výmere 1.674 m2, evidenčné číslo XXX a ako užívateľ je vedený T.Č. B. a manželka T..

10. Podľa ustanovenia , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Súd v prvom rade po preukázaní totožnosti nehnuteľností skúmal tú skutočnosť, či žalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd mal za to, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy s tým, že ak súd bude mať za to, že zmluva je neplatná, nadobudla vlastnícke právo vydržaním, bez toho určenia by bolo jej vlastnícke právo ohrozené, pričom rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností.

12. Podľa ustanovenia , vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak, alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľností a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie Okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľností sa posudzuje i jej rozdelenie.

14. Vzhľadom na to, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá dňa 20. 04. 1963 súd ju posudzoval v zmysle citovaných ustanovení zákona. V tom danom období na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam deklaratórny. V čase uzatvorenia zmluvy bolo na prevod nehnuteľností potrebné privolenie Okresného národného výboru. Súd sa stotožnil s tým, že táto kúpnopredajná zmluva neobsahovala riadne označenie nehnuteľností, je len uvedené parcelné číslo XXX/X, číslo listu mapy XXX, výmera 17 árov. Žalobkyňa nepreukázala, že by bolo dané privolenie Okresného národného výboru na prevod predmetnej parcely v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Sb. Pokiaľ ide o žalobkyňu nemohla vystupovať ako kupujúca, pretože bola maloletá, pričom takýto úkon by musel schváliť súd, ktorá skutočnosť preukázaná nebola. Plnoletosť mohla nadobudnúť ako maloletá len uzavretím manželstva, avšak toto bolo uzavreté až dňa 27. 04. 1963, teda po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o predávajúcu C. E., táto v čase uzavretia kúpnej zmluvy predmetný pozemok nemala ešte prededený, nakoľko dedičské konanie

po jej manželovi G. E. bolo ukončené vydaním uznesenia dňa 23. 05. 1963 č.k. K. XXX/XX - X, preto potom tento pozemok nemohla predať. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná.

15. Podľa ustanovenia , zák. č. 141/1950 Sb. (v znení účinnom do 31. 03. 1964) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

16. Podľa ustanovenia , zák. č. 141/1950 Sb. (v znení účinnom do 31. 03. 1964) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

17. Podľa ustanovenia , do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (), alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 01. 04 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

18. Súd sa následne zaoberal tou skutočnosťou, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom vydržaním. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vecných práv. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého / putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať od každého subjektu, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní toho, či je držiteľ veci dobromyseľný, je podstatné aj to, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno od každého subjektu rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a pritom ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno požadovať od každého. Pokiaľ žalobkyňa dobromyseľnosť o tom, že jej predmetné pozemky patria, odvodzovala od kúpnej zmluvy, možno ju považovať na dobromyseľného držiteľa. Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v tom čase maloletá, všetky záležitosti vybavovali jej rodičia (jednoduchí ľudia), pričom žalobkyňa a jej rodiča mali za to, že keďže sa zmluva spisovala

na MNV za prítomnosti predsedu a dvoch svedkov, mala všetky náležitosti. Žalobkyňa ako kupujúca vstúpila do držby dňom vyplatenia kúpnej ceny, t.j. dňom 20. 04. 1963. Z kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena už bola vyplatená pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy, čo predávajúca C. E. uznala a potvrdila. Vydržacia doba začala plynúť počas účinnosti zák. č. 141/1950 Sb. , pričom v zmysle ustanovenia pri nehnuteľnostiach vydržacia doba bola 10 ročná, uplynula by dňa 20. 04. 1973. Vydržanie v zákone nebolo upravené od 01. 04. 1964 až do 31. 03. 1983. V zmysle ustanovenia , do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (), alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 01. 04. 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. S prihliadnutí na toto ustanovenie mal súd za to, že k vydržaniu došlo uplynutím jedného roku od tohto dňa, t.j. 01. 04. 1984. Je nesporné, že žalobkyňa od 20. 04. 1963 nehnuteľnosti užívala, nikto si na ne nerobil vlastnícke právo, riadne platila za ne dane a nedošlo k prerušeniu vydržacej lehoty. So zreteľom na všetky okolnosti od začiatku držby bola dobromyseľná v tom, že jej pozemok patrí, bola držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo 14. 11. 2018, ktorý je možné použiť aj v predmetnom spore, v ktorom Ústavný súd uviedol, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že by nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie. V predmetnej veci mal súd za to, že žalobkyňa bola dobromyseľná, ako sa uvádza v kúpnej zmluve, kúpna cena bola zaplatená (či už žalobkyňou s resp. jej rodičmi) pred podpisom zmluvy. Žalobkyňa pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemala, resp. nemohla mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že jej vec patrí a že nekoná bezprávne. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve žalovaného až v roku 2016.

19. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 03. 2016, podľa ktorého „z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má viesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní“. Ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. 02. 2013, v zmysle ktorého „v súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 02. 10. 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe“. Okresný súd vzhľadom na citované rozhodnutia vychádzal z toho, že ochranu dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa

je možné uplatniť iba vo výnimočných prípadoch, predovšetkým vtedy, ak o dobromyseľnosti ďalšieho nadobúdateľa niet najmenších pochybností, čo však nie je daný prípad. Žalovaného nemožno považovať za dobromyseľného nadobúdateľa, pretože tento pochádza z tej istej obce ako žalobkyňa, pomery v obci sú mu dobre známe, podniká v poľnohospodárstve (ktorú skutočnosť nepoprel), skupuje pozemky, ktoré obrába a vedel o tom, že predmetné pozemky užíva žalobkyňa ako záhradu za svojim rodinným domom. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odvtedy ako žalovaný tieto pozemky kúpil, nedomáhal sa ich užívania, nepodnikol právne kroky na ochranu svojich vlastníckych práv (od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19. 12. 2007 do doručenia žaloby dňa 21. 11. 2016), ale mal záujem pozemky zameniť s inými pozemkami žalobkyne resp. ich žalobkyni predať. Z vyššie uvedených dôvodov, preto potom súd žalobe vyhovel.

20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa , a to na základe zásady úspechu. Žalobkyňa mala plný úspech, preto jej potom súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania ( ), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania ( ) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.