Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-227-2019.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/227/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX, J. L. XXXX/X, E. D., v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., Ul. bisk. Királya 6, Komárno, IČO: 47251395 proti žalovanému: G. U., Q. 4, T., o zaplatenie 3.925,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/248/2016-163 zo dňa 04. júna 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny 2.925,-Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 1000 eur s príslušenstvom a výroku o nároku na náhradu trov strán sporu rozsudok z r u š u j e a vec v týchto častiach vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Komárne (ďalej len „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.925,- eur s 5% úrokom z omeškania od 09. 08. 2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyni priznal voči žalovanému v súlade s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 657, § 657 a § 563 Obč. zákonníka.
1.3. Konštatoval, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 3.925,- EUR s prísl. a náhrady trov konania titulom nevrátených pôžičiek. Podľa názoru súdu žalobkyňa poskytla žalovanému na základe ústnych zmlúv o pôžičkách na rekonštrukciu jeho rodinného domu finančné čiastky. Išlo o pôžičku zo dňa 06.10.2015 na úhradu zálohy na okná 700,- EUR, dňa 16.12.2015 na úhradu doplatku okien 650,- EUR, dňa 26.10.2015 sumu 1.000,- EUR, na murárske práce dňa 15.01.2016 sumu 400,- EUR a dňa 25.01.2016 sumu 175,- EUR, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z účtu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Žalobkyňa preukázala zdroj poskytnutých finančných prostriedkov spotrebiteľským bezúčelovým úverom vo výške 8.000 eur od Sberbank Slovensko, a. s. na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 625391 zo dňa 01.10.2015 a jednorazovým nadobudnutím sumy 1.000,- EUR, ktorú poskytla na nákup kuchynskej linky.
1.4. Súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobkyni priznal s poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
1.5. Uviedol, že žalovaný účelovými námietkami spochybnil len poskytnutie sumy 1.000,- eur; ohľadne ostatných platieb - hotovostných pôžičiek uvedených v kópii výpisu mal súd za to, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia skutočností a ani nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil uplatnený nárok žalobkyne. Naopak, počas pojednávania vizuálne porovnal výpis z účtu zo Sberbanky a potvrdil, že tieto peniaze dostal zo Sberbanky na svoj účet, nespochybnil uvedenú špecifikáciu platieb (murárske práce, okná, zálohy...) a potvrdil, že tieto peniaze aj vybral, mal ich vrátiť žalovanej, ale nevedel o tom predložiť súdu doklad. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o vrátení týchto finančných prostriedkov, keď aj potvrdil, že žili v partnerskom vzťahu v čase od septembra 2011 do 21.04.2016, avšak zároveň dodal, že nikdy neviedli spoločnú domácnosť a dokonca aj prerušili spoločné bývanie. Za tejto situácie bolo podľa veľmi ľahkovážne zdokladované prijatie finančných prostriedkov v sume 3.925,- eur.
1.6. Vo vzťahu k jednotlivým sumám mal súd za to, že sporná mohla byť suma 1.000,- EUR na zakúpenie kuchynskej linky. Tieto peniaze boli vydané z účtu žalobkyne. Ich pôvod spochybnil žalovaný najprv tvrdiac, že tieto peniaze mali byť prevedené na účet žalobkyne z účtu jeho matky, následne, že išlo o účet jeho starej matky. Podľa súdu takáto zmena obrany žalovaného ako aj skutočnosť, že je nelogické, aby stará matka žalovaného posielala peniaze temer cudzej osobe, žalobkyni, ktorá bola družkou žalovaného a nie na účet svoje dcéry, resp. vnuka. Na základe uvedených súd mal za to, že nebolo preukázané, či s poukázanou platbou v sume 1.000,- EUR si žalobkyňa, matka žalovaného, stará matka žalovaného, príp. samotný žalovaný riešili, kompenzovali vzájomné finančné nároky z minulosti. V prípade, ak sa žalovaný resp. jeho matka, prípadne stará matka žalovaného domnievali, že táto platba bola nedôvodná v marci 2015 a po doručení žaloby dňa 09.08.2016 im zrejme nič nebránilo v tom, aby podali žalobu o vydanie tejto sumy 1.000,- Eur, k čomu ale nedošlo. Aj preto možno mať za to, že suma 1.000,- EUR bola dôvodne poukázaná na účet žalobkyne.
1.7. Uplatnený nárok považoval súd prvej inštancie za dôvodný aj s poukazom na elektronickú komunikáciu strán; z xerox - kópie komunikácie vyplýva, že dňa 16.5.2016) žalovaný z e-mailovej adresy G..U.@gmail.com oznámil žalobkyni, že: „Tvoja dohoda je len o peniazoch, ktoré momentálne nemám (preto som si pýtal čas), ale ako náhle sa mi podarí predať bavora, vrátim ti tvoje peniaze.“ Táto odpoveď bola na žiadosť žalobkyne z 16.5.2016 o 18.05 hod. z adresy a@b.c Ďalej, ako je zrejmé z č. l. 7 žalobkyňa obdržala od žalovaného prostredníctvom operátora Orange krátku SMS správu, v ktorej sa uvádza, že: „... ti chcem povedať, že ja som nezabudol, že si vrazila do domu peniaze, len proste prepáč, ale ešte nie je ten čas, keď ti viem dať niečo... ak to chceš dať právnikom, v poriadku... prosil som sa ti o čas a chvíľu strpenia, ale pochop, že z 500,- EUR moc vyskakovať neviem... aj keď zvysoka by som sa mohol na teba...“ Aj z týchto skutočností podľa súdu vyplýva, i keď tieto na seba logicky nadväzujúce správy nekonkretizujú spornú sumu pôžičky, potvrdzujú existenciu skutkového základu uplatneného právneho vzťahu z neformálnej ústnej dohody o pôžičke a čiastočne aj ochoty žalovaného pôžičku splatiť.
1.8. Splatnosť pôžičiek súd ustálil podľa § 563 Obč. zák. z doručených neformálnych výziev žalobkyne žalovanému zo dňa 16.5.2016, kedy táto výzva zostala neúspešná, nakoľko žalovaný žiadnu úhradu v čase od 16.5.2016 do 09.08.2016 neposkytol.
1.9. Námietky, resp. obranu žalovaného posúdil súd ako účelovú. Podľa súdu nemožno súhlasiť s tým, že v prípade voľnejšieho partnerského vzťahu trvajúceho cca 4,5 roka (nakoľko došlo opakovane aj k prerušovaniu spoločného bývania), strany sporu nikdy neviedli spoločnú domácnosť. Za tejto situácie, kedy vyvstala potreba finančných prostriedkov na strane žalovaného na rekonštrukciu jeho nehnuteľnosti, a žalovaný veľmi neobozretne, až ľahkovážne prijal platby na svoj účet (čo aj uznal a boli aj doklady), avšak sám prijaté finančné prostriedky mal žalobkyni vrátiť, ale už neformálne, bez dokladov, bez prítomnosti akejkoľvek osoby ako svedka. Rovnako súd nesúhlasil s odôvodnením takého postupu podľa žalovaného, že aby došlo k výberu finančných prostriedkov preposlaním z úveru poskytnutého žalobkyni v Sberbanke na jeho účet do VÚB, a.s., z dôvodu, že on má platobnú kartu vo VÚB, a.s., a preto sa finančná hotovosť ľahšie bude vyberať. Dá sa uviesť, že vo všeobecnosti v bankách na Slovensku všetky vo vzťahu k platobným kartám, tieto sú väčšinou aj označené logom ZBK, ktoré označuje prepojenosť so združením bankomatov, t. j. vzájomnej akceptácie všetkých platobných kariet vydaných v SR vo všetkých bankomatoch v SR, a vo väčšine už bez poplatkov, resp. s minimálnym poplatkom. Za týchto podmienok podľa súdu je možné len veľmi ťažko súhlasiť s tým, že žalobkyňa posielala žalovanému peniaze na účet z iného dôvodu ako za účelom poskytnutia pôžičky zo svojho účtu v Sberbank (z poskytnutého úveru 8.000,- EUR), a tento individuálnymi príkazmi postupne preposielala žalovanému, aby tento mohol uvedené prostriedky vybrať a vrátiť žalobkyni, keď vo všeobecnosti
podmienkou poskytnutia takého úveru je vedenie účtu a k účtu sa vydávajú v krátkom čase aj platobné karty bezodplatne, t. j. takto si vlastne sama mohla tieto peniaze vybrať bez zložitej a zdĺhavej súčinnosti žalovaného.
1.10. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania v zmysle § 517 Obč. zák. v spojení s Nar. vlády SR zo sumy 3.925,- EUR vo výške 5,0 % p. a. od 09 .08. 2016 do zaplatenia. Splatnosť pôžičky nastala po doručení neformálnych výziev žalobkyne žalovanému zo dňa 16.05.2016, kedx výzva zostala neúspešná, nakoľko žalovaný žiadnu úhradu v čase od 16.05.2016 do doručenia žaloby na súd dňa 09.08.2016 nevykonal.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne skutkové zistenia. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, ktorý s poukazom na ustanovenie § 185 CSP vyhovel žalobe vychádzajúc z princípu formálnej pravdy a dôkazov, ktoré navrhli strany sporu, ak aj § 151 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých ak skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Princíp formálnej pravdy znamená, že súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Na výzvu zo dňa 28.08.2017 podal písomné vyjadrenie, v ktorom výslovne poprel všetky tvrdenia uvedené v žalobe z návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na ustanovenie § 657 Obč. zák., keď podstatou zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci a reálne odovzdanie druhovo určených vecí a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a určenie času vrátenia. žalobkyňa mu neprenechala a neodovzdala druhovo žiadne určené veci s úmyslom poskytnúť mu pôžičku. Peniaze si nepožičal ako pôžičku, ale ich spôsobom ako uviedol, odovzdal žalobkyni; tá ich nepoužila ani na kúpu okien, ani na zaplatenie murárskych prác. Finančné prostriedky žalobkyni odovzdal a nie vrátil, keďže ich nemal požičané. Preto nemal ani dôvod zaväzovať sa k ich vráteniu. Zdôraznil, že medzi ním a žalobkyňou žalovaná suma nikdy nebola predmetom zmluvy o pôžičke, ani dielčích zmlúv, nebol odkázaný na jej finančné prostriedky. V tom čase disponoval dostatočným obnosom financií na uhrádzanie mesačných splátok hypotekárneho úveru na kúpu rodinného domu ako aj rekonštrukčné práce. Na preukázanie tvrdení a okolností odovzdávania peňazí navrhol niekoľkokrát vypočuť jeho matku G. O., ktorej prítomnosť na pojednávaní zabezpečil, ale súd ju nevypočul. Preto predložil jej písomné svedectvo, ktoré nebolo akceptované. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na výsluchu svedkyne, ktorá sa vie vyjadriť k jednotlivým prevodom na účet, ako aj poskytnutiu pôžičku 1.000,-Eur trvá. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel k tomu, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke, z dôkazov, z návrhu na začatie konania vyplýva, že žalobkyňa mala na jeho žiadosť niekoľkokrát poskytnúť pôžičky vo výške chýbajúcich peňažných prostriedkov. Evidentne podľa tvrdení žalobkyne sa nemalo jednať o pôžičku, ale o dielčie právne úkony. Ani žalobkyňa neuvádza, že by bol dohodnutý akýkoľvek termín splatnosti peňazí, ktoré mu vraj požičala. Za nelogický považoval aj názor súdu, že počas konania vraj spochybnil len sumu 1.000,-Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa počas ich spolužitia mala svoj účet vedený v Sperbank Slovensko a.s., ktorá nemá pobočku v Hurbanove. Niekoľkokrát počas ich spolužitia potrebovala väčšiu finančnú hotovosť. Ňou uvádzané finančné prostriedky na základe ich predchádzajúcej dohody previedla na jeho účet vo VÚB. Keďže tento peňažný ústav má pobočku v Hurbanove a ňou zaslané finančné prostriedky z účtu vybral a odovzdal žalobkyni.
2.3. Platbu 700,-Eu prostredníctvom internetbankingu zaslala na jeho účet vo VÚB, odkiaľ ich vybral v rovnaký deň 06.10.2015 vo výške 600,-Eur odovzdal žalobkyni spolu s hotovosťou 100,-Eur, ktorú mal u seba. Peniaze žalobkyňa použila na vlastné potreby, neposkytla mu ich titulom pôžičky. Platbu 650,- Eur, tieto poslala rovnakým spôsobom na jeho účet, odkiaľ ich 17.12.2015 vybrala v sume 500,-Eur a s hotovosťou 150,-Eur odovzdal žalobkyni. Takto celú platbu, ktorú poukázala na účet 16.12. jej odovzdal, nebola mu poskytnutá ako pôžička. Neskôr sa dohodli tak, že pokiaľ žalobkyňa súrne potrebuje peniaze, tieto vopred vyberie z účtu a ona ich následne prevedie na jeho účet. Takýto postup bol pri platbe 400,- Eur, ktoré poslala prostredníctvom internetbankingu 15.01.2016 na jeho účet vo VÚB, odkiaľ ich vybral už skôr, dňa 12.01.2016, hotovosť vo výške 650,-Eur. Z tejto sumy si ponechal pre svoju potrebu 250,-Eur a 400,-Eur jej dal skôr ako mu ich prostredníctvom internetbankingu zaslala. Rovnaký postup bol aj pri platbe 175,-Eur, tie žalobkyňa prostredníctvom internetbankingu zaslala na jeho účet 25.01.2016, vybral ich skôr 20.01.2016 a to sumu 250,-Eur. Tú odovzdal žalobkyni v deň výberu. Zdôraznil, že nakoľko sa nejednalo o pôžičku, ale vyberal peniaze ako vlastné finančné prostriedky z jeho účtu a obratom ich odovzdal žalobkyni. Preto nepovažoval za potrebné vyhotoviť o tom akýkoľvek doklad. Dodal, že v čase preposielania peňazí bolo možné použiť platobnú kartu žalobkyne v bankomatoch v Hurbanove, avšak tieto operácie boli spoplatnené, čomu sa snažili vyhnúť.
2.4. Ohľadne sumy 1.000,-Eur na kúpu kuchynskej linky namietal závery súdu prvej inštancie. Uviedol, že viackrát sa vyjadril a trvá na tom, že si žalobkyňa od jeho matky požičala 1.000,-Eur, tieto finančné prostriedky mu jeho matka zaslala prevodom na účet 24.03.2015. Na túto skutočnosť predložil prevodný príkaz, ktorý je súčasťou spisu. S matkou sa dohodli na termíne, kedy jej peniaze vráti. Hoci si 1.000,-Eur požičala žalobkyňa, peniaze matke nevrátila. Keď sa matka domáhala vrátenia pôžičky po uplynutí dojednanej doby a žalobkyňa ich nevrátila, dňa 25.05.205 vrátil namiesto nej pôžičku svojej matke. Sumu, ktorú prevádzala na jeho účet 26.10.2015 znamenal len zaplatenie peňazí spojených s udržiavaním, réžie a výdavkov spojených s užívaním rodinného domu. Tieto peniaze zaslala potom, ako jej bol poskytnutý v októbri 2015 spotrebný úver vo výške 8.000,-Eur. Teda mala peniaze, ktoré mu dlhovala. Zdôraznil, že v čase, keď mal dostávať peniaze - pôžičky od žalobkyne, mal poskytnutú pôžičku od VÚB a.s. Bratislava na kúpu rodinného domu v sume 42.840,-Eur, úver bol poskytnutý 17.05.2012. Dňa 16.11.2015 požiadal banku o poskytnutie mimoriadnej splátky titulom úhrady úveru, čo banka akceptovala. Z potvrdenia je zrejmé, že sa jednalo o mimoriadnu splátku 2.000,-Eur. Pokiaľ by nedisponoval voľnými peňažnými prostriedkami, zrejme by o splátku nepožiadal. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorým zohľadnil dôvodnosť nároku s poukazom, že z tejto komunikácie nevyplýva konkrétne, že by žalobkyňa mu poskytla nejakú pôžičku, tobôž ak bola medzi nimi uzatvorená akákoľvek ústna dohoda o pôžičke. K odvolaniu priložil odvolanie o mimoriadnej splátke úveru zo dňa 16.11.2015.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu. Poukázala na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové konkrétne okolnosti, ktorým postupom mu znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva. Tvrdenie žalovaného je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko podľa zápisnice z pojednávania 04.06.2019 je zrejmé, že žiadne dôkazy v konaní nenavrhol vykonať. Tvrdenie, že súd nevypočul jeho matku, uviedla, že žalovaný predložil písomné svedectvo matky z 08.04.2019, pričom kvôli nej odročil pojednávanie podľa jeho názoru v rozpore s § 219 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie potom vytýčil pojednávanie, na ktorom pokračoval v dokazovaní s prihliadnutím na písomné svedectvo matky a vypočúval ďalší list svedkov. Listinným dôkazom doručeným 15.04.2019 žalovaným po ukončení dokazovania sa vyjadrila 03.05.2019 v tom zmysle, že čestné vyjadrenie matky nesúviselo s predmetom konania. Nebola prítomná pri kúpe kuchynskej linky, nezdržiavala sa v domácnosti žalovaného v období, keď mu poukazovala peniaze titulom pôžičky. Jej tvrdenia sú účelové a zavádzajúce. Nakoľko žalovaný na poslednom pojednávaní nenavrhol doplniť písomné svedectvo matky výsluchom a má za to, že nie sú splnené dôvody odvolania v zmysle § 363 ods. 1 písm. d/ CSP. K odvolacím dôvodom žalovaného uviedla, že na rozdiel od neho má za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a podrobne a zrozumiteľne odôvodnil všetky svoje úvahy.
4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzala v priebehu konania, a preto sa nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k jej podaniu. Navrhol rozsudok zrušiť a návrh zamietnuť.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) urobil záver, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 3.925 eur s príslušenstvom tvrdiac, že uvedená suma pozostáva z viacerých pôžičke, ktoré poskytla žalovanému na základe ústnej zmluvy. Napriek ústnemu prísľubu a prísľubu uvedenom v ich vzájomnej elektronickej komunikácii žalovaný peniaze nevrátil.
6.2. Išlo o pôžičku na kúpu kuchynskej linky, ktorá stála 2000 eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému požičala v marci 2015 sumu 1000 eur, ktorú si požičala od svojej matky. Druhých 1000 eur si mal žalovaný požičať od svojej matky a keďže nemal peniaze na ich vrátenie, dňa 26.10.2015 mu zaslala zo svojho účtu na jeho účet sumu 1000 eur. Žalovaný popieral pôžičku od jeho matky, tvrdil, že išlo o pôžičku žalobkyne od jeho matky, ktorej on peniaze vrátil dňa 25.05.2015. Popieral tvrdenie žalobkyne o účele
peňazí prevedených na jeho účet 26.10.2015 tvrdiac, že tieto peniaze boli zaslané na chod domácnosti, v ktorej spolu (striedavo) bývali od roku 2011 do 21.04.2016. Na svoje tvrdenie predložil príkaz na úhradu z VÚB oí obratoch na účte zu 24.03.2015 a 25.05.2015. Žalobkyňa pripustila, že peniaze boli zaslané na jej účet, i keď bez jej vedomia.
6.3. Ďalšie pôžičky poskytla žalobkyňa žalovanému na rekonštrukciu dom; konkrétne dňa 06.10.2015 na zálohu okien v sume 700,- EUR, dňa 16.12.2015 na úhradu doplatku za okná v sume 650,- EUR, na murárske práce dňa 15.01.2016 sumu 400,- EUR a dňa 25.01.2016 sumu 175,- EUR na murárske práce. Pôžičku preukazovala výpisom z jej účtu v Sberbank Slovensko a.s. Žalovaný popieral aj tieto pôžičky tvrdiac, že tieto peniaze zasielala na jeho účet len preto, že v Hurbanove nemala banka žalobkyne bankomat. Nepoprel, že peniaze zo svojho účtu vybral, ale tvrdil, že ich odovzdal žalobkyni. Niekedy ich vybral dokonca skôr, ako mu ich zaslala na účet, časť peňazí bolo z účtu, časť mal svoju hotovosť.
7. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel majúc za preukázané tvrdenia žalobkyne o poskytnutých pôžičkách. Súd konštatoval, že pôžičky vo výške žalovanej sumy žalobkyňa preukázala výpisom z jej účtu a peniaze mala z finančných prostriedkov spotrebiteľského úveru poskytnutého zmluvou z 1.10.2015 (vo výške 8.000 eur) a za preukázané mal tiež jednorazové nadobudnutie sumy 1000 eur (odsek 25 rozsudku). Za spornú ustálil pôžičku 1000 eur na zakúpenie kuchynskej linky; išlo o sumu, ktorú si podľa žalovaného požičala žalobkyňa od jeho matky a ktorú on vrátil. Súd prvej inštancie hodnotiac rozpory vo výpovedi žalovaného v osobách, ktoré mali peniaze na účet žalobkyne zaslať, nevysvetlený dôvod ich zaslania žalobkyni a nie žalovanému a obsah elektronickej komunikácie strán, v ktorej žalovaný potvrdil existenciu pôžičiek tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné.
8. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b, f CSP.
8.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
8.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku v časti priznanej istiny 2.925 eur s príslušenstvom.
10. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon veriteľa a dlžníka, ktorým veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu. Vznik pôžičky, ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, predpokladá dohodu strán, ktorá môže byť aj ústna a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, ku skutočnému odovzdaniu však nemusí dôjsť iba v čase uzatvorenia pôžičky. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o uzatvorení pôžičky a o poskytnutí prenechaní predmetu pôžičky spočíva na veriteľovi, v danej veci na žalobkyni.
10.2. Z čl. 8 CSP stranám vyplýva povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade tejto povinnosti má za následok stratu sporu.
11. Suma 2.925 eur pozostáva zo súm poukázaných z účtu žalobkyne v Sberbank Slovensko a.s. na účet žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa preukázala poskytnutie týchto súm žalovanému a išlo o pôžičky. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalovaný rekonštruoval svoj rodinný dom a účel pôžičiek uvedený vo výpise súvisí s rekonštrukciou (okná
a murárske práce). Žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobkyne o poskytnutí pôžičky tvrdiac, že mal dostatok peňazí, nepotreboval pôžičku a sporné platby si žalobkyňa posielala pre seba na jeho účet, z ktorého ich vybral a odovzdal žalobkyni. Žalovaný ale tieto tvrdenia - obranu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nepreukázal dôvod zasielania peňazí žalobkyne na jeho účet (dohodu uzatvorenú so žalobkyňou), ani odovzdanie - vrátenie peňazí žalobkyni a ani tvrdenie, že pôžičky nepotreboval. Na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadny právne relevantný dôkaz a zdôvodnenie tohto postupu neexistenciou bankomatu a len nižšími platbami za výber sa aj odvolaciemu súdu javí ako účelová obrana, ktorá taktiež nebola preukázaná.
12. Odvolací súd sa stotožňuje aj s vecnou správnosťou rozsudku v časti priznanej istiny 1000 eur, ktorá mala byť podľa žalovaného poskytnutá jeho matkou žalobkyni na zakúpenie kuchynskej linky do rodinného domu žalovaného. Žalovaný navrhol na preukázanie týchto tvrdení vypočuť svoju matku. Súd prvej inštancie návrhu nevyhovel, pričom v odvolaní žalovaný tento postup namietal. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že výsluch tejto svedkyne v konaní nebol potrebný, pretože žalobkyňa ani nespochybnila, že peniaze boli či už matkou alebo starou matkou, čo nie je ani podstatné, zaslané na jej účet. Pre právne posúdenie tohto nároku bolo podstatné to, či peniaze, ktoré žalobkyňa dňa 26. 10. 2015 poslala zo svojho účtu žalovanému boli poukázané ako pôžičky alebo úhrada výdavkov na domácnosť. Žalobkyňa poskytnutie peňazí preukázala a táto skutočnosť sporná ani nebola, spornosť bola v účele poskytnutia tejto sumy. Žalobkyňa popierala, že išlo o peniaze na úhradu nákladov na domácnosť a odvolací súd uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal takýto účel ich zaslania ani existenciu takéhoto dlhu žalobkyne. Na toto tvrdenie - obranu neprodukoval žiadny dôkaz, preto vzhľadom aj na sled skutkových okolností - poskytnutie spotrebného úveru žalobkyni, ostatné pôžičky nasledujúce po uzatvorení zmluvy o úvere logicky nasvedčujú tvrdeniu žalobkyne, že išlo o pôžičky poskytnuté v súvislosti s investíciami do domu žalovaného. Ani v tomto prípade žalovaný neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie tvrdenia, že mal dostatok peňazí, teda nielen na rekonštrukciu ale aj na kúpu kuchynskej linky. Je možné súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že elektronická komunikácia strán sporu jednoznačne potvrdzuje existenciu pôžičiek žalovaného. Žalovaný netvrdil, že komunikácia by sa mala týkať iných konkrétnych pôžičiek, preto aj s ohľadom na túto komunikáciu odvolací súd považoval tento nárok za preukázaný.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaných nárokov, stotožniac sa aj s počiatkom lehoty omeškania žalovaného z dôvodov ustálených súdom prvej inštancie, v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. K odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie dospel odvolací súd v časti priznanej istiny 1000 eur s príslušenstvom; podľa žalobkyne išlo o pôžičku, ktorú poskytla žalovanému v marci 2015 na kúpu kuchynskej linky. Išlo o hotovostnú pôžičku. Tieto peniaze si požičala od svojej matky. Súd prvej inštancie v súvislosti s týmto nárokom, napriek námietkam žalovaného, neuviedol žiadne myšlienkové úvahy o tom, ako sa vysporiadal a posúdil tieto námietky; odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne zdôvodnenie skutkových a právnych záverov súdu. V odseku 25 v nadväznosti na závery o preukázaní pôžičiek výpisom z účtu súd uvádza - poukazuje na jednorázovo nadobudnutú sumu 1000 eur. Táto suma sa odvolaciemu súdu (vzhľadom na nedostatok dôvodov) javí, že je hotovostnou pôžičkou. Žalovaný v priebehu konania k tejto čiastke uvádzal, že o nej nemá žiadnu vedomosť a argumentoval tým, že na žiadne pôžičky nebol odkázaný, pretože mal dostatok peňazí. Pokiaľ žalovaný popieral tento nárok, neobstojí záver súdu prvej inštancie, že sporná bola len suma 1000 eur, t.j. pôžička od matky žalovaného, čo potom znamená, že tento nárok nepovažoval za sporný. Žalobkyňu (aj v tomto prípade) zaťažovala povinnosť preukázať podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, vrátane reálne odovzdanie peňazí; teda ak na rozdiel od ostatných pôžičiek tento nárok preukazovala čestným prehlásením matky, bolo potrebné posúdiť a vysporiadať sa so splnením dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdenia v kontexte tvrdení a námietok žalovaného. Nedodržanie uvedeného postupu má za následok predčasnosť záveru súdu prvej inštancie, na základe ktorých žalobe aj v tejto časti vyhovel.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery vec opätovne preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobkyňou uplatneným nárokom, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade
podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).