Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-43-2019.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I.. T. Č., U. F. XXX/XX, XXX XX Ž., I.: XXXXXXXX (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 28.2.2018), právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: REMONEL s. r. o., Továrenská 5/825, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 847 416, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420202, o zaplatenie 1.762,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3Cb/17/2018-89 zo dňa 25. júna 2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.762,42 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu na základe objednávky č. G..XXXX objednal elektromontážne práce na stavbe v M.. Tieto práce žalobca vykonal pre žalovaného, vystavil mu za vykonané práce faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.8.2014 splatnú 6.9.2014 vo výške 2.517,75 eur. Podľa písomnej objednávky v prípade, ak žalovaný chcel od objednávky odstúpiť, bol povinný oznámiť žalovanému odstúpenie písomnou formou minimálne 30 kalendárnych dní pred ukončením prác. V opačnom prípade si žalovaný vyhradil právo na pokutu 30 % z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Žalobca uznáva toto právo žalovaného a preto si uplatňuje nárok za vykonanú prácu vo výške 1.762,42 eur poníženú o vyššie uvedenú sumu. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 16Up/348/2017 zo dňa 25.10.2017 návrhu žalobcu vyhovel. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa žalovaného je žaloba nedôvodná, pretože žalobca zaslal žalovanému najskôr faktúru na čiastku 2.517,75 eur a následne ju stornoval a žiada zaplatiť len sumu 1.762,42 eur, avšak ku žalobe neboli doložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác a teda žaloba podľa neho nebola riadne materiálne podložená, aby z nej bolo zrejmé, v akom rozsahu žalobca vykonal žalované práce, nepredložil k nim žiaden súpis ani iný doklad, ktorý by ho oprávňoval fakturovať žalovanú sumu. Žalobca teda nepreukázal, čo má
žalovaný plniť, v akom rozsahu a z toho dôvodu považuje jeho žalobu za nedôvodnú. Navyše poukázal na skutočnosť, že žalobca spôsobil žalovanému ujmu tým, že bez jeho súhlasu začal vykonávať práce pre zmluvného partnera žalovaného. Z písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu je zrejmé, že žalobca na základe objednávky žalovaného vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce a tie na pokyn žalovaného vykonával v spoločnosti V. V. B. na základe subdodávateľskej zmluvy medzi spoločnosťou V. V. B. a žalovaným. Odpracované hodiny za mesiac august, ktoré boli fakturované žalovanému spornou faktúrou, boli podpísané pracovníkom spoločnosti V. V. B.. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil potvrdenie o dochádzke žalobcu za obdobie od 4.8.2014 do 9.8.2014, od 11.8.2014 do 16.8.2014, od 19.8.2014 do 23.8.2014 a od 28.7.2014 do 3.8.2014. Na základe týchto právnych úkonov strán sporu Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 6.2.2018 predmetný spor na ďalšie konanie tunajšiemu súdu a o postúpení veci vyrozumel strany sporu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. Za nesporné považoval súd prvej inštancie to, že žalobca na základe písomnej objednávky so žalovaným vykonal pre neho aj v mesiaci august 2014 zmluvne dohodnuté práce v M. a za tieto mu vystavil faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.8.2014 splatnú dňa 6.9.2014 na čiastku 2.517,75 eur. Táto fakturovaná suma zodpovedá počtu odpracovaných hodín podľa predložených dochádzok žalobcu celkom 186,5 x 13,50 eur za jednu hodinu. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že v tomto mesiaci vznikli problémy medzi ním a žalovaným v dôsledku ktorých opustil pracovisko v M. a vrátil sa spolu s ďalším pracovníkom domov, pretože nevedel, či budú pokračovať v ďalších prácach u žalovaného alebo nie. Po návrate ho oslovil jeho odberateľ prác, pre ktorého v subdodávke pracovali za žalovanú spoločnosť, a to M.Á. N. B. s tým, že v prípade jeho záujmu môže nastúpiť a pracovať priamo pre túto spoločnosť. Keďže nemal veľmi na výber, tak sa vrátil a nastúpil do práce pre firmu B.. Zároveň si uvedomil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z písomne uzavretej objednávky, a to v prípade ukončenia zmluvy túto skutočnosť oznámiť svojmu zmluvnému partnerovi, teda žalovanému 30 dní pred ukončením prác a v opačnom prípade si vyhradil právo na pokutu vo výške 30 % z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Tým, že porušil toto zmluvné dojednanie, tak z pôvodne žalovanej sumy si uplatňuje len čiastku poníženú o 30 % a tá tvorí predmet tohto sporu. Žalobca ďalej uviedol, že po nastúpení do práce ku spoločnosti B., tento sľúbil, že vyplatí tak jemu, ako aj ďalšiemu pracovníkovi úhradu za vykonané práce v auguste, avšak on jeho sľubom neveril. Donútil ich, aby vyhotovil storno faktúry, ktorú on síce na počítači vypísal, ale nikdy toto storno nepodpísal, teda ho neodobril svojim podpisom, pretože to podmienil až vtedy, ak mu táto čiastka bude uhradená firmou B., čo sa nikdy nestalo a teda on nikdy ani túto faktúru nevystornoval vo vzťahu k žalovanému. Nie je si vedomý toho, aby práce, ktoré vykonal za mesiac august pre žalovaného, boli nekvalitné, žiadne vady im neboli vytýkané žalovaným, ani jeho subdodávateľom, písomne, ústne, ani iným spôsobom. Žalovaný sa bránil tým, že vykonané práce za mesiac august neboli zo strany žalobcu kvalitné a túto nekvalitu mal vytýkať telefonicky a ústne žalobcovi, ale túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, teda aby akýmkoľvek kvalifikovaným spôsobom si bol uplatnil voči žalobcovi toto právo. Pokiaľ sa domnieval, resp. mal prevzaté práce vytýkané od svojho dodávateľa, nič mu nebránilo, aby bol voči žalobcovi si uplatnil právo zodpovednosti za vady, vrátil faktúru, ktorá tvorí predmet sporu, resp. iným spôsobom sa bránil zaplateniu ceny dohodnutých prác. Výhrada vznesená žalovaným týkajúca sa vád vykonaného diela žalobcom je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s ust. § 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Povinnosťou žalovaného bolo preto pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi preukázať porušenie tejto povinnosti, vykonať dielo kvalitne, včas ... a zároveň uplatnenie svojho práva zodpovednosti za vady. Ani jeden z týchto dôkazov však žalovaný nepredložil, resp. uznal, že si ich voči žalobcovi neuplatnil. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že žalobca vystornoval faktúru a odpadol predmet sporu, pretože žalobca túto skutočnosť poprel. Konateľ žalovanej spoločnosti uviedol, že písomnosť, ktorú doložil žalovaný dodatočne do súdneho spisu (ako storno faktúry bez podpisu žalovaného), nebola doručená zo strany žalobcu, ale od nemeckého odberateľa, čo nemožno považovať za právny úkon žalobcu smerujúci voči žalovanému ku zániku spornej faktúry. Ku faktúre žalobca dodatočne spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu doložil evidenciu dochádzky (z č.l. 25-28) opatrenú pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom odberateľa v každom týždni od 27.7.2014 do 23.8.2014 ako podklad. Týmto si splnil žalobca povinnosť podľa žalovaného preukázaním materiálneho podkladu ku spornej faktúre. V zmysle vyššie uvedeného súd teda po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného zmluvne dohodnuté práce, tie neboli žalovaným nijakým spôsobom rozporované, nebola voči ich rozsahu namietaná kvalita, včasnosť atď. a preto je povinnosťou žalovaného uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu prác zníženú o sankciu, ktorú si žalobca sám uvedomil, uznal a o túto fakturovanú čiastku ponížil faktúru. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Zákonná výška úroku z omeškania bola v čase omeškania 0,05 %. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.762,42 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods.1, 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že žalobca počas celého konania nijako hodnoverne a nepochybne nepreukázal svoje plnenie - jeho rozsah podľa potvrdenej objednávky č. G..XXXX. Základným predpokladom na vystavenie faktúry je riadne preukázanie a zdokladovanie skutočne vykonaných prác. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému odovzdal práce, nijako ich so žalovaným neodsúhlasil, teda nesplnil si svoju základnú povinnosť, aby mohol faktúru vystaviť. Faktúru bolo možné vystaviť iba za predpokladu, že boli obojstranne odsúhlasené odpracované hodiny v príslušnom kalendárnom mesiaci. Každá z faktúr má byť posudzovaná samostatne ako samostatný obchodný prípad. Podľa dohody účastníkov zmluvného vzťahu mali byť faktúry odsúhlasené a zdokladované „smenovkou“. V žalovanom prípade to tak tomu nebolo. Žalobca nepredložil a nedokázal, žeby ním vyúčtované práce žalovaný skutočne prevzal a odsúhlasil. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä podľa ktorej základom pre vystavenie fakturácie musí byť nevyhnutne jej materiálne zdokladovanie, to je skutočnosť, že práce boli skutočne vykonané a v akom rozsahu. Bez tohto doloženia by mu nebola ani faktúra uznaná ako daňový doklad. Odtlačok pečiatky na smenovke nijako neznamená jej odsúhlasenie. Nie je tam uvedené kto a kedy smenovku odsúhlasil. Predloženú smenovku žalovaný neodsúhlasil a žalobca nepreukázal, žeby ju skutočne aj odsúhlasili. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný ako objednávateľ sa odsúhlaseniu nejako bránil. Čo sa týka storna predmetnej faktúry uviedol, že túto nepochybne považoval za úkon žalobcu, keď toto storno faktúry obsahovalo konkrétne údaje, o ktorých nikto iný nevedel. Bolo napísané v slovenskom jazyku a storno bolo odoslané z faxu jeho obchodného partnera. Teda nijako nepochyboval, že sa jedná o riadny úkon žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 3Cb/17/2018 zo dňa 25.6.2019 a žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že počas konania bolo preukázané a sám žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení, že faktúru, ktorá je predmetom sporu riadne evidoval v účtovníctve, túto nijakým spôsobom nerozporoval ani nevrátil. Práce, ktoré boli podkladom k fakturácii žalobcu boli ako dôkaz predložené vo forme „smenoviek“ v súdnom konaní a jednoznačne preukazujú rozsah vykonaných prác. V rámci vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 25.9.2019 žalovaný potvrdil, že aj pri predošlých faktúrach slúžili presne tieto „smenovky“ ako podklad k fakturácii, pričom naviac mali byť odsúhlasené ústne alebo telefonicky. Žalovaný účelovo tvrdí, že v tomto prípade ich neodsúhlasil vzhľadom na nedostatky, ktoré žalobca mal urobiť pri vykonaní prác. Zdôraznil, že tieto nedostatky prác žalovaný riadne a včas neuplatnil formou reklamácie u žalobcu a spornú faktúru nevrátil, nerozporoval a riadne ju eviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný sa účelovo snaží tvrdiť, že faktúru neuhradil z dôvodu nekvalitne odvedenej práce avšak túto v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. „Podpísané a odsúhlasené smenovky“ boli v konaní predložené ako dôkaz a výsluchom žalovaného sa preukázalo, že tento podklad slúžil pre fakturáciu žalobcu v minulosti pravidelne ako dostatočný podklad a že na základe rovnakých smenoviek žalovaný v minulosti faktúry žalobcovi uhrádza. Obchodné zvyklosti medzi stranami sporu boli nesporne založené priamo na tomto podklade fakturácie. K storno faktúre uviedol, že nikdy storno faktúru nevykonal. Storno faktúru by vykonal len za predpokladu, že objednávateľ žalovaného priamo
uhradil za žalovaného dlžnú sumu, ktorú žalovaný ostal žalobcovi na základe spornej faktúry dlžný. To sa však neuskutočnilo a preto žiadne storno žalobca nevykonal, nepodpísal a žalovanému neodoslal. Dôkaz (storno faktúry) predložený na pojednávaní zo strany žalovaného je dokumentom bez pečiatky a bez podpisu žalobcu a teda nemôže sa jednať o právny úkon vykonaný žalobcom smerujúci k žalovanému. V konaní boli preukázané nasledovné skutočnosti:
- že sporná faktúra bola žalobcom vystavená oprávnene
- že práce boli skutočne pre žalovaného zo strany žalobcu vykonané a následne doložené podľa obchodných zvyklostí medzi stranami sporu
- že žalovaný neuplatnil reklamáciu riadne a včas
- že žalobca nevykonal právny úkon - storno faktúry, na ktorý sa žalovaný odvolával
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu predložil svoje písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na svoje doterajšie prednesy a námietky uvedené v odvolaní.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
12. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení žalovaného v tomto odvolacom konaní udáva:
13. Odvolací súd nepovažuje v konaní za sporné to, že žalobca na základe písomnej objednávky so žalovaným vykonal pre neho v mesiac august 2014 zmluvne dohodnuté práce v M. a žalobca mu za tieto práce vystavil faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.8.2014 splatnú dňa 6.9.2014 na čiastku 2.517,75 eur. Žalovaný túto faktúru nerozporoval a vedie ju vo svojom účtovníctve. Žalobca podľa podmienok uvedených v písomne uzavretej objednávke z dôvodu, že neoznámil žalovanému 30 dní pred ukončením prác ukončenie zmluvy, znížil výšku uplatnenej sumy o 30 % a táto tvorí predmet tohto sporu.
14. Odvolacie námietky súd považuje za nedôvodné z toho dôvodu, že je nesporné, že žalobca preukázal vykonanie prác pre žalovaného a táto skutočnosť vyplýva z predložených listín - z potvrdenia o dochádzke žalobcu za obdobie od 4.8.2014 do 9.8.2014, od 11.8.2014 do 16.8.2014, od 19.8.2014 do
23.8.2014, od 28.7.2014 do 3.8.2014. Ďalej žalovaný nepreukázal, žeby storno faktúra, ktorá mu bola doručená bola vypracovaná žalobcom a žalobcom mu bola aj táto faktúra doručená.
15. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a príslušné úroky z omeškania aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
16. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).