Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/170/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: W.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, J., zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanej: C.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/XXL, J., zastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Záhradnícka 71, Bratislava, o zaplatenie 80.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2012 sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 80.000,- eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa so žalovanou dohodol, že žalovanej požičia finančné prostriedky. Na základe vtedajších dobrých vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, na základe ústne dohodnutej zmluvy o pôžičke, jej prenechal sumu vo výške 80.000,- eur. V súlade s uvedenou zmluvou žalobca previedol na účet žalovanej dňa 11.02.2009 vyššie uvedenú sumu. Čas vrátenia pôžičky bol dohodnutý do konca roka 2009. Žalobca uviedol, že pôžička bola žalovanej poskytnutá za účelom kúpy nehnuteľnosti (rodinného domu s pozemkom), nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec: BA - m. č. Podunajské Biskupice, k. ú. Podunajské Biskupice zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaná aj napriek niekoľkým výzvam pôžičku žalobcovi nevrátila. Vzhľadom k uvedenému, žalovaná dlhuje žalobcovi sumu vo výške 80.000,- eur.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Poprela akúkoľvek zmluvu, dohodu alebo iný právny vzťah so žalobcom, na základe ktorého žalobca na jej účet poslal sumu vo výške 80.000,- eur. Žalovaná uviedla, že finančné prostriedky boli na jej účet poskytnuté na základe dohody medzi žalobcom a jej vtedajším partnerom. O obsahu dohody vie len toľko, že peniaze boli poskytnuté jej partnerovi na jej účet ako protihodnota plnení, ktoré boli žalobcovi poskytnuté spoločnosťou partnera žalovanej, spolu s náhradou škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi rozhodnutiami žalobcu. Žalobca si bral na to vraj úver v banke a je tak nepravdepodobné, že by niekomu tieto peniaze mal poskytnúť ako bezúročnú pôžičku. Žalovaná ďalej uviedla, že nie je pravda, že by bola nejaká dohoda medzi žalobcom a žalovanou o tom, že žalovaná má peniaze vrátiť späť a už vôbec nie do konca roka 2009. Ak žalobca mal v úmysle požadovať tieto peniaze vrátiť, mal ich možnosť pýtať hneď, odo dňa ich poskytnutia. Žalobca tak neurobil a ani žiadnym spôsobom žalovanú alebo jej partnera nevyzval, aby mu peniaze vrátili. List, ktorý žalobca predložil, je len obyčajná snaha

zavádzať súd, keďže žalobkyni nikdy žiadna výzva na vrátenie peňazí nebola doručená. Žalobca by mal predložiť doklad o poštovej preprave zásielky a prípadne doklad o jej prevzatí. Vzniesla námietku premlčania vzhľadom k tomu, že žalovaná nikdy so žalobcom žiadnu dohodu alebo zmluvu, týkajúcu sa poskytnutia finančných prostriedkov neuzavrela, mal žalobca možnosť domáhať sa týchto finančných prostriedkov od nasledujúceho dňa po ich poskytnutí. Lehota na uplatnenie práva márne uplynula dňom 12.02.2011, keďže by išlo o bezdôvodné obohatenie žalovanej.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Z potvrdenia o uskutočnení prevodu - duplikát zo dňa 10.05.2012, ktoré bolo vystavené spoločnosťou BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike vyplýva, že dňa 11.02.2009 žalobca previedol z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 80.000,- eur, pričom ako príjemca bola označená žalovaná. Ako dôvod operácie bola uvedená pôžička.

6. Výzvou zo dňa 07.01.2013, ktorá bola adresovaná žalovanej, žalobca vyzval žalovanú na splatenie pôžičky vo výške 80.000,- eur ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

7. Z výpisu z listu vlastníctva cˇ. XXXX, okres Bratislava II, obec: BA m.č. PODUNAJSKÉ BISKUPICE, k.ú. Podunajské Biskupice zo dňa 03.12.2012, ktorý súdu predložil žalobca, súd zistil, že k uvedenému dňu bola žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. XXXXX. K predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané záložné právo v prospech VÚB, a.s.

8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2013 uzatvorenej medzi W.. K.S. Y. ako postupcom a I. T. ako postupníkom, pán T. nadobudol pohľadávku vo výške 80.000,- eur s príslušenstvom voči dlžníkovi W.. D. C.. Vyššie uvedená suma predstavovala pôžičku (istinu), ktorú postupca ako veriteľ poskytol dlžníkovi prevodom na účet dlžníka dňa 11.02.2009 na základe ústnej zmluvy.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2018, právny zástupca žalobcu k obrane žalovanej, konkrétne k odôvodneniu prijatia plnenia vo výške 80.000,- eur uviedol, že tvrdenie, že malo ísť o plnenie vyplývajúce z nesprávnych rozhodnutí žalobcu, prípadne spôsobenej škody v rámci jeho zamestnania, postráda logiku v tom, že bolo toto plnenie prevedené na účet fyzickej osoby a nie samotnej obchodnej spoločnosti. Žalobca uviedol, že to, že išlo o pôžičku, preukazuje aj poznámka, resp. dôvod prevodu uvedený na bankovom prevode.

10. Právny zástupca žalovanej k skutkovým okolnostiam prevedenej sumy uviedol, že žalobca bol zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá bola pod personálnym a majetkovým vedením vtedajšieho partnera žalovanej, dnes manžela, a urobil úkony, ktoré zaväzovali spoločnosť bez vedomia jej vedenia v tom, že preberal zálohy za sprostredkovanie úverov, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. Keďže tieto prostriedky na účet spoločnosti neboli prevedené a to ani dodatočne, zo strany žalobcu boli uhrádzané z majetku spoločnosti, vznikol záväzok žalobcu voči obchodnej spoločnosti. Medzi žalobcom a partnerom žalovanej došlo k dohode o vrátení týchto prostriedkov a keďže nedošlo k jej naplneniu, partner žalovanej vyzval žalobcu na plnenie s tým, že peniaze potrebuje na poskytnutie prostriedkov pre svoju partnerku za účelom kúpy nehnuteľnosti. Žalobca reagoval tak, že si vzal hypotekárny úver a získané prostriedky previedol na účet žalovanej. Výška tohto prevodu nedosahovala výšku dohodnutého záväzku, ale nakoľko partner žalovanej chcel mať od žalobcu pokoj, zvyšok záväzku neurgoval. Údaj uvedený na prevodnom príkaze je jednostranným úkonom, z ktorého nie je možné vyvodiť titul plnenia. Žalobca okrem svojho tvrdenia nepriniesol žiadny dôkazný prostriedok, neuniesol preto dôkazné bremeno, vrátane údajnej splatnosti poskytnutého plnenia.

11. Na pojednávaní dňa 06.11.2018 žalobca uviedol, že žalovaná mala vrátiť pôžičku do konca roka 2009. Žalovanú spoznal asi 2-3 roky pred pôžičkou a to z firmy, kde robil jej partner aj ona. O pôžičke sa so žalovanou dohodol v priestoroch firmy Fim Finance v Petržalke. V roku 2008 čerpal americkú hypotéku, kedy z mBank dostal hotovosť 150.000,- eur, časť použil na kúpu pozemku a predmetnú sumu požičal žalovanej. K obrane žalovanej uviedol, že s jej vtedajším partnerom nemal žiadnu dohodu o povinnosti plnenia voči nemu.

12. Na pojednávaní dňa 25.04.2019 žalovaná uviedla, že o podmienkach predmetnej transakcie, okrem toho, že sa udiala, nevie nič. Je pravdou, že žalobca s jej manželom spoločne podnikali, toto podnikanie nešlo podľa manželových predstáv. Došlo k ukončeniu ich spolupráce, ale nepozná žiadne podmienky tohto ukončenia, vrátane prípadných dohôd o nejakých vzájomných nárokoch, nezaujímala sa o to a nechcela byť do hĺbky informovaná. Doslova jej vtedajší partner povedal, aby sa nestarala o to, akým spôsobom sa medzi sebou vysporiadajú. V rozhodnom čase kupovala nehnuteľnosť, na ktorú by vtedajší partner už nedostal hypotéku, vzhľadom na vek 50+, preto si hypotéku vzala sama. Súčasťou jej podmienok bolo zloženie akontácie a preto prišli prostriedky od žalobcu na jej účet a boli použité ako akontácia. V jej dokladoch o predmetnom prevode sa poznámka o pôžičke nenachádza. Nikdy žalobca ju ani manžela osobne ani písomne nekontaktoval ohľadom vrátenia peňazí. Prostriedky od žalobcu boli banke deklarované ako zaplatenie časti kúpnej ceny, teda ako jej prostriedky. Je pravdou, že sa pred prevodom vo firme stretávali všetci traja, trvala však na tom, že žalobcu o žiadnu pôžičku nepožiadala a vzhľadom na výšku sumy a údajnú dobu splatnosti by to v jej vtedajšej finančnej situácii bola sebevražda. Žalobca ju nikdy ohľadom vrátenia týchto peňazí nekontaktoval ani nebola požiadaná o vypracovanie zmluvy o pôžičke. Transakcia bola výsledkom dohody medzi žalobcom a jej manželom a po tejto linke by mal žalobca túto vec ďalej riešiť, nakoľko vylučuje akúkoľvek svoju zodpovednosť.

13. Právny zástupca žalovanej uviedol, že z ich zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že predmetný prevod nebol označený ako pôžička a pokiaľ tak vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobou, jedná sa o kópiu, pri ktorej predpokladá manipuláciu. Navyše žalobca, ako finančne gramotná osoba, by neuviedol konštantný symbol zodpovedajúci platbe za tovar, ale použil by príslušný kód pôžičky. Jediný pokus o údajný kontakt za účelom vrátenia pôžičky je datovaný až 2 týždne po podaní žaloby a prevzatí právneho zastúpenia a navyše žalovaná nikdy nepotvrdila jeho doručenie.

14. Právny zástupca žalobcu odôvodňujúc návrh na výsluch svedka, predložil súdu a protistrane zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a pánom T.. Peniaze, ktoré žalobca dlhoval pánovi T. boli medzičasom vrátené, takže účastníci zmluvy o postúpení sa dohodli o tom, že ju stornujú.

15. Súd vykonal výsluch svedka I. T. na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019, ktorý uviedol, že žalobcu pozná, ich vzťah by mohol nazval priateľským. So žalovanou sa spoznal v rámci návštev firmy, kde spolu pracovali. Takisto spoznal aj žalovanej súčasného manžela. Potvrdil vedomosť o predmetnej pôžičke, x krát sa o tom rozprávali. Žalovaná so svojim vtedajším partnerom potrebovali prostriedky na kúpu domu. Žalobca v tom čase disponoval voľnou sumou, preto im peniaze mohol poskytnúť, čo sa aj stalo. Rovnako potvrdil vedomosť o dohodnutej splatnosti pôžičky do konca r. 2009, pričom pán Maroš sa vyjadroval, že pôžičku vrátia do mesiaca, do dvoch, čo sa však nestalo a sám preto žalobcovi niekedy v apríli alebo v máji požičal 20.000,- eur. Svedok si telefonicky overoval záruku vrátenia pôžičky u pána C., ten potvrdil vrátenie do konca roka 2009. K vráteniu však nedošlo, žalobca prostriedky nemal, preto ako zabezpečenie svojej pohľadávky uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 23.11.2013. K vráteniu pôžičky zo strany žalobcu napokon došlo, preto aj zrušili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú považoval za zábezpeku.

16. Súd sa oboznámil aj so záverečnými vyjadreniami strán sporu. Žalobca v záverečnom vyjadrení skonštatoval, že žalobca preukázal, že peňažné prostriedky previedol na účet žalovanej ako pôžičku pre žalovanú. Uviedol, že dôkazom je výsluch a vyjadrenie žalobcu, dôvod operácie uvedený žalobcom pri zadávaní prevodného príkazu, výsluch svedka T., list vlastníctva č. XXXX, k.ú. Podunajské Biskupice a iné.

17. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že žalobca na pojednávaní dňa 25.04.2019 predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pánom T. zo dňa 23.11.2013. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal právnu skutočnosť, na základe ktorej by mala žalovaná plniť žalobcovi dlh, keď na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je veriteľom niekto iný. Vzhľadom na to, že žalovaná strana nepredložila žiadny dôkaz o spätnom prevode predmetnej pohľadávky na žalobcu alebo o inom nadobudnutí postavenia žalobcu ako veriteľa, žalovaná vznáša námietku nesprávnej aktívnej legitimácie. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi sa v celom konaní nepodarilo preukázať, že by nejaká zmluva o pôžičke medzi ním a žalovanou niekedy vznikla. Žalovaná nespochybňuje skutočnosť, že jej žalobca na účet poslal sumu 80.000,- eur ale spochybňuje právny dôvod, ktorý uviedol žalobca. Žalobca sa pokúsil tvrdiť, že žalovanej zaslal pred podaním žaloby na súd výzvu na vrátenie požičanej sumy, čo

sa pokúsil preukázať listom zo dňa 07.01.2013, pričom sa žiadnym spôsobom nepokúsil preukázať, že by bol tento list žalovanej niekedy doručený, a ani to, že by ho niekedy vôbec zaslal.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

18. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

22. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

23. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Predmetom sporu je nárok žalobu na zaplatenie sumy 80.000,- eur, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.

26. Súd ako prvé v konaní posudzoval vecnú legitimáciu. Žalovaná v konaní vzniesla námietku nesprávnej aktívnej vecnej legitimácie avšak skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú legitimáciu má teda len tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Obč. zák.), avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. Súd konštatuje, že predmetom konania v súdenej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie 80.000,- eur, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, platnosť ktorého postúpenia žiadna zo strán nenamietala, stratil žalobca tzv. aktívnu vecnú legitimáciu v spore resp. stratil i procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. V konaní síce svedok, pán T. uviedol, že zo strany žalobcu napokon došlo k vráteniu pôžičky a preto aj zrušili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú považoval za zábezpeku. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k spätnému prevodu predmetnej pohľadávky ani nepreukázal, že by mu svedčilo postavenie veriteľa pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Nestačí iba samotné konštatovanie, že došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky, ale toto tvrdenie treba aj preukázať. Ustanovenie § 524 Obč. zák. predpisuje zmluve o postúpení pohľadávky písomnú formu. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Obč. zák. potom platí,

že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Keďže ku procesnej zmene subjektu v zmysle na strane žalobcu nedošlo, súd v súlade so zásadou, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ods. l ), pre nedostatok tzv. aktívnej vecnej legitimácie v spore na strane existujúceho žalobcu, žalobu zamietol.

27. Zároveň je potrebné uviesť, nad rámec skutočností uvedených v ods. 26 tohto rozhodnutia, že v sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti. Strana konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci či už z dôvodu nečinnosti strany konania, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

28. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. )

29. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia nedochádza len na základe dohody strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle splniť dôkaznú povinnosť, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku. K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej republiky vo veci sp. zn. -138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.

30. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba je nedôvodná. V konaní nebolo sporným, že žalobca zaslal na účet žalovanej finančné prostriedky v hodnote 80.000,- eur. V konaní však bolo sporné, či finančné prostriedky boli žalovanej zaslané titulom zmluvy o pôžičke. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca v konaní uplatnil právo na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe ústnej zmluvy. Svoj nárok okrem iného odôvodňuje aj z potvrdenia o uskutočnení prevodu - duplikát zo dňa 10.05.2012, ktoré bolo vystavené spoločnosťou BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, na ktorom bol ako dôvod operácie uvedená pôžička. Súd má z bankového potvrdenia, ktoré bolo vystavené VÚB bankou, a.s. za preukázané, že žalovanej sa pri prijatí predmetnej platby žiadny takýto údaj nezobrazil a navyše samotný žalobca pri platobnej operácii uviedol konštantný symbol 0008 čo je označenie platby za tovar. Okrem toho prevodný príkaz je jednostranný právny úkon, na ktorého obsah žalovaná nemala žiadny vplyv a preto z neho nie je možné preukázať existenciu akejkoľvek zmluvy medzi stranami konania. Základom každej zmluvy je zhoda vôle minimálne dvoch strán. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za to, že tvrdenia žalobcu nie sú dôveryhodné vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami konania nebol žiadny bližší vzťah a aj napriek tomu mala byť zmluva o pôžičke na objektívne vysokú sumu 80.000,- eur uzatvorená len ústne. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by žalovanú pred začatím súdneho konania vyzval na úhradu pôžičky a to aj napriek tomu, že v konaní tvrdil, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá na koniec roka 2009 a žaloba na súd bola podaná až dňa 31.12.2012. Jediná výzva na zaplatenie dlhu, ktorú žalobca adresoval žalovanej je datovaná ku dňu 07.01.2013, pričom z nej nie je zrejmé, či bola doručená do sféry vplyvu žalovanej. Je nelogické, že žalobca sa nepokúsil kontaktovať žalovanú pred začatím súdneho konania, oveľa skôr, najmä s poukazom na výšku žalovanej sumy. Na druhej strane žalovaná, plniac svoju povinnosť tvrdenia k skutkovým okolnostiam prevedenej sumy uviedla, že žalobca bol zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá bola pod personálnym a majetkovým vedením vtedajšieho partnera žalovanej, dnes manžela a urobil úkony, ktoré zaväzovali spoločnosť bez vedomia jej vedenia v tom, že preberal zálohy za sprostredkovanie úverov, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. Keďže tieto prostriedky na účet spoločnosti neboli prevedené a to ani dodatočne, zo strany žalobcu boli uhrádzané z majetku spoločnosti, vznikol takto záväzok žalobcu voči obchodnej spoločnosti. Medzi žalobcom a vtedajším partnerom žalovanej došlo k dohode o vrátení týchto prostriedkov a keďže nedošlo k jej naplneniu, partner žalovanej vyzval žalobcu na plnenie s tým, že peniaze potrebuje na poskytnutie prostriedkov pre svoju partnerku za účelom kúpy nehnuteľnosti.

31. Súd má z vyššie uvedeného za účinne popreté tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky žalovanej. Zo skutkových zistení nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami. Pre úspech v konaní bolo vecou žaloby umožniť vyhodnotením dokazovania záver o naplnení podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke, čo sa v prípade existencie dohody o povinnosti vrátenia peňazí a určenia splatnosti vrátenia nepodarilo. Preto súd pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a žalobu zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci. V prejednávanej veci má súd za to, že žalovaná mala v konaní úspech v celom rozsahu a preto jej voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).