Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-195-2019.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/195/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému E. H., F.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, v konaní o zaplatenie 1.353,85 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Csp/10/2019-98 zo dňa 15.apríla 2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zastavil konanie o zaplatenie sumy 40 €, v prevyšujúcej časti zamietol žalobu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.353,85 €, kapitalizovaných úrokov vo výške 667,14 € a úrokov 21,9 % ročne zo sumy 1.353,85 € od 21.9.2019 do zaplatenia, ktoré plnenie žiadal žalobca priznať zo zmluvy o úvere - dobrej pôžičky č. 15431555222 zo dňa 5.2.2015, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. a právnou predchodkyňou žalovaného R. H., nebohou manželkou žalovaného zomrelou 17.1.2016. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe predmetnej zmluvy boli pôvodnej dlžníčke poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.440 €, na ktorý dlh z úveru bola plnená suma 489,54 €, z čoho na úhradu poplatkov bolo zúčtovaných 80 €, na úhradu úrokov z omeškania a zmluvných úrokov 323,39 € a na úhradu istiny 86,15 €. Žalovaný sa stal dlžníkom zo zmluvy titulom dedenia na základe výsledkov dedičského konania po poručiteľke podľa osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky JUDr. Viery Kupcovej sp.zn. 9D/22/2016, 9Not32/2016 zo dňa 20.9.2016, v ktorom dedičskom konaní bola prejednaná aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018. Súd prvej inštancie prihliadajúc na späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania v rozsahu istiny nároku vo výške 40 €, konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 145 Civilného sporového poriadku (CSP). Nárok žalobcu na zaplatenie zostatku žalovanej pohľadávky právne posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, o platnosti právnych úkonov, podmienkach predčasného zosplatnenia záväzku v zmysle § 39, § 52, §53, §54, § 470, §524, § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj podľa ustanovení § 7, § 9, § 11, § 17, § 19, § 25g zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.). Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku v konaní pred súdom, pretože nebolo preukázané, aby došlo k predčasnému zosplatneniu záväzku z úveru, čo bolo nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky a jej vymáhania v súdnom konaní. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že podľa tvrdení žalobcu mal byť úver, majúci povahu spotrebiteľskej zmluvy, vyhlásený za predčasne splatný dňa 29.2.2016 právnym predchodcom žalobcu pre porušenie povinnosti dlžníka, avšak dlžníčka (poručiteľka R. H.) zomrela ešte dňa 17.1.2016. Nebolo preto zrejmé, akým spôsobom boli splnené predpoklady zosplatenia spotrebiteľského úveru ako to vyžaduje § 53 ods. 9 a § 565 OZ, na ktoré skutočnosti žalobca žiadne dôkazy nenavrhol, iba opakoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, že pre porušenie povinností dlžníka bolo v súlade s obchodnými podmienkami pristúpené k predčasnému zosplatneniu dlhu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podmienkou účinného zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy je výzva veriteľa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, v ktorej upozorní spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva, a následne uplatnenie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie dlhu v zmysle § 565 OZ, ktoré skutočnosti žalobca netvrdil ani nepreukázal. Súd ďalej zdôraznil, že ku dňu 6.8.2018 kedy mala byť uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok bolo v platnosti ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého predmetom postúpenia mohla byť len taká pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola po konečnom termíne splatnosti, alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tieto atribúty pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči nebohej poručiteľke nespĺňala, pretože nenastala predčasná splatnosť úveru, a konečná splatnosť úveru, po ktorej by pripadalo do úvahy postúpenie pohľadávky, mala nastať podľa zmluvy až 20. 2. 2024. Zmluvu o postúpení pohľadávky preto súd prvej inštancie hodnotil ako právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom, a žalobcovi tak nesvedčilo žiadne právo na vymáhanie pohľadávky v konaní pred súdom, z ktorých dôvodov bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že prejednanie dlhu v rámci dedičského konania nemalo za následok predčasnú splatnosť záväzku, pretože pre zaradenie dlhov do pasív dedičstva je rozhodujúce len to, či dlh v dobe smrti poručiteľa existoval, nie je podstatné, kedy sa stal splatným, či kedy došlo k jeho presnému vyčísleniu. Prejednanie v dedičskom konaní potvrdzovalo len to, že dlh po poručiteľke existoval, žalovaný zaň zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, avšak voči pôvodnému veriteľovi, teda právnemu predchodcovi žalobcu. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 CSP zohľadňujúc zásadu zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania, keď žalobca bol v konaní procesne neúspešnou stranou sporu, ktorej nevznikol nárok na náhradu trov, žalovanému žiadne trovy konania nevnikli, z ktorých dôvodov vyslovil, že žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania nemá.
3. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a trovám konania podal žalobca odvolanie, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vrátil vec na nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Žalobca v odvolaní argumentoval, že aktívna vecná legitimácia pri vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi, v tomto prípade žalobcovi, od momentu účinnosti postúpenia pohľadávky za predpokladu, že pohľadávka bola splatná a spôsobilá na vymáhanie, preto nebolo namieste posudzovať zmluvu o postúpení pohľadávky ako neplatnú v rozpore s § 525 ods. 2 OZ. Úvahy konajúceho súdu považoval za odporujúce zákonu, pretože § 565 OZ nestanovuje bližšie podmienky zosplatnenia, a len samotné vyjadrenie konajúceho súdu o nesplnení podmienok na zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 OZ bez riadneho odôvodnenia považoval za nepreskúmateľné. Ďalej tvrdil, že nebol vyzvaný na preukázanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, ktorým procesným postupom bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces a rozsudok bol pre neho prekvapivý. Žalobca uviedol, že právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je dohodnuté v zmysle článku 3 bodu 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere odkazom na obchodné podmienky, keď k zosplatneniu úveru došlo nie porušením povinnosti právnej predchodkyne žalovaného, ale v dôsledku jej úmrtia. Podľa znenia obchodných podmienok bol právny predchodca žalobcu oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny aj v prípade úmrtia dlžníka, preto nebol dôvod zasielať dlžníkovi upozornenia a následne výzvu, ktorou by bola pohľadávka zosplatnená. S odkazom na uvedené zastával názor, že boli splnené predpoklady na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keď tieto vyplývali zo zmluvy, právny predchodca úver riadne zosplatnil a došlo tiež k riadnemu postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý je preto v konaní aktívne vecne legitimovaný.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. novembra 2019 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1, 3 CSP.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. Odvolacie dôvody neboli naplnené a odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok, či inú vadu konania, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191, § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď aplikoval náležité právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorú považuje za úplné, presvedčivé, zrozumiteľné, precízne sa vysporiadajúce so všetkými tvrdeniami žalobcu a zákonnými podmienkami rozhodnými pre správne vyhodnotenie opodstatnenosti nároku žalobcu, na tieto v plnom rozsahu odkazuje a v ďalšom doplňuje:
11. Nie je v konaní sporné, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy, ktorá má vzhľadom na postavenie zmluvných strán povahu zmluvy spotrebiteľskej, a tento charakter zmluvy sa nezmenil ani postúpením pohľadávky. V postavení dodávateľa vystupovala Poštová banka a.s., ktorá finančné prostriedky poskytovala v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti dlžníčke - právnej predchodkyni žalovaného - R. H., ktorej boli finančné prostriedky poskytované s činnosťou nesúvisiacou s jej podnikaním (§ 52 OZ).
Vrátenie spotrebiteľského úveru bolo dohodnuté v splátkach v termíne do 20. 02. 2024. Pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené (§ 565 OZ), a v prípade spotrebiteľských zmlúv len za podmienky, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak bola predmetom postúpenia pohľadávka banky, vyžadovalo sa pre platnosť postúpenia splnenie ďalších náležitostí a to omeškanie dlžníka s plnením dlhu viac ako 90 dní napriek výzve banky (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.). Žalobca založil svoju žalobu na skutkových tvrdeniach, že v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka, t.j. R. H., právny predchodca žalobcu v zmysle obchodných podmienok vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 29.2.2016. Na základe výzvy súdu realizovanej uznesením zo dňa 14.3.2019 doručenej žalobcovi dňa 20.3.2019, aby žalobca ozrejmil akým spôsobom boli splnené povinnosti vyplývajúce z § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pri zosplatnení záväzku a postúpení pohľadávky, t.j. ako realizoval príslušné oznámenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktoré dôkazy osvedčujú splnenie zákonom vyžadovaných podmienok, žalobca doručil dňa 4.4.2019 podanie v ktorom len zopakoval, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka - poručiteľa, ktorá pohľadávka bola prihlásená do dedičského konania a dedičia pohľadávku v dedičskom konaní nerozporovali.
12. Z vyššie uvedeného plynie, že žalobca mal možnosť riadne a včas uplatniť svoju procesnú obranu v konaní, na výzvu súdu však adekvátne nereagoval, a jeho tvrdenia o porušení procesných práv, či prekvapivom súdnom rozhodnutí sú len výsledkom jeho vágneho prístupu k predmetu sporu. Je zrejmé, že v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe súd realizoval výzvu na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov preukazujúcich, že boli splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru, a platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je jednou zo zákonných predpokladov posudzovania dôvodnosti žaloby (porovnaj napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 8Cdo/72/2019). Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní o tom, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť nie pre porušenie povinnosti dlžníka, ale v dôsledku jeho úmrtia, je novým prostriedkom procesnej obrany, ktorý je v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní neprípustný.
13. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobcom uplatnená argumentácia podľa svojho obsahu spadá pod ustanovenie § 366 písm. d/ CSP o novotách v odvolacom konaní. Súd si sám nevytvára a ani vytvárať nemôže skutkový dej, na ktorom žalobca zakladá svoj nárok. Súd môže na základe výsledkov vykonaného dokazovania tento skutkový stav dopĺňať, prípadne ho aj inak právne posúdiť ako sa toho dovoláva žalobca. Odvolateľ ani len netvrdí, aby skutočnosť, ktorú považuje za právne významnú pre rozhodnutie veci, nebol objektívne spôsobilý uviesť už na súde prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny, skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo predloženia. O takýto prípad sa v danej veci nejedná, lebo žalobca bol preukázateľne vyzvaný na doplnenie skutočností významných pre vec samú, preto je vylúčené, aby sa odvolací súd zaoberal novou procesnou obranou v odvolaní, keď pre takýto postup neboli splnené zákonom vyžadované podmienky.
14. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z bodu 6.8 obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že veriteľ vymedzil viacero konaní dlžníka, medzi ktorými vymenoval aj porušenie povinnosti na riadne splácanie dlhu, i úmrtie dlžníka, s ktorými spájal buď právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, alebo na úrok z omeškania alebo na výpoveď zmluvy o úvere. Teda tak pre prípad porušenia zmluvy ako aj pre prípad úmrtia dlžníka, prichádzalo do úvahy zo strany veriteľa viacero rôznych právnych úkonov majúcich za následok zmenu obsahu právneho vzťahu, či jeho ukončenie, avšak ani jednu z možností nemusel veriteľ využiť. Pokiaľ mienil veriteľ-právny predchodca žalobcu žiadať o zaplatenie celého dlhu pred časom jeho splatnosti, nepochybne sa vyžadoval tomu zodpovedajúci úkon zosplatnenia dlhu alebo iného ukončenia zmluvy, ak boli splnené zákonom určené podmienky. Samotné prihlásenie pohľadávky do dedičského konania neznamená zosplatnenie záväzku,
lebo v zmysle § 579 OZ smrťou dlžníka dlh nezaniká, ale podľa § 470 OZ prechádza na právnych nástupcov dlžníka-poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že v danom prípade záväzok pôvodnej poručiteľky nezanikol, prešiel v súlade s výsledkami konania o dedičstve na právneho nástupcu, t.j. žalovaného, avšak ostal zachovaný voči pôvodnému veriteľovi, je preto správny.
15. V konaní nebolo preukázané zosplatnenie záväzku pôvodným žalobcom voči pôvodnému, či novému dlžníkovi, neboli preto splnené ani zákonné podmienky vyžadované pre platné postúpenie finančnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tak ako na to poukázal už súd prvej inštancie, podľa ustanovenia § 17 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, t.j. dňa 6.8.2018 platilo, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu s výnimkou, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne ide o pohľadávku, ktorá prechádza alebo sa postupuje po konečnom termíne splatnosti, alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. Zákonná úprava takto jednoznačne vymedzila, že záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy je spôsobilým predmetom postúpenia iba v prípade, ak je splatný po uplynutí termínu jeho konečnej splatnosti alebo preto, že nastala predčasná splatnosť v dôsledku iných skutočností, napr. v dôsledku zosplatnenia. V predmetnom spore bolo bez všetkých pochybností preukázané, že k uplatneniu nároku pôvodného veriteľa zo zmluvy na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ nedošlo, a ani sa tento záväzok nestal splatným na základe iných skutočností. Nesplatný záväzok nemohol byť predmetom zmluvy o postúpení, preto je zmluva zo dňa 6. 8. 2018 o postúpení pohľadávky na žalobcu, od ktorej tento odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu ako nový veriteľ, neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ v spojení s § 17 zák. č. 129/10 Z.z.). Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo z uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdené.
17. Správny a zákonu zodpovedajúci je tiež výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca ako neúspešná strana sporu nemá nárok na náhradu trov a žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli.
18. Výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov vychádza z § 396 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1, § 255 ods.1 CSP. Žalobca ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný v plnom rozsahu, procesne úspešnej sporovej strane (žalovanému) nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).