Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-75-2019.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. ŠOLTÉS Ján, JUDr., advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48 (právny predchodca : Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155), proti žalovanej: T. o zaplatenie 4.603,65 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 3.511,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.511,32 EUR od 18.6.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.4.2019 voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 4.603,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.7.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že v zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračoval v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 14.4.2015 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 4.719,95 EUR (schválená výška pôžičky), na základe ktorej mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 61 mesačných splátkach po 126,54 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7,718,94 EUR. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy, iba 1.208,94 EUR, čím porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas. Preto ju žalobca v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dňa 27.4.2016 vyzval k úhrade dlžných splátok a súčasne ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.6.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 8.7.2016 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje článok 11.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 4.603,65 EUR. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu (evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“) v sume
588,58 EUR si žalobca v tomto spore neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 5.812,28 EUR /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/, čo predstavuje : súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: počet splátok 13, výška splátky 126,54, suma splátok 1.645,02, suma po zosplatnení 4.167,26 = spolu istina 5.812,28. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 1.208,63 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia (v Prehľade splátok a úhrad je evidovaná v stĺpci „Úhrada“). Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 EUR /označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. Na základe vyššie uvedeného a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania návrhu tvorí: istina 5.812,28 EUR + náklady na vymáhanie 0 EUR - prijaté úhrady 1.208,63 EUR = žalovaná suma 4.603,65 EUR (zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 588,58 EUR / stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje: zostatok 5.192,23 EUR - pokuta 588,58 EUR = 4.603,65 EUR). 3. Žalobca priložil k žalobe okrem uvedenej Zmluvy aj ďalšie listiné dôkazy, a to : Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad žalovanej, Predžalobnú upomienku, doručenku. 4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručená dňa 17.6.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepreložila súdu návrhy na doplnenie dokazovania, resp. nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany; skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprela. 5. Dňa 31.7.2019 bolo súdu doručené podanie označené ako Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia Návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, ktorého prílohou je Podací hárok č. Q., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2019, Odvolanie splnomocnenia, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 8.7.2019, na základe ktorého súd uznesením sp. zn. 38Csp/75/2019-58 zo dňa 18.9.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320155 vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154. 6. Na základe toho súd uznesením sp.zn.č. 38Csp/14/2019-48 zo dňa 20.5.2019 pripustil navrhovanú zmenu účastníctva na strane žalobcu. 7. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 25.11.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 14.10.2019, žalovanej dňa 14.10.2019, na pojednávaní neboli prítomné strany sporu, žalobca sa z neúčasti ospravedlnil dňa 20.11.2019 s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, trval na nároku v celom rozsahu a pre prípad uznania nároku žalovanou navrhol, aby súd rozhodol podľa § 282 CSP. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila. Preto súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu. S k u t k o v ý stav : 8. Dňa 14.4.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí pôžičky), (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka pôžičku vo výške 4.719,95 EUR a žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 61 mesačných splátkach po 126,54 EUR, ročná percentuálna miera nákladov dojednaná v zmluve predstavuje 23,16 %, priemerná hodnota RPMN 16,16 % a fixná ročná úroková sadzba 23,16 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s pôžičkou predstavujú sumu 2.998,99 EUR, a tak celková čiastka pôžičky na vrátenie predstavuje sumu 7.718,94 EUR. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 5/2020. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné podmienky. 9. Žalovaná do podania žalobného návrhu uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.208,63 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad žalovanej predloženého žalobcom. 10. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.4.2016 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na úhradu splátky splatnej v mesiaci 02/2016 do 5.6.2016 a upozornil žalovanú, že v prípade, ak dlžnú splátku neuhradí, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. 11. Nakoľko k uhradeniu dlžnej splátky zo strany žalovanej nedošlo, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 8.7.2016 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil žalovanej, že jeho dlh z predmetnej Zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a žiadal žalovanú o jeho úhradu. 12. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z istiny 5.812,28 EUR, mínus prijaté úhrady v sume 1.208,63 EUR.
13. Súd z vlastnej činnosti zistil, že dňa 1.1.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Zánik žalobcu nastal v dôsledku rozdelenia zlúčením, čím došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca, Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil do všetkých práv a povinností právneho predchodcu. 14. Dňa 30.11.2017 právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe čoho sa vlastníkom pohľadávky voči žalovanému stal žalobca. 15. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.7.2019 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ oznámil žalovanému postúpenie sumy vo výške 5.533,45 EUR.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 16. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 17. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. 22. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 24. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 26. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 27. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 30. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. 31. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 34. Podľa § 92, ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Právny z á v e r :
35. Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 4.603,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.7.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. 36. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. 37. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky (návrh na uzatvorenie zmluvy) vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 38. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú 39. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné nadanú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. 40. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 41. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná nerozporovala tvrdenia žalobcu, a teda v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. 42. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, platne uzatvorili dňa 14.4.2015 zmluvu označenú ako Zmluva o poskytnutí pôžičky (návrh na uzatvorenie zmluvy), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej sumu vo výške 4.719,95 EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 61 splátkach po 126,54 EUR mesačne. V zmluve bola dohodnutá výška fixnej ročnej úrokovej sadzby 23,16 %, RPMN je vo výške 23,16 %, priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 16,16 %, celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 2.998,99 EUR. Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený ako 5/2020. 43. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poznamenáva, že údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej Zmluve medzi stranami sporu nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákonov o spotrebiteľských úveroch; niektoré časti zmluvy sú v rozpore s vyššie citovanou právnou úpravou. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. 44. V Zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 25,00 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (apríl 2015) vo výške 13,68 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. 45. Okrem toho súd poukazuje na to, že v zmluve chýbajú povinné náležitosti zmluvy, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom absencia týchto náležitostí má podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 46. V danom prípade je v zmluve uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je 5/2020. Takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru, preto ho súd nepovažoval za určité a zrozumiteľné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru, čo spôsobilo následok, že poskytnutý úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov. 47. Ďalej v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, čo nemožno zamieňať, či nahrádzať termínom konečnej splatnosti úveru, ktorý napokon samotný je v zmluve neurčito a nezrozumiteľne vyjadrený, pretože zákonodarca výslovne kumulatívne formuloval tieto obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto z dôvodu absencie tejto obsahovej náležitosti súd považuje daný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 48. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd mal za nesporné, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila z titulu pôžičky sumu 1.208,63 EUR. 49. Po vyhodnotení zisteného skutkového stavu a pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko veriteľ dodržal postup upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, upozornil spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorazovo na základe spotrebiteľského úveru, veriteľ preukázateľne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.719,95 EUR, z ktorých žalovaná splatila len vo výške 1.208,63 EUR. Keďže súd z dôvodu absencie vyššie uvedených obsahových náležitostí považuje daný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, tak zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej istiny vo výške 3.511,32 EUR a v prevyšujúcej časti (ohľadne istiny 1.092,33 EUR) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 50. K uplatnenému úroku z omeškania súd uvádza, že žalobca si uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že dňa 8.7.2016 zosplatnil celý úver. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve, resp.
zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy je v bode 11.4 uvedené, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace. 51. Z uvedeného potom vyplýva, že veriteľ dodržal postup upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, upozornil spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorázovo listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 27.4.2016 doručeným žalovanej dňa 11.5.2016 (fikciou doručenia) s tým, že žalovaná v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradila súčasný dlh. 52. Žalobca priložil k žalobe aj listinu - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 8.7.2016, avšak nepreukázal súdu, že predmetnú listinu žalovanej skutočne aj doručil. Nakoľko súd nemá za preukázané, že žalovanej bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 18.6.2019 a z toho dôvodu žalobu v prevyšujúcej časti (úrok z omeškania od 14.7.2016 do 17.6.2019) zamietol. 53. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období k 18.6.2019 predstavuje 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, t.j. tak, ako to požadoval žalobca. 54. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Zo súdnej praxe : 55. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) 56. Úrok z pôžičky vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (1MCdo 1/2009 /NS SR/, 21Cdo 1484/2004 /NS ČR/). 57. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04.2012). Trovy konania : 58. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 61. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Podľa zásad o náhrade trov konania súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca má úspech v spore vo výške 52 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 4.603,65 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 3.511,32 EUR, čo je 76 % a neúspech vo výške 24 %) a žalovaný má v spore úspech vo výške 48 %, čo je zhruba rovnaká úspešnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).