Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 5.656,75 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -86 zo dňa 01.03.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III. a IV.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: ,,I. Konanie ohľadne istiny vo výške 1 448,71 eur s prísl. z a s t a v u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2 878,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 53 % týchto trov, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalobkyňa poukázala na úverový účet žalovaného u nej peňažné prostriedky vo výške 5 700 Eur (6 000 Eur - poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 Eur, ktorý bol podľa zmluvy o úvere započítaný do sumy úveru pri poskytnutí peňažných prostriedkov). 1.2. Ďalej považoval za preukázané, že na tento úverový účet bolo do dňa rozhodnutia súdu poukázané úhrady v celkovej výške 2 821,02 Eur, a to pred podaním žaloby 1 372,31 Eur a po podaní žaloby 1 448,71 Eur. 1.3. Dodal, že listinné dôkazy predložené v spore svedkom T. U. preukazujú vklady na úverový účet žalovaného zriadený u žalobkyne v menšej výške, ako tvrdila žalobkyňa, a ďalšie listinné dôkazy žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredložil. 1.4. Následne uviedol, že žalobkyňa sa žalobou po jej úprave čiastočným späťvzatím domáhala na žalovanom zaplatenia nevrátenej istiny úveru vo výške 4 208,04 Eur. 1.5. Poukázal na to, že žalobkyňa súdu predložila list zo dňa 18.04.2016, ktorého obsahom je upozornenie žalovaného na dlh vo výške 66,77 Eur a na možnosť uplatnenia práva podľa , tzn. na zosplatnenie celého úveru, a list zo dňa 20.6.2016, obsahom ktorého je uplatnenie práva podľa .

1.6. Mal za to, že žalobkyňa síce nepredložila súdu žiaden dôkaz o doručení týchto listín žalovanému do jeho sféry, avšak svedok T. U. v svojej výpovedi uviedol, že žalovaný mu doniesol papiere ohľadne omeškania s 1 alebo 2 splátkami a ohľadne požiadavky na zaplatenie celého úveru naraz. 1.7. Ďalej uviedol, že z prehľadov úhrad predložených žalobkyňou vyplýva, že k 17.03.2016 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 30,94 Eur, a že splátky splatné v mesiacoch apríl, máj, jún a júl 2016 nezaplatil. 1.8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyňa si právo na zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere naraz uplatnila účinne a že celá pohľadávka zo zmluvy o úvere sa k 20.6.2016 stala splatnou. 1.9. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni celú nevrátenú časť istiny úveru vo výške 2 878,98 Eur (5 700 Eur - 2 821,02 Eur). 1.10. Žalobu v časti istiny prevyšujúcej túto sumu zamietol (4 208,04 Eur - 2 878,98 Eur), nakoľko ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúce v nerozčlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a neurčení jasných termínov ich splatnosti, považuje tiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a , a teda úver považoval za bezúročný a bezpoplatkov. 1.11. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj úroky z omeškania z priznanej sumy 2 878,98 Eur v zákonnej výške, a to počnúc dňom nasledujúcom po dni určenej žalovanému na zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výzve z 20.06.2016, tzv. odo dňa 01.07.2016 do zaplatenia. 1.12. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania zamietol. 1.13. O trovách konania rozhodol v súlade s , a .

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. 2.1. Mala za to, že výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. 2.2. Ďalej uviedla, že prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. 2.3. Rozhodujúcim argumentom pre ktorý je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo svojich záveroch nesprávne je fakt, že rozhodné znenie v ust. nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosťami. 2.4. Poukázala na judikatúru súdov SR a bola toho názoru, že znenie zákona v rozhodnom čase nevyžadovalo ako obligatórnu náležitosť zmluvy rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý nepochybne predstavujú právne závery prvostupňového súdu v danej veci, teda jednoznačne neobstojí v zmysle Základných princípov civilného sporového konania, konkrétne podľa ust. a ako taký je nepochybne porušením princípu právnej istoty v zmysle týchto zásad podľa . 2.5. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

5. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu.

7. Novelizácia vykonaná (s účinnosťou od 01.05.2018) zmenila ustanovenie tak, že aktuálne znie: ,,Zmluva o spotrebiteľskom okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“.

8. Zreteľný rozdiel v použitom pojmosloví a nadväzne z logiky vyššie opísaných zmien možno nepochybne vyvodiť, že zákonodarca textom „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ mienil členenie (každej) splátky spotrebiteľského úveru a termínom „frekvencia splátok“ (od 01.05.2018) len uvedenie/označenie splatnosti dohodnutých/ jednotlivých splátok bez požiadavky ich rozčlenenia na časť zodpovedajúcu istine, úrokom a iným poplatkom.

9. Z uvedeného teda vyplýva, že až s účinnosťou od 01.05.2018 ( ) došlo k zmene zákonného predpisu, z ktorej (zmeny) možno preukázať, že vnútorné členenie splátok už nie je .

10. Až rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia vs. Klára Bírová dňa 09.11.2016 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovovali povinnosť zahrnúť do zmluvy aj iné náležitosti než vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Tento zámer zákonodarca náležite realizoval až novelou účinnou od 01.05.2018, kedy ladil text vnútroštátnej normy so Smernicou. Do uvedeného obdobia teda/ale nie je možné hovoriť o riadnej transpozícii Smernice a relevantnej zmene vnútroštátnej normy.

11. Zhrnúc doteraz konštatované, podstatným nie je neúspešný zámer zákonodarcu transponovať smernicu do právneho poriadku, ale práve a len reálny výsledok legislatívneho postupu zákonodarcu, ktorý až do kvalifikovanej zmeny právneho poriadku účinnej od 01.05.2018 nastavil vyššiu miery ochrany spotrebiteľa než Smernica.

12. Nadväzne, pri ustálenom východisku o chybnej transpozícii Smernice do právneho poriadku SR sú zásadnou skutočnosťou limity eurokonformného výkladu, ktorý (ako dokonca poukázal aj samotný Najvyšší súd v bode 24 odôvodnenia uznesenia sp. zn. zo dňa 22.02.2018) výklad nie je absolútny a nemôže predovšetkým nahradiť znenie zákona. Táto metóda výkladu súvisí s

nepriamym účinkom smerníc, ktorý (účinok) zakladá povinnosť vnútroštátnych súdov usilovať sa vykladať transponované normy tak, aby sa dosiahol cieľ sledovaný smernicou.

13. Naznačené limity tohto výkladu spočívajú (okrem iného) v tom, že (takýmto výkladom) nesmú byť porušené všeobecné právne zásady, najmä zásada právnej istoty, preto eurokonformný výklad nemôže byť contra legem, ďalej že vnútroštátne právo má byť posúdené ako celok, tiež že vnútroštátne ustanovenia môžu byť vykladané len za použitia vnútroštátnym právnym poriadkom akceptovaných výkladových metód (bližšie pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-282/10 Dominguez, kde Súdny dvor EÚ konštatuje v prípade nemožnosti dosiahnuť nepriamym účinkom súlad vnútroštátneho práva s normou EÚ, možnosť účastníka poškodeného nesúladom vnútroštátneho práva dovolať z tohto titulu sa náhrady škody).

14. Z opísaného teda rezultuje konečný záver, že princípu právnej istoty korešponduje len rovnaký výklad rovnakých „slov zákona“ a nesprávna transpozícia smernice EÚ nemôže byť odstraňovaná výkladom contra legem (čo si uvedomil aj zákonodarca, keď pristúpil od 01.05.2018 k jednoznačnej zmene formulácie textu spornej právnej normy).

15. Inými slovami, eurokonformným výkladom nie je možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny, a to nielen vo vzťahu k jazykovému zneniu zákona, ale aj k jeho účelu. 16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Súdnemu dvoru EÚ uznesením č.k. zo dňa 12.6.2019, a ktorá sa okrem iného týka aj výkladu contra legem. V bode B spomínaného uznesenia sa odvolací súd pýta: „I. Či účinky smerníc a k nim príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako Rasmussen, C-441/14, EU:C:2016:278, Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, EU:C:2004:584 body 113 a 114, Kücükdeveci, C-555/07, EU:C:2010:21, bod 48, Impact, C-268/06, EU:C:2008:223, bod 100; Dominguez, C-282/10, bod 25,27, a Association de médiation sociale, C-176/12, EU:C:2014:2, bod 38, bránia takej vnútroštátnej praxi, podľa ktorej k záveru o eurokonformnom výklade dospel vnútroštátny súd bez vykonania výkladových metód? (1) II. Ak po použití výkladových metód akými sú najmä teleologický výklad, autentický výklad, historický výklad, systematický výklad, logický výklad (metóda a contrario, metóda reductione ad absurdum) a po použití vnútroštátneho poriadku ako celku s cieľom dosiahnuť cieľ v článku 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 (ďalej aj „Smernica“) dospeje súd k záveru, že eurokonformný výklad smeruje k stavu contra legem, či v takom prípade porovnávajúc napríklad vzťahy pri diskriminácii alebo ochrane zamestnancov (2) možno priznať uvedenému ustanoveniu Smernice na účely ochrany podnikateľov voči spotrebiteľom pri úverových vzťahoch priamy účinok a ponechať ako neuplatnené euronekonformné ustanovenie zákona?“

17. V prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z výšky úveru, ktorú uviedol v zmluve - 6000 Eur a nie zo sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol - t.j. 5700 Eur, keďže si voči úveru započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 Eur (čo napokon v odvolacom konaní ani nerozporoval). Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v zmluve (porovn. bod 86., 87. rozsudku SD EÚ vo veci C-377/14). Vzhľadom na skutočnosť, že pre vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého má žalobca voči žalovanému nárok len na nesplatenú časť istiny, je správny.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

19. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomere miery úspechu tej ktorej sporovej strany súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).