Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-26-2017.pdf
PDF · 111.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu E.. Ž. S., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: Q. XX, XXX XX T., zast. Advokátska kancelária HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom: Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda proti žalovaným X/ D. R., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C.I. XX.XX.XXXX, X/ H. R., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, X/ D. T., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, X/ Š. T., H. F., F. R., X/ H. T.O., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, X/ Z. B., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, X/ L. B., H. F., F. R., X/ E. C., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, X/ E. C., H. F., F. R., XX/ E. Š.Á., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ D. T., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ D. T.Z., H. F., F. R., XX/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ Z. G., H. F., F. R., XX/ I. G., H. F., F. R.P., XX/ G. T., H. F., F. R., XX/ E. T., H. F., F. R., XX/ I. J., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ J. J., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ U. G., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C. XX.XX.XXXX, XX/ H. B., F.. XX.XX.XXXX, P. W. C.I. XX.XX.XXXX, Ž. X/ I. XX/ W..: J. H. M., J. J.: T.C. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, XX/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, T.: U. XXX, XXX XX P., XX/ D. B., F.. XX.XX.XXXX, T. T. X/X, XXX XX P., XX/ D. B., F.. XX.XX.XXXX, T.: W. XXX, XXX XX U., XX/ D.A. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, XXX XX P., Ž. XX/ I. XX/ W..: D.. T. G., I., J. J.: Ž. Č..XXX, XXX XX H.Á., XX/ F., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J.: H. XX, XXX XX A., XX/ D. Š.Á., F.. XX.XX.XXXX, T.: F. XX, XXX XX P., XX/ D. B., F.. XX.XX.XXXX, T.: T. X/X, XXX XX P., XX/ Z. P., Z.Ý. Ú. P., O.: XX XXX XXX, J.: J. XXX/XX, XXX XX P., Ž.Í. XX/ I. XX/ W..: D.. T. G., I., J. J.: Ž. Č..XXX, XXX XX H. I. XX/ O.. H. D., F.. XX.XX.XXXX, T.: E. T. XXXX/X, XXX XX A., zast.: JUDr. Iveta Bračoková, advokát, so sídlom: Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Slovenský pozemkový fond, žalovaný v rade 23/, 24/, 25/, 26/, 27, 28/, 29/, 30/, 31/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2017 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1123 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 912 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 31597 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1337 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu
pozemok - parcela č. 2XXX/XX0, trvalé trávne porasty o výmere 10405 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 96489 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 12764 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, záhrady o výmere 5 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 287279 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX/XXX, trvalé trávne porasty o výmere 174276 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 86064 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu pozemok - parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4262 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor pre okres H., obec P., kat. úz. U.. Zároveň žalobou žiadal žalobca o náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že sporné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva na základe nasledovných právnych titulov: A. Rozhodnutím Štátneho notárstva T. 2 zo dňa 10.09.1991, č.k. D XXX/XX - XX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.1991 v dedičskom konaní po poručiteľovi H. M., dátum narodenia XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, T. (otec žalobkyne), nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, t.č. zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U. vo výške 2/3 vzhľadom k celku, B. Rozhodnutím Pozemkového úradu v A. zo dňa 11.12.1992, č. Vn 206/92, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.1992 boli žalobkyni ako oprávnenej osobe v súlade s ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 93/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vydaného okrem iného sporné nehnuteľnosti t.č. zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U. v podiele vo výške 1/3 vzhľadom k celku, ktoré nehnuteľnosti boli odňaté pôvodnému vlastníkovi H. M.ovi (prastarý otec žalobkyne) v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., a to v rámci konfiškácie v roku 1948, C. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v A. zo dňa 02.07.2004, č. L/XXXX/XXXXX, boli žalobkyni ako oprávnenej osobe v súlade s ustanoveniami § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. 93/1992 Zb., zákona č. 186/1993 Z.z., úplné znenie zákona č. 11/1994 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vydané okrem iného v časti sporné nehnuteľnosti t.č. zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U., resp. vedené na LV č. XXX, a to konkrétne: pozemok - parc. č. XXXX, záhrada o výmere 5 m2, pozemok - parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 183 m2 v podiele vo výške 1/3 vzhľadom k celku, ktoré nehnuteľnosti boli odňaté pôvodnému vlastníkovi H. M.ovi (prastarý otec žalobkyne) v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., a to v rámci konfiškácie v roku 1948. V záujme preukázania oprávnenosti a zákonnosti vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že H. M., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, T. (otec žalobkyne) nadobudol do svojho vlastníctva sporné nehnuteľnosti na základe nasledovných právnych titulov: A. Rozhodnutím Štátneho notárstva v A. zo dňa 16.09.1987, sp.zn. C. XXX/XX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.1987 v dedičskom konaní po poručiteľke H. Č., F. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. nad O. (prastará matka žalobkyne) nadobudol právny predchodca žalobkyne H. Č. (otec žalobkyne) do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, t.č. zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz U., vo výške 1/3 vzhľadom k celku. B. Rozhodnutím Štátneho notárstva T. 3 zo dňa 18.11.1987, č.k. D XXX/X, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.1978, v dedičskom konaní po poručiteľovi D. Č., F. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, T. (starý otec žalobkyne) nadobudol právny predchodca žalobkyne H. Č. (Z. Ž.) do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel na sporných
nehnuteľnostiach, t.č. zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz U., vo výške 1/3 vzhľadom k celku. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno, podľa názoru žalobkyne, ustáliť záver, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX per kat. úz. U., ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor pre okres H., obec P., kat. úz. U., t.j. sporných nehnuteľností špecifikovaných v žalobe boli H. Č., H. Č. I. D. Č., ktorých spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach bol po 1/3 vzhľadom k celku, ktorých vlastnícke právo je odvodené zo skutočnej držby zo dňa 10.06.1936 č. 4472. Menované osoby v predchádzajúcom bode sú právnymi predchodcami žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zákonným spôsob, a to na základe dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch a na základe zákonnej reštitúcie. Napriek skutočnostiam uvedených v tejto žalobe, ktoré jednoznačne preukazujú vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam špecifikovaných v tejto žaloba došlo zo strany Okresného úradu H., katastrálny odbor s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 zákona č. 162/195 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojitosti s ustanovením § 29 ods. 3 Vyhlášky č. 46/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, k zápisu obmedzujúcej poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k sporným nehnuteľnostiam bola spochybnená. Toto spochybnenie hodnovernosti spočíva v duplicite parciel s nehnuteľnosťami zapísaným na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, všetky vedené Okresným úradom H., katastrálny odbor pre okres H., obec P., kat. úz. U., pričom ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva ako údajných duplicitných parciel sú vedení žalovaní. Zápis obmedzujúcej poznámky spochybňujúcej hodnovernosť údajov katastra má na žalobkyňu ako vlastníčku sporných nehnuteľností obmedzujúci vplyv nakoľko nemôže realizovať svoje dispozičné právo ako vecné právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže s nimi nemôže voľne nakladať a táto skutočnosť žalobkyňu obmedzuje vo výkone jej vlastníckych práv. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní žaloby, táto zastáva názor, že naliehavý právny záujme na podaní žaloby je daný už len samotnou existenciou poznámky spochybňujúcej hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností zaťažujúcej sporné nehnuteľnosti, pričom cieľom tejto určovacej žaloby je dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je daný aj s poukazom na skutočnosť, že bez vynesenia autoritatívneho rozhodnutia príslušného súdu nemôže dôjsť k výmazu obmedzujúcej poznámky z listu vlastníctva na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti, pričom uvedený stav vystavuje žalobkyňu stavu právnej neistoty. Právne postavenie žalobkyne je za stavu existencie duplicity vlastníctva neisté a bez autoritatívneho určenia vlastníckeho práva súdom je vecné právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam ohrozené. Žalobkyňa v záujme preukázania naliehavého záujmu na podaní tejto žaloby poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.06.2009, sp. zn.XXCo/XX/XXXX, v ktorom sa konštatovalo, že určovacia žaloba je prípustná v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, stav spornosti môže byť okrem iného vyvolaný tiež omylom katastra nehnuteľností pri identifikácii nehnuteľností, prípadne existenciou duplicitného zápisu, t.j. že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť je zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil danosť naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v petite tejto žaloby, nakoľko duplicitným zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vznikol v právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností sporný stav, ktorý musí byť napravený pretože v opačnom prípade by vo sfére vlastníckych vzťahov dotknutých účastníkov pretrvával stav právnej neistoty.
3.Tunajší súd dňa 09.04.2019 zastavil Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX konanie voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 8/, 10/, 11/, 12/, 14/, 19/, 20/, 21/ a 22/. V rámci vykonávania prvotných úkonov po doručení predmetnej žaloby súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný 1/. D. R., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, X/ H. R., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, X/ D. T., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, X/ H. T., Z. R. Ž. I. „. R., W. C.I. XX.XX.XXXX, X/ Z. B., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, X/ E. C., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ E. Š., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ D. T., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ E. T., Z.Č. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ E. T., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ I. J., Z. R. Ž.I. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ J. J., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX, XX/ U. G., Z. R. Ž. I. „.F. R., W. C. XX.XX.XXXX, I. XX/ H. B., Z. R. Ž. I. „. R., W. C. XX.XX.XXXX. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). V každej konkrétnej veci v konaní pred súdom musia byť splnené procesné podmienky konania, inak takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu mať charakter nedostatkov odstrániteľných alebo neodstrániteľných. Medzi neodstrániteľné podmienky konania patrí aj nedostatok procesnej subjektivity toho, kto má vystupovať ako strana v konaní, ktorú má podľa § 61 CSP ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti (hmotnoprávnu spôsobilosť mať práva a povinnosti), ktorú majú všetky fyzické osoby od narodenia, resp. od počatia, ak sa dieťa narodí živé - § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej právnické osoby definované v § 18 OZ a tiež štát - § 21 OZ a aj ten, komu ju zákon priznáva). U fyzickej osoby táto spôsobilosť zaniká jej smrťou ( § 7 ods. 2 OZ). Procesná subjektivita je teda zásadne definovaná prostredníctvom hmotnoprávnej spôsobilosti mať práva a povinnosti. Žalobca ako žalovaných pod 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 8/, 10/, 11/, 12/, 14/, 19/, 20/, 21/ a 22/ v žalobe označil v čase jej podania už neexistujúce fyzické osoby (o ktorých naviac tvrdil, že ide o „nezistených vlastníkov“, ktorých z daného dôvodu má zastupovať Slovenský pozemkový fond). Uvedená skutočnosť (ich smrť) mala u nich za následok zánik ich spôsobilosti mať práva a povinnosti a tým aj ich procesnej subjektivity. Nedostatok procesnej subjektivity označených žalovaných už v čase začatia tohto konania je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 161 ods. 1 CSP). Keďže v tomto prípade zistený nedostatok nie je možné odstrániť opravou ani doplnením, pretože nejde o vadu podania (žaloby) spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
4.Podľa ustanovenia § 61 CSP, § 62 CSP, § 67 CSP, § 63 ods. 1, 2, 3 CSP, § 161 ods. 1, 2 CSP konštatuje, že v predmetnej veci ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto musia byť žalovaní všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti nakoľko ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo, preto súd skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných. Keďže žalovaní v rade 1/, 2/, 5/, 6/, 8/, 14/, 19/, 20/ a 22/ zomreli pred podaním žaloby, resp. pred začatím konania je to neodstrániteľná podmienka konania, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov je otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. V predmetnej veci ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto musia byť žalovaní všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Keďže sa jedná o spoločné a nerozdielne spoločenstvo, nútené spoločenstvo žalovaných v konaní, keďže každý z nich je podielovým spoluvlastníkom podielu na nehnuteľnosti. Súd preto skúmal pasívnu legitimáciu všetkých žalovaných (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/49/2004-73 zo dňa 30.08.2004). Procesná subjektivita strany sporu je jednou zo základných procesných podmienok, ktorá musí byť splnená od počiatku konania. Súd je preto povinný vždy skúmať či uvedený predpoklad je v konaní naplnený alebo nie. Zákon priznáva spôsobilosť byť stranou sporu v zásade každému kto má spôsobilosť na práva a povinnosti a výnimočne v osobitých prípadoch aj tomu, kto by inak túto spôsobilosť nemal. Spôsobilosť byť stranou sporu zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti zásadne narodením, ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou. Procesná subjektivita je jednou zo základných procesných podmienok konania, jej absencia je neodstrániteľnou prekážkou konania. Vyplýva to z toho, že procesná subjektivita v občianskom súdnom konaní je odvodená od hmotnoprávnej spôsobilosti mať práva a povinnosti. To, že daný subjekt nie je spôsobilý mať práva a povinnosti podľa hmotného práva má ten dôsledok, že nemá ani procesné práva, zákonne vyjadrené ako procesná subjektivita. Ak určitá osoba už v čase podania žaloby nemá procesnú subjektivitu, tento nedostatok nie je možné dodatočne odstrániť ( po podaní žaloby) nakoľko nedošlo k účinnému podaniu žaloby a to bez zreteľa na to, na akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je v nej označený za jedného zo žalovaných nežil, nie sú s podaním žaloby spojené hmotnoprávne účinky podania žaloby. Takýto nedostatok nemožno odstrániť ani postupom podľa § 63 CSP. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu žalobu zamietne.
5.Podľa § 7 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zaniká.
6.Podľa § 161 CSP ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
7.V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US146/2012-9 zo dňa 03.04.2012 je uvedené, že kto je vecne legitimovaným vymedzuje výlučne hmotné právo a všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Je taktiež nesporné, že pre účinnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je nutná v danom prípade na strane žalovaných účasť všetkých podielových spoluvlastníkov.
8.V tejto súvislosti súd poukazuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/78/2007 ako aj v rozhodnutí, ktoré bolo publikované pod č. R 45/2003 uviedol, že ak bol v žalobe označený za účastníka (stranu) konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom (stranou) konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nemôže do takto (vadne) začatého konania pristúpiť ďalší účastník a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov. Za daného stavu nebude po zastavení konania voči vyššie uvedeným žalovaným okruh strán (žalovaných) úplný, a teda v konaní nebude na strane žalovaných daná pasívna vecná legitimácia, čo bude mať za následok zamietnutie žaloby.
9.Súd kladie akcent na skutočnosť že je hlavne povinnosťou žalobcu správne označiť v podanej žalobe strany sporu, čo predikuje aj ustanovenie § 132 a nasl. CSP, v ktorom sú upravené náležitosti žaloby. Nie je možná delegácia všetkých povinností ohľadom preskúmavania totožnosti strán sporu a prenášania tak zodpovednosti na súdy. Je povinnosťou žalobcu podať kvalifikovanú žalobu, s označením strán sporu a ďalších zákonom požadovaných náležitostí, žalobca by z tohto dôvodu mal vyvinúť dostatočné úsilie na zistenie okruhu žalovaných.
10.Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol pričom nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke, vyjadroval sa k ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom v žalobe a vo vyjadreniach. Tým, že v žalobe neboli označení všetci spoluvlastníci, uvedená okolnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, ak totiž súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. Na to, aby sa niekto sa stal účastníkom konania, sporovou stranou netreba aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu o ktorý v konaní ide. Žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práv a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotnoprávneho vzťahu ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 192/2004.
11.Okrem toho súd na pojednávaní poukázal na nevykonateľnosť petitu žaloby. Žalobkyňou určený petit totiž ostal napriek uvedenému vide infra nezmenený, domáhala sa ním výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom na strane žalovaných by v konaní nevystupovali dotknutí spoluvlastníci podielov.
12.Vlastnícke právo sa nepremlčuje a preto nie je napriek rozhodnutiu súdu vylúčené, aby žalobkyňa nemohla opätovne, po ustálení strán sporu podať novú žalobu na súd
13.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18.O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
19.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.