Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci navrhovateľky J.. O. N.M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. X. X, XXX XX T.C., zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti odporcovi C. M., L.. XX.XX.XXXX, J. P. B. XXX, E. P., zastúpenom JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hlavné námestie 29, 060 01 Kežmarok, na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu C. M., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenom procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh matky na zverenie maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti z a m i e t a.

II. Maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka BQ.. O. N., L.. XX.XX.XXXX je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho piatka do 15:00 hod. a otec C. M., L.. XX.XX.XXXX je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nasledujúceho piatka do 15:00 hod.

III. Počas letných prázdnin bude maloletý C. M., L.. XX.XX.XXXX v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v párnom kalendárnom roku bude od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8. v osobnej starostlivosti otca a od 16.7. do 31.7. a od 16.8. do 31.8. v osobnej starostlivosti matky a v nepárnom kalendárnom roku bude od 1.7. do 15.7 a od 1.8. do 15.8. v osobnej starostlivosti matky a od 16.7. do 31.7. a od 16.8. do 31.8. v osobnej starostlivosti otca.

IV. Počas vianočných sviatkov bude maloletý C. M., L.. XX.XX.XXXX v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v nepárnom kalendárnom roku bude od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 09:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 1.1. do 15:00 hod. v osobnej starostlivosti matky, v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 09:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 1.1. do 15:00 hod. v osobnej starostlivosti otca.

V. Počas veľkonočných sviatkov bude maloletý C. M., L.. XX.XX.XXXX v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v nepárnom kalendárnom roku bude od Veľkého piatka od 15:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. v osobnej starostlivosti otca, v párnom roku bude maloletý od Veľkého piatka od 15:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. v osobnej starostlivosti matky.

VI. Počas jarných a jesenných prázdnin bude maloletý C. M., L.. XX.XX.XXXX v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v párnom kalendárnom roku bude počas jarných prázdnin v osobnej starostlivosti matky a počas jesenných prázdnin v osobnej starostlivosti otca, v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý počas jarných prázdnin v osobnej starostlivosti otca a počas jesenných prázdnin v osobnej starostlivosti matky.

VII. Matka J.. O. N., L.. XX.XX.XXXX je povinná maloleté dieťa prevziať a odovzdať v stanovenom čase v priestoroch Základnej školy D. D. K.. K. V. X, XXX XX T., otec C. M., L.. XX.XX. XXXX je povinný maloleté dieťa prevziať a odovzdať v stanovenom čase v priestoroch Základnej školy sM. D. K.. K. V. X, XXX XX T.. Každí z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

VIII. Každí z rodičov je oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IX. Súd výživné pre maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov n e u r č u j e.

X. Súd u k l a d á matke maloletého dieťaťa J.. O. N., L.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Kežmarok, so sídlom Mučeníkov 1236/4, Kežmarok v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa, matke J.. O. N., L.. XX.XX.XXXX a otcovi C. M., L.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Kežmarok, so sídlom Mučeníkov 1236/4, Kežmarok v trvaní 9 mesiacov od uplynutia doby 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na súd dňa 20.01.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a na čas po rozvode zveril ich maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 EUR mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky. 2. Súd rozsudkom zo dňa 13.05.2015 manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol a na čas po rozvode maloletého C. M., L.. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod do nasledujúceho piatka do 17.00 hod a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého syna každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod do nasledujúceho piatka do 17.00 hod. Otcovi bola uložená povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matke bola uložená povinnosť v stanovenom čase dieťa prevziať v bydlisku otca. Zároveň každí z rodičov bol v zmysle výroku rozsudku povinní v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami dieťaťa a riadne ho pripraviť. Vzhľadom na uvedenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému C. M. na čas po rozvode súd návrh matky v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 3. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.11.2015 súd doplnil svoje pôvodné rozhodnutie o výrok, ktorým oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok bolo zverené obom rodičom ako aj výrok o tom, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné rodičom neurčuje. 4. Proti výrokom rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C. M. na čas po rozvode ako aj proti výrokom dopĺňacieho rozsudku podala matka odvolanie. 5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.08.2016, č.k. - 332, rozsudok súdu prvej inštancie, č.k. - 205 zo dňa 13.05.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. - 251 zo dňa 27.11.2015 okrem výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 04.10.2018, právoplatným dňa 29.11.2018, č.k. - 529, súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie s tým, že maloletého C. M. zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod. a otcovi bola určená povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka taktiež 15.00 hod. Okrem toho každému z rodičov bola uložená povinnosť v stanovenom čase maloletého odovzdať do starostlivosti druhého rodiča v priestoroch základnej školy, ktorú maloletý navštevuje, spolu s jeho osobnými vecami. Súd výživné počas

takto upravenej starostlivosti o maloletého výživné rodičom neurčil a obom rodičom ponechal oprávnenie spravovať majetok ich syna v bežných veciach. Voči tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie. Krajský súd v Prešove, uznesením zo dňa 20.11.2018, č.k. - 550, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že vymedzil dobu trvania neodkladného opatrenia tak, že toto opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Kežmarok pod spisovou značkou . 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, výsluchom otca, prednesom opatrovníka maloletého dieťaťa, výsluchom svedkov C.. R. N.Č. a S. D., výsluchom znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, oboznámením sa s obsahom podaní, návrhov a prednesov účastníkov, znaleckých posudkov vypracovaných PhDr. Karin Štiffelovou č. 70/2014 a č. 49/2017, správou z prešetrenia rodinného prostredia zo dňa 22.11.2019, správou základnej školy, ktorú maloletý navštevuje zo dňa 20.11.2019, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. ako aj ďalším listinným materiálom a zistil tento skutkový stav: 8. Matka počas celého konania žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, s tým, že súd upraví styk otca s maloletým C. a otca zaviaže prispievať na výživu maloletého. Z prednesov, výpovedí a podaní matky vyplýva, že táto sa uvedenej úpravy domáhala z dôvodu, že jedine takto určený výkon ich rodičovských práv a povinností je v záujme ich maloletého dieťaťa. Formu striedavej starostlivosti matka odmietla. Uviedla, že základom striedavej starostlivosti je aktívna a pozitívne ladená komunikácia medzi rodičmi. S poukazom na to, u rodičov nie sú splnené podmienky na zverenie maloletého C. do striedavej starostlivosti. Má za to, že komunikácia medzi oboma rodičmi je veľmi problematická až konfliktná, kde dieťa by malo mať možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov namiesto konfliktu. Otcovi maloletého vytýkala, že tento sa o maloletého nevie postarať, nezaujíma sa o jeho výchovu. Otec maloletého a tak isto aj celá jeho rodina sa nestarali o zabezpečovanie vhodnej zdravej stravy o maloletého, v čom matka videla vážny rozpor so záujmami maloletého C.. Matka tak isto otcovi vytýka nedostatky v zdravotnej starostlivosti o maloletého. Otec maloletého C. podľa matky nepokladá jeho vzdelanie a zdravý vývoj dieťaťa za prvoradé. Matka v konaní namietala zaujatosť a nekompetentnosť poverenej pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Dôvody zaujatosti pracovníčky matka vidí v tom, že zamestnankyňa komunikuje iba s otcom, je iba na strane otca, bez ohľadu na potreby dieťaťa a jeho záujem. Matka uviedla, že ich syn bol na ÚPSVaR v Kežmarku vypočúvaný bez jej prítomnosti, bez jej vedomia a bez toho, že by jej niekto oznámil, že sa výsluch uskutoční. Matka je toho názoru, že poverená pracovníčka sa doposiaľ nepostavila za záujem ich dieťaťa. Za 14 mesiacov uplatňovania striedavej starostlivosti sa otec o blaho syna vôbec nestaral. Práve naopak, robil všetko preto, aby matku zdiskreditoval. Svoje rodičovské práva prenechával iným. Nevenuje sa rozvoju dieťaťa. Nevšíma si problémy s rečou. Nemá záujem o ústnu hygienu dieťaťa. Otca vôbec nezaujímajú krúžky ani voľnočasové aktivity maloletého C.. 9. Otec maloletého C. na začiatku konania žiadal, aby maloletý bol zverený do jeho starostlivosti a matku, aby súd zaviazal na úhradu výživného. Matke vyčítal viaceré, z jeho pohľadu, výchovné prešľapy ich syna. Pri výsluchu na pojednávaní otec navrhol striedavú starostlivosť o maloletého, pričom v ďalšom priebehu konania sa jeho vyjadrenia zameriavali na spochybnenie tvrdení matky o nedostatkoch vo výchove maloletého Milana v čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti. 10. Opatrovník maloletého navrhol tohto zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. 11. Svedkyňa C.. R. N.M. pri výsluchu k starostlivosti matky o maloletého uviedla, že matka maloletého C. je dobrou matkou, syn je riadne zaopatrený, matka ho riadne vychováva, riadne mu zabezpečuje stravu. Výchova matky je v duchu 21. storočia, čo však nechápe rodina zo strany otca. Aj svedkyňa zabezpečovala starostlivosť o maloletého v čase, keď rodičia pracovali cez noc. Modernejší spôsob výchovy matky svedkyňa vidí najmä vo výbere surovín na stravovanie, kde matka vyberala viac zeleniny a ovocia, s čím otec nesúhlasil. K starostlivosti otca sa vyjadrila, že ráno syna odviezol do materskej školy, poobede ho z nej vyzdvihol, dával mu jesť, niekedy to čo mal pripravené, niekedy to, čo urobil sám. Otec maloletému pripravoval väčšinou mäso, na prípravu ktorého používal veľa tuku, čo maloletý jesť nechcel. Otec sa o maloletého vedel postarať. V poslednom čase sa otec o C. staral viac, od narodenia sa staral si menej, pretože je to ťažká starostlivosť pre muža. Otec syna kočíkoval, ale určite ho nekúpal. 12. S. D. vo svojej svedeckej výpovedi vyjadrila názor, že otec sa o syna staral dobre, vie variť aj piecť. V noci vstával k dieťaťu otec, pretože matka mala tvrdý spánok a až otec ju zobudil, keď maloleté dieťa niečo chcelo. Matka dieťa kojila len v určenú hodinu, ktorú si sama určila. Okrem kojenia mu dávala aj doplnkovú stravu a napr. ak maloletý Milan nechcel túto stravu jesť, otvárala mu ústa a vkladala mu túto stravu do nich a keď to vypľul, tak to opakovala. Keď maloletému svedkyňa kúpila lízatko, keď už mal 1 rok, tak mu ho matka vybrala z úst, že si pokazí zuby. Keď maloletému svedkyňa dala krovku, dieťa ju jedlo tak, že si to vyberalo z úst, lebo malo strach, že mu to matka nedovolí. Matka mu odmietla dávať

normálne mlieko, dáva mu len bio mlieko. Keď maloletému svedkyňa kúpila keksík, tak matka mu ho zakázal, že sú tam éčka. 13. Súdna znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová v znaleckom posudku č. 70/2014 vychádzajúc z údajov zo spisu ako aj z informácií, ktoré poskytli rodičia vyjadrila predpoklad, že u oboch rodičov je dostatočne vhodné a stabilné prostredie pre výchovu ich maloletého syna. Obaja rodičia dokážu zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa, majú primerané finančné zázemie a obaja zabezpečujú dostatočnú saturáciu jeho emocionálnych potrieb. Taktiež dokážu zabezpečiť adekvátnu výchovu maloletého Milana v rámci reálnych predpokladov každého z nich a môžu tiež zabezpečiť vhodné podmienky na rozvoj záujmov syna a využitia voľného času. Vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom je pozitívny, citovo sýtený, maloletý je na oboch rodičov emocionálne naviazaný. Je vysoko pravdepodobné, že maloletý Milan svojich rodičov považuje za najdôležitejších ľudí a opory v živote a v prítomnosti oboch rodičov sa maloletý správal prirodzene, spontánne a bez prejavov úzkosti, strachu alebo odstupu. Znaleckým dokazovaním bolo ďalej zistené, že vzťah matky k otcovi dieťaťa je negatívny, otvorene nepriateľský. Osobnosť matky je však celkom celkovo významne subjektivisticky nastavená, čo sa odráža i na jej postoji k otcovi maloletého dieťaťa. Na základ doterajšieho vzťahu rodičov sa nedá predpokladať, že medzi rodičmi budú aktuálne prebiehať adekvátne interakcie a priebežná komunikácia pri výchove a starostlivosti o ich syna. Podmienkou je, aby sa matka, po ukončení súdnych procesov, emocionálne stabilizovala a snažila sa byť schopná objektívne vnímať výslednú situáciu, bez vplyvu nespracovaných negatívnych emócií voči otcovi svojho syna. Znalkyňa ďalej uviedla, že vzťah otca k matke je taktiež negatívny, miestami pozorované prejavy irónie až dehonestácie jej roly matky. Otec voči matke používa závažné, avšak reálne nedostatočne podložené argumenty, ako napr. že je promiskuitná, že svojmu synovi fyzicky ubližuje, ale predovšetkým, že je „psychicky narušená“. Medzi rodičmi je badať výrazné napätie, komunikácia absentuje, v popredí je riešenie partnerských problémov, vzájomné obviňovanie a dieťa je rukojemníkom ich matrimoniálneho konfliktu. Obaja rodičia riešia konfliktné situácie podľa seba, avšak ani jeden nechce ustúpiť zo svojich požiadaviek a cieľov. O otázke osobnej starostlivosti o dieťa znalkyňa uviedla, že maloleté dieťa nie je vhodné zveriť len do osobnej starostlivosti otca. Matka sa doteraz dostatočne starala o uspokojovanie základných i emocionálnych potrieb svojho syna, potrieb bezpečia a istoty. Matka apriori nezlyhala v roli matky. Otcove argumenty, ohľadom údajného „psychického narušenia“ matky sú len jeho interpretáciou. Komplexné psychologické vyšetrenie osobnosti matky nepreukázalo u nej prítomnosť duševného ochorenia. Maloletého Milana taktiež nie je vhodné zveriť len do osobnej starostlivosti matky. Otec sa taktiež staral o svojho syna v rámci svojich reálnych možností, ich vzájomný vzťah je pozitívny. Je zjavné, že matka má, ako sama uvádzala počas rozhovoru pri psychologickom vyšetrení, snahu eliminovať vplyv otca na maloletého syna, tendenciu spochybňovať význam jeho role v živote ich syna. Identifikácia sa chlapca s mužskou rolou, ktorú reprezentuje otec je však dôležitá. Otec je a i v budúcnosti môže byť zdrojom pozitívnych zážitkov, má svojmu synovi čo ponúknuť do života. Vzťah oboch rodičov k maloletému Milanovi je kladný, obom záleží na jeho fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Matka zaujíma voči synovi nielen ochraňujúci a úzkostnejší postoj, ale miestami až majetnícky vzťah. Ona sama by chcela rozhodovať o tom, čo je pre syna dobré a čo nie, tým však sleduje najmä svoje záujmy a potreby, nie synove. Má tendenciu svojho syna využívať v prospech svojich individuálnych, i egoistických potrieb. Otec zaujíma voči synovi klasický otcovský vzťah, viac vecnejší a možno i viac direktívnejší. Vzájomná citová väzba medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi je uspokojivá, obaja rodičia sú „dosť dobrými“ rodičmi pre svojho syna. Obaja rodičia sú kognitívne rovnako spôsobilí zabezpečiť adekvátnu výchovu syna a štruktúra ich osobnosti je vcelku bez výrazných psychopatologických prejavov. U matky bola zaznamenaná neurotická symptomatika. U otca je zas dôležité prehodnotiť svoje sčasti neprimerané postoje a názory voči matke. Preto i mariek nízkemu veku dieťaťa znalkyňa odporučila u maloletého striedavú starostlivosť. Každý z rodičov môže niečo iné dať svojmu dieťaťu do života, vychádzajúc z ich rozdielnych osobností, avšak základom je jednotná a dôsledná výchova zo strany oboch rodičov. Matkou prezentované agresívne či nervózne správanie sa syna v prítomnosti otca nekorešpondovalo s pozorovaným správaním sa syna v prítomnosti otca počas psychologického vyšetrenia. Vo vzťahu k intervalu striedania počas nariadenia striedavej formy starostlivosti by bola najlepšia dohoda rodičov, teda ako by im to presne vyhovovalo s ohľadom aj na ich pracovné povinnosti. Matka verbalizovala, že so striedavou výchovou nesúhlasí. Preto ako problematickou sa javí schopnosť pozitívnej komunikácie a spolupráce rodičov, najmä zo strany matky, ktorá ju bez pádnych argumentov odmieta. Obom rodičom by malo byť zrejmé, že dieťa nie je prostriedkom k prenášaniu vzájomnej nevraživosti, či nenávisti a nemalo by byť svedkom ich hádok a konfliktov. Ak by sa stavali do pozície „kto z koho“, budú pod vplyvom emócií sa správať egoisticky alebo pomstychtivo, stratia dôveru svojho syna a trvale poškodia jeho zdravý duševný a harmonický vývin.

14. V ďalšom znaleckom posudku č. 49/2017 znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová uviedla, že psychický stav maloletého Milana je v súčasnosti neuroticky dekompenzovaný, v jeho aktuálnom prežívaní bol zaznamenaný sklon ku prejavom afektívnej lability, nedostatok obranyschopnosti, vysoko pravdepodobný je v budúcnosti i výskyt porúch správania. V čase súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia boli u maloletého prítomné vnútorné napätie, úzkostné nastavenie, znížená frustračná tolerancia, ambivalencia vo vzťahových väzbách a sklon ku vedomému klamstvu. Ako príčiny tohto stavu sa javia dlhodobo emočne vypätá situácia v rodine, ktorá dieťa vyčerpáva a začína byť pre dieťa už psychicky neúnosná, ďalej neschopnosť odreagovať svoje citové konflikty v realite a nakoniec možný psychický tlak na dieťa zo strany niektorého z rodičov. Maloleté dieťa nie je schopné samostatného rozhodovania, formulovania a vyjadrovania svojich názorov, týkajúcich sa riešenia aktuálnej situácie v rodine, vzhľadom k nízkemu veku a detskej vyvíjajúcej sa osobnosti. Automaticky a bez cenzúry preberá postoje a vzorce správania zo svojho najbližšieho okolia a apriori ich považuje za správne. Akákoľvek zmienka v negatívnom smere o matke zo strany otca alebo o otcovi zo strany matky, prípadne najbližších ľudí, ku ktorým dieťa prechováva pozitívne citové väzby, môže ovplyvniť jeho názor, ktorý v tomto veku nie je stabilný. Vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom je celkovo pozitívny, je vysoko pravdepodobné, že ich považuje za najdôležitejších ľudí a opory v živote. Vzťah maloletého dieťaťa k matke je kladne citovo sýtený, avšak vykazuje zjavné znaky ambivalencie. Verbálne sa maloleté dieťa vyjadruje o svojej matke len pozitívne, bol u neho zaznamenaný až sklon ku jej idealizácií. Na druhej strane výsledky vyšetrení poukazujú na úzkostný postoj dieťaťa voči matke, ktorý zrejme odráža prežívanie vnútorného napätia, prípadne i hnevu, vyplývajúceho z agresívnych tendencií, viažucich sa na osobu matky. Je zjavné, že maloleté dieťa má svoju matku rado, dôveruje jej a cíti, že je na u odkázané, bojí sa preto prípadnej straty jej osoby, resp. jej lásky. Preto je „nútené“ vyhovieť jej, aj za cenu vedomého klamstva a prispôsobiť sa jej záujmom a potrebám a potlačiť tak tie svoje, čo má na neho zjavne deštrukčný vplyv. Maloleté dieťa tieto svoje pocity nedokáže otvorene vyjadriť, v dôsledku čoho sa u neho môžu v blízkej dobe prejaviť prejavy psychopatológie , napr. v rámci okruhu porúch správania. Maloletý Milan sa v prítomnosti matky počas súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia správal značne napäto a opatrne, v jeho správaní chýbala spontánnosť, akoby sa bálo prejavovať sa prirodzeným spôsobom. Vzťah maloletého dieťaťa ku otcovi je taktiež kladne citovo sýtený, avšak i ten vykazuje známky ambivalencie. Verbálne sa maloleté dieťa o svojom otcovi vyjadruje len negatívne. V jeho prítomnosti sa ale správalo neutrálne, nie negatívne, prejavy strachu z otca neboli pozorované. Maloleté dieťa má rado svojho oca, avšak „nemôže si dovoliť“ pred svojou matkou prejaviť voči nemu pozitívnu náklonnosť, aby matku takýmto svojím správaním citovo nezranilo a „navždy nestratilo“. Každé dieťa predškolského veku je ľahko ovplyvniteľné a výrazne manipulovateľné. Vzhľadom k jeho veku je jeho ovplyvňovanie zo strany vonkajšieho prostredia, vrátane najbližších ľudí, významné. Maloleté dieťa si svoje správanie a prežívanie prispôsobuje predovšetkým na základe osvojenia si reakcií matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, na okolie. Maloleté dieťa je ovplyvňované zo strany matky vedome i nevedome. Zo strany matky dochádza i k priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu maloletého dieťaťa v zmysle jeho „štvania“ voči otcovi. Matkou prezentovaný nepriateľský postoj voči otcovi, podmienený i vznikom jej súčasného nového partnerstva, je zrejmý a prenášaný i na dieťa. Matka si svoju nevraživosť voči otcovi spracúva i prostredníctvom syna, pričom si to možno ani neuvedomuje alebo len čiastočne. Maloletý Milan počas vyšetrenia opakoval určité výroky a hodnotenia týkajúce sa jeho otca a vzťahu k nemu, ktoré sú vysoko pravdepodobne prezentovaním názorov jeho matky, prípadne preberaním postojov dospelých z jeho okolia, ktoré zrejme často počúva. Priame ovplyvňovanie maloletého voči matke zo strany otca zistené nebolo, nevedomé ovplyvňovanie však znalkyňa nemohla vylúčiť. Vzťah oboch rodičov k maloletému Milanovi je kladný, obom im záleží na jeho fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Je však zjavné, že matka svojím negatívne nastaveným správaním a konaním týkajúcim sa osoby otca nevedome ubližuje svojmu synovi. Matka zaujíma voči synovi nielen ochraňujúci a úzkostnejší, až hyperprotektívny postoj, ale miestami až majetnícky vzťah. Ona sama by chcela rozhodovať o tom, čo je pre syna dobré a čo nie, tým však sleduje najmä svoje záujmy a potreby, nie synove. Má tendenciu svojho syna využívať v prospech svojich individuálnych i egoistických potrieb. Vzťahovú väzbu matky a syna znalkyňa charakterizovala ako neistú, až mierne dezorganizovanú, čo prináša určité riziko pre zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Otec zaujíma voči synovi štandardný otcovský vzťah, viac vecnejší, menej emočne sýtený, možno i direktívnejší. Čo sa týka vzťahu matky k otcovi dieťaťa, tento je výsostne negatívny, otvorene nepriateľský, s evidentne verbálnymi i neverbálnymi agresívnymi prejavmi voči jeho osobe. Matka dlhodobo, pravdepodobne minimálne od rozchodu s otcom, nie je schopná objektívneho náhľadu a kritického úsudku na vzniknutú situáciu. I napriek tomu, že má dlhšiu dobu priateľa, s ktorým, podľa nej, optimálne funguje v partnerskom vzťahu, nedokáže sa povzniesť nad určitými skutočnosťami z minulosti i súčasnosti, týkajúcimi sa jej exmanžela. Matka

nedokáže vnímať žiadne pozitíva u otca svojho dieťaťa a takmer popiera jeho rolu otca a význam tejto role v živote ich syna, v popredí sú jej nespracované negatívne emócie voči otcovi svojho syna. Matka neproklamuje záujem o zlepšenie komunikácie s otcom svojho dieťaťa, zaujíma postoj, že len „trpí“ jeho existenciu ako otca svojho syna. Má zjavné tendencie, čo potvrdil aj maloletý Milan, „nahradiť“ biologického otca svojho syna jej súčasným partnerom a utvoriť tak ideálny model úplnej rodiny. Matka prenáša na syna najmä svoj pesimistický a negatívny postoj k otcovi a tiež úzkostné tendencie, ktoré nemajú reálny podklad a dieťa len zbytočne zneisťujú a spochybňujú. Vzťah otca ku matke je taktiež negatívny s určitými prejavmi opovrhnutia jej osobou. Otec však má už, možno i s odstupom času, reálnejší pohľad na dlhodobo vypätú rodinnú situáciu, nerieši ich bývalé spory v matrimóniu, ale chápe, že musí rešpektovať fakt, že svojho syna má s touto ženou, ktorá je jeho matkou. Medzi rodičmi badať výrazné napätie až prítomnosť prejavov agresie voči sebe, komunikácia absentuje, v popredí je vzájomné obviňovanie a „bitka“ o potomka, dieťa doslova slúži ako „nárazník medzi vagónmi“, medzi otcom a matkou. 15. K otázke vhodnosti výchovného prostredia znalkyňa uviedla, že obaja rodičia sú kognitívne rovnako spôsobilí zabezpečiť adekvátnu výchovu ich syna. Komplexné psychologické vyšetrenie osobnosti oboch rodičov nepreukázalo u nich prítomnosť trvalého duševného ochorenia. U oboch rodičov je vcelku vhodné a relatívne stabilné prostredie na výchovu ich maloletého syna. Obaja rodičia dokážu zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa a majú dostatočné finančné zázemie. Dokážu zabezpečiť adekvátnu výchovu maloletého Milana, v rámci reálnych predpokladov každého z nich, môžu tiež zabezpečiť vhodné podmienky na rozvoj záujmov a využitia voľného času ich syna. Zabezpečovanie primeranej saturácie emocionálnych potrieb ich maloletého syna je však u oboch nízka. Ako dôvody, prečo maloletého nie je vhodné zveriť len do osobnej starostlivosti otca znalkyňa uviedla, že vzhľadom k veku si maloletý vyžaduje osobu matky, voči ktorej zaujíma pozitívny postoj, a matka sa doteraz dostatočne starala o uspokojovanie základných i emocionálnych potrieb syna. Samotný otec nežiadal o zverenie syna do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, keďže podľa jeho slov, syn matku potrebuje. Na druhej strane maloletého Milana nie je vhodné zveriť ani do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keďže otec sa taktiež doteraz staral o svojho syna v rámci svojich reálnych možností a maloletý zaujíma voči otcovi pozitívny postoj. Vzťahovú väzbu matky a syna možno charakterizovať ako neistú až mierne dezorganizovanú, čo prináša určité riziko pre zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. V štruktúre osobnosti matky bola zaznamenaná mierna anomalita a je zjavné, že matka má snahu eliminovať vplyv otca na maloletého syna a tendenciu spochybňovať význam jeho role v živote ich syna. Vzhľadom k osobnostným predpokladom každého z rodičov, ako najoptimálnejšia možnosť sa javí forma striedavej výchovy a to z dôvodov vzájomne pozitívnej citovej väzby maloletého Milana a jeho rodičov, blízkosť miesta bydliska oboch rodičov, ako aj vzhľadom na okolnosť, že ani u jedného z rodičov nie je možné konštatovať, že sú osobnostne zrelí a samostatne spôsobilí na vhodnú výchovu ich syna. Optimálny interval striedania, je striedanie v týždňových intervaloch a rozdelenie prázdnin a sviatkov na polovicu. Nezhody rodičov a ich vzájomne záporne ladený vzťah vplýva na ich syna a jeho psychiku jednoznačne negatívne a traumatizujúco, už teraz však možno konštatovať, že u maloletého neurotický vývin osobnosti. K hodnoteniu striedavaj osobnej starostlivosti o maloletého, nariadenej neodkladným opatrením Okresného súdu Kežmarok, znalkyňa uvádza, že matka toto obdobie hodnotila ako strašné, pričom sa len odvolávala len na negatívne hodnotenie osobnosti otca, jeho údajné nevysporiadanie sa s rozvodom a žiarlivosť na súčasného partnera matky. Matka však nedokázala vecne a výstižne opísať, v čom bol konkrétny problém a ako sa prejavoval, taktiež nevedela presne vyjadriť, v čom otec zásadne zlyhal vo svojej roli otca. Uvádzala len, že keď syn má ísť ku otcovi, tak mal večer pred odchodom bolesť bruška a pod. Tie však nemuseli byť nevyhnutne dôsledkom núteného odchodu ku otcovi, ale mohli byť spôsobené i významne emočne napätou situáciou medzi rodičmi a ich vzájomne negatívne ladeným vzťahom, ktoré dieťa intenzívne vníma a prežíva vo forme psychosomatických symptómov. Otec slovne hodnotil obdobie striedavej starostlivosti ako v celku bezproblémové a fungujúce, miestami narušované údajne neadekvátnym správaním a konaním matky. Maloletý Milan sa k obdobiu striedavej starostlivosti nedokázal verbálne vyjadriť, vzhľadom k jeho aktuálne dosiahnutému kalendárnemu veku. To, že u maloletého bola zistená prítomnosť neurotickej symptomaiky, nemusí súvisieť s predchádzajúcou striedavou starostlivosťou, ale predovšetkým s enormným citovým vypätím, ktoré dieťa prežíva v rámci kontaktu a komunikácie jeho rodičov. 16. Znalkyňa ďalej uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je výrazne obmedzená a nepriateľsky ladená, má neosobný charakter prostredníctvom SMSiek a mailov. Osobná komunikácia medzi rodičmi takmer absentuje. Maloleté dieťa nemá možnosť pri takomto neprimeranom spôsobe komunikácie zažívať pozitívnu skúsenosť, nakoľko medzi rodičmi neprebieha vzájomná spolupráca. Do emocionálne vypätých situácií sa maloletý Milan dostáva najmä zvýraznene afektívne labilným správaním matky,

prejavujúcim sa jej konfliktnosťou, verbálnou agresivitou matky voči otcovi a jej zníženou schopnosťou sebakontroly, predovšetkým kontroly svojich emócií. Nezhody rodičov majú značne negatívny vplyv na ich syna, prejavujúci sa u neho najmä anxiozitou, intrapsychickou tenziou a senzitívnym prežívaním, čo môže neskôr viesť k vzniku psychosomatických, resp. neurotických ťažkostí. Od predchádzajúceho súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia je možné konštatovať v komunikácií rodičov stagnáciu zo strany otca, zo strany matky až zhoršenie. Otec sa snaží zachovať si relatívny odstup od rodinnej situácie a reaguje menej emočne. Matka je emočne vtiahnutá do konfliktu rodičov a chýba jej racionálny náhľad na riešenie porozvodovej situácie. Základným pilierom zásad správnej výchovy každého dieťaťa by mal byť pevný režim a jednotná výchova. Aj jednotnosť vo výchove však nemusí byť nevyhnutnou podmienkou, ak sa jednotlivé výchovné štýly dopĺňajú, ale najmä ak si v zásadných veciach neodporujú. Ku tomu, aby striedavá starostlivosť dobre fungovala, je potrebná značná miera vzájomnej tolerancie rodičov a ochota nebrať svoje výchovné postupy a štýly ako tie jediné a pravé. Obaja rodičia maloletého Milana sa snažia svojho syna vychovávať najlepšie ako vedia, ako si myslia, že vedia. V prístupe rodičov ku synovi znalkyňa zaznamenala určité rozdiely, avšak tieto by nemuseli byť enormne významné. Výchovný štýl matky je úzkostný, nadmerne ochraňujúci dieťa. Výchovný štýl otca je skôr demokratický, tzv. zlatá stredná cesta. Výchovné pôsobenie rodičov nie je výsostne poškodzujúce pre ich syna, do určitej miery s môže aj dopĺňať. Nevyhnutné je, aby správanie rodičov nepôsobilo na dieťa chaoticky. U rodičov je potrebné zladiť ich výchovné štýly v zmysle primeraného rodičovského pôsobenia s optimálnym štýlom riadenia. Na maloletého Milana a jeho psychiku jednoznačne negatívne a traumatizujúco vplýva záporne ladený vzťah matky voči otcovi, ktorý matka otvorene a opakovane verbalizuje i pred svojim synom. Dôsledkom však potom môže byť narušenie vzťahu nie medzi otcom a synom, čo sa javí ako snaha matky, ale medzi ňou a synom a jeho postupný odklon od jej osoby. Maloletý Milan má totiž i pozitívnu skúsenosť s otcom a slovám matky už neskôr nemusí prikladať taký význam. Vplyv otca na syna je pozitívny, nebol zistený žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by poukazoval na vedomé negatívne ovplyvňovanie maloletého dieťaťa jeho otcom. Pravidelný a intenzívny kontakt syna s otcom znalkyňa považovala znalkyňa u maloletého Milana i preto, že výchovné pôsobenie otca, keďže muž je v detských očiach autorita, môže matke pomôcť zvládnuť úskalia výchovy ich syna. Otec, ako prirodzená autorita, môže pomôcť matke usmerniť syna správnym smerom a spolu s matkou vychovávať ho v medziach normy. Otec by sa mal stať prirodzenou súčasťou života maloletého dieťaťa, môže byť v budúcnosti zdrojom pozitívnych zážitkov a je zväčša deťmi pozitívne prijímaný. V psychologickom význame otcov vzťah k deťom je iný ako matkin, citový vzťah medzi dieťaťom a matkou je inej kvality ako citový vzťah dieťaťa s otcom. Význam otca je, aj vzhľadom na pohlavie a vek dieťaťa diferencovaný. Všeobecne sa usudzuje, že u chlapcov je o niečo závažnejší ako u dievčat. Pre syna je otec vzorom, ktorý napodobňuje. Otec slúži synovi ako model, od ktorého preberá akýkoľvek vzťah ku svetu, ale i správanie k ženám. Otec maloletého Milana mu má čo pozitívne ponúknuť do života, ako prežívanie spoločných zážitkov, možnosť konfrontovať sa s ním v rôznych situáciách a objavovať svoju vlastnú mužskú identitu. 17. Záverom znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrila k prognóze vývinu rodinnej situácie, kde túto označila ako neistú a v prípade pretrvávania „zdanlivej neriešiteľnosti“ situácie i nepriaznivá. Jadro riešenia nepriaznivej situácie v rodine spočíva nie v riešení presného stanovenia kontaktu rodičov so svojím synom, ale v riešení ich vzájomného vzťahu. Preto je prioritné pracovať s osobami rodičov, najmä s matkou. Znalkyňa odporučila dlhodobú individuálnu psychoterapiu predovšetkým pre matku a následne spoločnú psychoterapiu pre oboch rodičov. 18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 22.11.2019, kde bolo prešetrené rodinné prostredie u maloletého na adrese matky. V čase šetrenia bola prítomná matka aj maloleté dieťa. Matka popisovala priebeh striedavej starostlivosti, ktorá je realizovaná v zmysle rozhodnutia súdu v týždňových intervaloch. Dieťa matka nachystá, oblečie ho primerane ročnému obdobiu, aj so školskou aktovkou a školskými potrebami. Otec si dieťa prevezme v školskom zariadení a po ukončení pobytu dieťa odovzdá v školskom zariadení, odkiaľ si ho následne prevezme matka. Ak jej to nedovoľujú pracovné povinnosti dieťa zo školského zariadenia vyzdvihne stará matka. Rodičia osobne ani telefonicky spolu nekomunikujú, informácie si odovzdávajú prostredníctvom emailu. Matka sa vyjadrila, že v poslednom období už ani nečíta tieto správy od otca dieťaťa, lebo ju to zaťažuje /sú tam hlúposti/. Čo sa týka poplatkov v rámci striedavej starostlivosti, tieto si uhrádza každý rodič keď má dieťa v starostlivosti. Ohľadom poplatkov za stravu pre dieťa tieto uhradil v tomto šk. roku otec, jedná sa o zálohové platby, ktoré by mali byť vrátené pri vyúčtovaní. Matka ďalej udáva, že otec dieťaťu nedá žiadne darčeky ani oblečenie, ktoré by si mohlo dieťa priniesť domov. Všetky tieto zostávajú u otca. Vo voľnom čase sa matka synovi venuje, chodia spolu na výlety do Vysokých Tatier, naposledy boli na Dubine na prechádzke, chodia na ihrisko, do mesta na motokáry...spoločne si čítajú, hrajú spoločenské

hry, oddychujú, pripravujú sa na vyučovanie, robia rôzne aktivity pre školu...Maloletý Milan navštevuje 2. ročník ZŠ Dr. Fischera v Kežmarku. Chodí na krúžok karate a do tanečného krúžku Maguráčik v Kežmarku. V rámci šetrenia v rodine úrad požiadal matku o súhlas rozprávať sa s maloletým Milanom bez jej prítomnosti. S touto požiadavkou matka nesúhlasila a zdržiavala sa hneď vo vedľajšej miestnosti

- obývačke. Pohovor s dieťaťom bol vedený v detskej izbe, ktorá sa nachádza vedľa obývacej izby. Maloletý počas rozhovoru primerane komunikoval, odpovedal na otázky, avšak vyhľadával očný kontakt svojej mamy. Rozprával o svojich krúžkoch, baví ho karate, a ukázal im aj svoje kimono. Popisoval, čo sa v škole učia, ukázal školské zošity a učebnice. Tak isto ukázal aj svoje hračky a keď bude veľký chcel by byť rušňovodičom. Čo sa týka aktivít u otca uviedol, že s otcom nechodia vonku, píšu diktáty, v lete boli na dovolenke v Maďarsku, chcel by sa naučiť plávať. Keď je u ocka, tak mu ocko varí pirohy, halušky. Otec sa ho opýta, že čo má variť. U otca má izbičku spojenú s obývačkou aj kuchyňou. Keď u otca alebo u matky druhému rodičovi netelefonuje. Keď mal narodeniny, tak mu u ocka prišli blahoželať aj dedo, baba a sestry ocka. Keď bol u mamky, tak mu prišli blahoželať aj kamaráti. Ďalej uviedol, že by bol u mamky týždeň a u ocka 3 dni, v lete bol u ocka aj týždeň a bolo dobre. Rozhovoru s dieťaťom matka vstupovala do rozhovoru, dopĺňala odpovede dieťaťa, aj kládla otázky. 19. Zo správy podanej ZŠ Dr. Fischera v Kežmarku dňa 18.11.2019 bolo zistené, že maloletý Milan Oravec je žiakom 2.A triedy. Ku dňu podania správy mal tento vymeškaných 23 vyučovacích hodín, ktoré sú ospravedlnené. Je to bezproblémové dieťa, ktoré má dobrý prospech a slušné správanie. Spolupráca rodičov so školou je veľmi dobrá, triedna učiteľka nepostrehla výrazné rozdiely v starostlivosti o dieťa a v domácej príprave na vyučovanie medzi matkou a otcom. Obidvaja rodičia sa zodpovedne starajú o svojho maloletého syna, pravidelne sa informujú o výchovno-vzdelávacích výsledkoch a o správaní sa svojho syna. Starostlivosť o chlapca je veľmi dobrá. Žiak je vždy čisto a vhodne oblečený. Na vyučovanie chodí pripravený, má všetky potrebné pomôcky. Pri návšteve rodičov v zariadení sa žiak správa uvoľnene, neprejavuje žiadne negatívne emócie.

20. Súd v rámci dokazovania odmietol vykonanie dôkazu nariadením kontrolného znaleckého dokazovania a ďalším výsluchom znalca, ktorý vo veci znalecké posudky vypracoval a v konaní bol aj vyslúchnutý súdom. Vzhľadom na rozsiahlosť vykonaného znaleckého dokazovania, kde znalkyňa opakovane potvrdila vhodnosť zverenia maloletého do starostlivosti striedavej a tento záver zodpovedá aj výsledkom ďalšieho súdom vykonaného dokazovania, súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať ďalšie znalecké dokazovanie či opätovne vyslúchať znalca, ktorého ďalší posudok sa od pôvodného posudku žiadnym významným spôsobom neodchýlil. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na dĺžku konania v tejto veci, kde ďalšie neodôvodnené odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej by bezpochyby nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je dlhodobo vystavované následkom partnerského konfliktu svojich rodičov. Tento konflikt dlhodobo nepriaznivo vplýva na maloletého Milana a výrazným spôsobom ovplyvňuje vzťahy medzi rodičmi a ich synom.

21. Sudca má za to, že maloletý v prípade jeho výsluchu na súde by bol vystavený konfliktu lojality vo vzťahu k svojim rodičom, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania k obom rodičom má vytvorený pozitívny citový vzťah, avšak pre vzájomný konflikt svojich rodičov nemôže otvorene priznať, že aj s druhým rodičom je mu dobre. Rovnako tak je potrebné poukázať aj na závery znalkyne, ktorá skonštatovala, že obaja rodičia, či už vedome alebo nevedome ovplyvňujú postoj svojho dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, pričom maloleté dieťa vzhľadom na svoj relatívne nízky vek tieto postoje následne nekriticky zo svojho okolia preberá. S poukazom na tieto okolnosti možno prijať záver, že výsluch maloletého na súde by nebol nápomocný objektivizovať skutkový stav natoľko, aby súd nemal pochybnosť o tom, v starostlivosti ktorého z rodičov chce maloletý naďalej ostať. Názor maloletého dieťaťa bol zisťovaný šetrením v domácnosti matky, pričom hoci maloletý verbalizoval, že chce byť s matkou a s otcom sa stretávať, treba prihliadať aj okolnosti, že počas rozhovoru s maloletým matka do tohto vstupovala, kládla otázky a dopĺňala odpovede maloletého. Z toho plynie záver, že výsluch maloletého by ho staval do pozície, že si má vybrať medzi rodičmi, čím sa vystavuje riziku, že druhého rodiča tým zraní, čo taktiež nevedie k napĺňaniu najlepšieho záujmu dieťaťa. S odkazom na uvedené okolnosti, keďže názor dieťaťa mal súd zistený iným spôsobom, súd navrhnutý dôkaz výsluchom maloletého na pojednávaní nevykonal.

22. Podľa (ďalej len ,P“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 32. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 33. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom podaným na súde dňa 20.01.2014 vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Milanovi na čas po rozvode sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca by zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 EUR k rukám matky. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, matka v návrhu na začatie konania uviedla, že má záujem na dohode s otcom, pričom jej návrh by bol až tri víkendy v danom mesiaci, pričom jeden víkend v mesiaci by bol maloletý s matkou a počas letných prázdnin navrhla pobyt u otca celé dva týždne začínajúce v pondelok a končiace v nedeľu o 18.00 hodine. Na pojednávaní konanom dňa 05.03.2014 otec navrhol zverenie maloletého Milana do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že jeden týždeň by sa oňho staral on a ďalší matka. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že by otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend od soboty 8.30 hod. do nedele 17.30 hod. a pokiaľ ide o úpravu styku počas prázdnin a sviatkov, aby bola vykonaná úprava podľa mediačnej dohody zo dňa 30.10.2015. Podľa nepodpísanej mediačnej dohody z 30.10.2015 mal byť styk otca s v tom čase dvojročným maloletým dieťaťom upravený počas letných prázdnin tak, že by otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8. tak, že si maloleté dieťa vyzdvihne o 8.30 hod. pred bytom matky, kde ho aj o 17.30 hod. posledného dňa styku odovzdá matke. Otec

na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v rozsahu dva týždne u jedného a dva týždne u druhého rodiča, s tým, aby sa výška výživného neurčovala a majetok, aby spravovali obaja rodičia spoločne.

35. Rodičia maloletého Milana sa pre svoj partnerský konflikt dlhodobo nevedia dohodnúť na starostlivosti o svojho syna. Práve vzájomný konfliktný vzťah rodičov im bráni v tom, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť a svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali v súlade s najlepším záujmom ich maloletého dieťaťa. Zlá komunikácia medzi rodičmi významne vplýva na ich syna. Každý z rodičov počas celého konania intenzívne poukazoval na jednotlivé zlyhania vo výchove ich syna, ktoré z ich pohľadu nastali počas toho, ako sa o maloletého staral druhý rodič. Zameriavali sa tak na zlyhania svojho bývalého partnera v jeho roli rodiča.

36. Na druhej strane, je nepochybne v záujme maloletého, aby sa jeho rodičia, ku ktorým má vybudovaný vzťah, v čo najširšej možnej miere podieľali spoločne na jeho výchove a spoločne mu zabezpečovali uspokojovanie jeho potrieb. Z vykonaného dokazovania možno prijať záver, že maloletý Milan má vytvorený blízky citový vzťah nielen ku svojej matke, ale aj ku svojmu otcovi a v tomto kontexte aj k širšej rodine rodičov maloletého. Tieto závery vyplynuli zo znaleckého dokazovania, kde maloletý ako najbližšie svoje vzťahové osoby uviedol svojich rodičov a následne za nimi starú matku zo strany matky a starého otca zo strany otca.

37. Obaja rodičia majú záujem podieľať sa na výchove svojho syna a rovnako tak obaja spĺňajú všetky predpoklady, aby výchovu a starostlivosť o maloletého mohli zabezpečovať. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí svedkov, obaja rodičia, ešte v čase keď boli manželmi, sa podieľali spoločne na výchove a starostlivosti o maloletého Milana, hoci mali výhrady voči niektorým postupom, či postojom druhého rodiča v týchto otázkach. Tak isto z vykonaných šetrení v súvislosti s posúdením výchovného prostredia maloletého vyplynulo, že u oboch rodičov má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie jeho riadnej starostlivosti. Rovnako tak škola, ktorú maloletý navštevuje potvrdila, že obaja rodičia sa zaujímajú o výchovnovzdelávací proces ich syna, maloletý dosahuje v škole dobré výsledky a na vyučovanie chodí riadne pripravený. Vykonaným dokazovaním súd ani u jedného z rodičov nezistil žiadne fatálne zlyhanie v jeho úlohe rodiča vo vzťahu k maloletému Milanovi.

38. Matka tvrdiac nedostatočnú starostlivosť zo strany otca, jeho nezáujem o zdravý vývin maloletého, jeho zdravotný stav ale napr. aj nedostatočnú prípravu na školskú dochádzku žiadala, aby maloletý bol zverený do jej výlučnej starostlivosti a s otcom mal upravený styk. Závery vykonaného znaleckého dokazovania možno hodnotiť tak, že nie je v záujme maloletého Milana aby bol zverený len do osobnej starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov a teda tak matky ako aj otca.

39. Nevhodnosť zverenia maloletého do výlučnej starostlivosti matky vyplýva z toho, že otec sa doteraz taktiež plnohodnotne v rámci svojich možností staral o svojho syna a maloletý voči nemu zaujíma pozitívny postoj. Ďalším dôvodom je, že maloletý má pozitívny vzťah aj k matke, ktorá sa starala o uspokojovanie jeho základných i emocionálnych potrieb. Neskôr už otec nežiadal o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, keďže sám uviedol, že ich syn matku potrebuje. V zmysle znaleckého dokazovania obdobné dôvody týkajúce sa citovej väzby maloletého na jeho otca, či skutočnosť, že aj otec ako druhý rodič sa podieľa na starostlivosti o dieťa svedčia aj proti výlučnej osobnej starostlivosti matky o ich syna. Zjavným negatívom takéhoto usporiadania starostlivosti o maloletého je aj matkou deklarovaná snaha eliminovať vplyv otca na ich syna a jej tendencia spochybňovať význam jeho role v živote ich syna.

40. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa ako najlepší prostriedok pre usporiadania vzťahov medzi maloletým Milanom a jeho rodičmi javí striedavá starostlivosť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a pokiaľ to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, mimo iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Teda záujem dieťaťa spočíva vo vytvorení čo najširšej možnosti vytvárania a upevňovania vzťahov medzi dieťaťom a oboma jeho rodičmi. Vo všeobecnosti platí, že každý z rodičov za istých predpokladov (napr. že majú o to záujem a sú na to spôsobilí), sa môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na výchove svojho dieťaťa, čím sa realizuje nie len záujem maloletého ale aj jeho rodičov.

41. Pokiaľ by súdy opreli svoje rozhodnutia o tvrdenie, resp. nesúhlas matky a tento nesúhlas bol v skutočnosti jedinou prekážkou pre výrok o striedavej starostlivosti o maloletého (ako znalcom deklarovanej optimálnej variante úplne vyhovujúcej záujmu dieťaťa), potom ho musia aj bez návrhu podrobiť skúmaniu a spraviť ho predmetom dokazovania. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný jedine vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí také dokazovanie vykonávať, pokiaľ je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Pokiaľ pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod, alebo v konaní bude preukázané, že nejde o nesúhlas spočívajúci na dôvode nemajúcom preukázateľne negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase vystavať rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú.(Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.02.2010, sp. zn. ).

42. Matka nesúhlasila so zverením maloletého Milana do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom svoj postoj opierala o tvrdenia, že otec sa nedokáže plnohodnotne postarať o syna, vytýkala mu nedostatky v stravovaní maloletého, starostlivosti o jeho zdravie, vývoj či školskú dochádzku a prípravu na vyučovanie. Tieto tvrdenia matky sú v rozpore so závermi, ktoré súd zistil vykonaným dokazovaním. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že už v rannom veku dieťaťa starostlivosť o neho zabezpečoval tak otec ako aj matka. O tom, že otec sa vie o syna postarať svedčí aj skutočnosť, že na podklade neodkladného opatrenia už v minulosti bola nariadená striedavá starostlivosť oboch rodičov o maloletého Milana, pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky v jeho starostlivosti ani u jedného z rodičov. Rovnako tak súd poukazuje na to, že aj v súčasnej dobe je výkon práv a povinností rodičov a maloletého Milana regulovaný neodkladným opatrením tunajšieho súdu, kde dieťa je opätovne v striedavej starostlivosti už vyše roka. Súčasný stav ako nevyhovujúci hodnotí jedine matka, ktorá opätovne pre tento postoj neuviedla žiadny významný dôvod. Otcovi napríklad vytýka nezáujem o mimoškolskú či pohybovú aktivitu u maloletého, následne sama uvádza, že otec maloletého prihlásil na karate a ona ho prihlásila na ľudové tance, pričom kvôli tréningom karate maloletý zanedbáva prípravu na vystúpenia v súbore. Maloletý počas šetrenia sociálnej kurately v domácom prostredí prejavil pozitívny vzťah ku tréningom karate. Taktiež tvrdenia o nedostatočnej príprave maloletého dieťaťa na vyučovanie, výrazné zhoršenie jeho prospechu v čase, keď je v starostlivosti svojho otca boli vyvrátené potvrdením školy o tom, že obaja rodičia aktívne pristupujú k výchovnovzdelávaciemu procesu maloletého, zaujímajú sa o jeho výsledky, ktoré boli hodnotené ako dobré a tak isto aj príprava na vyučovanie bola hodnotená pozitívne, bez ohľadu na to, v starostlivosti koho z rodičov maloletý ten ktorý týždeň bol. Možno tak skonštatovať, že tvrdenia matky, ktoré mali otca diskvalifikovať zo starostlivosti o ich syna v konaní neboli preukázané a už vôbec nie v takej miere, aby bolo potrebné otca v tejto starostlivosti výrazným spôsobom obmedziť.

43. Vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne v tomto konkrétnom prípade favorizuje striedavú formu výchovy u maloletého Milana a to vzhľadom na citové väzby maloletého na jeho rodičov, blízkosť miesta bydliska oboch rodičov a rovnako tak aj vzhľadom na okolnosť že ani u jedného z rodičov nie je možné skonštatovať, že sú osobnostne zrelí a samostatne spôsobilí na vhodnú výchovu syna. Samostatná starostlivosť ktoréhokoľvek z rodičov za súčasnej úpravy styku maloletého s druhým rodičom nie je v záujme toho maloletého. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že obaja rodičia majú vhodné prostredia na výchovu svojho syna, pokiaľ je syn v ich starostlivosti tomuto riadne zabezpečujú uspokojovanie jeho potrieb či už materiálnych alebo citových, a obaja dôsledne dbajú ako o správny fyzický tak aj psychický vývoj svojho dieťaťa. Maloletý v rámci konania vyjadril svoj pozitívny vzťah tak k matke ako aj k svojmu otcovi a rovnako pozitívne hodnotil aj starostlivosť každého zo svojich rodičov.

44. Okrem toho matka rozpor striedavej starostlivosti s najlepším záujmom dieťaťa videla v okolnosti, že rodičia ohľadom starostlivosti nevedia komunikovať, pričom ich vzájomná komunikácia prebieha výlučne len formou mailu. Tu je potrebné uviesť, že pre akúkoľvek formu starostlivosti, ktorú zabezpečujú rodičia svojim deťom je nežiaduce, keď rodičia spolu nekomunikujú, alebo len vo veľmi obmedzenej miere, teda neplatí to len pre striedavú starostlivosť.

45. Medzi rodičmi maloletého Milana spočiatku neprebiehala žiadna komunikácia ohľadom maloletého, rodičia mali voči sebe výsostne negatívny postoj, čo sa premietalo aj do ich vzťahu s maloletým, kde sa snažili získať si ho na svoju stranu, čím by zranili druhého rodiča. Aj napriek tak výraznému partnerskému konfliktu rodičia hľadali a museli nájsť spôsob ako komunikovať ohľadom vecí týkajúcich sa maloletého,

keďže obaja mali záujem na riadnej výchove svojho dieťaťa. Na tieto účely bola rodičom zriadená emailová schránka, cez ktorú komunikácia prebieha dodnes, pričom je vidieť posun v štýle komunikácie medzi rodičmi, vzhľadom asi aj na čas, ktorý už od ich rozchodu uplynul a snahu o napĺňanie potrieb maloletého Milana v jeho najlepšom záujme. Odovzdávanie maloletého druhému rodičovi prebieha vo vzdelávacom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, čím sa zamedzuje priamemu stretávaniu sa rodičov a tým aj vzniku ďalších konfliktov, ktorých svedkom by bolo aj maloleté dieťa.

46. To, že rodičia spolu ohľadom výchovy komunikujú len vo veľmi obmedzenej miere ešte neznamená, že by súd v takomto prípade nemohol nariadiť výchovu maloletého striedavou formou. 47. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverenia dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Obdobné stanovisko judikoval Ústavný súd Českej republiky vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. , či sp. zn. . Preto súd pozitívne hodnotí okolnosť, že rodičia pokiaľ sa nevedia preniesť cez svoj partnerský konflikt v prípade ak sa pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi s druhým rodičom aj stretnú, a takéto stretnutie by vyvolávalo len ďalšie konflikty, dohodnú sa tak, aby sa pri odovzdávaní dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča nestretli. K tomu smeruje aj úprava vzťahov tak ako sú v tomto prípade. Hoci rodičia maloletého Milana deklarujú, že v každodenných veciach starostlivosti o syna (napr. strava, krúžky, trávenie voľného času), prípadne v otázkach výchovy nie zásadného významu sa dohodnúť nevedia, v podstatných otázkach, akou je napríklad výber vzdelávacieho zariadenia pre maloletého našli konsenzus. V tom vidieť aj posun v komunikácii medzi rodičmi od postoja, že pre svoj partnerský konflikt absolútne odmietali význam a dôležitosť druhého rodiča v živote svojho dieťaťa, v súčasnosti už sú schopní síce obmedzene, ale aj v podstatných veciach dohodnúť sa nielen na výkone svojich rodičovských práv, ale aj povinností. 48. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že najvhodnejším spôsobom ako upraviť starostlivosť o maloletého Milana je jeho zverenie do striedavej starostlivosti oboch jeho rodičov, pričom ako vhodný interval pre striedanie rodičov v starostlivosti o syna sa aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovania javí týždňový interval striedania, ktorý bol stanovený už v neodkladnom opatrení, na podklade ktorého je v súčasnosti už vyše roka upravená starostlivosť o maloletého. Keďže súd z dôvodov uvedených vyššie maloletého zveril do striedavej výchovy oboch rodičov, návrh matky na zverenia syna do jej starostlivosti zamietol v celom rozsahu. 49. Rodičia aj počas uplatňovania striedavej starostlivosti mali problém dohodnúť sa na starostlivosti o Milana počas prázdnin či sviatkov a súd opakovanie žiadali svojimi návrhmi, aby starostlivosť o neho upravil osobitne, v rámci neodkladných opatrení. Z tohto dôvodu bolo potrebné starostlivosť o maloletého Milana počas sviatkov a prázdnin upraviť samostatne v rámci autoritatívneho rozhodnutia súdu. Súd pri stanovovaní rozdelenia starostlivosti počas jednotlivých prázdnin a sviatkov sa spravoval pravidlom parity, kde starostlivosť počas týchto období rozdelil na polovicu a zároveň určil, že ďalší rok si tieto obdobia rodičia vymenia, tak aby maloletý mal možnosť jednotlivé sviatky a prázdniny stráviť s každým z rodičov, prípadne podieľať sa s nimi na ich zvykoch a tradíciách počas tohto obdobia, či si s rodičmi vytvoriť tradície vlastné. 50. Odovzdávanie maloletého pri striedaní týždenných intervalov súd ponechal v priestoroch Základnej školy, so sídlom Dr. Daniela Fischera 2, Kežmarok, nakoľko takýto spôsob odovzdávania maloletého do starostlivosti druhého rodiča, mali rodičia zavedený už dlhšie a vzhľadom na zistené okolnosti sa tento osvedčil, keď aj vďaka neutrálnemu miestu, ktoré však maloleté dieťa pozná, boli eliminované vzájomné konflikty medzi rodičmi a maloletý tak môže bez problémov prejsť do starostlivosti druhého rodiča. Vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa toto miesto odovzdávania maloletého druhému rodičovi súd ponechal aj v prípade jeho odovzdávania počas osobitne upraveného režimu sviatkov a prázdnin, pričom však apriori nie je vylúčené, aby po vzájomnej dohode si rodičia maloletého odovzdali aj inde.

51. Súd každého z rodičov poveril tak zastupovaním ako aj správou majetku maloletého v bežných veciach, nakoľko z dokazovania nevyplynula žiadna taká okolnosť, ktorá by smerovala k tomu, aby súd niektorého z rodičov mohol na týchto oprávneniach nejakým spôsobom obmedziť. Obaja rodičia sú plne

spôsobilý na vykonávanie svojich rodičovských práv a povinností a okrem toho sa aj v súčasnosti obaja aktívne rovnakým dielom podieľajú na starostlivosti o svojho syna v jeho najlepšom záujme.

52. Počas trvania striedavej starostlivosti súd výživné pre maloletého neurčil, nakoľko rodičia majú približne rovnaký príjem. Obaja rodičia v poslednom období zmenili zamestnanie, otec z dôvodu, aby mohol riadne zabezpečovať starostlivosť o svojho syna, nakoľko v predchádzajúcom zamestnaní bol obmedzovaný pracovným časom, matka z finančných dôvodov. Možno konštatovať, že životná úroveň rodičov je približne na rovnakej úrovni. Rovnako tak dôležitou okolnosťou je, že obaja rodičia sa na výchove maloletého podieľajú rovnakým dielom. Keďže ani z doposiaľ prebiehajúcej striedavej starostlivosti nevyplynula potreba otázku výživného osobitne upraviť, súd rozhodol, že počas trvania striedavej starostlivosti výživné na maloletého neurčuje.

53. Komunikácia medzi rodičmi je pre ich partnerský konflikt dlhodobo problematická a výrazne ovplyvňuje ich vzájomný vzťah a v neposlednom rade aj vzťah k ich maloletému dieťaťu. Keďže rodičia neboli schopný zvládnuť aspoň základnú bezproblémovú vzájomnú komunikáciu o potrebách dieťaťa, za účelom eliminovania negatívnych prejavov rodičov voči sebe a nastavenia ich komunikácie vo vzťahu k maloletému súd v konaní rodičom nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Rodičia túto súdom uloženú povinnosť nesplnili a nariadenému odbornému poradenstvu sa doposiaľ nepodrobili, hoci matka tvrdila, že sa tak stalo. Potreba prioritne riešiť vzájomný vzťah rodičov vyplynula aj z vykonaného znaleckého dokazovania. Súdom ustanovená znalkyňa dospela vo svojom posudku k záveru, že jadro problému, teda jadro riešenia nepriaznivej situácie v rodine spočíva nie v riešení presného stanovenia kontaktu rodičov so svojim synom, ale v riešení ich vzájomného vzťahu, kde ako priorita sa javí pracovať s osobami rodičov, najmä však s matkou. Súd má za to, že zlepšenie vzájomného vzťahu a komunikácie medzi rodičmi je v najlepšom záujme maloletého Milana. Za týmto účelom opätovne nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, keďže predchádzajúce opatrenie súdu nebolo doposiaľ zrealizované. Výchovné opatrenie súd nastavil tak, že odbornému poradenstvu sa má najprv podrobiť matka, predovšetkým z dôvodu, aby prijala svojho bývalého partnera v jeho úlohe otca vo vzťahu k ich spoločnému synovi. Následne sa odbornému poradenstvu podrobia obaja rodičia, pričom úlohou tohto poradenstva má byť práve pomoc pri spracovaní partnerského konfliktu rodičov a následné zlepšenie ich vzájomnej komunikácia, čo v konečnom dôsledku by malo vyústiť do lepšej kooperácie rodičov v otázkach výchovy svojho syna. Ako miesto pre realizáciu výchovných opatrení uložených rodičom súd zvolil Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie Kežmarok, keďže vzhľadom aj na matkou vznesené námietky zaujatosti voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, možno toto miesto hodnotiť ako neutrálne pre rodičov. Okrem toho rodičia tu majú možnosť v rámci poradenstva spoločne riešiť aj nimi deklarované školské problémy svojho syna.

54. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že otázkou vznesenej námietky voči pracovníčke ÚPSVaR Kežmarok, ktorá ako opatrovník maloletého v konaní zastupovala, sa podrobne zaoberal Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení v tejto konkrétnej veci zo dňa 20.11.2018, č.k. , kde súd prvej inštancie na toto odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. Možno konštatovať, že súd nie oprávnený v rámci občianskoprávneho konania posudzovať prípadnú zaujatosť konkrétneho zamestnanca úradu, ktorého ustanovil do konania ako opatrovníka maloletého a ktorý je v zmysle príslušných právnych noriem povinný konať výlučne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

55. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 56. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak ( až ). 58. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 59. Matka si v konaní v návrhu uplatnila právo na trovy konania. Otec maloletého si náhradu trov v konaní neuplatňoval. V otázke rozvodu manželstva sa dnes už bývalí manželia zhodli na dôvodoch rozvratu svojho manželstva, ktorým boli ich časté nezhody a hádky a obaja s rozvodom súhlasili. V otázke starostlivosti o ich maloletého syna súd rozhodol tak, že rodičov poveril starostlivosťou o neho rovnakým dielom v rámci striedavej starostlivosti, ktorá je v jeho najlepšom záujme. Súd v otázke nároku

na náhradu trov konania použil všeobecné pravidlo a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko otec maloletého si túto náhradu neuplatňoval a na strane matky súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by považoval za spravodlivé jej nárok na náhradu trov konania priznať, keďže obaja partneri sa rovnako podieľali na rozvrate manželstva a rovnako tak obaja ako rodičia zabezpečujú riadnu výchovu a starostlivosť o svojho maloletého syna.