Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-25-2019.pdf
PDF · 139.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Cb/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast. ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát s miestom výkonu činnosti Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 3.358,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2.566,68 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 791,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 791,65 eur od 07.08.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.358,33 eur od 23.03.2019 do 06.08.2019, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.05.2019 (dátum doručenia žaloby vyplýva z potvrdenia na č. l. 12 spisu), žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 3.358,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.358,33 eur od 23.03.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.10.2018 došlo v Dolnom Kubíne k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW X5, EČV: E ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená J.. D. O., s miestom podnikania B. L. XXXX/XX, XXX XX E. Q. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volvo, EČV: P v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 05.10.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW X3, EČV: P Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 05.11.2018, splatnú dňa 12.11.2018 na sumu 3.358,33 eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 05.10.2018 do 05.11.2018, t.j. 32 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 104,17 eur bez DPH. V sume 3.358,33 eur bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. Poškodený zároveň dňa 05.11.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 3.358,33 eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 09.11.2018 a listom zo dňa 26.11.2018. Náklady vo výške 3.358,33 eur bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. K vybaveniu poistnej udalosti v rozsahu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla však do dnešného dňa nedošlo. Zo strany žalovaného dokonca nedošlo ani k žiadnej reakcii v zmysle Oznámenia o poistnom plnení alebo iného obdobného vyjadrenia, a to aj napriek tomu, že žalovaný bol riadne upovedomený o postúpení pohľadávky žalobcovi, ako i vyzvaný na ďalšiu komunikáciu ohľadom tejto poistnej udalosti so žalobcom. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Žalobca uplatnil nárok listom ozn. ako Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 26.11.2018, doručeným žalovanému dňa 07.12.2018. Nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť do troch mesiacov vybaviť vec a poskytnúť poistné plnenie, vzniká mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Keďže mal žalovaný skončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote do 07.03.2019 a s poukazom na § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP je poistné plnenie splatné po uplynutí 15 dní od skončenia šetrenie, dostal sa žalovaný s plnením svojej povinnosti do omeškania dňa 23.03.2019. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mál žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia a žalobca bol tak nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.05.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Up/220/2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.358,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.358,33 eur od 23.03.2019 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 438,73 eur.
4. Okresný súd Banská Bystrica predmetný platobný rozkaz doručil žalovanému a tento voči nemu podal odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, nakoľko ho považoval za nedôvodný. Žalovaný uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 03.10.2018 došlo v Dolnom Kubíne k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW X5, EČV: E ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená J.. D. O., s miestom podnikania B. L. XXXX/XX, XXX XX E. Q. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla Volvo, EČV: P v danom čase povinne zmluvne poisteným u Žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 05.10.2018 (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW X3, EČV: P (ďalej len „náhradné vozidlo“). Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 05.11.2018 splatnú dňa 12.11.2018 na sumu 3.358,33 eur bez DPH. Poškodený mal zároveň dňa 05.11.2018 postúpiť svoju pohľadávku z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalovaný k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuviedol, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizoval. Tento nárok podľa žalovaného nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a zároveň nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na zmluvu o nájme, pritom nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom má za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise zmluvy o nájme. Žalobca k zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 05.11.2018 síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo je po poistnej udalosti po ukončení opravy stále v autoservise (poisťovňa do dnešného dňa nedoručila krycí list) a nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje za zjavne účelový. Žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno a moment doručenia krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený odvoláva vo svojom čestnom prehlásení) je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti). Žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal obvyklosť výšky prenájmu náhradného vozidla. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mál žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Odpor žalovaného bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.09.2019 a tento vo svojom vyjadrení (č. l. 59-77 spisu) okrem iného uviedol, že navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Dolný Kubín. Odpor žalovaného označil žalobca ako nedôvodný a neopodstatnený, podaný s úmyslom vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu uplatneného základu a vecnej legitimácii strán sporu žalobca poukázal na § 524 a § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.11.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. BMW X3 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XXX/XXXX sumu vo výške 3.358,33 eur bez DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej zmluvy došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany žalobcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný
vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávok z 05.11.2018, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vo výške žalovanej istiny v sume 3.358,33 eur bez DPH predstavujúcej neuhradené poistné plnenie. Pri posúdení vecnej legitimácii žalobcu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ako inominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom a na svoj účet. V uvedenej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý vysporiadal poškodený spôsobom nahradzujúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľovi voči poisťovni. Tzn., že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovu ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Žalobca označil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka za nepravdivé, keďže nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúci nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa § 420. Z dikcie § 4 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa § 427 (objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla) ale aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka (subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla). K namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Nájomnej zmluve č. XXX/XXXX žalobca uviedol, že nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybností zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy (predmete a výške nájmu). Námietky žalovaného, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla, označil žalobca za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Argumentáciu žalovaného v súvislosti, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, označil žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže touto argumentáciou žalovaný spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným, pričom poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné motorové vozidlo nie vlastným pričinením. Poškodený využíval náhradné motorové vozidlo na rovnaký účel ako vlastné vozidlo, a to na zabezpečenie svojich pracovných potrieb. O oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.08.2019 zaslaného žalobcovi vyplýva, že ku skončeniu šetrenia a vybaveniu predmetnej poistnej udalosti došlo až dňa 05.08.2019 a v tej súvislosti poukázal žalovaný na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 2.566.68
eur. Zároveň oznámil, že poistné plnenie bolo znížené s odkazom na dobu prenájmu a taktiež boli odpočítané prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla. Tento postup zo strany žalovaného však nebol konkretizovaný, nebol podložený dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k tomu považuje žalobca krátené poistné plnenie za svojvoľné a neoprávnené konanie žalovaného, ktorý svojvoľne určil dobu nájmu. Žalobca ďalej uviedol, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla je v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a s vydaním krycieho listu, ako tomu bolo v danom prípade. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu a oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaný neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla, resp. jeho zotrvania v autoservise. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že poškodený ukončil prenájom náhradného vozidla už dňa 05.11.2018 hoci v danom čase ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo, keďže toto mu bolo vydané až 07.11.2018. Z oznámenia o poistnom plnení taktiež vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 37,49 eur. Uvedená položka má predstavovať tzv. výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla. Žalobca má za to, že takýmito nákladmi by mohli byť len náklady za PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla (amortizácii) odpočítanej od nákladov na použitie náhradného vozidla poukázal žalobca na závery rozsudku NSSR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorých „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava za použitia nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takéhoto správania a konania mu vznikli náklady na vykonanú opravu v rovine škody, majetkového úbytku, tak úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako účastníka konania, poškodeného subjektu, ktorému sa má práve súdnym rozhodnutím zabezpečiť náhrada vzniknutej škody, k vynaloženiu ktorej bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Nepochybne účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných sudov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Čo sa týka poplatku vo výške 25 eur bez DPH, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie poplatku nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou a preto považuje žalobca toto krátenie za svojvoľné a neopodstatnené. Položka 37,49 eur a poplatok vo výške 25 eur predstavuje náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.
6. Žalobca napokon vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že zo strany žalovaného došlo dňa 06.08.2019 k úhrade sumy vo výške 2.566,68 eur na účet žalobcu, pričom uvedená suma predstavuje náklady na prenájom náhradného vozidla. Vzhľadom na to žalobca uviedol, že po postúpení veci na príslušný súd zoberie žalobu späť v časti o zaplatenie 2.566,68 eur a bude žiadať súd, aby vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 791,65 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
7. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno
vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
8. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019 (č. l. 88 spisu). Vychádzajúc z toho, že platobný rozkaz sp. zn. 10Up/220/2019 zo dňa 30.05.2019 sa zrušil zo zákona, tunajší súd po postúpení veci pristúpil k doručeniu vyjadrenia k odporu (spolu s jeho prílohami) žalovanému. Súčasne mu boli doručené poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach, ako aj uznesenie sp. zn. 7Cb/25/2019 zo dňa 11.10.2019, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu a uviedol, všetky skutočnosti, o ktoré svoje tvrdenia opiera, označí a predloží ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Žalovaný prevzal predmetné uznesenie do vlastných rúk dňa 15.10.2019, pričom súdu nezaslal už žiadne vyjadrenie.
10. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.11.2019.
11. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, súdu dňa 20.11.2019 zaslali ospravedlnenie s tým, že vzhľadom na neodkladné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) ospravedlňujú svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasia s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
12. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný sa nedostavil, pokiaľ boli dôvody ospravedlnenia uvedené len všeobecne, prakticky tam nebol dôvod nedostavenie sa, je možné rozhodnúť aj rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež súdu predložil čiastočné späťvzatie žaloby. Mal za to, že preukázal právny dôvod žaloby, ako aj jej výšku. Poukazoval na všetky predchádzajúce vyjadrenia a žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal im trovy konania.
13. Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, a to žalobou (č. l. 1 - 3), protokolom o prenájme náhradného vozidla (č. l. 6), zmluvou o nájme (č. l. 7), zmluvou o postúpení pohľadávky (č. l. 8), oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 9), uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 10-11), odporom žalovaného (č. l. 47, 48), vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného (č. l. 59 - 62), oznámením o poistnom plnení (č. l. 76), čestným prehlásením (č. l. 77), čiastočným späťvzatím žaloby (č. l. 132-134) a ostatným spisovým materiálom.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 03.10.2018 došlo ku škodovej udalosti v Dolnom Kubíne, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo BMW X5, EČV XXX BK. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla VOLVO, EČV: P. ktorého vlastník v čase nehody bol zmluvne poistený u žalovaného. Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 05.10.2018 zmluvu o nájme č. XXX/XXXX, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla BMW X3, EČV: P., a to od 05.10.2018 do 05.11.2018 (doba ukončenia nájmu je dopísaná ručne). Zo zmluvy o nájme je zrejmé, že medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté denné nájomné vo výške 125 eur vrátane DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 Eur. Poškodený mal motorové vozidlo v prenájme po dobu 32 dní za čo mu žalobca fakturoval sumu 4.030,- eur s DPH (spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaný oznámil žalobcovi poistné plnenie oznámením zo dňa 07.08.2019 a poskytol poistné plnenie vo výške 2,566,68 eur, pričom z uplatnenej sumy odpočítal neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 912,49 eur a amortizáciu a pevné náklady počas doby prenájmu MV vo výške 37,49 eur. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporné.
15. Sporná otázka v danom konaní bola, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. Spornými skutočnosťami taktiež boli dĺžka doby prenájmu náhradného vozidla a výška prenájmu náhradného vozidla.
16. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2018 poškodený J.. D. O., IČO: XX XXX XXX, B. L. XXXX/XX, E. Q. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.358,33 eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni (žalovanému) podľa § 4 zákona č. 381/2001
Zb. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.10.2018, na vozidle BMW X5, EČV: E.. Postupca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa čl. 4 vo výške 3.358,33 eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. BMW X3, EČV: P.. Podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávok, vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítali a žalobca si následne pohľadávku podľa čl. 1 vymáhal vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného - nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok. Pohľadávka poškodeného voči prenajímateľovi je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. 4. zmluvy o postúpení pohľadávok. Zaplatenie nájomného, t. j. zánik záväzku poškodeného voči prenajímateľovi zo zmluvy o nájme č. XXX/XXXX je preukázaný v zmysle dojednania čl. 5. zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle ust. § 581 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dohodu účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a ods. 2, t. j. poškodenému vznikla majetková ujma vzájomným započítaním - dohodou podľa zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. 5 v spojení s čl. 4. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou teda zanikol záväzok poškodeného, bol splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č. XXXXXXX a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda aj v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku, t. j. skutočná škoda. Poškodený ako postupca mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na poistné plnenie, konkrétne nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.10.2018, ktorú pohľadávku voči žalovanému poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi ako postupníkovi za odplatu. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo preukázané, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla a tento poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol teda veriteľom, pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu poistnej udalosti a to v náhrade nákladov za nájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi v súlade s § 524 a nasl. OZ.
17. Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej už len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie a ušlého zisku.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. Podľa § 379 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
20. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
23. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
24. Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
25. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. V prejednávanej veci mal súd podanú žalobu za dôvodnú, keď ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, na ktorého zmluvou zo dňa 05.11.2018 prešla pohľadávka predstavujúca nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením motorového vozidla, ktorý vznikol v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 03.10.2018. Aj podľa ustálenej praxe súdov SR je takúto škodu potrebné považovať za skutočnú škodu. Súd preto priznal uplatnený nárok v celom rozsahu (po čiastočnom späťvzatí žaloby). Súdom priznaná náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla, reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a musel vynaložiť náklady, ktoré by inak v súvislosti s používaním vlastného motorového vozidla vynaložiť nemusel. Súd sa nestotožnil s krátením poistného plnenia v rozsahu 37,49 eur, ktoré žalovaný označil ako „odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla“. K uvedenému súd odkazuje aj na argumentáciu žalobcu uvedenú v podaní zo dňa 07.10.2019, v ktorej žalobca správne uviedol, že poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava za použitia nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.
27. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov za prenájom vyplýva zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený používal vozidlo na pracovné úlohy, čo preukazuje listina „čestné prehlásenie“. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal počas doby opravy náhradné motorové vozidlo a dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré bol súdom priznaný nárok na náhradu škody. Za obdobie, pokiaľ bolo auto v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, t. j., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že žaloba bola oprávnená čo do dôvodu i výšky. Boli preukázané skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a súd akceptoval právne zdôvodnenie žaloby. Súd teda zaviazal žalovaného k úhrade sumy 791,65 eur. V časti o sumu 2.566,68 eur, ktorá bola uhradená po podaní žaloby, súd konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.
29. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
30. Podľa § 11 ods. 7 a ods. 8 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
31. Súd priznal nárok na úrok z omeškania v sadzbe v zmysle ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 ObZ a § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktoré ustanovenie, pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, odkazuje na osobitný predpis pod poznámkou 15a, a to ust. § 517 ods. 2 OZ. Súd s ohľadom na uvedené potom priznal úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne podľa uvedených zákonných ustanovení. Úrok z omeškania súd priznal z dôvodu, že mal preukázané omeškanie žalovaného. Žalovaný nesplnil povinnosť v zmysle § 11 ods.. 7 zákona o PZP. Žalovaný mal skončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote do 07.03.2019 a s poukazom na § 11 ods. 7 zákona o PZP je poistné plnenie splatné po uplynutí 15 dní od skončenia šetrenia, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti dňa 23.03.2019. Nakoľko došlo dňa 06.08.2019 k čiastočnej úhrade vo výške 2.566,68 eur, súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 791,65 eur od 07.08.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.358,33 eur od 23.03.2019 do 06.08.2019, kedy došlo k čiastočnej úhrade. Nárok na úrok z omeškania súd priznal v sadzbe 5 % ročne v súlade s § 11 ods. 8 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Nakoľko žalobca bol tomto v konaní úspešný (aj s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pre úhradu dlžnej sumy žalovaným) súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.