Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Csp-60-2019.pdf
PDF · 151.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Ľ. D., S.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, Z., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 1545,- eura s prísl. a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, eventuálne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1545,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. od 20.06.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v .
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2019 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a voči žalovanému zaplatenia sumy 1545,-Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, eventuálne určiť, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú mal uzatvoriť žalobca so žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatná.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného“) Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX. Zmluva o revolvingovom úvere je súčasťou listiny označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, čo znamená, že súčasne malo dôjsť k uzatvoreniu tak Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca má za to, že v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom. v Zmluve o revolvingovom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že náklad žalobcu v podobe poistného súvisiaceho s poistením schopnosti splácať úver, mal byť započítaný
do celkových nákladov a vstúpiť do vzorca pre výpočet RPMN, pretože v súvislosti s poistením žalobca nemal na výber a musel ho akceptovať, bez možnosti jeho odmietnutia. V Zmluve o revolvingovom úvere je ďalej len neurčito uvedená náležitosť - výška mesačnej splátky, a to vyjadrením: „min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 EUR“, čo považuje žalobca za neurčitý údaj o podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ preto nebol náležitým a zrozumiteľným spôsobom oboznámený s tak dôležitou informáciou, akou je výška mesačnej splátky. Z týchto dôvodov je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej v žalobnom návrhu poukazuje na tú skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mu bola predložená právnym predchodcom žalovaného, bolo úmyslom žalobcu získať len klasický úver na financovanie kúpy tovaru. Uvedené znamená, že žalobca nemal v úmysle okrem predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvoriť aj Zmluvu o revolvingovom úvere, preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Žalobca má za to, že dodávateľ touto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, a to Zmluvu o revolvingovom úvere, než iba ten, ktorý bol v čase podpisu vo sfére jeho záujmu. Žalobca chcel len získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalovaného a nemal na výber, pričom musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Žalobca celkovo čerpal 1623,32 Eur, čo vyplýva z výpisu kreditnej karty a uhradil sumu 3189,-Eur. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 1545,68Eur, preto si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia vo výške 1545,-Eur za obdobie od 17.06.2016 do 18.03.2019. Žalobca zvolil primárny petit, v ktorom žiada určiť úver za bezúročný a bez poplatkov, ale aj eventuálnym petitom žiada určiť zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú. Takúto formuláciu petitu odôvodňuje nejednotnosťou v rámci rozhodovacej činnosti súdov, pri posudzovaní prípadov obdobných zmluvných formulárov.
3. Na základe výzvy súdu sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 08.07.2016, v ktorom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa ako veriteľ Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal poskytnúť žalobcovi finančné plnenie v požadovanej výške a žalobca sa Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k splácaniu poskytnutého úveru. Žalobca sa podpisom Zmluvy o spotrebiteľom úvere zaviazal svoj záväzok splácať riadne a včas v 24 mesačných splátkach vo výške 8,50 € vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.09.2012. Zároveň žalovaný a žalobca uzavreli Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 01.08.2012, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za vzájomne dohodnutých podmienok. Výška úverového rámca bola dojednaná na sumu 5 000,00 € a aktuálna výška úverového rámca bola stanovená vo výške 600,00 €, výška mesačnej splátky bola určená ako minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 €. Žalovaný má za to, že nepochybne došlo k uzatvoreniu vyššie uvedenej Zmluve o revolvingovom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu ohľadne nedostatku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rovine nesprávne určenia RPMN. V tejto súvislosti poukazuje na znenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na 3. časť Zmluvy, body 1.1. a 1.6. Podľa časti 3. bod 1.1. druhá veta: „Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere /Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere , a to: a) Základný súbor poistenia b) Štandardný súbor poistenia c) Rozšírený súbor poistenia d) Súbor poistenia - pre prípad smrti.“
Podľa časti 3. bod 1.6.: „Dlžník berie na vedomie, že poistenie dojednané v ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ je oprávnený kedykoľvek ukončiť.“ Z vyššie uvedených zmluvných ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že poistné bolo individuálne dojednané, pričom žalobca mal možnosť voľby a zároveň bol oprávnený kedykoľvek dojednané poistné ukončiť. Skutočnosť, že žalobca mal možnosť poistné kedykoľvek ukončiť potvrdzuje, že toto poistenie
nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by tak žalovaný skutočne zamýšľal, nezapracoval by do Zmluvy možnosť ukončiť žalobcovi toto poistenie, a to kedykoľvek a bez akýchkoľvek sankcií. V zmysle uvedeného zmluvného dojednania mohol totiž žalobca poistenie ukončiť napríklad aj nasledujúci mesiac od podpisu Zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že poistenie sa do RPMN započíta iba v prípade ak je podmienkou k poskytnutiu spotrebiteľského úveru. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že žalobca si poistenie sám zvolil, a preto sa logicky v takomto prípade do ročnej percentuálnej miery nákladov nezapočítava. Zároveň sa žalovaný nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu o nedostatku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tej rovine, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Má za to, že namietaný nedostatok pri aplikácii eurokomformného výkladu nepredstavuje takú náležitosť zmluvy, ktorá by bola nevyhnutná, ktorej absencia by automaticky spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čo sa týka možnej neplatnosti zmluvy, žalovaný uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere predložená žalobcovi ako návrh na uzatvorenie zmluvy pôsobila voči Žalobcovi odo dňa, kedy sa dostala do jeho dispozičnej sféry a žalobca mal možnosť si návrh na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Mal tak dostatok času sa rozhodnúť, či návrh na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere príjme alebo odmietne, preto žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že by akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na žalobcu nátlak a nútil ho podpísať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Má za to, že pokiaľ nesúhlasil s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítal, mohol návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. Žalovaný teda urobil ofertu žalobcovi na základe zákonom predpísanej formy v súlade so zákonom. Žalovanému tiež nie je zrejmé, prečo žalobca čerpal prostriedky z poskytnutého revolvingového úveru napriek tomu, že tvrdí, že mu bola vnútená a že o tento typ úveru nemal záujem. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na nezrozumiteľnosť a nejednoznačnosť žalobného návrhu, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou na podklade ktorých žiada žalobca vydanie údajného bezdôvodného obohatenia si nemôžu vnútorne odporovať. Žalobca si nemôže uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu chybne vypočítanej RPMN a zároveň žiadať o určenie, že zmluva je neplatná. Nemožno podľa žalovaného za eventuálne petit považovať taký návrh, ako urobil žalobca v tomto konaní, kedy žiada, aby súd rozhodol, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chybne vypočítanej RPMN a zároveň žiada určiť, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. V prvom prípade žalobca žiada plnenie z titulu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a v druhom prípade z titulu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere vôbec nevznikla resp. je neplatná. Pokiaľ sa žalobca domáha konkrétneho peňažného plnenia je povinný jednoznačne špecifikovať právny základ z ktorého svoj nárok na zaplatenie určitej sumy odvodzuje. V závere žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. K skutkovým tvrdeniam žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu 12.08.2019, v ktorom uviedol, že náklad žalobcu v podobe poistného súvisiaci s poistením schopnosti splácať úver, mal byť započítaný do celkových nákladov a vstúpiť do vzorca pre výpočet RPMN, preto žalobca poistenie musel akceptovať. Za irelevantné možno považovať v tejto súvislosti to, či tu bola možnosť dojednať poistenie vyššie alebo nižšie, kľúčové je, že bez poistenia by úver poskytnutý nemohol byť. Uvedené vyplýva priamo z textu Zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa však už možnosť odmietnutia poistenia nenachádza. Pri vykonaní voľby z viacerých možných variantov poistenia, možnosť odmietnuť poistenie sa neuvádza, a teda nie je možné hovoriť o dobrovoľnom náklade v podobe poisteného, ale o povinnom náklade, ktorý mal byť premietnutý do celkových nákladov ako aj parametra RPMN, čo sa však nestalo. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na nesprávne uvedenej náležitosti RPMN v Zmluve o revolvingovom úvere. Čo sa týka náležitosti výšky splátky, žalobca má za to, že je nevyhnutné zachovať požiadavky týkajúce sa zrozumiteľnosti a presnosti. Spôsob uvedenia náležitosti výšky splátky v predmetnej Zmluve o revolvingovom úvere zo strany žalovaného tieto požiadavky nespĺňa. Rovnako absentuje aj náležitosť termín konečnej splatnosti v Zmluve o revolvingovom úvere. Konečná splatnosť je teba určiteľná na základe vstupných údajov a žiadne zákonné ustanovenie nezakladá výnimku z povinnosti uvádzania tejto náležitosti aj v prípade, že sa jedná o úver revolvingový. Žalobca ďalej poukazuje na to, že chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalovaného, nemal na výber a musel
podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Právny predchodca žalovaného dal žalobcovi iba dve možnosti, buď podpísať vopred predformulovanú listinu, alebo ju ako celok odmietnuť. K žalobnému návrhu uviedol, že z podanej žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a to vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok postavil žalobca na bezúročnosti úveru a podporne v druhom rade poukázal aj na možné dôvody vyhodnotenia Zmluvy o revolvingovom úvere ako neplatného právneho úkonu. Má za to, že absolútnu neplatnosť súd skúma a vyhodnocuje z úradnej povinnosti. Uviedol, že eventuálny petit je v zmysle právnej teórie petit, ktorý je formulovaný popri inom petite. Ak súd dospeje k záveru o existencii okolnosti opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. K rozhodovaniu o eventuálnom petite príde len v prípade, ak je primárny petit zamietnutý. Je preto nepochybné, že prípadné vyhovenie žalobe ohľadom petitu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti vylučuje kladné rozhodnutie o petite ohľadom určenia neplatnosti zmluvy.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.09.2019 právny zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších tvrdeniach ohľadne poisteného a teda, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, preto nemuselo byť zohľadnené pri výpočte RPMN. Ohľadne výšky splátky revolvingového úveru uviedol, že v rámci čerpania revolvingového úveru dochádza k zmenám vo výške poskytnutej pôžičky, preto sa pri tomto type pôžičiek hovorí o úverovom rámci. Čerpaním úveru vždy dochádza aj k zmene výšky poskytnutej pôžičky, a teda prirodzene vzniká potreba, aby požičaným prostriedkom zodpovedala aj výška splátky. Z uvedeného dôvodu je výška mesačnej splátky vyjadrená flexibilne a v závislosti na čerpaní finančných prostriedkov sa mení, resp. prispôsobuje sa im podľa uvedeného pravidla (5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 € ). Z uvedeného dôvodu nie je možné túto splátku uvádzať pevnou sumou ako tvrdí žalobca. Žalovaný tiež poukázal na to, že samotný charakter revolvingového úveru neumožňuje dopredu poznať termín konečnej splatnosti úveru. Nie je totiž možné predpokladať akým spôsobom a v akom rozsahu bude úver čerpaný a z tohto dôvodu nie je možné ho určiť ani približne. K neplatnosti zmluvy ohľadne revolvingového úveru žalovaný uvádza, že spotrebiteľ prejavil záujem o revolvingový úver hneď v dvoch rovinách. Prvú rovinu predstavuje dobrovoľné uzavretie Zmluvy o poskytnutí tohto typu úveru a druhú rovinu predstavuje aj faktické dobrovoľné zahájenie čerpania prostriedkov z jeho strany. Je preto ťažko uveriteľné, že pokiaľ by žalobca nemal skutočný záujem o uzavretie a využívanie tohto finančného produktu, začal by tento produkt dobrovoľne využívať. Z jeho strany neexistujú dôvody na základe ktorých by mohlo byť konštatované, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, prípadne neplatná.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 25.11.2019, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe a odkázal na svoje písomné podania. Zároveň navrhol uskutočniť výsluch žalobcu na pojednávaní. Pojednávania sa tiež zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý sa rovnako pridržal doterajších písomných vyjadrení a opätovne poukázal na to, že revolvingový úver nebol spotrebiteľovi vnútený s ohľadom na vonkajšie atribúty prejavu vôle žalobcu.
7. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca si na internetovej stránke vyhliadol počítač o ktorý mal záujem a predajca mu odporučil vzhľadom na skutočnosť, že nemal dostatok finančných prostriedkov spoločnosť, ktorá by mu pomohla vybraný počítač refinancovať. Touto spoločnosťou bola spoločnosť Cetelem, ktorá mu následne poslala zmluvu. Podľa pokynov spoločnosti zmluvu podpísal a odoslal späť spoločnosti. Následne začal úver splácať a zhruba po 3 splátkach, ktoré splatil, mu bola ponúknutá úverová karta. O tejto karte sa dozvedel na základe telefonického rozhovoru s pracovníčkou spoločnosti Cetelem, ktorá mu uviedla, že môže čerpať finančné prostriedky aj z úverovej karty. Z tejto karty začal čerpať finančné prostriedky zhruba po 5 mesiacoch. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že so spoločnosťou Cetelem chcel uzatvoriť úverovú zmluvu z dôvodu kúpy počítača, na ktorý nemal dostatok hotovosti. O nijakú inú zmluvu v tom čase nemal záujem. V čase kedy uzatváral úverovú zmluvu nebol oboznámený zo strany spoločnosti Cetelem o nijakom inom produkte, ani o kreditnej karte. Prvýkrát sa o tejto možnosti používania kreditnej karty dozvedel až na základe telefonického rozhovoru od pracovníčky spoločnosti Cetelem. Zhruba po pol roku, keď potreboval finančnú hotovosť použil zaslanú úverovú kartu. Ohľadne samotného priebehu uzatvorenia zmluvy žalobca uviedol, že zmluvu uzatváral na základe telefonického rozhovoru, kde sa ho pracovníčka spoločnosti Cetelem pýtala na základe údaje ako je meno, priezvisko a adresu. Nepamätá si na to, či sa ho niekto pýtal ohľadne výšky jeho príjmu, ani že
by sa ho niekto pýtal na poistenie. Skôr má pocit, že nikto nič od neho nezisťoval. Následne mu bola domov zaslaná zmluva, ktorú mal podľa pokynov podpísať a vrátiť spoločnosti Cetelem.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a to najmä: žaloba, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní plat. služieb, výpisom z obchodného registra spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA akciová spoločnosť, výpisom z kreditnej karty, prehľadom splátok a úhrad, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
9. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe časti 1 s názvom „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“, poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi úver vo výške 164,61 Eur s výškou mesačnej splátky 8,50 Eur, s počtom mesačných splátok 24, so splatnosťou mesačnej splátky 15.deň v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.09.2012 a konečnou splatnosťou úveru 15.08.2014. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná výška úverovej sadzby 18.16% p.a. , RPMN 19,74 %, priemerná RPMN 46,52%, celková čiastka k zaplateniu 197,52 Eur, zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33% a spôsob čerpania úveru: jednorázovo bezhotovostne. Na základe časti 2 uvedenej zmluvy s názvom „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 5000,-Eur s aktuálnou výškou úverového rámca 600,-Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť s úrokom 28,68% ročne v mesačných splátkach vo výške: „minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-Eur“, splatný v 10.deň v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, pri určenej RPMN 45,94%, so zvoleným súborom poistenia: základný súbor poistenia a poplatkom za poistenie 3,33%. Z výpisu z kreditnej karty, ako aj z prehľadu splátok a úhradu klienta súd zistil, že žalobca celkovom čerpal 1623,32 Eur a uhradil žalovanému sumu 3189,-Eur. Rozdiel medzi uhradenými a čerpanými prostriedkami tak predstavuje sumu 1565,68 Eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1545,-Eur za úhrady vykonané v období od 15.06.2016 do 18.03.2019.
10. Podľa § 497 zák.č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník, v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy t.j. k 01.08.2012, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 01.08.2012, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17 Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 455 ods. 1 OZ , Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 ods.1/, 2/ Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Zb.z. účinného k 01.08.2012, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 účinného k 01.08.2012, Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
24. Podľa § 9 ods. 1/ a 2/ zák.č. 129/2010 Zb .z. účinného k 01.08.2012, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Zb.z. účinného k 01.08.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z. po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného primárne zaplatenia sumy 1545,-Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a tiež určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, eventuálne určenia, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú mali uzatvoriť žalobca so žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Podstatnou eventuálneho petitu je prisúdenie jedného primárneho nároku a len ak objektívne nie je možné vyhovieť prvému petitu, môže súd zaviazať žalovaného in eventum na iné plnenie. Ak súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúci petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom eventuálnom petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. Právna teória tiež nevylučuje možnosť použitia eventuálneho petitu v prípade, že žalobca nevie vyhodnotiť dôkaznú situáciu a nie si je istý, či súd vyhodnotí primárny nárok ako dôvodný. Hoci sa žalobca primárne domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, súd sa musí prejudiciálne zaoberať aj absolútnou neplatnosťou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ju skúma a vyhodnocuje z úradnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, bola dňa XX.XX.XXXX riadne uzavretá v časti 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 164,61 Eur na kúpu tovaru a v časti 2 Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb s výškou úverového rámca 5000,-Eur a aktuálnou úverového rámca
600,-Eur. Obe časti tvoria jeden celok, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktoré žalobca podpísal, čím prejavil vôľu urobiť tento právny úkon a vstúpiť do uvedeného zmluvného vzťahu. V rámci výsluchu na pojednávaní síce žalobca uvádzal, že jeho úmyslom bolo získať len klasický úver na financovanie kúpy tovaru a nemal v úmysle uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere. Toto vyjadrenie žalobcu o tom, že nemal vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalovaného v časti 2 vyššie uvedenej zmluvy však ostalo len v polohe tvrdenia žalobcu a nepreukázal ho žiadnymi relevantnými dôkazmi. Hoci žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa a súd je povinný spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu chrániť pred nekalými praktikami obchodníkov, resp. poskytovateľov finančných služieb, ochranu spotrebiteľa však nemožno chápať ako bezhraničnú v tom zmysle, že pokiaľ si spotrebiteľ riadne neprečíta predloženú zmluvu, hoci mal na to dostatok priestoru a podpíše ju, takéto konanie spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Aj u priemerne zdatného spotrebiteľa možno vyžadovať samotné prečítanie si prehľadného a zrozumiteľného textu návrhu zmluvy a následné posúdenie, či do predloženého a navrhovaného zmluvného vzťahu chce vstúpiť. Žalobca mal zákonnú možnosť nepristúpiť k návrhu uvedenej zmluvy, resp. svoj súhlas s uzatvorením takejto zmluvy zrušiť ( § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo ho odvolať ( § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Žalobca naopak návrh žalovaného na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere naopak akceptoval písomným úkonom dňa 01.08.2012, pričom neurobil vo vzťahu k žalovanému žiadny taký úkon z ktorého by bolo možné usúdiť, že nemá vôľu byť viazaný zmluvným vzťahom, teda Zmluvou o revolvingovom úvere, práve naopak, opakovane čerpal finančné prostriedky revolvingového úveru v rôznych sumách, teda aktívne používal kreditnú kartu z ktorej čerpal finančné prostriedky, čo samo o sebe preukazuje vedomosť žalobcu o uzavretí aj Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj jeho súhlas s touto zmluvou. Pokiaľ by žalobca skutočne nemal vôľu uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako sám tvrdí, nebol by pristúpil aktívne k používaniu kreditnej karty a k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingu a po splatení klasického úveru, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu tovaru, by jeho záväzok zanikol. Zo samotného názvu Zmluvy: „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ ako aj z jej koncipovania a zreteľného označenia ako časť 1 a časť 2 je zrejmé, že ide o dve rozdielne zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere nie je tak skrytou a resp. podsunutou zmluvou do textu primárneho právneho úkonu, ktorý ako žalobca uvádza, mala byť klasická spotrebiteľská zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov na kúpu tovaru. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností dospel súd k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty bola platne uzavretá, a teda nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatok vôľovej zložky žalobcu takúto zmluvu uzatvoriť.
31. Následne sa súd zaoberal primárnym petitom žalobcu, a teda posúdením, či je možné vyhlásiť uvedenú úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú a či vzniká žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Zb.z., nakoľko išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti bolo aj poskytovanie úverov žalobcovi ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe, ktorý podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolenia alebo podnikania. Pretože došlo k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného veriteľa so žalovaným, stal sa žalovaný právnym nástupcom pôvodného veriteľa, a tak vstúpil do jeho práv, z čoho vyplýva aj jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.
32. Súd podrobil uzavretú spotrebiteľskú úverovú zmluvu súdnej kontrole, či spĺňa náležitosti uvádzané zákonom č.129/2010 Zb.z. účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. 01.08.2012. Zákon č. 129/2010 Zb.z. určuje v § 9 náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, sankcionuje uvedenú zmluvu v zmysle § 11 ods. 1 jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.g) a k ) zákona č. 129/2010 Zb.z., a to celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a výšku splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve je výška spotrebiteľského úveru uvedená dvomi rôznymi sumami, a to ako výška úverového rámca 5000,-Eur a aktuálna výška úverového rámca 600,-Eur. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy pritom nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru, prípadne za akých okolností sa uplatní jedna alebo druhá výška úverového rámca. Ak dodávateľ naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedené kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať aktuálny úverový rámec 600,-Eur a kedy úverový rámec 5000,-Eur. Keďže k stanoveniu týchto
podmienok nedošlo, nie je zrejmé do akej výšky je spotrebiteľ oprávnený úver čerpať, preto súd má za to, že v zmluve chýba výška úveru a podmienky jeho čerpania, tak ako to má na zreteli zákonodarca v § 9 ods. 2 písm.g ) zákona č. 129/2010 Zb.z.
33. Zo zmluvy tiež nevyplýva výška splátky, nakoľko formulácia „ minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlene na najbližší vyšší násobok 300,-Eur“ nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Z tejto formulácie ani zo žiadneho iného ustanovenia zmluvy ( najmä bodu 4 upravujúceho splácanie úveru ) nie je zrejmé, čo sa považuje za „dlžnú čiastku“, teda či ide len o dlžnú istinu alebo zároveň aj o dlžný úrok, prípadne dlžné poistné. Samotný pojem „ čiastka“ je sám o sebe neurčitý a môže obsahovať viaceré dlžné sumy , pričom bez jasného vymedzenia tohto pojmu nemožno ani vypočítať 5% z dlžnej čiastky predstavujúcich splátku úveru. Z takejto formulácie preto nie je zrejmé, v akej výške má spotrebiteľ splátku plniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 16Co342/2018 zo dňa 17.01.2019, ktorý rovnako v identickom prípade uviedol, že výška splátky v Zmluve o revolvingovom úvere nebola dohodnutá, nakoľko jej formulácia vykazuje známky nejasnosti a neurčitosti, v dôsledku čoho nie je zrejmé, v akej výške mal spotrebiteľ splátku úveru plniť, preto odvolací súd považoval z dôvodu absencie týchto údajov resp. ich nejasnosti a neurčitosti úver za bezúročný a bezpoplatkový.
34. Podporne súd uvádza, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN, nakoľko do výpočtu RPMN nebol náklad žalobcu v podobe poistného súvisiaceho s poistením schopnosti splácať úver započítaný, hoci žalobca nemal na výber a musel zmluvu akceptovať aj s predloženým poistením, a teda poistenie nemal možnosť odmietnuť. Podľa § 2 písm.g) zák.č. 129/2010 Zb.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci je zrejmé, že dojednanie poistenia bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, pretože znenie ustanovenia bodu 1.1 v časti 3 zmluvy je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode uvedeného. Z formulácie textu zmluvy o uvedenom bode nevyplýva, že by žalobca mohol poistenie aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. V bode 1 časť 2 úverovej zmluvy sa len uvádza, že dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil právny predchodca žalovaného pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalobca teda nemal možnosť do tohto textu nijakým spôsobom zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo potrebné náklady na poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa. Keďže to právny predchodca žalovaného neurobil, výška RPMN v úverovej zmluve je uvedená v nesprávnom výške v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky RPMN by RPMN bola vyššia. V súvislosti s uvedeným, je preto potrebné posudzovať úver podľa § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Zb.z. za bezúročnú a bez poplatkov.
35. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitosti resp. ich neúplné, nejasné nezrozumiteľné, či nesprávne uvedenie, sa úverová zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) zák.č. 129/2010 Zb.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 01.08.2012. Plnením nad rámec poskytnutých istín úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, a to plnením bez právneho dôvodu, ktoré musí žalovaný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 1 Obč.zákonníka.
36. Dňa 05.12.2018 vyšiel v Zb.z. pod č. 343/2018 zákon z 27.11.2018, ktorým sa doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov tzn., že počnúc dňom 05.12.2018 nadobudla účinnosť novela Obč. zákonníka v zmysle ktorej bol za § 54 vložený § 54 a so znením: „ Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani platne zabezpečiť ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Z dôvodovej správy vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka vyplýva, že zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmluv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL US 11/2016 - 60 zo dňa 07.02.2018 v ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 ZB.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd je povinný ex offo skúmať, či nárok uplatňovaný v konaní nie je premlčaným nárokom.
37. Pri posúdení premlčania súd vychádzal z ustanovenia § 107 Obč. zákonníka ako aj z rozhodovacej praxe, judikatúry a zisteného skutkového stavu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať ( uplatniť ) po prvý raz. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Plynutie premlčacej doby sa počíta z objektívneho hľadiska odo dňa kedy ku konkrétnemu obohateniu objektívne došlo a zo subjektívneho hľadiska začína plynúť premlčania doba odo dňa, kedy sa oprávnený subjektívne dozvedel, že k obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Ustanovenie § 107 ods. 2 Obč. zákonníka jednoznačne uvádza, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najskôr za 3 roky, v objektívnej premlčacej dobe odo dňa keď k nemu došlo. Žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodného obohatenia vo výške 1545,-Eur za vykonané platby v období od 17.06.2016 do 18.03.2019. Žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2019, preto súd konštatuje, že k premlčaniu nároku žalobcu v objektívnej premlčacej dobe nedošlo. Pre začiatok behu 2ročnej subjektívnej premlčanej doby je rozhodný deň kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa jeho úkor obohatil. Rozhodujúce je vždy zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 5CDo/121/2009 ). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne ( preukázateľne ) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 1CDo/67/2011 ). Judikatúra v otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Obč. zákonníka je stabilizovaná v tom zmysle, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie všetky také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde, a nie je pritom rozhodujúce, že už mal skôr možnosť dozvedieť sa skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku jeho bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Súčasne z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a o tom, v čí prospech k tomuto obohateniu došlo musí byť skutočná preukázaná nielen predpokladaná ( rozhodnutie II ÚS ČR sp.zn. 2460/2017 zo dňa 19.03.2018 spotrebiteľské veci). Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, že dochádza na jeho úkor k získavaniu bezdôvodného obohatenia až začiatkom roku 2019, kedy si začal kontrolovať jednotlivé splátky, nakoľko ústrižky o zaplatení si odkladal a sám si sčítaním koľko mu bolo poskytnuté a koľko zaplatil zistil, že preplatil oveľa viac ako mu bolo poskytnuté a následne v mesiaci máj navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Cifru, ktorý prevzal jeho právne zastupovanie a oboznámil ho s bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný ani v objektívnej ani subjektívnej premlčacej dobe.
38. Záverom súd konštatuje, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná a zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu sa o sumu 1565,68 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil žalobou nárok na sumu 1545,-Eur za obdobie uhradených splátok od 17.06.2016 do 18.03.2019, čo preukázal prehľadom splátok a úhrad, ako aj výpismi z kreditnej karty. V dôsledku súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo vyššie uvedenej výške, ktorý získal ako bezdôvodné obohatenie.
39. Keďže sa žalovaný ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, vznikla aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať od času, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Keďže občiansky zákonník pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje sa na platnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. Deň nasledujúci po takejto žiadosti, je dlžník povinný platiť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania.
Za deň zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je potrebné považovať doručenie tejto žaloby žalovanému, ktorým je deň 19.06.2019. K omeškaniu žalovaného preto došlo nasledujúci deň, t.j. 20.06.2019 a keďže v danom čase platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0%, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1545,-Eur.
40.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.