Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cob-113-2018.pdf
PDF · 258.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/113/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Skládka komunálneho odpadu Bojná, s.r.o., so sídlom Obecný úrad 201, 956 01 Bojná, IČO 43 790 909, právne zastúpeného Mgr. J. U. DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovaným 1/ INGPORS, s.r.o., so sídlom Družstevná 383/13, 972 23 Dolné Vestenice, IČO 31 619 959, právne zastúpeného JUDr. H. D., advokátom, so sídlom kancelárie T. XXXX/X, XXX XX W., 2/ Ing. R. N. R., s miestom podnikania Nezábudková 2061/8, 955 01 Topoľčany, IČO 30 886 431, o zaplatenie 273 896,41 eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/104/2012-594 zo dňa 11. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku V., v ktorom rozhodol, že žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 %, vo výroku VI., v ktorom rozhodol, že štát má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 %, vo výroku VII., v ktorom rozhodol, že štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 % a vo výroku VIII., v ktorom odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, výrokom II. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu proti žalovanému 1/ v prevyšujúcej časti zamietol, výrokom IV. žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, výrokom V. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 %, výrokom VI. rozhodol, že štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 %, výrokom VII. rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 %, výrokom VIII. odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
2. Podanú žalobu proti žalovaným 1/, 2/, ktorou navrhol, aby súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 273 896,41 eur a náhradu trov konania, odôvodnil žalobca tým, že ako objednávateľ a žalovaný 1/ ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2009 (ďalej len „ZOD“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ zrealizovať pre žalobcu zhotovenie prác na základe projektu - U. - skládka odpadov, časť C I. etapa v rozsahu prílohy č. 1 k ZOD (okrem SO 20 - Rekultivácia). Zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo v dohodnutom obsahu a rozsahu a objednávateľ sa zaviazal riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V článku IV. v bode 1 ZOD bolo dohodnuté, že za zhotovenie diela zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi
dohodnutú cenu 1 023 544,38 eur vrátane DPH, ktorá je odvodená z ocenených položiek výkazu podľa prílohy č. 1 ZOD, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ZOD. Podľa článku V. bodu 1 ZOD ,,Objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku IV. prevodom na základe doručených faktúr, ktoré vystaví zhotoviteľ spravidla jedenkrát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác“. Žalovaný 1/ dňa 6.7.2009 vystavil žalobcovi faktúru č. 2009/005, ktorou vyfakturoval vykonané práce na stavbe U. - skládka odpadov, časť C I. etapa v sume 550 000 eur vrátane DPH. K tejto faktúre bola pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej vyplýva, že touto faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval žalobcovi tieto práce na stavbe : SO-02 Y. priestory, SO-XX D. systém, SO-XX K., SO-XX D. monitorovacieho systému. A. sa stala splatná 10.7.2009 a zo strany žalobcu bola celá suma faktúry uhradená. Žalovaný 1/ dňa 4.9.2009 vystavil žalobcovi ďalšiu faktúru č. 2009/007, ktorou vyfakturoval vykonané práce na predmetnej stavbe v sume 473 544,38 eur vrátane DPH. K tejto faktúre bola pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej vyplýva, že touto faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval žalobcovi nasledovné práce na stavbe : SO-01 Príprava územia, SO-04 Akumulačná nádrž, SO-05 Recirkulácia, SO-07 Oplotenie, SO-08 Záchytné rigoly, SO-09 Káblové rozvody, SO-10 Spevnené plochy a SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému. Táto faktúra sa stala splatnou dňa 10.9.2009 a zo strany žalobcu bola uhradená časť tejto faktúry v sume 400 000 eur. Zvyšná časť faktúry č. 2009/007 v sume 73 544,38 eur vrátane DPH nebola žalovanému 1/ uhradená z dôvodu, že túto sumu si žalobca ponechal ako zádržné v zmysle článku V. bodu 3 ZOD, podľa ktorej ,,Objednávateľ bude viazať 10 % z ceny diela do odstránenia kolaudačných chýb, resp. drobných nedorobkov z nedostatkov z preberacieho konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému 1/ z dohodnutej ceny diela sumu 950 000 eur vrátane DPH. V zmysle článku III. bodu 2 ZOD ,,Riadne zhotovené a ukončené dielo sa zhotoviteľ zaväzuje odovzdať objednávateľovi najneskôr do 2 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy v zmysle bodu 1“. ZOD bola uzatvorená dňa 20.5.2009, čiže dielo malo byť zo strany žalovaného 1/ riadne zhotovené, ukončené a odovzdané žalobcovi dňa 20.7.2009. Žalovaný 1/ si tento záväzok zo zmluvy nesplnil a dielo riadne a včas nezhotovil. V zmysle článku VII. bod 2 ZOD ,,O prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis zistených závad a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela“. Pretože žalovaný 1/ dielo riadne nezhotovil a nedošlo ani k odovzdaniu diela žalobcovi ani k podpísaniu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, žalovaný 1/ do dnešného dňa nesplnil záväzky voči žalobcovi, vyplývajúce mu zo ZOD. Dielo nebolo vykonané riadne, boli zhotovené len niektoré jeho časti. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému 1/ list, ktorým ho vyzval na dobudovanie chýbajúcich objektov a dokončenie stavby v zmysle ZOD, na ktorú výzvu žalovaný 1/ nereagoval. Poukázal tiež na to, že ani niektoré z tých častí diela, ktoré žalovaný 1/ zhotovil, neboli zhotovené riadne a majú vady. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému 1/ reklamáciu časti diela a to objektu SO-10 Spevnené plochy, kde došlo k popraskaniu cestných panelov, na čo žalobca žalovaného 1/ upozornil ešte pred začatím užívania tejto časti diela. Za účelom zistenia skutočností, akú časť predmetu diela ZOD žalovaný 1/ zhotovil a ktoré časti zostali nevybudované, si žalobca nechal vypracovať Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o. so sídlom v Bratislave (ďalej aj len „USE“) znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 (ďalej len ZP1). Znalec sa v ZP1 zaoberal porovnaním prác dohodnutých v ZOD s množstvom vykonaných prác na stavbe ,,Skládka komunálneho odpadu U. - časť C“, posúdením oprávnenosti vyfakturovanej ceny za vykonanú časť diela, posúdením pravdepodobnej ceny nevykonanej časti diela, ktorá mala byť v zmysle zmluvy o dielo vykonaná, ale ktorú žalovaný 1/ nevykonal a vyčíslením ceny nezrealizovaných prác potrebných na ukončenie diela. Znalec v ZP1 stanovil, ktoré časti predmetu diela v zmysle ZOD boli vybudované a ktoré nie, uviedol, že žalovaný 1/ neoprávnene fakturoval položky za vykonané práce, ktoré v skutočnosti neboli, resp. stále nie sú, zrealizované a určil, že cena nevykonaných prác potrebných na ukončenie diela, ktoré mali byť v zmysle ZOD vykonané, predstavuje sumu 257 731,02 eur s 19 % DPH, t.j. 306 699,91 eur. Stavba nebola žalovaným 1/ dokončená a nevykonané práce, resp. objekty, tak ako vyplývajú zo ZP1, neboli k dnešnému dňu zrealizované. Keďže žalobca investoval do stavby značné finančné prostriedky, potreboval túto stavbu užívať. Žalobca zistil, že napriek nezrealizovaným prácam, resp. objektom zo strany žalovaného 1/, je možné stavbu v takomto stave prevádzkovať a tak urobil opatrenia nevyhnutné pre skolaudovanie stavby a jej užívanie. Za týmto účelom, prostredníctvom tretích osôb, zrealizoval za žalovaného 1/ tieto práce : elektroinštalačné práce vo výške 2 160 eur s DPH, počiatočnú revíziu elektrických inštalácii v sume 155 eur bez DPH, kontrolné meranie tesnosti fólie v sume 912 eur s DPH, úpravu odvodňovacích rigolov v sume 684 eur s DPH a skúšky priepustnosti skládky v sume
1 713,41 eur s DPH. Celková suma prác zrealizovaných žalobcom, prostredníctvom tretích osôb, za účelom kolaudácie stavby predstavuje 5 624,41 eur. Keďže ide o časť prác, ktoré neboli zrealizované žalovaným 1/ v súlade s predmetom ZOD, je hodnota týchto prác zahrnutá v cene nevykonaných prác stanovených znalcom v ZP1, teda v sume 306 699,91 eur s DPH. Za vykonanie ZP1 žalobca zaplatil znalcovi sumu 2 698,88 eur, čo vyplýva z faktúry č. 2011 119 vystavenej znalcom pre žalobcu a tiež z priloženého vyúčtovania odmeny náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie ZP1. Suma za vypracovanie ZP1 predstavuje náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného 1/, 2/, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 2 698,88 eur. Vyššie uvedené nároky si žalobca voči žalovanému uplatnil v zmysle § 373 a § 380 Obchodného zákonníka. Žalobca žalovanému 1/ za práce na stavbe ,,U. - skládka odpadov, časť C I. etapa“ už uhradil cenu 950 000 eur, ktorá však podľa ZP1 v časti 306 699,91 eur nezodpovedá objemu prác vykonaných žalovaným 1/. Keďže časť prác v zmysle ZOD žalovaný 1/ do dnešného dňa nezrealizoval, vznikla žalobcovi škoda, zodpovedajúca cene nezrealizovaných prác, t.j. škoda vo výške 306 699,91 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok proti žalovanému 1/. Časť vyššie uvedenej pohľadávky na náhradu škody vo výške 35 502,38 eur žalobca postúpil na Obec U.. Žalobcovi tak ostala pohľadávka na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu nesplnených záväzkov zo ZOD vo výške 271 197,53 eur a z titulu vynaložených nákladov na ZP1 vo výške 2 698,88 eur, t.j. celková pohľadávka vo výške 273 896,41 eur. Žalobca ako mandant uzatvoril so žalovaným 2/ ako mandatárom mandátnu zmluvu (ďalej len „MZ“). V zmysle článku II. MZ sa žalovaný 2/ zaviazal, že v rozsahu a za podmienok dohodnutých v MZ pre mandanta na jeho účet a v jeho mene bude vykonávať činnosti stavebného dozoru, inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo na stavbe ,,U. - skládka odpadov, časť C I. etapa“ (ďalej aj len „STAVBA“). V zmysle článku II. bodu 3 MZ : ,,Obsah plnenia mandatára na základe tejto zmluvy pozostáva z vykonania : a/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri vydaní územného rozhodnutia, stavebného povolenia a integrovaného povolenia, b/ výkonu činností stavebného dozoru, c/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri realizácii stavby, kolaudácii a jej uvedení do prevádzky“. Žalovaný 2/ sa v MZ okrem iného zaviazal k vykonaniu inžinierskych činností a technického poradenstva pri kolaudácii STAVBY a jej uvedení do prevádzky. V zmysle článku VII. bodu 5 ZOD bol žalovaný 2/ poverený ako osoba oprávnená na prevzatie diela od žalovaného 1/. Keďže žalovaný 2/ nezabezpečil odovzdanie dokladov potrebných ku kolaudácii STAVBY, ani nezabezpečil odovzdanie STAVBY zo strany žalovaného 1/ žalobcovi, zaslal mu žalobca dňa 3.1.2011 list, v ktorom žalovaného 2/ vyzval na splnenie vyššie popísaných povinností. Napriek tejto a ďalším výzvam zo strany žalobcu žalovaný 2/ záväzky vyplývajúce mu z MZ a tiež zo ZOD do dnešného dňa nesplnil. V zmysle článku IV. bodu 1 MZ sa žalovaný 2/ zaviazal postupovať pri vykonávaní činností pre žalobcu, tvoriacej predmet MZ, s odbornou starostlivosťou a v zmysle článku VI. MZ žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone činností podľa MZ spôsobí. Na základe vyššie uvedených skutočností, má žalobca za to, že žalovaný 2/ v postavení stavebného dozoru a odborne spôsobilej osoby, vykonávajúcej ďalšie činnosti na stavbe, zodpovedá za nedokončenie a neodovzdanie STAVBY žalobcovi v zmysle ZOD a MZ a zodpovedá za škodu, ktorá v tejto súvislosti žalobcovi vznikla. Žalovaný 2/ je povinný spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ nahradiť žalobcovi vyššie vyčíslenú škodu vo výške 273 896,41 eur.
3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že na strane žalovaných 1/, 2/ nie je solidárne procesné spoločenstvo a pokiaľ také spoločenstvo existuje, potom tomu nezodpovedá petit žaloby. Bol to žaloba, ktorý vybral do právneho vzťahu ako stavebný dozor žalovaného 2/. Proti tomu žalovaný 1/ nič nemal, spolupráca medzi žalovanými 1/, 2/ bola na dostatočne kvalifikovanej a odbornej úrovni. Žalovaný 1/ nemal žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu výberu žalovaného 2/. Zdôraznil, že nevie, akým spôsobom sa do žaloby dostala suma 35 502,38 eur, ktorú sumu mal iný právny subjekt (Obec U.) postúpiť žalobcovi. Za nedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, že časť pohľadávky na náhradu škody vo výške 35 502,38 eur žalobca postúpil na Obec U.. Situácia je práve opačná, Obec U. mala záväzok voči žalovanému 1/ vo výške 35 502,38 eur a ako dlžník žalovaného 1/ chcela postúpiť tento záväzok žalobcovi. Keďže s tým žalovaný 1/ nesúhlasil, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože Obec U. žiadnu pohľadávku nikdy voči žalovanému 1/ nemala. Žalovaný 1/ pohľadávku voči Obci U. uplatňuje v samostatnom súdnom konaní. Poukázal na to, že suma 73 544,38 eur, ktorú žalobca nezaplatil žalovanému 1/ s odkazom na príslušné bod ZOD, nie je medzi žalobcom a žalovaným 1/ sporná. V súvislosti s touto sumou poukázal žalovaný 1/ na § 97 a § 98 OSP a týmto podaním si uplatnil proti žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 73 544,38 eur z titulu nedôvodného zadržania a nevyplatenia.
Žalovaný 1/ neuznal žalobcovi zaplatenie sumy 5 624,41 eur za práce, ktorú mali vykonať za neho pre žalobcu tretie osoby na objednávku žalobcu a ani sumu 2 698,80 eur, ktorú mal zaplatiť žalobca za zhotovenie ZP1. Poznamenal, že žaloba sa netýka zaplatenia sumy z dôvodu reklamácie vykonaných prác, ale ide o žalobu na náhradu škody. V obchodnoprávnych vzťahoch všeobecne platí, že cena diela sa stanoví dohodou zmluvných strán. Žalovaný 1/ pripustil, že by bolo možné dohodnúť cenu práce i tak, že sa vykoná a v konečnom dôsledku určí výšku tejto ceny znalec, čo však dohodnuté nebolo. Žalovaný 1/ nevedel o tom, že žalobca si dal urobiť súkromne nejaký znalecký posudok, ku ktorému žalobca ani nepovažoval za potrebné prizvať na konzultáciu žalovaného 1/, neumožnil mu žiaden kontakt so znalcom, v dôsledku čoho je ZP1 nepoužiteľný. Cena v ZOD nie je medzi stranami sporná. Z týchto cien a z týchto faktúr vychádza i žalobca, ktorý nerobí sporný ten fakt, že 10 % z tejto ceny si zadržal z dôvodov dohodnutých práve v ZOD. Uviedol, že pôvodným úmyslom žalobcu bolo vykonanie oveľa rozsiahlejších a finančne oveľa nákladnejších stavebných prác, ktoré mal pre neho vykonať žalovaný 1/. Problémy nastali v tom, že žalobca nemal finančné zdroje na to, aby práce podľa jeho predstáv mohol žalovaný 1/ vykonať v pôvodne plánovanom rozsahu. Preto po rôznych peripetiách okolo zháňania peňazí bol prijatý kompromis, ktorý spočíval práve v tom, že oproti pôvodným predstavám žalobcu sa skutočne zrealizovala a dohodla len časť požiadaviek a len táto časť sa v konečnom dôsledku urobila. ZOD je práve výsledkom tohto kompromisu a len to, čo je v tejto zmluve, bolo vykonané spolu s nepredvídanými prácami navyše. V jednom má žalobca pravdu, že boli dvakrát započítavané a účtované práce, ktoré boli pre obe časti skládky spoločné a mali byť započítané len pre jednu časť skládky. Ide však len o tri šachty a drenážne potrubie, ktoré práce sú tak finančne nezaujímavé, že nijakým spôsobom neochudobňujú žalobcu. Išlo o omylom vyúčtované práce, ktoré sa započítali s prácami nad rámec prílohy č. 1 ZOD k dohodnutému rozsahu prác. Presne to, čo je obsahom ZOD, bolo a je aj obsahom vykonaných prác. Len tieto práce, ktoré boli vykonané, boli žalobcovi fakturované s tou výhradou, že počas vykonávania týchto stavebných prác sa objavila nutnosť vykonať nepredvídanie práce, ktoré zmluvne dohodnuté neboli, ale so súhlasom zmluvných strán boli vykonané, ale nevyfakturované. Technicky a časovo to bolo tak, že žalobcovi v júli 2009 končilo povolenie na prevádzkovanie časti skládky odpadu označenej ,,B“. Ak chcel žalobca prevádzkovať skládku aj po tomto dátume, potreboval vybudovať novú časť skládky označenú ,,C“, ktorej sa žaloba týka. Žalobca a predstavitelia obce U. vyvíjali na žalovaného 1/ tlaky, aby s prácami začal tak, aby sa skládka mohla prevádzkovať aj po skončení povolenia, teda po 15.7.2009. Žalovaný 1/ išiel do rizika, keď im vykonanie diela prisľúbil a vlastne aj zrealizoval bez finančných prostriedkov, bez finančného krytia zo strany žalobcu, bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. O týchto problémoch žalobca veľmi dobre vedel od začiatku a napriek tomu vyvinul na žalovaného 1/ taký nátlak, že tento súhlasil s vykonaním požadovaných prác v rozsahu prílohy č. 1 ZOD. Faktom je, že žalovaný 1/ potrebné práce vykonal v zmluve dohodnutom termíne. O odovzdaní predmetu diela existuje zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 17.7.2009. Predmet diela bol odovzdaný bez závad. Až potom sa začali prejavovať problémy, ktoré tu boli už na začiatku a o ktorých žalobca vedel. Stavba, ktorá sa mala prevádzkovať ako skládka odpadu, nespĺňala tie podmienky, ktoré vyžadovali stavebné orgány. Potom bolo logicky potrebné, aby žalobca postupne riešil a takisto zaplatil všetky tie práce, ktoré stavebný orgán požadoval. Žalovaný 1/ nemôže niesť žiadne dôsledky za pochybenia, ktorých sa dopustil žalobca a rozhodne nezodpovedá ani za technicko-projektovú stránku veci. Na tom mal žalobca ním vybraného žalovaného 2/. Žalovaný 1/ vykonal odbornú konkrétnu stavebnú činnosť k tomu, aby žalobca mohol prevádzkovať skládku odpadu aj po skončení povolenia na prevádzkovanie pôvodnej starej skládky. Žalovaný 1/ nijako nepochybil, nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu a nevidí dôvod, prečo by mal žalobcovi niečo platiť. Zrealizovaná predstava žalobcu je presne to, na čo žalobca mal peniaze a to je dôvod, prečo pôvodný zámer žalobcu nebol a ani nemohol byť zrealizovaný.
4. Žalovaný 2/ žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uviedol, že žalobca podal žalobu na chybnom zjednodušení dvoch samostatných zmluvných vzťahoch medzi objednávateľom a zhotoviteľom a druhým zmluvným vzťahom medzi mandantom a mandatárom na výkon stavebného dozoru stavby. Uvedené zjednodušenie sa zakladá pravdepodobne na nedostatočnom a tendenčnom vysvetlení vzťahov zo strany investora stavby po prípravnej fáze a v projektovom štádiu stavby, keď neboli známe a jasné termíny dodania projektu ani dohodnutý rozsah, z čoho vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť celého povoľovacieho konania stavby u Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie inšpektorátu v Nitre, povoľujúceho orgánu stavby. Projektantom stavby nebol vypracovaný relevantný rozpočet stavby, keďže existuje niekoľko verzií rozpočtu, čo je zásadná chyba v príprave zmluvných vzťahov pre zrealizovanie
diela, ktoré pravdepodobne vyplývali z nedostatočného krytia nákladov na celý rozsah stavby. Žalovaný 2/ si svoje povinnosti z MZ splnil vo všetkých bodoch. MZ bola medzi oboma zmluvnými stranami uzavretá v najlepšej viere, že sú obom zmluvným stranám známe súvisiace okolnosti o predmete obstarávania, ktorým podľa bodu II. MZ boli : a/ inžinierska činnosť a technické poradenstvo pri vydávaní územného rozhodnutia stavebného povolenia a integrovaného povolenia stavby. V tomto bode MZ prišlo zo strany mandanta k závažnému porušeniu podmienok zmluvy zatajením skutočností jednoznačne súvisiacich s plnením predmetu zmluvy, ako aj nedostatočná súčinnosť mandanta. Žalovaný 2/ nemá dodnes vedomosť o vzťahoch mandanta a projektanta - spoločnosť DEPONIA SYSTEM s.r.o., so sídlom v Bratislave. Neboli známe a jasné termíny dodania projektu a ani dohodnutý rozsah projektu stavby, rozsah spolupráce s investorom pri plnení záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy (napr. požiadavky Úradu verejného zdravotníctva v Topoľčanoch, ktorá bola rozhodujúca). Nemohli priamo prinútiť projektanta k plneniu podmienok inšpekcie ŽP a stavebného úradu, aby dopracoval a prerobil projekt do rozsahu zákonných požiadaviek na kvalitu. Z uvedeného porušenia zmluvných podmienok vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť celého povoľovacieho procesu stavby, na ktorú nemal prakticky dosah, čo sa prejavilo pri opakovanom predkladaní žiadosti v procese povoľovania stavby na Slovenskej inšpekcii ŽP v Nitre. Projektant stavby napriek konkrétnym požiadavkám inšpektorátu tieto sabotoval a nedokázal tieto opodstatnené požiadavky v stanovených termínoch splniť. Odmietnutie súčinnosti projektanta s mandantom neúmerne predlžilo termín vydania stavebného povolenia predmetnej stavby. Od predloženia uvedenej žiadosti na Slovenskú inšpekciu ŽP v Nitre rôznymi obštrukciami zo strany projektanta stavby uplynul presne jeden kalendárny rok, keďže stavebné povolenie bolo vydané v roku 2010. Obštrukcia projektanta a odmietnutie spolupráce sa mu prejavilo zvýšením nákladov na plnenie poradenstva v prípravnej fáze stavby. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam tento bod MZ splnil aj napriek viacnásobnému prepracovávaniu a dopracovávaniu projektu stavby. Pokiaľ ide o výkon stavebného dozoru, investor požiadal dodávateľa stavby na začatie realizácie stavby bez platného stavebného povolenia a bez kompletnej projektovej dokumentácie. Žalovaný 2/ vykonával stavebný dozor zodpovedne, čestne, s najlepším vedomím a svedomím aj napriek tomu, že vykonávanie dozoru bez platnej stavebnej dokumentácie a právoplatného stavebného povolenia bolo veľmi náročnou prácou. Počas realizácie stavebných prác boli priebežne konzultované technické nejasnosti na jednotlivých objektoch u projektanta stavby s účasťou dodávateľa tak, aby boli realizované práce v súlade s platnými normami. Stavba bola zhotoviteľom ukončená včas, bez nedostatkov v rozsahu pôvodnej dokumentácie stavby z apríla 2009. Stavebný dozor bol splnený v požadovanom rozsahu pôvodnej PD v termíne 17.7.2009 (viď zápis o odovzdaní a prevzatí stavby). Pokiaľ ide o inžinierske činnosti a technické poradenstvo pri kolaudácii stavby a jej uvedení do prevádzky, plnenie tohto zmluvného bodu nasleduje po ukončení všetkých stavebných prác na stavbe, v prípade čiastkovej kolaudácie len v prípade, že je táto časť stavby schopná samostatnej prevádzky. Vzhľadom na časové omeškanie PD niektorých objektov (prepracovanie a dopracovanie projektu bolo v októbri 2010), objekty stavebného dvora - vodný zdroj, vodovod, umývacia rampa, zmena vedenia a dĺžky prístupovej komunikácie SO-10, unimobunka, žumpa, spevnené plochy a elektrická prípojka, tieto neboli realizované zmluvným dodávateľom, ale investor stavby uvedené práce zabezpečil tretími osobami. Zmena dodávateľského zabezpečenia mu bola oznámená. Takto boli ukončené niektoré objekty stavebného dvora tretími osobami, bez ktorých by nebolo možné stavbu uviesť do užívania. Na základe výzvy investora stavby žalobcu písomne upozornil na existenciu prekážky v plnení MZ (upozornenie zo dňa 4.2.2011). Zavádzajúce a nepravdivé sú argumenty žalobcu o tom, že stavebný dozor nezabezpečil potrebné podklady a doklady ku kolaudácii stavby. Stavba nemohla byť skolaudovaná bez stavebného konania, na ktorom je potrebné doložiť zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, potrebné doklady, certifikáty, osvedčenia a potvrdenia dodané dodávateľom. Stavba bola uvedená do prevádzky v máji 2011, povinnosti stavebného dozoru boli splnené aj v tomto bode. Ako dôkaz k vyššie uvedeným tvrdeniam predložil žalovaný 2/ zoznam dokladov, certifikátov ku kolaudácii stavby a Rozhodnutie Slovenskej inšpekcie ŽP v Nitre na uvedenie stavby do užívania.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Miroslava D., H. R., Ing. U. X. a N. F., listinami, vyjadreniami strán sporu ako prostriedkami procesného úroku a procesnej obrany, súkromným znaleckým posudkom č. 44/2011, znaleckým dokazovaním nariadeným v súdnom konaní, ktorom bol vypracovaný znalecký posudok č. 30/2007, spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 8Cb/4/2014 a sp.zn. 8Cb/91/2012. Dôkazy zistené z týchto dôkazných prostriedkov uviedol a opísal súd prvej inštancie v odsekoch 6. - 49. odôvodnenia rozsudku. Predovšetkým súd prvej inštancie zistil (skutkový stav veci), že dňa 20.5.2009 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným 1/ ako zhotoviteľ ZOD podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I. ZOD sa zhotoviteľ
zaviazal zrealizovať pre objednávateľa zhotovenie prác na základe projektu - U. - skládka odpadov, časť C I. etapa a v rozsahu prílohy č. 1 k tejto zmluve (okrem SO 20-Rekultivácia). V článku III. ZOD sa strany dohodli, že zhotoviteľ začne plniť svoj záväzok voči objednávateľovi do 10 kalendárnych dní od uzavretia ZOD a odovzdania všetkých potrebných povolení a dokladov vrátane dvoch paré PD. Riadne zhotovené a ukončené dielo sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať objednávateľovi najneskôr do 2 mesiacov od uzavretia ZOD (v tomto prípade do 20.9.2009). V článku IV. ZOD si strany dohodli cenu diela vo výške 1 023 544,38 eur vrátane DPH. V bode 2 tohto článku ZOD si strany dohodli, že cena za prípadné práce naviac bude dohodnutá dodatkom k tejto zmluve. V článku V. ZOD si strany dohodli, že zhotoviteľ bude vystavovať v priebehu zhotovenia diela objednávateľovi faktúry a to spravidla 1-krát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác, s tým, že faktúra je splatná do 5 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. V bode 3 článku V. ZOD si strany dohodli, že objednávateľ bude viazať 10 % z ceny diela do odstránenia kolaudačných chýb, resp. drobných nedorobkov z nedostatkov z preberacieho protokolu. V článku VII. ZOD si strany dohodli, že objednávateľ je povinný prevziať riadne a včas vykonané dielo. Podľa bodu 2 vyššie uvedeného článku o prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis zistených závad a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád, a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Podľa bodu 4 tohto článku ZOD, pri odovzdaní diela je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi príslušné atesty, záručné listy, doklady o vykonaných skúškach, revízne správy, certifikáty a podobne, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a noriem. Podľa bodu 5 vyššie uvedeného článku, objednávateľ poveruje ako osobu oprávnenú na prevzatie diela za objednávateľa Ing. R. N.. Podľa článku VIII. bodu 1 ZOD, zhotoviteľ je povinný o priebehu vykonania realizácie viesť stavebný denník. Podľa článku XI. ZOD, zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť iba písomnou dohodou zmluvných strán, podpísanou oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy v súlade s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka.
6. Žalobca ako mandant a žalovaný 2/ ako mandatár uzavreli v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka MZ. Podľa bodu 3 článku I. MZ, žalobca ako investor stavby vyjadril, aby Ing. R. N. v jeho mene vykonal činnosť stavebného dozoru, inžinierskych činností a súvisiaceho technického poradenstva. V zmysle článku II. MZ sa mandatár zaviazal, že v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve pre mandanta na jeho účet a v jeho mene bude vykonávať činnosť stavebného dozoru, inžinierke činnosti a súvisiace technické poradenstvo na stavbe. Rozsah stavby, pre ktorú mandatár vykoná a zariadi činnosť stavebného dozoru, inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo, je stanovené projektom stavby. Obsah plnenia mandatára na základe tejto zmluvy pozostáva z vykonania : a/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri vydaní územného rozhodnutia, stavebného povolenia a integrovaného povolenia, b/ výkonu činnosti stavebného dozoru, c/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri realizácii stavby, kolaudácii a jej uvedení do prevádzky. V článku III. MZ sa zmluvné strany dohodli na odplate pre mandatára vo výške 4 653 eur. V článku IV. MZ si strany dohodli práva a povinností mandatára. Mandatár sa zaviazal vykonať pre mandanta činnosť tvoriacu predmet tejto zmluvy a postupovať pritom s odbornou starostlivosťou. Mandatár sa zaviazal dodržiavať overený projekt vrátane všetkých dodatkov a súčastí projektu, všeobecne záväzné predpisy, technické normy, ZOD, vrátane jej dodatkov, s tým, že sa bude riadiť východiskovými podkladmi mandanta, zápismi a dohodami účastníkov zmluvy na štatutárnej úrovni a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií. Pri zabezpečení a výkone stavebného dozoru mandatár zabezpečí a vykoná všetky povinnosti uložené stavebnému dozoru všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými normami, stavebným povolením a inými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, najmä § 45 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Mandatár je povinný dodržiavať pokyny mandanta a konať v súlade s jeho záujmami. V súlade s dodržiavaním odbornej starostlivosti je povinný oboznámiť mandanta so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Mandatár je povinný vyvarovať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť naplnenie účelu MZ. V článku V. MZ si strany zmluvy dohodli povinnosť mandanta zaplatiť mandatárovi odplatu a povinnosť mandanta umožniť mandatárovi riadne plnenie jeho záväzku a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť najmä tým, že mu včas odovzdá potrebné veci a informácie a vystaví mandatárovi písomné plnomocenstvo na výkon právnych úkonov, súvisiacich s predmetom MZ. V článku VI. MZ označenej ,,Zodpovednosť za škodu“ je uvedené len nasledovné: Mandatár: Z.. R. N., W., Q. XXXX a IČO menovaného.
7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ vystavil dňa 6.7.2009 žalobcovi faktúru č. XXXX/XXX za vykonané práce na stavbe v sume 550 000 eur vrátane DPH. K tejto faktúre bola pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej mal súd prvej inštancie zistené, že vyššie uvedenou faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval tieto práce na stavbe : SO-02 Skládkovacie priestory (409 303,07 eur), SO-03 Drenážny systém (38 815,01 eur), SO-06 Odplynenie (11 278,50 eur) a SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému (2 788,29 eur) + 19% DPH (87815,13 eur). Túto faktúru žalobca uhradil žalovanému 1/. Dňa 4.9.2009 vystavil žalovaný 1/ žalobcovi ďalšiu faktúru č. 2009/007, ktorou fakturoval ďalšie priebežne vykonané práce na stavbe v sume 473 544,38 eur spolu s DPH. K tejto faktúre bola pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej mal súd prvej inštancie zistené, že žalovaný 1/ fakturoval žalobcovi tieto práce na stavbe : SO-01 Príprava územia (237 669,46 eur), SO-04 Akumulačná nádrž (28 308,14 eur), SO-05 Recirkulácia (17 847,25 eur), SO-07 Oplotenie (18 339,51 eur), SO-08 Záchytné rigoly (3 481,87 eur), SO-09 Káblové rozvody (23 860,04 eur), SO-10 Spevnené plochy (61 748,48 eur), SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému (6 681,71 eur) + 19% DPH (75 607,92 eur). Žalobca uhradil z tejto faktúry časť v sume 400 000 eur. Zvyšnú neuhradenú časť faktúry č. 2009/007 v sume 73 544,38 eur vrátane DPH si žalobca ponechal ako zádržné v zmysle článku V. bodu 3 ZOD.
8. Súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Topoľčany sa vedie medzi žalovaným 1/ v postavení žalobcu a žalobcom v postavení žalovaného, konanie pod sp.zn. 8Cb/4/2014 o zaplatenie sumy 77 977,69 eur s príslušenstvom. Žalovaný 1/ (v tom konaní žalobca) vychádzal z právneho vzťahu založeného ZOD medzi stranami sporu a ďalších, písomnou zmluvou nedohodnutých výkonov na stavbe. Z obsahu vyššie uvedeného spisu vyplýva, že po vykonaní prác na stavbe fakturoval žalovaný 1/ (žalobca) žalobcovi (žalovaný) fakturoval práce, ktoré mal zaplatiť, a okrem týchto prác i ďalšie práce vykonané nad rámec ZOD v priebehu výkonu diela, ktoré nebolo možné vopred predvídať a ktoré sa museli urobiť. Po odsúhlasení nutnosti týchto prác navyše, sa tieto práce vykonali a vyfakturovali faktúrou č. 2009/007 zo dňa 10.9.2009, z ktorej zostala v tomto konaní neuhradená suma vo výške 73 544,38 eur a faktúrou č. 2009/018 zo dňa 9.12.2009 na sumu 4 433,31 eur, ktorá nebola ani z časti uhradená. Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že žalovaný 1/ (žalobca) vystavil dňa 6.10.2010 uznanie dlhu na obe sumy, ktoré žalobca (žalovaný) nepodpísal, avšak dňa 12.10.2010 pohľadávku žalovaného v sume 73 544,38 eur a vo výške 4 433,31 eur uznal (viď č.l. 265 až 268 tamojšieho spisu). Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. 8Cb/4/2014-273 zo dňa 23.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2017, konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 14Cb/104/2012 aj vzhľadom na obsah listu právneho zástupcu žalobcu v uvedenom konaní, v ktorom s odkazom na ustanovenie § 97 a § 98 OSP uplatňuje svoje pohľadávky ako vzájomný návrh vo výške 73 544,38 eur, ktorý úkon treba považovať za obranu proti žalobe vzhľadom na výšku uplatnenej náhrady škody žalovaným v konaní sp.zn. 14Cb/104/2012 ako žalobcom. V tomto konaní štatutárny zástupca žalovaného 1/ Ing. T. U. okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o sumu 4 433,31 eur, išlo o práce naviac, vykonané zemné práce boli odsúhlasené a potvrdené v zázname o uznaní pohľadávky. Ku dňu podania existovali reálne záväzky voči ich spoločnosti, či už od obce 35 502,38 eur, ďalej boli uznané záväzky žalovaným (v tomto prípade žalobca) vo výške 77 977,69 eur, v stavebnom denníku mali odsúhlasené stavebné práce vo výške 73 000 eur.
9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil z dohodnutej ceny diela žalovanému 1/ len časť vo výške 950 000 eur spolu s DPH, tvrdiac, že dielo nebolo riadne a včas realizované, resp. že z predmetu diela bola realizovaná len jeho časť. Z obsahu ZOD vyplýva, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy, 20.5.2009, malo byť dielo riadne zhotovené a odovzdané žalobcovi dňa 20.7.2009. Podľa listu č. 030778 a č. 030779 stavebného denníka, tvoriaceho prílohu č. 23 znaleckého posudku USZ zo dňa 23.7. 2009, boli práce na 2. kazete prerušené pre nevyjasnené dofinancovanie a nevydané stavebné povolenie. V článku VII. bod 2 ZOD si strany zmluvy dohodli, že o prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis zistených závad a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Pri odovzdaní diela je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi príslušné atesty, záručné listy, doklady o vykonaných skúškach, revízne správy, certifikáty a podobne, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a noriem. V bode 5 článku VII. ZOD objednávateľ poveril ako osobu oprávnenú na prevzatie diela za objednávateľa žalovaného 2/.
10. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí STAVBY zo dňa 17.7. 2009 súd prvej inštancie zistil, že práce sú vykonané v súlade s PD a technickými podmienkami vo veľmi dobrej kvalite. V zápise je uvedený termín úplného vyprázdnenia staveniska október 2009, vyplýva z neho tiež, že PD a dokumentácia geodetických prác, spracované podľa skutočného stavu prevedenia, sa nachádzajú u investora spolu s archívnymi údajmi o dokumentácii, že v priebehu realizácie stavby boli vydané písomné doklady
- stavebný denník, certifikáty materiálov, skúšky, záručné listy atď. Záručná lehota bola dohodnutá na august 2011. Strany sporu v predmetnom protokole uviedli, že práce boli vykonané vo veľmi dobrej kvalite v súlade s PD a technickými podmienkami a že objednávateľ ich preberá v plnom rozsahu. Vyššie uvedený zápis podpísal štatutárny zástupca žalovaného 1/, žalovaný 2/ a za žalobcu na základe plnej moci žalovaný 2/ (bod 5 čl. VII. ZOD).
11. Listom zo dňa 3.1.2011 oznámil žalobca žalovanému 2/, že listom zo dňa 27.10.2010 mu bolo zaslané právoplatné stavebné povolenie na stavbu a vyzval ho k zabezpečeniu dokladov ku kolaudácii stavby. Uviedol, že na deň 16.12.2010 bol kontrolný deň za účelom prevzatia zrealizovanej časti stavby a dokladov potrebných ku kolaudácii, ktoré žalovaný 2/ nedodal a z tohto dôvodu ku kolaudácii stavby nedošlo. Súčasne bol žalovaný 2/ vyzvaný k odovzdaniu dokladov ku kolaudácii stavby. Žalovaný 2/ považoval tieto tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a nepravdivé so zdôraznením, že žiadna stavba, a teda ani predmetná stavba, nemohla byť skolaudovaná bez stavebného konania, na ktorom je potrebné doložiť zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, potrebné doklady, certifikáty, osvedčenia a potvrdenia dodané dodávateľom. Stavba bola uvedená do prevádzky v máji 2011.
12. Tvrdenie, že niektoré časti diela, ktoré žalovaný 1/ realizoval, neboli zhotovené riadne a majú vady, žalobca predložil súdu prvej inštancie list zo dňa 5.5.2011 týkajúci sa reklamácie objektu SO-10 Spevnené plochy stavby s tým, že cestné panely sú popraskané a v mieste obratišťa sa rozchádzajú, pričom tento stav bol na skládke ešte pred začatím užívania stavby a na túto skutočnosť bol žalovaný 1/ upozornený. Žalobca žiadal žalovaného 1/ o vykonanie nápravy a odstránenie uvedených závad stavby. Zároveň, opätovne listom zo dňa zo dňa 5.5.2011 vyzval žalobca žalovaného 1/ k začatiu stavebných prác na dobudovaní chýbajúcich objektov a dokončenia stavby podľa ZOD a PD odsúhlasenej v stavebnom konaní, najneskôr do 20.5.2011 s tým, že v prípade, ak stavbu nezačne realizovať do uvedeného termínu, bude žalobca nútený odstúpiť od ZOD.
13. Za účelom zistenia skutočností akú časť predmetu diela ZOD žalovaný 1/ zhotovil a v akej cene, a ktoré časti diela zostali nevybudované a v akej cene, objednal žalobca v Ústave stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom v Bratislave znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011, v ktorom sa znalecký ústav zaoberal porovnaním prác dohodnutých v ZOD s množstvom vykonaných prác na stavbe, posúdením oprávnenosti vyfakturácie ceny za vykonanú časť diela, posúdením pravdepodobnej ceny nevykonanej časti diela, ktorá mala byť v zmysle ZOD vykonaná, ktorú však žalovaný 1/ nevykonal a vyčíslením ceny nezrealizovaných prác, potrebných na ukončenie diela. Zistenia zo znaleckého posudku č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 opísal súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia rozsudku.
14. Žalobca, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 44/2011 o tom, že žalovaný 1/ niektoré práce podľa ZOD nevykonal, s prihliadnutím na to, že do stavby investoval značné finančné prostriedky, a stavbu je možné v takomto stave prevádzkovať, urobil opatrenia nevyhnutné pre skolaudovanie stavby a jej užívanie. Týmito opatreniami boli práce potrebné ku kolaudácii stavby, ktoré žalobca zrealizovať namiesto žalovaného 1/ prostredníctvom tretích osôb. Išlo o elektroinštalačné práce v sume 2 160 eur s DPH, počiatočnú revíziu elektrických inštalácii v sume 155 eur bez DPH, kontrolné merania tesnosti fólie v sume 912 eur s DPH, úpravu odvodňovacích rigolov v sume 684 eur s DPH, skúšky priepustnosti skládky 1 713,41 eur, spolu sumu 5 624,21 eur. Hodnota týchto prác je zahrnutá v cene nevykonaných prác stanovenej znaleckým posudkom č. 44/2011.
15. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 2011 119 zo dňa 3.10.2011 mal súd prvej inštancie zistené, že Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom v Bratislave fakturoval žalobcovi sumu 2 698,88 eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 44/2011.
16. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 8Cb/91/2012 uplatnil žalovaný 1/ (v tom konaní žalobca) proti žalovanému Obec U. nárok o zaplatenie sumy 35 502,38 eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 8Cb/91/2012-450 zo dňa 29.9.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 502,38 eur s príslušenstvom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2017. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku mal súd prvej inštancie zistené, že nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva z inej zmluvy o dielo č. 0110/2007 než nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému 1/ v tomto konaní sp.zn. 14Cb/104/2012.
17. Pred podaním žaloby žalobca postúpil z pohľadávky vo výške 306 699,91 eur časť vo výške 35 502,38 eur na Obec U.. Táto časť pohľadávky nie je predmetom sporu.
18. Súd prvej inštancie nariadil uznesením č.k. 14Cb/104/2012-377 zo dňa 8.4.2016, v spojení s uznesením č.k. 14Cb/104/2012-400 zo dňa 8.7.2016, znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, a znaleckou úlohou poveril Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, v rámci ktorej uložil zodpovedať otázky : 1. Či žalovaný 1/ ako zhotoviteľ vykonal pre žalobcu ako objednávateľa práce v rozsahu a kvalite ako boli dohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1 ZOD, 2. V prípade, že žalovaný 1/ niektoré práce nevykonal, ktoré a v akom rozsahu a cene (podľa dohody), 3. V prípade, že dielo nebolo v dohodnutom rozsahu alebo kvalite vykonané, aká je cena vykonanej časti diela (podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/) - stanoviť hodnotu vykonaných stavebných prác, 4. Vyčísliť cenu prípadných nezrealizovaných prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách a v súhrne) a 5. Uložil znalcovi povinnosť vyjadriť sa aj k prípadným rozdielnym záverom zisteným ním a v znaleckom posudku založeným v spise č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 vypracovaným USE.
19. V odseku 31. a 32. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne opísal zistenia a závery znaleckého posudku č. 30/2017 vypracovaného Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že žalovaný 1/ nevykonal pre žalobcu stavebné práce a dodávky v rozsahu ako boli dohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1 ZOD. Práce a dodávky, ktoré žalovaný 1/ pre žalobcu vykonal boli vykonané v požadovanej kvalite ako boli dohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1. Žalovaný 1/ nevykonal tieto dohodnuté stavebné práce a v rozsahu a v cene (podľa dohody) : Neboli vykonané stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD zhotoviteľom na stavebných objektoch : SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia, SO-06 Odplynenie a SO-09 Káblové rozvody. Pri SO-02 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Ochranná hrádza, Filtračná (drenážna) vrstva, Separačná vrstva, Minerálne tesnenie, Fóliové tesnenie a Geoelektrický monitorovací systém. Pri SO-03 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Drenážne potrubie DN 315 mm v dĺžke 95,36 m, montáž a dodávky, Drenážna šachta DŠ2 (stavebná časť a technologická časť), Montáž a dodávka preplachovacieho potrubia DN 110 mm a Výtlačné potrubie z drenážnej šachty DŠ2. Pri SO-05 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Hydrant H-1 a Montáž a dodávka plastového potrubia - napojenie hydrantu na recirkulačné potrubie. Pri SO-06 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Odplyňovacie šachty OŠ5, OŠ6 a OŠ7. Pri SO-09 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Projekt rieši napojenie drenážneho čerpadla v drenážnej šachte č. 2, rozvádzač RM2, napojenie rozvádzača RM2 a napojenie čerpadla vrátane plavákových spínačov pre skládku odpadov v Obci U. (Príloha 16). Stanovená hodnota vykonaných stavebných prác (cena vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je 663 353,79 eur bez DPH a 789 391,01 eur s DPH (výpočet : Tabuľka č. 1, Príloha 10). Cena nevykonaných prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je : 198 397,68 eur bez DPH a 236 093,24 eur s DPH (výpočet : Tabuľka č. 2, Príloha 11). Posudzovaná stavba je už dokončená, skolaudovaná a v prevádzke. Vzhľadom na charakter stavby (skládka odpadov v prevádzke), v čase ohliadky nebolo možné určiť podrobný rozsah vykonaných stavebných prác a zabudovaných dodávok materiálov. Celú stavbu dokončil iný zhotoviteľ: ViOn, a.s., M.a základe inej zmluvy o dielo č. XX-XXXX/ S/XXXX v roku 2014 (Príloha 18). Zistené rozdiely v porovnaní so znaleckým posudkom č. 44/2011 znalecký ústav vypočítal v Prílohe 12 v Tabuľke 3 v stĺpci 8 po stavebných objektoch : SO-01 v sume 194,89 eur, SO-02 v sume 62 817,58 eur, SO-03 v sume 1345,75 eur, SO-04 v sume 15,05 eur, SO-05 v sume 42,65 eur, SO-06 v sume 3,29 eur, SO-07 v sume 2,09 eur, SO-08 v sume 0,71 eur, SO-09 v sume 3 991,45 eur, SO-10 v sume 2 026,67 eur, SO-11 v sume 5 350 eur, pri položke „Vytýčenie podzemných vedení“ v sume 11,90 eur. Zistené značné rozdiely v tomto znaleckom posudku a v znaleckom posudku č. 44/2011 sú v stavebných objektoch SO-02, SO-03, SO-10 a SO-11. Pri SO-02 Skládkovacie priestory, SSD 2 : Základy a úpravy podložia, položky č. 1, 2, 3 (podľa zmluvného rozpočtu) : a/ Rozdielne výmery skutočne vykonaných prác (uznané výmery znaleckým posudkom USE sú vyššie ako sú výmery uvedené v zmluvnom rozpočte), b/ Rozdielne jednotkové ceny v kontrolnom rozpočte USE a v zmluvnom rozpočte. USE prebral do kontrolného
rozpočtu jednotkové ceny z rozpočtu projektanta. Pri SO-03 Drenážny systém, SSD1: Zemné práce, položky č. 1 až č. 10 (podľa zmluvného rozpočtu) : rozpočet USE uznal časť zemných prác pre potrubie. USZ uznal realizáciu zemných prác na tomto stavebnom objekte v plnom rozsahu z dôvodu, že všetky potrubia projektom navrhnuté mimo skládkovacieho telesa (kazeta č. 1 a kazeta č. 2) boli skutočne zrealizované žalovaným 1/. Tento záver je dokladovaný výpočtom približne rovnakého rozsahu prác na SSD8 Konštrukcie na rúrovom vedení (výpočet USZ : 14 416,55 eur; výpočet USE : 13 921,77 eur). Pri SO-10 Spevnené plochy SSD9 : Presun hmôt pre komunikácie s krytom dláždeným : Pri SO-10 je v položke zmluvného rozpočtu č. 99822-3011 ,,Presun hmôt pre komunikácie s krytom dláždeným“ numerická chyba v násobení činiteľov, správny výsledok je cena 4 027,38 eur bez DPH, čo je o 2 026,67 eur menej než je uvedená kalkulácia tejto položky v zmluvnom rozpočte. Táto položka je v ZP1 uznaná podľa výpočtu v zmluvnom rozpočte. Pri SO-11 v ZP1 v rekapitulácii nákladov (strana 48) sú uvedené práce v hodnote 14 750 eur bez DPH. Uvedenú sumu vykonaných prác nie je možné z podkladov v ZP1 posúdiť. V odsekoch 33. a 37. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie vyjadrenia strán sporu k znaleckému posudku č. 30/2017, ako aj vzájomné vyjadrenia strán sporu. Vyjadrenia strán sporu boli zaslané znaleckému ústavu. V odseku 38. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie vyjadrenie znaleckého ústavu k vyjadreniam strán sporu k znaleckého posudku č. 30/2017.
20. V odsekoch 40. - 49. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol súd prvej inštancie vyjadrenia strán sporu prostredníctvom právnych zástupcov, vyjadrenie konateľky žalobcu Ing. M. K., konateľa žalobcu H. Y., konateľa žalovaného 1/ Ing. T. U., žalovaného 2/, svedkov J. D., H. R., Ing. U. X. a N. F..
21. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1 prvá veta, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta, § 560 ods. 1, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, 2, 3, § 568 ods. 1, 2, 3, § 373, § 380 Obchodného zákonníka a podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v postavení objednávateľa uzavrel dňa 20.5.2009 so žalovaným 1/ písomnú ZOD, predmetom ktorej bolo realizovanie stavby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stavebný dozor na stavbe vykonával žalovaný 2/, ktorého žalobca splnomocnil v ZOD na prevzatie predmetu diela (čl. VII ods. 5 ZOD). V konaní nebolo sporné, že predmet diela žalovaný 1/ realizoval od 20.5.2009 do 17.7.2009, pričom v čase realizácie diela nebolo na stavbu vydané stavebné povolenie a projektová dokumentácia sa menila, pričom v skutočnosti na miesto dvoch kaziet sa vybudovala len jedna, menšia. Z tvrdení žalovaného 1/ bolo preukázané, že dielo nebolo realizované úplne v zmysle ZOD, keď tvrdili, že „......práce dohodnuté v ZOD vykonali s plusmi i s mínusmi vo vyššej hodnote ako boli fakturované, uhradené a v podstate za vlastné prostriedky...........“. Výpoveďou svedka Ing. X. mal súd prvej inštancie preukázané, že obdobné dielo sa zvykne zrealizovať za obdobie aspoň 4 mesiace. K odstúpeniu od ZOD nedošlo, naopak predmet diela žalobca protokolárne prevzal na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (č. l. 169), keď za žalobcu, v jeho mene, konal žalovaný 2/ na základe plnej moci (v čl. VII bod 5 ZOD), o ktorej žalovaný 2/ vedel a túto plnú moc prijal. V zápise o odovzdaní a prevzatí diela sa jednoznačne uvádza, že „ práce sú vykonané vo veľmi dobrej kvalite, v súlade s PD a technickými podmienkami. Objednávateľ ich preberá v plnom rozsahu“.
22. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je pravda, že časť faktúry č. 2009/007 uhradená nebola (uhradená bola len jej časť - suma 400.000 eur), a teda už v tom čase mal žalovaný 1/ (správne má byť žalobca) pochybnosti, či dielo bolo zo strany žalovaného 1/ riadne vykonané, avšak nepochopiteľne, až s odstupom takmer dvoch rokov, vyzval žalovaného 1/ na riadne dokončenie predmetu diela (list z 5.5. 2011), pričom iným listom z toho istého dňa dokonca časť predmetu diela u žalovaného 1/ takisto reklamoval (popraskanie chodníkov, čo však nebolo predmetom tohto konania). V skutočnosti však bolo dielo (resp. jeho časť) prevzaté bez akýchkoľvek vád. Žalobca tvrdil a žalovaní 1/, 2/ jeho tvrdenie nespochybnili, že na to, aby časť predmetnej skládky mohla byť skolaudovaná, bolo potrebné túto po odovzdaní diela dokončiť, pričom tieto práce následne realizoval iný subjekt (spoločnosť ViOn, a.s.).
23. Pokiaľ v priebehu realizácie predmetu diela vykonal žalovaný 1/ pre žalobcu niektoré práce nad rámec dohodnutých prác v ZOD, tieto práce vykonal žalovaný 1/ bez uzavretia písomnej zmluvy. I napriek tomu že žalobca voči tomu nemal námietky, k uzavretiu inej zmluvy o dielo (resp. dodatku k ZOD), ohľadom týchto prác nedošlo, pretože strany sa nedohodli na rozsahu týchto prác, ani na cene za ich vykonanie (cena za dielo). Podľa ZOD navyše akékoľvek zmeny pôvodnej ZOD sa mohli realizovať len písomne (čl. XI ZOD). V prípade, že sa za týchto okolností žalovaný 1/ nejaké iné práce vykonal pre
žalobcu, mohlo by v danom prípade ísť o plnenie bez právneho dôvodu a žalovaný 1/ by sa mohol (môže) voči žalobcovi domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal s prípadnými navyše vykonanými prácami žalovaného 1/ pre žalobcu.
24. Z výpovedí strán sporu a zo znaleckého posudku USZ mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že časť prác vykonaných žalovaným 1/ v zmysle ZOD a prílohy k nej bolo vykonaných v požadovanej kvalite. Preto súd prvej inštancie zameral ďalšie dokazovanie vo veci na zistenie, či žalovaný 1/ vykonal pre žalobcu ten objem prác, na akom sa v ZOD so žalobcom dohodol a či objem vykonaných prác zodpovedá cene diela, na ktorom sa žalobca so žalovaným 1/ v ZOD dohodli.
25. Žalobca tvrdenia o škode, ktorá mu mala byť konaním žalovaných spôsobená, preukazoval v konaní listinným dôkazom, znaleckým posudkom USE, podľa ktorého cena nevykonaných prác, ktoré mali byť v zmysle ZOD vykonané, predstavuje sumu 257 731,02 eur s 19% DPH, t.j. 306 699,91 eur. Žalovaní tento znalecký posudok namietali. Súd prvej inštancie už len z dôvodu, že bol vypracovaný na objednávku žalobcu, a v záujme zistenia rozhodných skutočností nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 30/2017 USZ zistil, že predmet diela nebol realizovaný v rozsahu dohodnutom v ZOD, práce na diele však boli vykonané kvalitne. Podľa ZP neboli stavebné práce vykonané žalovaným 1/ v zmluvnom rozsahu podľa ZOD na týchto stavebných objektoch : SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia a SO-06 Odplynenie. Množstvo nevykonaných prác znalec určil odpočtom vykonaných stavebných prác od zmluvne dohodnutých, ocenených jednotkovými cenami podľa dohody v ZOD. Zo záverov ZP vyplynulo, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je vo výške 663 353,79 eur bez DPH a vo výške 789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je vo výške 198 397,68 eur bez DPH a vo výške 236 093,24 eur s DPH. Znalecký ústav v znaleckom posudku podrobne a presvedčivo zdôvodnil, z ktorých písomností po vykonanej ohliadke miesta samého vychádzal, ktoré skutočnosti vzal v úvahu, ako pri svojich výpočtoch postupoval a z čoho vychádzal, zároveň sa vyjadril aj k rozdielnym zisteniam v znaleckom posudku USE (zistené značné rozdiely v znaleckom posudku a v ZP1 sú v stavebných objektoch SO-02, SO-03, SO-10 a SO-11). Pokiaľ závery ZP žalovaní spochybňovali, USZ presvedčivo vo svojom písomných podaniach po vypracovaní ZP všetky ich pochybnosti vyvrátil (č. l. 462, 567 a 571), čo možno vyvodiť aj z toho, že po doručení im týchto písomných vyjadrení znalca už k záverom znaleckého dokazovania výhrady nemali (resp. k záverom znaleckého dokazovania sa už viac nevyjadrovali a v tomto smere ani nenavrhovali doplniť dokazovanie).
26. K tvrdeniam žalobcu, že žalobca považuje ZP1 v časti zistení týkajúcich sa stavby SO-02 oproti ZP za presnejší, pretože v čase vypracovania ZP1 boli vhodnejšie podmienky na overenie množstva použitých prác na stavbe, pretože stavba ešte nebola v prevádzke a preto žalobca trvá na tom, že celková škoda spôsobená nevykonaním prác a dodávok predstavuje sumu 306 699,91 eur, súd prvej inštancie uviedol, že súdnoznalecký posudok USZ bol vypracovaný potom, ako sa znalecká organizácia zúčastnila ohliadky na mieste samom, ako sa oboznámila so všetkými dostupnými písomnosťami a potom ako mala možnosť preskúmať aj ZP1. Znalecký ústav sa vyjadril k rozdielom v jeho zisteniach a v zisteniach USE a rozdielnosť týchto zistení logicky zdôvodnil. V záujme toho, aby znalecký posudok bol čo najpresnejší, oslovila UZS v priebehu znaleckého dokazovania strany sporu, dokonca i ďalšie subjekty (Ing. Katrenčík), so žiadosťou o podanie ďalších informácií a poskytnutie ďalších písomných dôkazov. Znalecký posudok USZ je veľmi podrobný, všetky čiastkové závery znalca sú riadne zdôvodnené a podložené písomnými dôkazmi, ktoré na seba nadväzujú a vyúsťujú do konečného zistenia. O kvalite a správnosti takto vypracovaného posudku, navyše ústavom, nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať a závery tohto znaleckého dokazovania si osvojil. Zo záverov znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie zistené, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je vo výške 663 353,79 eur bez DPH a vo výške 789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je vo výške 198 397,68 eur bez DPH a vo výške 236 093,24 eur s DPH.
27. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu voči obom žalovaným vychádzal žalobca práve z tvrdenia, že vinou žalovaných nebolo dielo žalovaným 1/ vykonané riadne, resp. že žalobca žalovanému 1/ uhradil za vykonanie časti diela vyššiu sumu, než predstavuje objem skutočne vykonaných prác v zmysle ZOD. Na tomto mieste však treba uviesť, že vykonaná časť diela žalovaným 1/ bola vykonaná riadne a preto žalobcovi nemohla konaním žalovaných vzniknúť žiadna škoda.
28. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný 1/ nepreukázal v zmysle zákona a v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ZOD, že dielo, za ktoré prevzal peňažné prostriedky, riadne v celom rozsahu vykonal, riadne odovzdal. Nepreukázal, že ohľadne časti diela (neboli vykonané stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD na stavebných objektoch SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia a SO-06 Odplynenie) mu vzniklo právo zo ZOD na zaplatenie ceny diela. Časť ceny prevzal bez zmluvného základu a teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nejde tu pritom o vadu ale o nevykonanú prácu, za ktorú nevzniklo žalovanému 1/ právo na odmenu. Z toho je zrejmé, že takúto prácu nie je potrebné reklamovať, pretože nejde o vadu diela, ale ide o nevykonanie časti diela, za ktorú nevznikne právo na zaplatenie časti ceny diela. V konaní mal súd prvej inštancie zistené, že žalobca zaplatil žalovanému 1/ za vykonané práce sumu 950 000 eur, pričom cena doposiaľ vykonaných prác v zmysle ZOD predstavuje sumu 789 391,01 eur s DPH. Rozdiel predstavuje sumu 160 608,99 eur, o ktorú sumu sa plnením bez právneho dôvodu žalovaný 1/ na ujmu žalobcu bezdôvodne obohatil a preto súd prvej inštancie v súlade s § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému 1/ povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, resp. mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol.
29. Keďže žalobcovi konaním žalovaných nevznikla žiadna škoda a na ujmu žalobcu sa žalovaný 2/ neobohatil (na jeho ujmu sa obohatil len žalovaný 1/, ktorý od žalobcu prijal peňažné plnenie), žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol.
30. Pokiaľ si žalobca voči žalovaným uplatnil v konaní aj nárok na náhradu škody podľa § 380 Obchodného zákonníka z titulu úhrady vynaložených nákladov v súvislosti s vypracovaním ZP1 na základe jeho objednávky vo výške 2 698,88 eur, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože v danom prípade nešlo o vynaloženie nákladov žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovaných, resp. ujma žalobcu (majetková) nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanými (nebolo potrebné tieto náklady vynaložiť v súvislosti so vzniknutou inou ujmou žalobcovi). Vyššie uvedené náklady podľa právneho názoru súdu prvej inštancie si žalobca môže uplatniť v rámci náhrady trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli.
31. Žalovaný 2/ bol v konaní úspešný a preto by mu patrila voči žalobcovi, ktorý bol vo vzťahu k nemu v spore neúspešný, náhrada trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ si však v konaní náhradu trov neuplatnil a preto mu táto nebola priznaná. Žalobca bol v spore úspešný čo do sumy 160 608,99 eur a neúspešný čo do sumy 113 287,42 eur. Pomer úspechu žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovaného 1/ v spore predstavuje pomer 58,6 % : 41,36 %. Čistý úspech žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ predstavuje 17,2 % a preto súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu náklady znaleckého dokazovania vo výške 3 843,60 eur a svedočné svedkovi Pokornému vo výške 9,05 eur. Na náhradu týchto trov má štát právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia CSP na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Ide v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva CSP a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní bol žalovaný 2/ úspešný a preto nie je povinný hradiť štátu náhradu jeho trov. Žalobca bol v spore vo vzťahu k žalovanému 1/ neúspešný v rozsahu 41,6 % a žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 58,6 %. Preto súd rozhodol tak, že štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 % a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 %, majúc za to, že ani jeden z vyššie uvedených subjektov v súčasnosti nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
33. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 14Cb/104/2012-165 zo dňa 25.7. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoB/102/2012-211 zo dňa 28.9. 2012 bolo žalobcovo priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pretože v súčasnosti žalobca stále vykonáva podnikateľské aktivity podľa Obchodného zákonníka a týmto rozhodnutím súdu mu bola priznaná suma 160 608,99 eur, pominul podľa právneho názoru súdu prvej inštancie dôvod na čiastočné oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov a preto rozhodol tak, že v súlade s § 254 ods. 2 CSP žalobcovi odňal priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný 1/.
35. Žalobca podal odvolanie proti výrokom V. - VIII. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolanie proti výroku V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 % odôvodnil tým, že je pravda, že žalobca uplatňoval podanou žalobou zaplatenie istiny vo výške 273 896,41 eur, avšak k sume 160 608,99 eur, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi, dospel na základe znaleckého dokazovania. Táto suma zodpovedá vyčísleným nevyhnutným prácam zo strany žalovaného 1/, ktoré boli stanovené znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave č. 30/2017. S poukazom na § 255 ods. 2 CSP je žalobca názoru, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval právnu normu, riadil sa iba gramatickým výkladom tejto normy bez ohľadu na jej účel. Má za to, že rovnako ako v predchádzajúcom procesnom kódexe, tak aj v aktuálne platnej a účinnej právnej úprave je nutné v konaniach, keď výška plnenia závisí od úvahy súdu a/alebo znaleckého posudku, rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP, avšak s tým, že ak bola žalobcovi priznaná aspoň časť nároku, žalobca sa považuje za úspešného v celom rozsahu. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu znalecký posudok, z ktorého vyplývala opodstatnenosť žalovanej sumy. Skutočnosť, že mal súd prvej inštancie k dispozícii dva znalecké posudky, ktoré sa v skutkových záveroch značne zhodujú, a súd prvej inštancie si viac osvojil závery znaleckého posudku (podaného v súdnom konaní na základe súdom prvej inštancie nariadeného znaleckého dokazovania), nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže byť považované na jeho neúspech v konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komentár Civilného sporového poriadku C.H.Beck 2016, Števček a kolektív, str. 926, pretože má za to, že aj keď CSP neobsahuje ustanovenie totožné tomu, ktoré sa nachádzalo v § 142 ods. 3 OSP, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadňovať skutočnosť, že rozsah priznaného nároku závisel od posúdenia súdu, resp. od znaleckého posudku. Preto má byť žalobca považovaný za úspešného v celom rozsahu, pričom pri vyčíslovaní trov konania sa bude vychádzať zo sumy priznanej súdom. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalobca aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2018 sp.zn. 7Co/32/2018 a v spojení s ním na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.11.2017 sp.zn. 6Co/179/2017 o aplikácii základných princípov zakotvených v CSP, osobitne na princíp právnej istoty. Interpretáciu § 255 CSP súdom prvej inštancie považuje žalobca za neprimerane formalistickú. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi značnú časť žalovanej sumy, je zrejmé, že žalobca bol čo do právneho základu úspešný. Odvolanie proti výrokom VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil žalobca nesprávnou interpretáciou právnej normy a následným nesprávnym vyhodnotením úspechu žalobcu v spore. Súd prvej inštancie prevzal na
seba úlohu zákonodarcu a rozhodol na základe neexistujúcej právnej normy. Žalobca nesúhlasí s názormi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 87. odôvodnenia rozsudku a odvolal sa na dôvody prezentované v odôvodnení odvolania proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie. Trovy štátu má nahradiť tá strana sporu, ktorá si neplnila svoje zákonné a zmluvné povinnosti, teda konala contra legem, bezdôvodne sa na úkor druhej strany obohatila a zapríčinila vznik sporu a dĺžku jeho konania. Takýmto prístupom je osoba, ktorá bola na svojich právach poškodená, vystavená zodpovednosti za predvídanie výsledkov znaleckého dokazovania. Odvolanie proti výroku VIII. rozsudku súdu prvej inštancie žalobca odôvodnil nielen nesprávnym právnym posúdením, ale aj nedostatočným zistením skutkového stavu. Jediným spoločníkom žalobcu je Obec U., ktorá spoločnosť založila za účelom vybudovania a prevádzkovania skládky komunálneho odpadu a nakladania s komunálnym odpadom v obci. Použitím extenzívneho výkladu možno § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov aplikovať aj v tomto konaní. Žalobca síce sám nie je obcou, ale je obchodnou spoločnosťou založenou obcou a tento spor sa týka skládky komunálneho odpadu, čo možno pokladať za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Skutočnosť, že žalobca vykonáva stále podnikateľskú činnosť neodôvodňuje záver, že by pominuli dôvody priznaného čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie nepodložil svoje rozhodnutie (odsek 88. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) akoukoľvek argumentáciou. Rovnako skutočnosť, že žalobcovi bola priznaná suma 160 608,99 eur nemôže sama o sebe znamenať dôvod, pre ktorý pominuli potreby oslobodenia od súdnych poplatkov. Záver súdu prvej inštancie je nezákonný a arbitrárny. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol doposiaľ právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca nedisponuje súdom priznanou sumou a doplatenie súdneho poplatku by tak mohlo mať z ekonomického hľadiska pre žalobcu fatálne následky. Rovnako je otázna reálna vymáhateľnosť súdom priznanej sumy i v prípade právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Žalobca poukázal na zverejnené účtovné závierky a ďalšie verejne prístupné dokumenty žalovaného 1/, z ktorých vyplýva, že žalovaný 1/ dlhodobo vykazuje stratu. Toto tvrdenia doložil žalobca listinami označenými v odvolaní ako dôkaz (str. 7 odvolania). Súdny poplatok je závislý od konania samotného a preto sa žalobca domnieva, že súdny poplatok mal byť vyčíslený zo sumy priznanej rozsudkom a nie zo sumy vyplývajúcej zo žaloby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že V. žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, že VI. štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a že výrok VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zrušuje, alternatívne tak, že výroky V. - VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
36. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výrokom II., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný 1/ odôvodnil tým, že niet pochybností o tom, že žalovaný 1/ vykonával pre žalobcu odborné stavebné práce pri vyhotovení diela skládky komunálneho odpadu v obci U. a z obsahu spisu vyplýva za akých sťažených a netypických podmienok tieto práce pre žalobcu vykonával. Pre rozhodnutie v tejto veci je najpodstatnejšie právne posúdenie sporu. Podanú žalobu odôvodnil žalobca ustanoveniami Obchodného zákonníka o náhrade škody. Takéto odôvodnenie žaloby nemá oporu v zákone, pretože podmienky pre priznanie akejkoľvek náhrady škody neboli splnené a v tomto smere zaujal súd prvej inštancie jasné stanovisko. Medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, založený na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 19.5.2009 č. 0105/2009. Nie je možné časť právneho vzťahu riešiť podľa Obchodného zákonníka ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o dielo, časť tohto istého právneho vzťahu ustanoveniami o náhrade škody a časť ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie by mohol mať pravdu len vtedy, ak by sa preukázalo, že obsahom zmluvy o dielo v časti odmena boli dojednania o tom, že najskôr sa vykoná dielo, potom sa zistí v rámci znaleckého dokazovania cena takto vykonaného diela a následne sa zaplatí cena za dielo podľa znaleckého dokazovania. V tomto prípade sa nič takého nestalo a vykonanie znaleckého dokazovania bolo úplne zbytočné, pretože na takomto postupe sa objednávateľ a zhotoviteľ nedohodli. Práve naopak, dohodli sa na spôsobe zaplatenia diela a objednávateľ cenu zaplatil bez pripomienok a výhrad ku kvalite diela a cene za dielo. Skutočnosť, že časť ceny za dielo žalobca žalovanému 1/ nevyplatil pre nedostatok finančných zdrojov, nemení nič na tom, že iný spôsob zistenia ceny za dielo nebol nikdy dohodnutý a preto nemožno v tomto smere nahrádzať dohodu o cene diela ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení a o náhrade škody. Žalovaný 1/ poukázal na to, že v dohode o cene diela boli zakomponované aj takéto faktúry, ktoré nie je možné peniazmi znalecky oceniť, predovšetkým vykonanie diela v lehote o 4 mesiace skôr než je bežné pri podobných prácach. Žalobca nemal finančné prostriedky na vyhotovenie a zaplatenie celého diela a
žalovaný 1/ v podstate sponzoroval žalobcu tým, že sám zaplatil práce na vykonaní diela. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že práce, ktoré žalovaný 1/ vykonával, boli z časti vykonávané bez alebo s oneskorením dodaných technických parametrov diela a že žalobca tlačil žalovaného 1/ do toho, aby stavbu realizoval bez technických písomných podkladov. Stavebné povolenie na realizovanú stavbu bolo vydané takmer s ročným oneskorením od odovzdania stavby. Ak by žalovaný 1/ bral do úvahy existenciu znaleckého posudku, potom je jeho najväčšou slabinou fakt, že znalecký posudok vychádza z technických podkladov, ktoré boli dodané znalcovi po skončení diela a v rozpore s tým, čo sa v rámci tohto diela malo urobiť. Dielo bolo realizované, vykonané a zaplatené rozsahu prílohy č. 1 zmluvy o dielo. Znalecký posudok je urobený podľa projektovej dokumentácie dodanej pri odovzdaní a zaplatení diela a neodráža realitu vykonaných prác dohodnutých v zmluve o dielo a v cene diela so všetkými aspektami, ktoré sú obsahom tohto pojmu. Ďalším nedostatkom znaleckého posudku a rozhodnutia súdu prvej inštancie sú práce navyše, ktoré žalovaný 1/ vykonal a ktoré súd prvej inštancie z neznámych dôvodov do ceny za dielo nezahrnul a odkázal žalovaného 1/ na podanie samostatnej žaloby. Tento postup považuje žalovaný 1/ za nesprávny, pretože strany sporu sa súdia o totožný predmet sporu. Pred vyhotovením odvolania právnym zástupcom žalovaného 1/ podal odvolanie samotný žalovaný 1/, na ktoré právny zástupca odkázal. V tomto odvolaní sa žalovaný 1/ venuje sporu z pohľadu technika a odborníka na stavebné práce. Výroky V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie napadol žalovaný 1/ ako výroky závislé od rozhodnutia o veci samej. Podľa názoru žalovaného 1/ žalobca nezdôvodnil svoj nárok a toto zdôvodnenie nahradil súd prvej inštancie právnymi službami pre žalobcu, keď nárok priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, čo žalobca ani nežiadal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
37. Žalovaný 1/ v odvolaní zo dňa 26.7.2018 uviedol, že je nepochybné, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými závažnými skutočnosťami. Súd prvej inštancie prevzal závery znalca STÚ ako absolútnu pravdu a nepripustil žalovaným 1/ navrhnutú konfrontáciu ani kontrolné posúdenie záverov znaleckého posudku a nebral do úvahy argumenty žalovaného 1/. Znalec v znaleckom posudku porovnával vykonané práce s rozpočtom projektanta nie s prílohou č. 1 k zmluve o dielo. Do ceny prác nezapočítal práce vykonané žalovaným 1/ nad rámec prílohy č. 1 ocenené na 69 911,90 eur + DPH a odsúhlasené v stavebnom denníku s odvolaním sa na to, že v prílohe č. 1 k zmluve o dielo nie sú uvedené žiadne práce naviac, preto nemohli byť znalcami posudzované. Súd prvej inštancie zadal znalcovi stanoviť cenu prác vykonaných žalovaným 1/ a keďže sa znalec zaoberal menej prácami mal sa zaoberať aj prácami naviac. Tieto práce boli vykonané ako podmienka ku skolaudovaniu a užívaniu diela. K bezdôvodnému obohateniu by tak došlo na strane žalobcu. Od začiatku bolo všetkým zainteresovaným jasné, že pre nedostatok finančných prostriedkov (celé dielo malo stáť cca 1,5 mil. eur) bude predmetom realizácie iba dielo v rozsahu prílohy č. 1, teda jedna kazeta s príslušenstvom. Zdroje získané prevádzkovaním tejto kazety sa použijú na dobudovanie druhej kazety, čo sa v podstate aj udialo. Táto skutočnosť je zapísaná na prvej strane stavebného denníka dňa 22.5.2009, čo súd aj znalec prehliadli, aj keď sa opierajú o iné skutočnosti uvedené v stavebnom denníku. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie prihliadal na podsunutú skutočnosť projektanta, že vykonávací projekt vyexpedoval 05/2009 a tvrdenie, že zmluva o dielo sa uzatvorila dňa 19.5.2009 na celé dielo. Uvedené je klamstvo. Príloha č. 1 k zmluve o dielo bola urobená dávno pred tým, ako projektant dodal antidatovaný projekt a stavebný úrad vydal o rok povolenie. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že rozhodnutie o užívaní stavby z 28.4.2011 je vydané na základe prác vykonaných žalovaným 1/ iba na prvej kazete a tá má plochu na ukladanie odpadu cca 7 700 m2, pričom celá skládka a obidve kazety zaberajú plochu 16 200 m2. Ide o výmeru v m2 podľa zmluvy a nie v m3, čím bola ukrátená výmera a tým aj cena prác vykonaných žalovaným 1/ na polovicu. Za spornú položku považoval žalovaný 1/ položku SO 09 č. 9 rozprestretie minerálneho tesnenia 2 x 250 mm na ploche dna a bokov skládky pod tesniacu fóliu (cca 7 700 m2), kde norma vyžaduje aj Inšpekcia životného prostredia určila vykonať 2x vrstvu 250 mm ílového zhutneného tesnenia a každej vrstve zvlášť zmerať zhutnenie. Keďže technologické operácie bolo nutné samostatne vykonať opakovane 2x, mal žalovaný 1/ za to, že položka č. 9 SO 02 súťažného zadania a teda aj zmluvného rozpočtu prílohy č. 1 k zmluve o dielo v dvojnásobnej výmere 15 466 68 m2 to vystihuje presne. Žalovaný 1/ upozorňoval a namietal postup znalca STÚ, ktorý si tieto postupy zlúčil do spoločnej hrúbky 500 mm a žalovanému 1/ tak znížil dohodnutú výmeru aj cenu na polovicu. Obdobne znalec postupoval aj v iných prípadoch. Projekt pôvodne uvažoval s drenážou na odvedenie dažďových vôd z plochy skládky a bokov skládky 0,5 m štrku. Na šikmých stenách s udaným sklonom v PD by sa však vzhľadom na trenie štrk neudržal a tak bola drenáž na svahoch vybudovaná drenáž umelá zložená z troch vrstiev - geotextília - odvodňovacia drenážna mriežka a geokompozit odolný voči UV žiareniu v celkovej hrúbke cca 30 mm ukotvených po obvode v ryhe so zhutnením, aby
nedošlo k zosunu. K tomu bolo potrebné na svahoch zabudovať drahšiu obojstranne zdrsnenú tesniacu fóliu. Uvedené so súhlasom projektanta, stavebného dozoru a objednávateľa a uvedené odsúhlasila aj Inšpekcia životného prostredia v povoľovacom a užívacom konaní. Tento postup si vyžiadal použiť naviac materiál na technologické prekrytie vrstiev a straty, čo bolo zahrnuté vo väčšej výmere položiek voči uvažovaným čistým výmerám plôch znalca STÚ. Výsledkom uvedeného postupu za použitia umelej drenáže došlo k zväčšeniu kapacity prvej kazety pre odpad. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia ako rozdielu fakturácie a hodnoty prác podľa znalca STÚ súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný 1/ odviedol z priznanej sumy DPH 64 243,60 eur a o túto sumu mala byť priznaná suma znížená. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi bola vrátaná DPH vo výške 164 130,89 eur. Po odpočítaní tejto sumy od zaplatenej sumy 950 000 eur žalobca zaplatil 785 769,11 eur a potom rozdiel medzi touto sumou a hodnotou vykonaných prác podľa znalca STÚ predstavuje + 3 621,9 eur, pričom žalobca neuznal naviac práce vo výške 69 911,90 eur + DPH. Žalovaný taktiež tvrdil, že pri obhliadke stavby so znalcom bol žalovaný 1/ vykázaný zo stavby ešte pred samotnou obhliadkou. Žalovaný 1/ zotrval na tvrdení, že dielo vykonal v celom rozsahu prílohy č. 1 k zmluve o dielo vo veľmi dobrej kvalite, dielo investor prevzal bez závad a nedorobkov v celom rozsahu, zaplatil zaň dohodnutú cenu a v predstihu ho užíval a užíva doposiaľ.
38. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.8.2018 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol s poukazom na predmet uzatvorenej zmluvy o dielo v rozsahu prílohy č.1 a cenu diela vo výške 1 023 544,38 eur vrátane DPH, ktorá vychádzala z ocenených položiek výkazu podľa prílohy č. 1 a na § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, že dňa 6.7.2009 vystavil žalovaný 1/ žalobcovi faktúru č. 2009/005 vo výške 550 000 eur vrátane DPH a dňa 4.9.2009 faktúru č. 2009/007 na sumu 473 544,38 eur vrátane DPH, spolu teda vyfakturoval sumu 1 023 544,38 eur ako celú dojednanú sumu za dielo. Žalobca zaplatil faktúru č. 2009/005 v plnej výške 550 000 eur a z faktúry č. 2009/007 zaplatil 40 000 eur, pričom sumu 73 544,38 eur vrátane DPH si ponechal v zmysle čl. V. bod 3 zmluvy o dielo ako zádržné. Žalobca si dal vypracovať a do konania predložil znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. na zistenie toho, akú časť predmetu diela žalovaný 1/ neuskutočnil. Žalovaný 1/ neoprávnene fakturoval práce podľa predmetného znaleckého posudku vo výške 257 731,02 eur bez DPH, vo výške 306 699,91 eur s DPH. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný 1/ nevykonal zo stavebného objektu SO 02 skladovacie priestory, z SO 03 drenážny systém, z SO 05 chýba postrekovací hydrant H2 pre druhú kazetu a napojenie hydrantu na RC, z SO 06 odplynenie a z SO 09 káblové rozvody. Na základe pripomienok a námietok žalovaných v konaní nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie. Znalecký posudok č. 30/2017 vypracovaný Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave bol východiskom pre rozhodnutie. Tento znalecký posudok v niektorých častiach konštatoval odlišné závery oproti znaleckému posudku č. 44/2011, ale v značnej a rozhodujúcej miere sa tieto posudky zhodujú v tom, že zo strany žalovaného 1/ došlo k nevykonaniu prác dohodnutých v zmluve a fakturovaných žalobcovi. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil, že ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nal. Občianskeho zákonníka, o zodpovednostný vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom kto sa na úkor iného obohatil musí obohatenie vydať. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na obchodnoprávny vzťah použijú normy občianskeho práva, ak sú na to splnené podmienky. Cena diela bola stanovená v závislosti a v nadväznosti na jednotlivé časti diela a ak tá ktorá časť diela nebola vykonaná vôbec, a žalovaný 1/ za jej vykonanie dostal zaplatené, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. S poukazom na § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka o výklade vôle žalobca uviedol, že základným a rozhodujúcim podkladom medzi zmluvnými stranami je zmluva a v nej obsiahnuté podmienky. Na základe zmluvy a výlučne v dohodnutom rozsahu je možné fakturovať jednotlivé práce a služby. Faktúra je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane na podklade dohodnutých podmienok. Nevykonané práce, ktoré žalovaný 1/ fakturoval, nemali byť nikdy zaplatené. Žalobca poukázal na odsek 75. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého po doplnení posudku nemali strany sporu už výhrady proti znaleckému posudku č. 30/2017 a v zmysle § 366 CSP jeho spochybňovanie v odvolacom konaní neobstojí. Ide o skutkové a technické záležitosti viazané na odborné technické posúdenie. Návrhy žalovaného 1/ na kontrolné posúdenie znaleckého posudku č. 30/2017 je irelevantné vzhľadom na takmer totožné závery podľa znaleckého posudku č. 44/2011. žalobca s poukazom na § 536 a § 537 Obchodného zákonníka považoval za účelové tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že v cene diela boli zahrnuté ďalšie faktory ako skoršie vykonanie diela, údajné sponzorovanie diela žalovaným 1/. Ide o subjektívne názory žalovaného 1/ bez opory vo vykonanom dokazovaní. Zmluva o dielo je konsenzuálna
zmluva zakladajúca synalagmatický vzťah. Nevykonaním časti diela nevznikol žalovanému 1/ nárok na zaplatenie tejto časti diela. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že práce naviac nie sú predmetom tohto sporu podľa odseku 80. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ tvrdenie o vykonaní prác naviac, o ich hodnote a o dohode so žalobcom nepreukázal. Za irelevantné tvrdenia považoval aj tvrdenia žalovaného 1/ k zaplateniu alebo vrátaniu DPH pre toto konanie. DPH sa spravuje osobitnými predpismi a v tomto konaní nemôže byť zohľadnená. Je povinnosťou strán, aby sa po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a zaplatení žalovanej sumy vysporiadali s otázkou DPH vo vzťahu k štátu prostredníctvom príslušného správcu dane. Vo výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorým podal odvolanie žalovaný 1/, považuje žalobca tento rozsudok za vecne správny.
39. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 6.9.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca meritórnu stránku rozhodnutia odvolaním nenapadol, odvolanie podal proti výrokom o náhrade trov konania. Zdôraznil, že žalobca podal žalobu o náhradu škody a z titulu náhrady škody nedostal ani cent. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca nežiadal a na ktoré nemá najmenší nárok z dôvodov, ktoré uviedol žalovaný 1/ v odvolaní. Žalobca podal žalobu proti dvom žalovaným, pokiaľ ide o žalovaného 2/ žalobu proti nemu súd prvej inštancie zamietol a vo vzťahu k nemu je zamietajúci rozsudok právoplatný. Nie je pravdou, že žalobca mal vo veci plnú úspech. Žiadať v takomto prípade náhradu trov konania od žalovaného 1/ by bolo krajne nespravodlivé. Na úrovni odvolacieho konania považuje žalovaný 1/ za zbytočné „handrkovať sa“ ako má súd posudzovať ekonomické pomery žalobcu, ktorý má vďaka žalovanému 1/ trvalý zdroj príjmu z diela vykonaného žalovaným 1/ pre žalobcu.
40. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 7.9.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.8.2018 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že pôvodný zámer žalobcu požadovaný od žalovaného 1/ bolo zhotovenie diela
- rozšírenie existujúcej skládky komunálneho odpadu v rozsahu dvoch kaziet na výmere cca 16 400 m2. pri vzájomných rokovaniach sa zistilo, že na takýto rozsah prác nemá žalobca zabezpečené finančné zdroje. Preto bola vyhotovená príloha č. 1 k zmluve o dielo, podľa ktorej sa vyhotoví jedna kazeta na cca polovičnej výmere. Žalovaný 1/ považuje žalobu za špekulatívnu. Dva roky po odovzdaní práce získal žalobca od projektanta úplne nový projekt na pôvodne zamýšľané dve kazety a na výmeru 16 400 m2. Žalovaný 1/ nemal nikdy záväzok ani povinnosť vyhotoviť rozsah prác podľa tejto projektovej dokumentácie na dve kazety a 16 000 m2. Preto nie je možné klásť otázky súdu a znalcovi, či boli alebo neboli práce vykonané podľa projektovej dokumentácie predloženej žalobcovi o dva roky neskôr po skončení prác vykonaných žalovaným 1/.
41. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. Týkajúci sa žaloby žalobcu proti žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť.
42. Súdne konanie žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ o zaplatenie 273 896,41 eur s príslušenstvom začalo dňa 26.6.2012 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 tom čase platného a účinného znenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
43. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
44. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
45. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
46. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote strany v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
47. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.20156 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
48. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II., v závislých výrokoch V. - VII. o nárokoch na náhradu trov konania a vo výroku VIII. o odňatí priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
49. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v postupe súdu prvej inštancie v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
50. Žalobca napadol odvolaním tie výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré predstavujú k veci samej rozhodnutie o procesných nárokoch súvisiacich so začatím a vedením civilného procesu stranami sporu upraveným Civilným sporovým poriadkom a zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Ide o nároky na náhradu trov konania a o odňatie oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Procesné nároky na náhradu trov konania sú nárokmi závislými od meritórneho výsledku sporového konania a o týchto nárokoch sa rozhoduje formou uznesenia. Rovnaký charakter z hľadiska formy rozhodnutia má aj rozhodnutie týkajúce sa súdnych poplatkov a oslobodenia od súdnych poplatkov, vrátane rozhodnutia o odňatí priznaného oslobodenia (i čiastočného) od súdnych poplatkov. Žalovaný 1/ napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem procesných nárokov, ktoré sa ho ako strany sporu týkajú, aj výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol meritórne vo veci samej o uplatnenom nároku podľa hmotného práva.
51. Odvolacie tvrdenia žalovaného 1/, ktorými odôvodňoval existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sú dôvodom zakladajúcim prieskum zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolacím súdom, v rámci ktorého odvolací súd zároveň hodnotí uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie, tak ako vyplýva z odsekov 5. - 49. odôvodnenia rozsudku, vykonal vo veci samej rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania nariadeného v konaní, a v týchto odsekoch podrobne opísal zistené skutočnosti a vyjadrenia strán sporu k znaleckému posudku č. 30/2017 vypracovanému Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Preskúmaním jednotlivých vykonaných dôkazov a vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v citovaných odsekoch odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaného dokazovania.
52. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj odvolacích tvrdení žalovaného 1/, dospel k záveru, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu napadnutého rozsudku, sú závery prijaté súdom prvej inštancie v podstate nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil procesnou právnou úpravou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a zistené skutočnosti dôsledne nehodnotil, pretože sa nevyrovnal so všetkými podstatnými tvrdeniami žalovaného 1/. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods.1 Dohovoru a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok upravuje v § 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pritom treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (sp.zn. II. ÚS 410/2006).
53. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si povinnosti vyplývajúce z § 191 a z § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil.
54. V odôvodnení rozsudku nevenoval súd prvej inštancie dostatočnú pozornosť otázke hodnotenia dohodnutého predmetu zmluvy o dielo č. 0105/2009 zo dňa 19.5.2009 ako otázke, ktorá patrí k podstatným náležitostiam zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. V odseku 64. odôvodnenia len stroho uvádza, že žalobca v postavení objednávateľa uzavrel dňa 20.5.200 so žalovaným 1/ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo realizovanie stavby. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pod pojmom STAVBA na mysli to dielo, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal vykonať pre žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, bol povinný predovšetkým uviesť a špecifikovať v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorá listina obsiahnutá v spise je prílohou č. 1 k zmluve o dielo, a po jej presnej identifikácii uviesť aký rozsah prác a dodávok obsahuje príloha č. 1 v rámci projektu U. - skládka odpadov, časť C I. etapa tak, aby bolo zrejmé, čo bolo dohodnutým predmetom diela. Žalovaný 1/, 2/ v konaní tvrdili, že dielo, ktoré žalovaný 1/ vykonal a ktoré prostredníctvom žalovaného 2/ odovzdal žalobcovi v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 17.7.2009, bolo vykonané v dohodnutom rozsahu podľa zmluvy o dielo. Rovnako túto skutočnosť tvrdil žalovaný 1/ aj v odvolaní.
55. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v súvislosti s predmetom diela podľa prílohy č. 1 v rámci projektu U. - skládka odpadov, časť C I. etapa nedáva v rámci hodnotiacej úvahy súdu prvej inštancie odpoveď ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu vykonávania diela žalovaným 1/ pre žalobcu bol projekt U. - skládka odpadov, časť C I. etapa doplňovaný a aký prípadný vplyv mali tieto doplnenia na dielo a jeho obsah a rozsah z hľadiska objemu (kvantity), pričom nie je vôbec zrejmé o aký projekt išlo v čase uzatvorenia zmluvy o dielo. Žalovaní 1/, 2/ v konaní tvrdili, že išlo o projekt pre územné konanie, pričom v oboch znaleckých posudkoch sa uvádza projekt pre stavebné konanie.
56. Žalovaný 1/ uplatnil v konaní proti žalobcovi postupom podľa § 97 (vzájomná žaloba) a § 98 (započítanie) v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nárok na zaplatenie 73 544,38 eur (čl. V. bod 3. zmluvy o dielo) a nárok na zaplatenie naviac prác v rámci vykonávania diela, ktoré boli odsúhlasené zástupcami zainteresovaných strán v stavebnom denníku. Konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 8Cb/4/2014, v ktorom si žalovaný 1/ ako žalobca uplatňuje proti žalobcovi ako žalovanému nárok na zaplatenie 77 977,69 eur s príslušenstvom, z ktorého časť vo výške 73 544,38 eur predstavuje zádržné podľa čl. V. bod 3. zmluvy o dielo č. 0105/2009 zo dňa 19.5.2009, je uznesením tohto súdu prerušené práve do skončenia tohto súdneho konania. V týchto súvislostiach odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k nároku žalovaného 1/ na zaplatenie naviac prác vykonaných na diele v rámci plnenia záväzku vykonať predmet diela podľa zmluvy o dielo, nie je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nielen nedostatočné, ale v spojení s uplatneným procesným nárokom žalovaného 1/ podľa § 97 a § 98 OSP aj procesne nesprávne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve uplatneným procesným postupom zo strany žalovaného 1/ bolo potrebné vykonať, hodnotiť a odôvodniť vzájomné nároky strán sporu vyplývajúce z diela vykonaného žalovaným 1/ pre žalobcu v rámci stavby U. - skládka odpadov, časť C I. etapa. Práce a dodávky vykonané žalovaným 1/ nad dohodnutý rámec predmetu diela sú predmetom sporu a predstavujú práve procesným uplatním zo strany žalovaného 1/ vysporiadanie všetkých vzájomných nárokov zmluvných strán z vykonaného diela, zvlášť za situácie, že boli odsúhlasené v stavebnom denníku a tieto práce a dodávky boli odovzdané a prevzaté žalobcom.
57. Ako nedostatočne odôvodnené, a tým aj nepreskúmateľné, vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvej inštancie prezentovaný v odseku 79. odôvodnenia, že časť ceny prevzal žalovaný 1/ bez zmluvného základu a teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nejde o vadu, ale o nevykonanú prácu, za ktorú nevzniklo žalovanému 1/ právo na plnenie a je teda zrejmé, že takúto prácu nie je potrebné reklamovať. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že na skutkové zistenia z vykonaného dokazovania aplikoval po právnej stránke okrem iných aj § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, pri hodnotení skutkových zistení vôbec nezohľadnil skutočnosti, ktoré mal preukázané zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 17.7.2009, a z ktorého vyplýva, že práce boli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a technickými podmienkami. Zodpovedanie otázky, či podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 17.7.2009 žalobca prevzal od žalovaného 1/ dielo v rozsahu podľa dohodnutého predmetu diela, a neskôr žalobca zistil, že odovzdané dielo nezodpovedá rozsahu podľa dohodnutého predmetu diela, k vykonaniu ktorého sa žalovaný 1/ zmluvou o dielo zaviazal, dáva v predmetnom spore odpoveď, či ide o vady diela v kvantite (množstve, objeme, rozsahu) alebo o omeškanie žalovaného 1/, prípadne o nemožnosť plnenia, nakoľko dokončenia diela vykonaním prác v rámci 2. kazety skládky časť C mal pre žalobcu vykonať iný subjekt.
58. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje legislatívne vyjadrenie v § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 191 ods. 2 CSP môže byť vierohodnosť každého dôkazu spochybnená prostriedkami procesného útoku alebo prostriedkami procesnej obrany, žiaden dôkaz nedisponuje zákonom predpísanou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz opaku. Hodnotenie dôkazov by malo mať oporu vo vykonanom dokazovaní a malo by byť v súlade s logikou, bez rozporu s prírodnými zákonmi a predovšetkým by malo byť preskúmateľné v inštančnom postupe. Hodnotenie dôkazov predstavuje obligatórnu náležitosť písomného vyhotovenia odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP (súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy).
59. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu vo výroku II. vo veci samej. Bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej zodpovedajúcimi aplikácii a výklady použitých právnych noriem, odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie je zaťažené vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Aj v odvolacom konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže odvolací súd posúdiť, či v tejto časti (výrok II. rozsudku) súd prvej inštancie vecne správne rozhodol. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zakladajúce nepreskúmateľnosť rozsudku v podstatných otázkach pre právne posúdenie veci a taktiež aj z hľadiska právneho posúdenia veci, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorým sa strane sporu odňala možnosť uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil.
60. Nakoľko odvolací súd zrušil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, zrušil aj výroky V., VI. a VII. o nárokoch strán sporu a štátu na náhradu trov konania ako o výrokoch závislých od meritórneho rozhodnutia riadiac sa zásadou zodpovednosti za výsledok a mierou úspechu strán sporu podľa § 255 CSP v sporovom konaní. Z tohto dôvodu sa odvolací súd následne nezaoberal a nevyhodnocoval odvolacie tvrdenia žalobcu, nakoľko zrušením výrokov V. a VI., ktoré žalobca napadol odvolaním, žalobca dosiahol výsledok sledovaný odvolaním.
61. Odvolacie tvrdenia žalobcu, ktorými za uplatnenia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odôvodňoval nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VIII., ktorým bolo žalobcovi odňaté priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že čiastočné priznanie žalobou uplatnené peňažného nároku nemôže byť samo o sebe dôvodom, pre ktorý pominuli potreby oslobodenia od súdnych poplatkov. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a je tomu tak aj pri odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, sú rozhodujúce podľa § 254 ods. 2 CSP pomery strany sporu. Z podstaty oslobodenia od súdnych poplatkov vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, najmä na strane právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov. Tieto pomery nemôžu byť len prechodné a musia byť natoľko závažné, že poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť. Z predloženého spisu vyplýva, že ku dňu rozhodnutia o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi súd prvej inštancie nezisťoval žiadne pomery žalobcu na rozhodnutie o odňatí oslobodenia (čiastočného) od súdnych poplatkov a jeho rozhodnutie je vo výroku VIII. za daného stavu bez riadneho zistenia skutkového stavu pomerov žalobcu nesprávne, spĺňajúce podmienky uplatnených odvolacích dôvodov. Z tohto dôvodu odvolací súd výrok VIII. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.
62. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP v ďalšom konaní bude dôsledne postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP tak, aby po určení sporných a nesporných skutkových tvrdení medzi stranami sporu, mohol rozhodnúť o vykonaní a v konaní vykonal tie dôkazy, ktoré sú významné a potrebné pre zistenie skutkového stavu, teda zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, prípadne rozhodne o vykonaní a vykoná ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu. Bude sa zaoberať podstatnými tvrdeniami strán sporu, prípadne voči stranám sporu vykoná postup podľa § 150 ods. 2 CSP so zdôraznením, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Úlohou súdu prvej inštancie bude zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä náležite vysporiada s dôkazmi, vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, pretože dôkazy nestačí len vykonať a ich obsah preniesť do odôvodnenia, ale je potrebné ich náležite vyhodnotiť, posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť a vyvodiť z nich dielčie skutkové zistenia a potom rozhodujúci skutkový záver. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP v sebe subsumuje okrem iného aj povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia strán sporu. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a podstatnými tvrdeniami strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo nielen formálne náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, ale aby aj z materiálneho hľadiska zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa zameria vo svojom hodnotení na posudzovanie tých
otázok, pre nepreskúmateľnosť ktorých (odsek 54. - 57. odôvodnenia tohto rozhodnutia) zrušil odvolací súd v napadnutej časti rozsudok vo veci samej (výrok II.), pretože ich hodnotenie má význam pre hodnotenie ostatných dôkazov a následne aj pre právne posúdenie veci, či ide o vady diela, o náhradu škody alebo o bezdôvodné obohatenie.
63. V súvislosti s právnym posúdením veci poukazuje odvolací súd na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 5 Cdo 196/2009, v ktorom uviedol : Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Tento názor je plne aplikovateľný aj v podmienkach Civilného sporového poriadku.
64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).