Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-17-2018.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: I.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F. XXX/XX, XXX XX S., právne zast.: Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47256907 proti žalovanému: REMONEL s.r.o., Levočská 337/3, 064 01 Stará Ľubovňa, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. sv. Mikuláša 29, v konaní o zaplatenie 1.762,42 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.762,42 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu s príslušenstvom.
2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu na základe objednávky č. OBV039.2014 objednal elektromontážne práce na stavbe v Nemecku. Tieto práce žalobca vykonal pre žalovaného, vystavil mu za vykonané práce faktúru č. 2014008 zo dňa 23.08.2014 splatnú 06.09.2014 vo výške 2.517,75 eur. Podľa písomnej objednávky v prípade, ak žalovaný chcel od objednávky odstúpiť, bol povinný oznámiť žalovanému odstúpenie písomnou formou minimálne 30 kalendárnych dní pred ukončením prác. V opačnom prípade si žalovaný vyhradil právo na pokutu 30 % z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Žalobca uznáva toto právo žalovaného a preto si uplatňuje nárok za vykonanú prácu vo výške 1.762,42 eur poníženú o vyššie uvedenú sumu.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 16Up/348/2017 zo dňa 25.10.2017 návrhu žalobcu vyhovel.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa žalovaného je žaloba nedôvodná, pretože žalobca zaslal žalovanému najskôr faktúru na čiastku 2.517,75 eur a následne ju stornoval a žiada zaplatiť len sumu 1.762,42 eur, avšak ku žalobe neboli doložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác a teda žaloba podľa neho nebola riadne materiálne podložená, aby z nej bolo zrejmé, v akom rozsahu žalobca vykonal žalované práce, nepredložil k nim žiaden súpis ani iný doklad, ktorý by ho oprávňoval fakturovať žalovanú sumu. Žalobca teda nepreukázal, čo má žalovaný plniť, v akom rozsahu a z toho dôvodu považuje jeho žalobu za nedôvodnú. Navyše poukázal na skutočnosť, že žalobca spôsobil žalovanému ujmu tým, že bez jeho súhlasu začal vykonávať práce pre zmluvného partnera žalovaného.
5. Z písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu je zrejmé, že žalobca na základe objednávky žalovaného vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce a tie na pokyn žalovaného vykonával v spoločnosti Elektrotechnik ETG Kramer na základe subdodávateľskej zmluvy medzi spoločnosťou Elektrotechnik ETG Kramer a žalovaným. Odpracované hodiny za mesiac august, ktoré boli fakturované žalovanému spornou faktúrou, boli podpísané pracovníkom spoločnosti Elektrotechnik ETG Kramer. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil potvrdenie o dochádzke žalobcu za obdobie od 04.08.2014 do 09.08.2014, od 11.08.2014 do 16.08.2014, od 19.08.2014 do 23.08.2014 a od 28.07.2014 do 03.08.2014. Na základe týchto právnych úkonov strán sporu Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 06.02.2018 predmetný spor na ďalšie konanie tunajšiemu súdu a o postúpení veci vyrozumel strany sporu.
6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie písomnou objednávkou žalovaného č. OBV039.2014, dochádzkou žalobcu pod názvom Wochenbericht, faktúrou č. 2014008 zo dňa 23.08.2014, emailovou komunikáciou medzi stranami sporu, bankovým výpisom žalobcu, výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Objednávkou medzi stranami sporu zo dňa 17.06.2014 č. objednávky OBV039.2014 si žalovaný objednal u žalobcu ako podnikateľa vykonávanie elektromontážnych prác na stavbe v Nemecku v hodinovej sadzbe 13,50 eur za hodinu na stavbe pod názvom Reisenbergstrasse 23, Rohrdorf. V predmetnej objednávke mal rozsah prác trvať od 17.06.2014 do 31.10.2014. V nej si strany sporu dohodli, že podkladom pre fakturáciu budú podpísané a odsúhlasené smenovky a v poslednej vete písomnej objednávky bolo dohodnuté, že pokiaľ dodávateľ chce od objednávky odstúpiť, je povinný oznámiť objednávateľovi odstúpenie písomnou formou minimálne 30 kalendárnych dní pred ukončením prác, v opačnom prípade si objednávateľ vyhradzuje právo na pokutu 30 % z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Žalobca v zmysle písomne uzavretej objednávky so žalovaným vykonal pre neho v mesiaci august dohodnuté práce a za vykonanie vystavil faktúru č. 2014008 vo výške 2.517,75 eur, avšak túto mu žalovaný neuhradil z dôvodu, že žalobca porušil ustanovenia písomnej objednávky a do práce nenastúpil na ďalší turnus, resp. začal pracovať u jeho zmluvného dodávateľa, pre ktorého pracoval žalobca v poddodávke. Žalovaný si uvedomil svoju chybu a znížil pôvodne fakturovanú sumu 2.517,75 eur o 30 % v súlade s písomnou objednávkou a rozdiel medzi pôvodnou faktúru a zníženou predstavuje žalovanú čiastku, ktorej sa v tomto konaní domáha zaplatenia z titulu vykonaných prác.
8. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný mal uzavretú zmluvu s firmou Kramer - Elektrotechnik ETG Kramer v Nemecku a on bol dodávateľom prác pre žalovaného v subdodávke. On pracoval pre žalovaného v mesiaci júl a august 2014 a keď mu mal zaplatiť za práce vykonané v auguste, tak sa začal žalovaný brániť, že mu nemôže vyplatiť cenu prác, lebo on nedostal zaplatené od svojho odberateľa. Dôvodil to tým, že Kramer sa sťažuje na ním prevedenú kvalitu prác, včasnosť atď., avšak zo strany Kramera jemu ani kolegovi nebolo nič vytknuté. V dôsledku týchto problémov odišli domov a nato im volal Kramer, že sa má vrátiť a zamestná ho priamo on. Túto ponuku hneď akceptoval, keďže nemal na výber. Súčasne navrhol Kramer, aby vystornoval faktúru pre žalovaného, že on mu zaplatí, avšak on sľubu menovaného neveril s tým, že podpíše stornofaktúry až po jej preplatení. Stalo sa to, že Kramer vytlačil stornofaktúry, poslal ho žalovanému, ale on toto tlačivo nepodpísal, nikde nefiguruje jeho podpis, ani ku zaplateniu tejto faktúry zo strany Kramera nedošlo, čoho dôkazom je výpis jeho bankového účtu, ktorý ako dôkaz predložil. Prvá úhrada, ktorá bola realizovaná firmou Kramer, je z 28.10.2014 vo výške 1.000,- eur a z jej variabilného symbolu je zrejmé, že ide o zálohovú faktúru za mesiac september, čo dokazuje č. faktúry 2014009 a celková faktúra bola vystavená na 2.520,- eur, ale ani tu v celej výške mu Kramer neuhradil. Faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola žalovaným vrátená späť, ani namietaná. Po nastúpení ku Kramerovi spísal s ním obdobnú zmluvu ako mal uzavretú so žalovaným. V závere poukázal na to, že pokiaľ žalovaný mal nejaké výhrady k vykonaným prácam, ktoré dostával každý týždeň do emailovej pošty, mohol ich rozporovať, ale nikdy sa tak nestalo, vždy akceptoval všetky vykonané práce a tie mu v minulosti aj uhradil.
9. Z výpovede pr. zástupcu žalobcu vyplýva, že ku oprave pôvodnej faktúry z 2.517,75 eur na žalovanú sumu došlo z toho dôvodu, že keď sa žalobca dozvedel, že mu sporná faktúra nebude uhradená žalovaným a ďalšie práce sa rozhodol preňho nevykonávať a tým nenaplnil ustanovenia písomne uzavretej objednávky, ukončiť zmluvný vzťah 30 dní vopred a z toho dôvodu uvedomiac si porušenie tejto povinnosti znížil fakturačnú hodnotu, lebo porušenie tejto povinnosti bolo viazané na to, že mu posledná faktúra uhradená nebola. Pokiaľ žalovaný v odpore namietal, že ku faktúre neboli doložené podklady, tak na túto požiadavku dodatočne doložil šichtovky a originály doniesol k nahliadnutiu pod názvom Wochenbericht. Z nich je zrejmé, koľko hodín v skutočnosti pre žalovaného odpracoval a ich súčet tvorí fakturovanú sumu. Taktiež doložil emailovú komunikáciu medzi spoločnosťou Patriot Group, ktorá sa snažila mimosúdne vyriešiť spor pred podaním tejto žaloby a v emaili žalovaného zo dňa 16.05.2016 je zrejmé, že sa vyjadruje k predmetnej veci, ale žiadnym spôsobom nerozporuje, že by práce nemali byť žalobcom vykonané. Dokazuje to aj tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach uviedol, že faktúru má evidovanú v účtovníctve, z čoho vyplýva, že ju nevrátil a nerozporoval žalovanému.
10. Konateľ žalovanej spoločnosti Ľubomír Rešetár vo svojej výpovedi poukázal na to, že on vykonával práce na zákazkách pre firmu ETG Kramer. Žalobca mal podpísanú objednávku s jeho firmou, ale poza jeho chrbát sa dohodol s Kramerom, že bude spolu s ďalším spolupracovať s menovanou spoločnosťou a že jemu a ďalšiemu faktúru za mesiac august vyplatí Kramer. Také má informácie on. Osobne má nevyplatených cca 31.000,- eur, ktoré firma Kramer odmietla uhradiť a jedným z dôvodov sú chyby na strane žalobcu, ktoré boli špecifikované v liste tejto firmy zo dňa 16.05.2016 s tým, že ide o pochybenie na strane žalobcu. On telefonicky komunikoval ohľadom týchto problémov so žalobcom, ale žiaden konkrétny nárok si voči nemu vtedy neuplatnil a prvýkrát to bolo až vtedy, keď sa žalobca obrátil na spoločnosť Patriot Group, s.r.o. s požiadavkou o vymoženie tejto sumy voči nemu. Išlo o vymáhajúcu spoločnosť. Pokiaľ ide o smenovky predložené žalobcom, tie sú totožné ako to bolo v predchádzajúcich mesiacoch ich spolupráce a odsúhlasenie sa robilo ústne, prípadne telefonicky. Uznáva, že urobil chybu, ak nevrátil spornú faktúru žalobcovi späť a neuplatnil si voči nemu nárok na náhradu škody a prvýkrát to bolo emailom zo dňa 16.05.2016.
11. Pr. zástupca žalovaného v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade treba zobrať do úvahy jednu závažnú skutočnosť, a to oboma stranami písomne potvrdenú objednávku, kde bolo dohodnuté, že podkladom pre fakturáciu budú podpísané a odsúhlasené smenovky a v nej boli jasne vymedzené pravidlá, kedy a ako má dôjsť ku fakturácii. Žalobca doposiaľ tento dôkaz súdu nepredložil a podľa jeho názoru chýba materiálny predpoklad faktúry v zmysle viacerých rozhodnutí NS SR, v zmysle ktorých faktúra nie je daňovým podkladom a nemala byť ani vystavená. Okrem toho žalobca celú žalovanú faktúru zo dňa 21.10.2014 stornoval, teda tu odpadol právny dôvod žaloby. Smenovky, keďže išlo o zmluvný vzťah medzi stranami sporu, mala podpisovať žalovaná spoločnosť a výkaz prác podpísaný niekým iným, nie je dostatočným dôkazom o vykonaní prác zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o predmet sporu, majú k nemu len právne, nie skutkové námietky a z toho dôvodu ani žalovaný nepredkladal žiadne listinné dôkazy, pretože ich nepovažoval za nevyhnutné. V závere poukázal na skutočnosť, že má zato, že na základe obojstranne prijatej objednávky nevzniklo žalobcovi právo na fakturáciu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že práce v skutočnosti vykonal a vystavená faktúra neobsahovala materiálny predpoklad a doklad o tom, že práce boli v skutočnosti vykonané a prevzaté, pričom materiálna podstata faktúry musí byť daná. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný.
13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17. V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 2) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia v konaní nebolo sporné, že žalobca na základe písomnej objednávky so žalovaným, vykonal pre neho aj v mesiaci august 2014 zmluvne dohodnuté práce v Nemecku a za tieto mu vystavil faktúru č. 2014008 zo dňa 23.08.2014 splatnú dňa 06.09.2014 na čiastku 2.517,75 eur. Táto fakturovaná suma zodpovedá počtu odpracovaných hodín podľa predložených dochádzok žalobcu celkom 186,5 x 13,50 eur za jednu hodinu. Žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že v tomto mesiaci vznikli problémy medzi ním a žalovaným v dôsledku ktorých opustil pracovisko v Nemecku a vrátil sa spolu s ďalším pracovníkom domov, pretože nevedel, či budú pokračovať v ďalších prácach u žalovaného alebo nie. Po návrate ho oslovil jeho odberateľ prác, pre ktorého v subdodávke pracovali za žalovanú spoločnosť, a to nemecká firma Kramer s tým, že v prípade jeho záujmu môže nastúpiť a pracovať priamo pre túto spoločnosť. Keďže nemal veľmi na výber, tak sa vrátil a nastúpil do práce pre firmu Kramer. Zároveň si uvedomil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z písomne uzavretej objednávky, a to v prípade ukončenia zmluvy túto skutočnosť oznámiť svojmu zmluvnému partnerovi, teda žalovanému 30 dní pred ukončením prác a v opačnom prípade si vyhradil právo na pokutu vo výške 30 % z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Tým, že porušil toto zmluvné dojednanie, tak z pôvodne žalovanej sumy si uplatňuje len čiastku poníženú o 30 % a tá tvorí predmet tohto sporu. Žalobca ďalej uviedol, že po nastúpení do práce ku spoločnosti Kramer, tento sľúbil, že vyplatí tak jemu, ako aj ďalšiemu pracovníkovi úhradu za vykonané práce v auguste, avšak on jeho sľubom neveril. Donútil ich, aby vyhotovil storno faktúry, ktorú on síce na počítači vypísal, ale nikdy toto storno nepodpísal, teda ho neodobril svojim podpisom, pretože to podmienil až vtedy, ak mu táto čiastka bude uhradená firmou Kramer, čo sa nikdy nestalo a teda on nikdy ani túto faktúru nevystornoval vo vzťahu k žalovanému. Nie je si vedomý toho, aby práce, ktoré vykonal za mesiac august pre žalovaného, boli nekvalitné, žiadne vady im neboli vytýkané žalovaným, ani jeho subdodávateľom, písomne, ústne, ani iným spôsobom.
19. Žalovaný sa bránil tým, že vykonané práce za mesiac august neboli zo strany žalobcu kvalitné a túto nekvalitu mal vytýkať telefonicky a ústne žalobcovi, ale túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, teda aby akýmkoľvek kvalifikovaným spôsobom si bol uplatnil voči žalobcovi toto právo. Pokiaľ sa domnieval, resp. mal prevzaté práce vytýkané od svojho dodávateľa, nič mu nebránilo, aby bol voči žalobcovi si uplatnil právo zodpovednosti za vady, vrátil faktúru, ktorá tvorí predmet sporu, resp. iným spôsobom sa bránil zaplateniu ceny dohodnutých prác. Výhrada vznesená žalovaným týkajúca sa vád vykonaného diela žalobcom je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s ust. § 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Povinnosťou žalovaného bolo preto pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi preukázať porušenie tejto povinnosti, vykonať dielo kvalitne, včas ... a zároveň uplatnenie svojho práva zodpovednosti za vady. Ani jeden z týchto dôkazov však žalovaný nepredložil, resp. uznal, že si ich voči žalobcovi neuplatnil. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že žalobca vystornoval faktúru a odpadol predmet sporu, pretože žalobca túto skutočnosť poprel. Konateľ žalovanej spoločnosti uviedol, že písomnosť, ktorú doložil žalovaný dodatočne do súdneho spisu (ako storno faktúry bez podpisu žalovaného), nebola doručená zo strany žalobcu, ale od nemeckého odberateľa, čo nemožno považovať za právny úkon žalobcu smerujúci voči žalovanému ku zániku spornej faktúry.
20. Ku faktúre žalobca dodatočne spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu doložil evidenciu dochádzky (z č.l. 25-28) opatrenú pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom odberateľa v každom týždni od 27.07.2014 do 23.08.2014 ako podklad. Týmto si splnil žalobca povinnosť podľa žalovaného preukázaním materiálneho podkladu ku spornej faktúre.
21. V zmysle vyššie uvedeného súd teda po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného zmluvne dohodnuté práce, tie neboli žalovaným nijakým spôsobom rozporované, nebola voči ich rozsahu namietaná kvalita, včasnosť atď. a preto je povinnosťou žalovaného uhradiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu prác zníženú o sankciu, ktorú si žalobca sám uvedomil, uznal a o túto fakturovanú čiastku ponížil faktúru.
22. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.
23. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
25. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
27. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Zákonná výška úroku z omeškania bola v čase omeškania 0,05 %. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.762,42 eur.
28. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40,- eur.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.