Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12Co-37-2020.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu E.. W. S., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, T., právne zastúpenej HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda proti žalovaným 1/ D. R., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, 2/ H. R., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, 3/ D. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, 4/ R. T., pobyt neznámy, nezistený vlastník, 5/ H. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, 6/ Z. B., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, 7/ L. B., pobyt neznámy, nezistený vlastník, 8/ E. C., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, 9/ E. C., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ E. R., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, XX/ D. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, XX/ E. T., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, XX/ D. T., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ E. T., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, XX/ Z. G., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ I. G., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ G. T., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ E. T., pobyt neznámy, nezistený vlastník, XX/ I. J., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, XX/ J. J., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, XX/ U. G., narodená XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, XX/ H. B., narodený XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, žalovaní 1/ až 22/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, XX/ E. T., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXX, XXX XX P., XX/ D. B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. X/X, P., XX/ D. B., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX, XXX XX U., XX/ D. E., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXX, P., žalovaní XX/ až 26/ právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná 291, Poltár, 27/ NOVOVES, s.r.o., IČO: 45 501 394, so sídlom Podjavorinskej 21, 984 01 Lučenec, 28/ D. R., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, P., XX/ D. B., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. X/X, P., XX/ Z. P., Z. úrad P., O.: XX XXX XXX, so sídlom J. XXX/ XXKalinovo, žalovaní 28/ až 30/ právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná 291, Poltár, 31/ O.. H. D., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. T. XXXX/X, A., právne zastúpený D.. O. T., advokátkou so sídlom F. republiky 26, Lučenec, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/26/2017 - 688 z 25. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O trvách konania rozhodol tak, že Slovenskému pozemkovému fondu a žalovaným 23/ až 31/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: pozemok - parcela č.XXX, trvalé trávne porasty o výmere 1123 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 912 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela čXXXXX, trvalé trávne porasty o výmere 31597 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela čXXXX trvalé trávne porasty o výmere 1337 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela čXXXX/XXX,, trvalé trávne porasty o výmere 10405 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX/XXX,0, orná pôda o výmere 96489 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 12764 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX, záhrady o výmere 5 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 287279 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX/XXX, trvalé trávne porasty o výmere 174276 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 86064 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, pozemok - parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4262 m2, parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedeného Z. úradom H., katastrálny odbor pre okres H., obec P., kat. úz. U. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že sporné nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe právnych titulov a to Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava 2 zo dňa 10. 09. 1991, č. k. D 435/91 - 34, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 1991 v dedičskom konaní po poručiteľovi H. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. XX, T. (otec žalobkyne), nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U. vo výške 2/3 k celku, Rozhodnutím H. úradu v A. zo dňa XX. XX. XXXX, č. Vn XXX/ XX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 1992, boli žalobkyni ako oprávnenej osobe v súlade s ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 93/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vydané okrem iného sporné nehnuteľnosti v tom čase zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U. v podiele 1/3 - ina vzhľadom k celku, ktoré nehnuteľnosti boli odňaté pôvodnému vlastníkovi H. M. (prastarý otec žalobkyne) v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.v rámci konfiškácie v roku 1948, Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Lučenci zo dňa 02. 07. 2004, č. L/2004/00388, boli žalobkyni ako oprávnenej osobe v súlade s ustanoveniami § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. 93/1992 Zb., zákona č. 186/1993 Z. z., úplné znenie zákona č. 11/1994 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vydané okrem iného v časti sporné nehnuteľnosti zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. XXX pre kat. úz. U., resp. vedené na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX, záhrada o výmere 5 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 183 m2 v podiele 1/3 - ina k celku, ktoré nehnuteľnosti boli odňaté pôvodnému vlastníkovi H. M. (prastarý otec žalobkyne) v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v rámci konfiškácie v roku 1948. Na preukázanie oprávnenosti a zákonnosti vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že H. M. (otec žalobkyne) nadobudol do svojho vlastníctva sporné nehnuteľnosti na základe nasledovných právnych titulov: Rozhodnutím Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 16. 09. 1987, sp. zn. D 997/87, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 1987 v dedičskom konaní po poručiteľke H. M., narodenej XX. XX. XXXX, zomrela XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. nad O. (prastará matka žalobkyne) nadobudol právny predchodca žalobkyne H. M. (otec žalobkyne) do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, t. č. zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, pre kat. úz U., vo výške 1/3 - ina k celku. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava 3 zo dňa 18. 11. 1987, č.k. D 732/7, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.
11. 1978, v dedičskom konaní po poručiteľovi D. M., narodený XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. XX, T. (starý otec žalobkyne), nadobudol právny predchodca žalobkyne H. M. (otec žalobkyne) do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, t. č. zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, pre kat. úz. U. v 1/3-ine vzhľadom k celku. H. názoru žalobkyne možno ustáliť záver, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, v kat. úz. U., ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX, v kat. úz. U., t. j. sporných nehnuteľností špecifikovaných v žalobe boli H. M., H. M. a D. M., ktorých spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach bol po 1/3 -ine k celku, ktorých vlastnícke právo je odvodené zo skutočnej držby zo dňa 10. 06. 1936 č. 4472. Menované osoby v predchádzajúcom bode sú právnymi predchodcami žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zákonným spôsob, a to na základe dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch a na základe zákonnej reštitúcie. Napriek skutočnostiam uvedených žalobe, ktoré jednoznačne preukazujú vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe došlo zo strany Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 zákona č. 162/195 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojitosti s ustanovením § 29 ods. 3 vyhlášky č. 46/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, k zápisu obmedzujúcej poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k sporným nehnuteľnostiam bola spochybnená. Toto spochybnenie hodnovernosti spočíva v duplicite parciel s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, všetky vedené Z. úradom H., katastrálny odbor, pre okres H., obec P., kat. úz. U., pričom ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva ako údajných duplicitných parciel sú vedení žalovaní. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že uznesením č. k. 12C/26/2017 - 421 konanie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 8/, 10/, 11/, 12, 14/, 19/, 20/, 21/ a 22/ zastavil, nakoľko zistil, že sa nejedná o nezistených vlastníkov, pričom títo zomreli ešte pred podaním žaloby.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 61, § 62, § 63 ods. 1 až 3, § 67, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že nakoľko v predmetnej veci ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak musia byť žalovaní všetci spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, nakoľko ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo. Preto skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností, pričom v danom prípade už pred podaním žaloby nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov, nakoľko okresný súd zistil, že niektorí žalovaní boli už pred podaním žaloby mŕtvi, a teda nemali procesnú subjektivitu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 146/2012 zo dňa 03. 04. 2012. Nakoľko žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť správne označiť strany sporu už v žalobe, okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, pričom nepovažoval za potrebné, aby skúmal dôvodnosť nároku po vecnej stránke.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 CSP , v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom uviedol, že žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedla, že v čase spísania žaloby vychádzala výlučne z obsahu listov vlastníctva, na ktorých boli niektorí podieloví spoluvlastníci evidovaní ako „neznámy vlastník“, pričom v ich prípade je dané zákonné zastúpenie zo strany Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“), ktorá skutočnosť konvaliduje Podľa nej určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nie je možné dosiahnuť inak, ako autoritatívnym rozhodnutím súdu, pričom vydanie takéhoto rozhodnutia je v záujme nastolenia právnej istoty nie len pre ňu, ale aj pre žalovaných. Zamietnutím žaloby z dôvodu procesných nedostatkov, naďalej zostáva nastolený stav právnej neistoty. Vo vzťahu k náhrade trov konania mal okresný súd aplikovať § 257 CSP. K odvolaniu pripojila stanovisko zo dňa 17. 01. 2020, v ktorom opísala svoje úsilie smerujúce k identifikácii nezistených vlastníkov a prípadných dedičov.
7. Žalovaný 31/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval napadnutý rozsudok za správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú (poznámke zrejme malo byť správne „žalobkyňu“) k náhrade trov odvolacieho konania.
8. Taktiež SPF vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili aj žalovaní 23/ až 26/ a 28/ až 30/, ktorí poukázali na to, že žalobkyňa by mohla zúžiť rozsah žalobného návrhu na pozemky, ktorých vlastníci sú známi, pričom navrhli rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Následne sa vyjadrili aj k vyjadreniam žalovaného 31/ a SPF s tým, že sa stotožnili s jeho tvrdením, že konanie bolo zastavené (zrejme malo byť správne „zamietnuté“ - poznámka odvolacieho súdu) pre nedostatok procesnej spôsobilosti na strane žalovaných. Žalobkyňa mala zúžiť rozsah žalobného návrhu na pozemky, ktorých vlastníci sú známi a neviesť súdne konanie voči širokému okruhu žalovaných.
10. Žalovaný 31/ sa vo vyjadrení zo dňa 02. 03. 2020 a následne aj zo dňa 26. 03. 2020 k vyjadreniu žalovaných 23/ až 26/ a 28/ až 30/ stotožnil s ich vyjadreniami.
11. Žalovaní 23/ až 26/ a 28/ až 30/ sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 31/ stotožnili s jeho stanoviskom.
12. SPF sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 31/ a žalovaných 23/ až 26/ a 28/ až 30/ stotožnil s ich vyjadreniami a zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.
15. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne bolo nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ohľadne určenia žalovaných ako strany sporu.
16. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe sa pod pojmom právne posúdenie rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Okresný súd svoje zamietajúce rozhodnutie založil na nedostatku pasívnej legitimácie niektorých zo žalovaných, nakoľko už pred podaním žaloby nemali procesnú subjektivitu, teda nemohli byť stranou sporu.
18. Odvolací súd poukazuje na zistenia vykonané prvoinštančným súdom, keď na základe lustrácie správne zistil, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 8/, 10/, 11/, 12/, 14/, 19/, 20/, 21/ a 22/ nie sú neznámi vlastníci, nakoľko lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že tieto osoby sú identifikovateľné dátumom svojho narodenia a úmrtia. Z daného dôvodu, nakoľko tieto subjekty nemali procesnú subjektivitu už v čase podania žaloby, konanie voči nim správne zastavil počas sporu uznesením č. k. 12C/26/2017
- 421. Uvedení žalovaní nemohli byť preto ani zastúpení SPF, ktorý v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. V Slovenskej republike platí pri vecných právach k nehnuteľnostiam intabulačný princíp, pri ktorom sa tieto práva evidujú v katastri nehnuteľností. Predmetná zásada je obsiahnutá
aj v ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, podľa ktorého platí, že údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide o normatívne vyjadrenie zásady hodnoverností (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, v zmysle ktorej sa chráni dôvera a správnosť každého z údajov zapísaného v katastri nehnuteľností. Zjednodušene povedané, čo je zapísané aj platí. V danom prípade síce žalobkyňa pri podaní žaloby vychádzala z tejto zásady, avšak lustráciou v registri bol zistený opak spočívajúci v skutočnosti, že subjekty, voči ktorým bolo konanie zastavené, nie sú „neznámi“, a preto ich ani nemôže v konaní zastupovať a konať za nich SPF.
19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že žalovaní tvoria spoločné a nerozdielne spoločenstvo, pričom neuviedol a nepoukázal na žiadne ustanovenie procesného predpisu, na základe ktorého dospel k tomuto záveru.
20. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade CSP nepozná pojem spoločné a nerozdielne procesné spoločenstvo.
21. Podľa § 75 ods. 1 CSP, môže na strane žalobcu a žalovaných vystupovať viacero subjektov.
22. V súdenej veci je nepochybné, že ide o niektorý typ procesného spoločenstva. Zákon rozlišuje tri typy procesných spoločenstiev. Prvým typom procesného spoločenstva je samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 CSP), v ktorom každý koná sám za seba, pričom majú samostatné práva a povinnosti. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Ďalším procesným spoločenstvom je nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), pri ktorom ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Posledným typom procesného spoločenstva je nútené spoločenstvo, pri ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd prvej inštancie v danom prípade teda nesprávne právne posúdil typ procesného spoločenstva strán sporu, nakoľko z jeho rozhodnutia nie je zrejmé o aký typ procesného spoločenstva v danej veci ide.
23. Odvolací súd taktiež uvádza, že z listov vlastníctva, na ktorých je zapísané duplicitné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vyplýva, že nie na každom liste vlastníctva sú vedení ako vlastníci tí žalovaní, voči ktorým bolo konanie uznesením súdu prvej inštancie zastavené. Ak je teda duplicitné vlastníctvo zapísané k rozdielnym nehnuteľnostiam - samostatným parcelám, ktoré sú evidované na samostatných listoch vlastníctva, pričom vlastníci týchto parciel majú procesnú subjektivitu, okresnému súdu po zastavení konania nebránilo nič, aby s nimi riadne konal a vo veci rozhodol. Išlo by o obdobnú situáciu, ak by žalobkyňa podala len samostatnú žalobu voči známym vlastníkom, ktorí majú procesnú subjektivitu, a pri ktorých je zapísané duplicitné vlastníctvo k samostatným parcelám, ktoré sú evidované na samostatných LV. Ak by bola situácia, že by išlo o spoločné parcely, ktoré by boli evidované na jednom liste vlastníctva, tak vzhľadom na procesné spoločenstvo by súd musel konať so všetkými spoluvlastníkmi. Teda za predpokladu, že by žalobkyňa označila na strane žalovaných subjekty, ktorí už nežijú, títo nemali procesnú subjektivitu a súd by s nimi nemohol konať. V danom prípade však takáto situácia nenastala.
24. Odvolací súd zároveň dodáva, že bolo povinnosťou žalobkyne už v žalobe správne označiť žalovaných, ak tak neučinila, musí znášať s tým spojené následky, pričom nemôže svoju povinnosť označiť strany sporu prenášať na súd, aby tento pátral po právnych nástupcoch ňou označených žalovaných. Žalobkyňa ako dominus litis (pán sporu) disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobným návrhom prináležia výlučne jej. Žalobkyňa rozhoduje o existencii sporu a je na jej vôli, nie len či podá žalobu, ale bude mať záujem na priebehu a výsledku sporu, a to aj pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaných či rozsah žalobou uplatneného nároku.
25. Vo vzťahu k II. výroku o trovách konania, odvolací súd má za to, že predmetný výrok je nepreskúmateľný, pretože je v zásadnom rozdiele s odôvodnením daného výroku v rozhodnutí (bod 18 rozhodnutia). Vo výroku o trovách konania okresný súd priznal SPF a žalovaným 23/ až 31/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení - bod 18 však okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodol na základe citovaných zákonných ustanovení s poukazom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu priznal na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného je
preto zrejmé, že II. výrok rozsudku nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia, keď predmetná žaloba bola zamietnutá, teda o akom úspechu žalobcu možno v spore hovoriť.
26. Preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
27. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude správne právne posúdiť procesné spoločenstvo na strane žalovaných, pričom ak dospeje k záveru, že je možné konať s niektorými so žalovaných, ktorí majú procesnú subjektivitu a žaloba sa týka zápisu duplicitného vlastníctva ku konkrétnym parcelám, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, okresnému súdu tak nebude nič brániť, aby konal v takomto rozsahu vo veci samej a preskúmal dôvodnosť žalobkyňou uplatneného práva. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní a to aj ohľadne výroku o trovách konania tak, aby spĺňalo náležitosti riadneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP.
28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
29. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).