Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/82/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: Ľ. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeným JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.04.2019 č.k. -56 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie nevznikol, nakoľko k porušeniu povinnosti žalovaného vo vzťahu k nej ako spotrebiteľke, pokiaľ ide o absenciu povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (predpoklady pre výpočet RPMN, termín konečnej splatnosti, rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky) v skutočnosti nedošlo. Vychádzal pritom z názoru, že pre posúdenie uplatneného nároku považoval za rozhodujúce to, z akých dôvodov súd v predchádzajúcom spore nevyhovel žalobe žalovaného, teda nie to, aké dôvody mohol použiť, ale aké použil. Ak boli nesprávne vyhodnotené zistené skutočnosti, resp. z nich vyvodený nesprávny právny záver v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, nie je možné vyhovieť žalobe o primerané finančné zadosťučinenie, keďže v skutočnosti k tvrdenému porušeniu práva žalobkyne ako spotrebiteľa nedošlo. Za týchto okolností považoval za irelevantné tvrdenie žalobkyne o tom, ako ju žalovaný neustále vyzýval k úhrade dlhu, je totiž nepochybné, že aj v čase podania žaloby proti nej žalobkyňa nevrátila ani istinu úveru, k tomu došlo až v priebehu súdneho sporu. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa pritom odvíja od konkrétneho porušenia práva spotrebiteľa, či povinnosti voči spotrebiteľovi, ktoré bolo zistené v predchádzajúcom súdnom spore a preto aj keby malo dôjsť k neprimeranému obťažovaniu žalobkyne zo strany žalovaného, táto skutočnosť nebola konštatovaná v predchádzajúcom spore, a preto nemá vplyv na vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úplnosť dodal, že navyše ide len o tvrdenia žalobkyne, ktoré, ako sama uznala, nemá čím preukázať. Podobne aj tvrdenie o jej hmotnej núdzi nemá pre tento spor a posúdenie vzniku nároku relevanciu.

3. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a (ďalej len „“), keď úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na zlú sociálnu situáciu žalobkyne, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok a musí sa starať o syna s vážnou psychiatrickou diagnózou. Zároveň zohľadnil

aj okolnosti tohto prípadu, ktoré spočívali v motivácii žalobkyne k podaniu danej žaloby vzhľadom na právne závery vyplývajúce z rozsudku v konaní .

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie podrobil právoplatný základný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. kritike, v rozpore s . Podľa jej názoru však, ak by aj bola kritika konajúceho súdu vo vzťahu k právoplatnému rozsudku, vydanému v základnom konaní vecne správna, konajúci súd je povinný vo vzťahu k rozhodovaniu o primeranom finančnom zadosťučinení z právoplatného rozsudku, vydaného v základnom konaní, v ktorom je konštatované porušenie spotrebiteľského práva, vychádzať. Naviac, kritiku, ktorej konajúci súd vystavuje rozsudok vydaný v základnom konaní, považovala za mylnú. Čo sa týka Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), dala do pozornosti veľkosť písma, ktorá je tak malá, že u väčšiny ľudí by bránila súvislému prečítaniu textu VOP, od ich začiatku až do konca, a ak by sa to aj niekomu podarilo, bez použitia optických pomôcok, je vylúčené, aby pri vynaložení úsilia, na sústredenie sa na prečítanie textu, bol niekto schopný vnímať aj obsah prečítaného. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie sa mýli, ak sa domnieva, že v bode 7. VOP, sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. z 22.02.2017, v zmysle ktorého mal súd prvej inštancie na predpoklady pre výpočet RPMN iné požiadavky. Čo sa týka námietok konajúceho súdu, týkajúcich sa nerozlíšenia splátky úveru, poukázala na početnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, so zdôraznením, že rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-42/15, sa netýka rozpisu splátky, upravenej vnútroštátnym právom, ale hovorí len o tom, že únijné právo nevyžaduje, ako súčasť úverovej zmluvy, uvádzanie amortizačnej tabuľky. Nerozumela konštatovaniu v odôvodnení 14. rozsudku, že nevedela odpovedať, aká ujma jej vznikla, ani tomu, k čomu má obsah odôvodnenia 14. rozsudku vlastne smerovať, keď právna úprava primeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje na jeho priznanie vznik ujmy, na čo odvolací súd opakovane upozorňuje. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobkyne je koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a jeho nesprávnych zisteniach skutkového stavu.

7. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.

Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

10. „Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu (), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019).

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval (ods. 13 rozsudku), že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -56 zo dňa 13.06.2017 bolo konanie o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 123,88 eura a o zaplatenie 625,80 eura zastavené, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Odvolanie voči rozsudku podané nebolo, preto nadobudol právoplatnosť 04.08.2017. Ďalej konštatoval, že v odôvodnení súd poukázal na chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to predpoklady použité pre výpočet RPMN, rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky, druh spotrebiteľského úveru a termín konečnej splatnosti úveru. Úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa by mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.000 eur, ku dňu rozhodnutia súdu však zaplatila viac - 2.076,61 eura a preto žaloba bola zamietnutá, okrem časti zastavenia konania.

13. Odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti potvrdzuje obsah priloženého spisu sp. zn. Okresného súdu Prešov.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax je v podstate jednotná vo vzťahu k posúdeniu základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Ani odvolací súd nemá dôvod meniť svoj záver vo vzťahu k základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ako to uviedol vyššie, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola spôsobená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Za stavu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia samotný súd prvej inštancie konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -56 zo dňa 13.06.2017 došlo okrem iného k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti v dôsledku záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, termín konečnej splatnosti a predpoklady pre výpočet RPMN a z toho dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, má odvolací súd za to, že v tejto veci základ nároku je daný.

16. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorého si žalobkyňa neplnila svoje povinnosti zo zmluvy a doposiaľ nesplatila ani istinu úveru, toto pre posúdenie existencie uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne relevantné. Zákon o ochrane spotrebiteľa nepodmieňuje vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie splnením si zmluvných, zákonných povinností spotrebiteľom. Žalovanému nič nebráni domáhať sa voči žalobkyni zaplatenia nárokov zo zmluvy, istiny úveru, prípadne nárokov vyplývajúcich z porušenia práva, ako napr. úrok z omeškania a pod.

17. Keďže nesprávne nevyhodnotenie právne významným skutočností poukazujúcich základ nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a následné neskúmanie otázky výšky tohto primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

18. V priebehu ďalšieho konania bude súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzať z toho, že z dôkazov, ktoré sú v spise a priloženom spise sp. zn. , vyplýva preukázanie základu nároku. Bude sa zaoberať otázkou primeranosti výšky finančného zadosťučinenia a následne vo veci opätovne rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. . Vzhľadom na to, že finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, bude pri úvahe vychádzať z povinnosti tvrdenia a dôkaznej, zaťažujúcej žalobkyňu, ako aj z ostatných okolností, ktoré počas celého konania vyšli najavo. Rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie bolo spravodlivé a spĺňalo požiadavku vnútornej nerozpornosti.

19. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).