Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-53-2018.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobkyne J.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX T., zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti odporcovi C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. XXX, E. P., zastúpenému JUDr. Pavlom Závackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.: 5P/13/2014-529 zo dňa 04.10.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie s tým, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 5P/13/2014.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Obsah napadnutého rozhodnutia
Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol cit.:
„I. Maloletý C. M., nar. XX.XX.XXXX sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z v e r u j e do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka J.. O. N., nar. XX.XX.XXXX je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod. a otec C. M., nar. XX.XX.XXXX je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka do 15.00 hod.
II. Matka J.. O. N., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á maloleté dieťa prevziať a odovzdať v stanovenom čase v priestoroch Základnej školy, so sídlom K.. K. V. X, XXX XX T.. Otec C. M. je p o v i n n ý maloleté dieťa prevziať a odovzdať v stanovenom čase v priestoroch Základnej školy, so sídlom K.. K. V. X, XXX XX T.. Každý z rodičov j e p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
III. Súd výživné pre maloletého C. M., nar. XX.XX.XXXX počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov n e u r č u j e.
IV. Obaja rodičia budú spravovať majetok maloletého iba v bežných veciach.“
2. Poukázal na to, že v danom prípade doposiaľ vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode ani na čas do rozvodu právoplatne meritórne rozhodnuté nebolo. Súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko bola osvedčená naliehavosť ingerencie súdu do pomerov účastníkov, predovšetkým maloletého dieťaťa. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením súd v danom prípade vzhliadol v tom, že v tomto konaní doposiaľ neboli ani len dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému C.. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého C., ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, sa nedokážu dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý má preukázateľne na základe doposiaľ vykonaného dokazovania pozitívny vzťah nielen k matke, ale i k otcovi, je na oboch emocionálne naviazaný (závery znaleckého posudku G.. T. E.), do februára 2017 (viac ako 14 mesiacov) bol v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počas ktorej si zvykol na domáce prostredie u otca, spoznal kamarátov v mieste jeho bydliska a trávil s otcom omnoho viac času, ako je tomu teraz na základe vykonateľného neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/16/2014-317 z 13.04.2017. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je pre maloletého C., aj vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou G.. T. E., najvhodnejšou formou starostlivosti práve striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Takýmto spôsobom bude najlepšie zabezpečené rovnaké právo oboch rodičov k dieťaťu, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a nedôjde tak k zníženiu kvality vzťahu maloletého C. k svojmu otcovi. Maloletý C. bol do februára 2017 (viac ako 14 mesiacov) v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počas ktorej si zvykol na domáce prostredie u otca, spoznal kamarátov v mieste jeho bydliska a trávil s otcom omnoho viac času, ako je tomu teraz na základe vykonateľného neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/16/2014-317 z 13.04.2017. Súd rovnako zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletý C. začal navštevovať 1.ročník základnej školy, otec maloletého vie rovnako ako matka bezproblémovo zabezpečiť dochádzanie maloletého do školy z miesta bydliska otca (t. j. P. B.), a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že základná škola, ktorú maloletý C. navštevuje a aj pracovisko otca sa nachádza v rovnakom meste (T.). Súd rovnako konštatoval, že doposiaľ v konaní neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by spochybňovali spôsobilosť rodičov zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletého, rovnako neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletý takúto formu výchovy odmieta, takáto forma výchovy sa v minulosti u maloletého realizovala 14 mesiacov. Súd rovnako prihliadol aj na tú skutočnosť, že takouto dočasnou úpravou pomerov sa zabezpečí stabilizácia výchovného prostredia maloletého a jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Čas odovzdania maloletého C. matkou otcovi, resp. otcom matke počas pracovného týždňa stanovil súd v súlade s návrhom na piatok popoludní, ktorý termín pred víkendom považoval súd za vyhovujúci z hľadiska nutného usporiadania záležitostí maloletého po ukončení pracovného týždňa (zbalenie vecí, školských učebníc a pomôcok na nasledujúci týždeň a pod.) pred nadchádzajúcim víkendom s druhým rodičom a periódou jeho starostlivosti. Vzhľadom na dočasný charakter a vôľu otca zabezpečiť starostlivosť o dieťa formou striedavej osobnej starostlivosti aktuálne za miesto preberania a odovzdania dieťaťa určil priestory Základnej školy, so sídlom K.. K. V. X, XXX XX T., ktorú maloletý navštevuje.
Obsah odvolania
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odvolaní ďalej uviedla, že má za to, že nie je splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je potreba bezodkladne upraviť pomery. Otec sa so synom stretáva každý nepárny týždeň od piatku do nedele, každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok. Matka má za to, že dieťa je stále zastúpené UPSVaR napriek tomu, že matka podala voči tomuto úradu námietku zaujatosti o ktorej nebolo rozhodnuté. Súd vychádzal zo znaleckého posudku v konaní, voči ktorému má matka výhrady vrátane záveru o vhodnosti striedavej starostlivosti za situácie, že rodičia nevedia medzi sebou komunikovať a panuje medzi nimi nevraživosť. Súd rozhodol bez toho, aby v konaní vypočul dieťa. Matka nesúhlasí so spôsobom odovzdávania a preberania dieťaťa v priestoroch ZŠ v stanovenom čase.
Hodnotenie odvolacieho súdu
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom, konania, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), po doplnení potrebného dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ( § 387, ods. 2 CSP).
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
6. Matka vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o potrebe neodkladnej úpravy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Kežmarok , č.k. 5P 16/2014-414 zo dňa 7.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2018, ktorým súd zamietol návrh matky na zverenie mal. do jej osobnej starostlivosti. Nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku zaniklo aj neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk s otcom. V súčasnosti tak nie je žiadna súdna úprava, pričom konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. C. sa vedie od 20.1.2014. Medzi rodičmi je prítomný rodičovský konflikt, na úprave starostlivosti sa nevedia dlhodobo dohodnúť. Vzhľadom na narušenú komunikácia a neschopnosť sa na starostlivosti dohodnúť, absencia autoritatívneho súdneho rozhodnutia, ktoré určuje pravidlá starostlivosti by mohla viesť ku eskalácii konfliktu, čo je rozhodne v rozpore s najlepším záujmom mal. C.. Preto má odvolací súd v zhode do záverom súdu prvej inštancie za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia.
7. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že obaja rodičia spĺňajú predpoklady pre starostlivosť o maloletého. Rovnako tento záver bol vyslovený aj znalcami v oboch znaleckých posudkoch, ktoré boli v konaní vypracované. Majú zabezpečené vhodné materiálne podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin mal. detí. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady pre výchovu maloketého. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by niektorého z rodičov diskvalifikovali z výkonu rodičovskej starostlivosti. Na strane mal. C. je vytvorené silné citové puto vo vzťahu k matke i otcovi.
8. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
9. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
10. Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripomína, že miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Uznal, že v niektorých prípadoch (napr. pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti) majú súdy široký priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Gorgulu vs. Nemecko č. 74969/01 zo dňa 26.2.2004).
11. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, dovtedy je pri danej situácii v rodine potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. Z prednesov obidvoch rodičov a obsahu spisu je zrejmé, že obidvaja rodičia sa chcú v čo možno najväčšej miere podieľať na osobnej starostlivosti o deti s tým, že otec ako najlepšie riešenie vníma striedavú osobnú starostlivosť a matka zverenie detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti.
12. Matka namieta vhodnosť nariadenia striedavej starostlivosti s poukazom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, ich vzájomné narušené vzťahy a vzájomný konflikt.
13. V súlade s Dohodovom o právach dieťaťa, pokiaľ obidvaja rodičia prejavujú záujem a spĺňajú kritériá pre striedavú osobnú starostlivosť, vytvárajú prezumpciu v prospech striedavej starostlivosti. Túto je možné vyvrátiť, ak existujú vážne dôvody, ktoré vyplývajú zo záujmu na ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa Medzi tieto dôvody patrí napríklad špecifický zdravotný či psychický stav dieťaťa, v dôsledku ktorého by striedavá starostlivosť predstavovala pre dieťa neprimeranú záťaž, veľmi veľká vzdialenosť bydlísk rodičov, a to najmä v prípadoch, kedy by táto veľká vzdialenosť mohla zásadným spôsobom narušiť školskú dochádzku dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch môže byť dôvodom na vylúčenie striedavej starostlivosti i nevhodná či vôbec neprebiehajúca komunikácia medzi rodičmi, avšak nemôže sa tak stať bez toho, aby sa súdy pokúsili zistiť príčinu pretrvávajúceho stavu komunikácie a tento stav za pomoci vhodných opatrení napraviť a zlepšiť. Dieťa by potom malo byť zverené zásadne do starostlivosti toho z rodičov, ktorý je viac naklonený ku komunikácii s druhým rodičom a ktorý nebude brániť jeho styku s druhým rodičom. (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 2482/13).
14. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ak rodičia, bývalí manželia nie sú schopní nájsť spoločnú komunikáciu, vystavujú maloleté dieťa nepriaznivej situácii, čo sa stalo aj v danom prípade, keď mal. C. bol svedkom viacerých rodičovských konfliktov, vzájomnej nevraživosti, atakov a vzájomného očierňovania rodičov. Animozita a hrdosť často rodičom zatemnia myseľ a nedovoľujú dať maloletému dieťaťu postavenie, ktoré mu prináleží. Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav (negatívny stav) pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa zmeniť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 138/13 zo dňa 13.3.2013).
15. Rodičia nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby spolu za účelom dosiahnutia najlepšieho záujmu pre mal. C. komunikovali, a to nielen počas nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Schopnosť rodičov k vzájomnej kooperácii by mala vychádzať z ich intelektuálnej a kultúrnej úrovne. Odvolací súd je presvedčený, že v prípade vynaloženia úprimnej snahy obidvoch rodičov je možné odstrániť konflikty a nastaviť ich vzájomnú komunikáciu týkajúcu sa ich spoločného dieťaťa tak, aby bola v jeho najlepšom záujme.
16. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Odvolací súd preto znova apeluje na rodičov, aby sa pri výkone predbežne nariadenej striedavej osobnej starostlivosti snažili dohodnúť na výchovných princípoch, zachovávali podobné výchovné postupy a stereotypy, viac komunikovali o veciach týkajúcich sa mal. detí (pravdivo informovali, čo sa udialo v priebehu pobytu u jedného z nich), nesúťažili o ich lásku, neočierňovali druhého rodiča a aby nenastal stav, že by o druhom rodičovi nehovorili vôbec.
17. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že nariadenie striedavej starostlivosti napriek narušenej komunikácii rodičov je namieste. V konaní vo veci samej úlohou súdu bude skúmať, či tento spôsob usporiadania vzťahov je v najlepšom záujme mal. C., teda ako výkon striedavej osobnej starostlivosti
prebieha, ako rodičia spolu kooperovali, prípadne ktorý z rodičov bránil spoločnej komunikácii, ak táto nebude prebiehať v rozsahu, ktorý vyžaduje striedavá osobná starostlivosť, a či tento dôvod nedostatočnej komunikácie bude mať relevantný dôvod. Je tomu tak preto, aby bolo možné vyhodnotiť, či nedostatočná komunikácia nie je iba účelová v snahe zahatiť zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ak by rodičom chýbala ochota a vyspelosť v záujme mal. dieťaťa kooperovať, znižovalo by to ich predpoklady pre výkon starostlivosti o neho. Odmietaním komunikácie s druhým rodičom v záležitostiach tykajúcich sa starostlivosti o mal. deti sa vystavuje rodič nebezpečenstvu, že súd posúdi striedavú starostlivosť ako nefunkčnú a potom prichádza do úvahy výlučná starostlivosť toho z rodičov, ktorý sa v tomto smere správa zodpovednejšie a je schopný druhého rodiča rešpektovať.
18. Vo vzťahu k námietke, že odovzdávanie a preberanie mal. v školskom zariadení v stanovený čas je nevyhovujúce, odvolací súd zdôrazňuje, že prítomnosť oboch rodičov pre preberaní a odovzdávaní v školskom klube nie je nevyhnutná, rodič v prípade pracovných povinností si môže dieťa prebrať aj neskôr, tak, ako by to robil v prípade, že by mu dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. Určením, že odovzdávanie a preberanie dieťaťa bude prebiehať v školskom klube je opatrením, ktoré má eliminovať vystavovanie dieťaťa stresovej situácii spojenej s konfliktným správaním sa rodičov. Preto je takto určené miesto v najlepšom záujme mal. C..
19. Matka vo svojom odvolaní namieta porušenie svojich procesných práv v dôsledku toho, že mal. je v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom, voči ktorému vzniesla námietku zaujatosti a o ktorej súd doposiaľ nerozhodol.
20. V konaní bol uznesením z 30.1.2014 ,č.k. 5P 13/2014-17 za opatrovníka maloletého ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a stálo sa právoplatným. Účasť súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorým je ÚPSVaR Kežmarok v konaní je v súlade s procesným postupom súdu, ktorý ho do tejto funkcie ustanosti v súlade s v tom čase účinným Občianskym súdnym poriadkom. V súvislosti so skutočnosťami tvrdenými matkou v jej podaní zo 17.9.2018 ( čl. 510), z obsahu ktorým je možné vyvodiť, že matka namieta zaujatosť pracovníčky ÚPSVaR Kežmarok, odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. b) bod 2. a ustanovenia § 90 ods. 4 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, miestne príslušným priamo zo zákona na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine je ten úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Tento úrad je potom priamo zo zákona miestne príslušným na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka v danom konaní. Na plnenie týchto úloh disponuje príslušný úrad pracovníkmi, ktorí sú osobitne odborne pripravení vykonávať takto určené úlohy, vždy je pri tom prvoradé prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a chrániť záujmy maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na vplyv, či zásahy rodičov alebo iných subjektov; v tejto súvislosti musí kolízny opatrovník konať profesionálne a byť odolný voči takýmto vplyvom. Keďže v citovanom zákone, ani v iných súvisiacich právnych normách, nejestvuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo vylúčenie, či zámenu zákonom stanoveného miestne príslušného úradu za iný úrad, nejestvuje žiaden zákonný podklad pre takýto postup. Odvolací súd zdôrazňuje, že úrad má zákonnú povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov (§ 61 Zákona o rodine) a že za opatrovníka maloletému dieťaťu bol ustanovený predmetný úrad ako právnická osoba, pričom je vecou kompetentných zamestnancov úradu, ktorého konkrétneho pracovníka poveria povinnosťou zastupovať maloleté dieťa v konaní. Prípadná otázka vylúčenia takéhoto pracovníka nejustičného orgánu z dôvodu jeho možnej zaujatosti môže byť z podnetu účastníka riešená mimo súdneho konania nadriadeným povereného zamestnanca úradu. V otázke zaujatosti má totiž súd právomoc rozhodovať iba o vylúčení sudcov z dôvodu ich zaujatosti, prípadne súdneho úradníka alebo iného zamestnanca súdu alebo znalca, prekladateľa a tlmočníka (§ 49 a nasl. Civilného sporového poriadku). Nie je však oprávnený rozhodovať o eventuálnej zaujatosti iných osôb. Prípadná zaujatosť pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ustanoveného do funkcie kolízneho opatrovníka, ako aj kvalita výkonu jeho právomocí v súdnom konaní, môže byť posudzovaná iba stanovenými postupmi vykonávanými v rámci tohto štátneho orgánu, či v rámci organizačnej štruktúry správnych orgánov, do ktorej patrí a nie zvonku súdom konajúcim v občianskoprávnej veci.
21. Na záver odvolací súd apeluje na súd prvej inštancie, aby vzhľadom na dĺžku trvania konania ( vyše 4 a pol roka ) vo veci plynulo konal a vydal meritórne rozhodnutie tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a v tejto súvislosti k porušeniu ústavných práv účastníkov konania.
22. Na základe uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).